Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/145/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX B., zastúpený: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 6, 917 01 Trnava, IČO: 51 436 108, proti žalovaným: 1. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., 2. MG Building s.r.o., so sídlom Ulica Johna Dopyeru 80, 917 08 Trnava, IČO: 47 750 634, obaja zastúpení: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, o nahradenie prejavu vôle, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1. a 2. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -41 zo dňa 05. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Súdu prvej inštancie sa nariaďuje v úvodnej časti (záhlaví) napadnutého uznesenia vykonať opravu obchodného mena právnej zástupkyne žalobcu.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

„I. Súd zakazuje žalovanému 1/ scudziť na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy, alebo na základe záložnej alebo inej zmluvy zaťažiť nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území B., zapísanú na LV č. XXXXX, vedenú Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, ako: pozemok registra „C“ parcelné číslo 10801/717, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 228 m2, od ktorého boli Geometrickým plánom č. 8/2022 na zameranie rozostavaných stavieb na parc. č. 10801/829, :/830 vyhotoveným GEOMAS, s.r.o., Sv. Martina 6974/50, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, IČO: 44080310, dňa 23.03.2022 úradne overeným Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, dňa 04.04.2022 pod číslom G1 - 437/2022 (ďalej len „Geometrický plán“) odčlenené nasledovné novovzniknuté pozemky: a) parcela registra „C“ parc. č. 10801/717 druh pozemku: zast. plocha a nádvorie, o výmere 158 m2 b) parcela registra „C“ parc. č. 10801/830 druh pozemku: zast. plocha a nádvorie, o výmere 70 m2, a to až do právoplatného skončenia konania o nahradení prejavu vôle žalovaného 1/ voči žalobcovi.

II. Súd zakazuje žalovanému 2/ scudziť na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy, alebo na základe záložnej alebo inej zmluvy zaťažiť nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území B., postavený na novovzniknutej parcele registra C parc. č. 10801/830, nezapísaný na liste vlastníctva, uskutočňovaný na základe Stavebného povolenia č. OSaŽP/36717/93160/2020/DD zo dňa 31.08.2020 vydaného Mestom Trnava, právoplatného dňa 14.10.2020 (ďalej len „Stavebné povolenie“), v Stavebnom povolení označený ako: „Rodinný dom B“ s miestom stavby obec B., katastrálne územie B., zameraný Geometrickým plánom č. 8/2022 na zameranie rozostavaných stavieb na parc. č. 10801/829, :/830 vyhotoveným GEOMAS, s.r.o., Sv. Martina 6974/50, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, IČO: 44080310, dňa 23.03.2022 úradne overeným Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, dňa

04.04.2022 pod číslom G1 - 437/2022, a to až do právoplatného skončenia konania o nahradení prejavu vôle žalovaného 2/ voči žalobcovi.“

1.1 Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd právne odôvodnil použitím ustanovenia , , , a , , , a veta druhá, , (ďalej len „“), (ďalej len „“).

1.2 Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dokladov dospel k záveru, že za daného skutkového stavu je návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha nahradenia prejavu vôle žalovaných (uzatvoriť kúpnu zmluvu), pretože nesplnili svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a neuzavreli kúpnu zmluvu v lehote dohodnutej v zmluve v znení dodatku č. 1. Medzi sporovými stranami bola dňa 23.06.2021 uzavretá podľa zmluva o rezervácii nehnuteľností, ktorou sa realitná kancelária ako sprostredkovateľ zaviazala žalobcovi ako záujemcovi o kúpu obstarať kúpu predmetu rezervácie na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania a sú vo vlastníctve žalovaných (žalovaný 1. ako vlastník pozemku a žalovaný 2. ako vlastník stavby). Táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú a v zmysle dodatku č. 1 do 23.07.2022. K realizácii zmluvy, a teda k prevodu rezervovanej nehnuteľnosti na žalobcu zo strany vlastníka nehnuteľností, ale v dobe trvania zmluvy nedošlo.

1.3 Pri hodnotení dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, vychádzal zo skutočnosti, že predmetom konania vo veci samej je žaloba o nahradenie prejavu vôle žalovaných uzatvoriť kúpnu zmluvu. Predmetom tohto právneho úkonu sú nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha neodkladným opatrením zákazu nakladania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. V tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje vo veci samej, je očividne vylúčený. Žalobca svojou argumentáciou v žalobe v spojení s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podoprel svoj právny názor o dôvodnosti takejto žaloby. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba vo veci samej je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť žaloby nie je v tomto štádiu konania očividne vylúčená. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku uplatňovaného žalobou, je daný, keď medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá dohoda o rezervácii nehnuteľností, ktorá by mohla byť posúdená ako zmluva o budúcej zmluve podľa . Žalobca v tomto konaní osvedčil aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď realitná kancelária inzeruje predaj nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Za situácie, kedy by skutočne došlo k predaju nehnuteľností žalovanými tretej osobe, by bola možnosť žalobcu získať predmetné nehnuteľnosti v prípade úspešnej žaloby o nahradenie prejavu vôle obmedzená, ak nie nemožná. Súd prvej inštancie preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel.

1.4 Nejde o konečné rozhodnutie, o náhrade trov konania preto súd prvej inštancie rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

2.1 Podľa žalovaných na nariadenie neodkladného opatrenie neboli splnené zákonné podmienky, preto je uznesenie súdu prvej inštancie nezákonné. Prvoinštančný súd dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, hoci k takémuto osvedčeniu v skutočnosti nedošlo. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z nesprávneho právneho názoru, že na osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku postačuje, ak existencia tohto nároku nie je očividne vylúčená.

2.2 Žalovaní dôvodili tým, že z ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia je hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Hodnoverné osvedčenie nároku vo vecí samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. V súvislosti s osvedčením skutočností v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaní poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

2.3 Súd prvej inštancie sa otázkou hodnoverného osvedčenia žalobcovho nároku zaoberal v bode 10. odôvodnenia uznesenia, kde okrem iného uviedol, že zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca uplatňujú vo veci samej, je očividne vylúčený. Úspešnosť žaloby nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená. Súd je preto toho názoru, že predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku uplatňovaného žalobou, je daný, keď medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá dohoda o rezervácii nehnuteľností, ktorá by mohla byť posúdená ako zmluva o budúcej zmluve podľa . Pri porovnaní stanoviska odbornej literatúry a postulátu Najvyššieho súdu SR na jednej strane a odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie na strane druhej je zrejmé, že súd prvej inštancie v danom prípade nezvolil správny prístup, pokiaľ ide o otázku hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Odborná literatúra vyžaduje pre osvedčenie nároku, aby bolo v čase rozhodnutia o neodkladnom opatrení pravdepodobnejšie, že žalobe bude vyhovené než to, že žaloba bude zamietnutá. Najvyšší súd SR vyžaduje, aby sa osvedčované skutočnosti, t.j. dôvodnosť a trvanie nároku javili súdu ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V zjavnom kontraste s tým je odôvodnenie uznesenia, podľa ktorého súdu prvej inštancie stačí na osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku len to, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje vo veci samej nie je očividne vylúčený. Záver o tom, že nárok nie je očividne vylúčený, však pre zákonné nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. Súd musí pri vydaní neodkladného opatrenia dospieť k záveru, že nárok vo veci samej je s najväčšou pravdepodobnosťou dôvodný. Takýto záver pritom musí vyplývať zo samotnej žaloby a jej príloh, tzn. dôkazov priložených na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. V súlade s vyššie uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu SR mal súd prvej inštancie pred vydaním rozhodnutia o neodkladnom opatrení zisťovať najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. existenciu alebo neexistenciu záväzku žalovaných predať žalobcovi predmetné nehnuteľnosti (pozemky a stavbu). Ak by tento záväzok existoval (podľa dôkazov predložených žalobcom), bolo by v danom štádiu konania pravdepodobnejšie, že žalobe bude vyhovené a bola by tak osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Naopak, ak by tento záväzok podľa dôkazov predložených žalobcom neexistoval, bolo by v danom štádiu konania pravdepodobnejšie, že žaloba bude zamietnutá a nebola by tak osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zásadným pochybením súdu prvej inštancie je to, že vôbec nezisťoval, či z dôkazov predložených žalobcom vyplýva existencia záväzku žalovaných predať žalobcovi predmetné nehnuteľnosti, a teda, či je pravdepodobný úspech žalobcu vo veci samej. Súd prvej inštancie sa touto otázkou nezaoberal, len skonštatoval, že bola uzavretá dohoda o rezervácii nehnuteľností, ktorá by mohla byť posúdená ako zmluva o budúcej zmluve podľa . Súd prvej inštancie však mal zisťovať to, či príslušná dohoda o rezervácii nehnuteľnosti obsahuje záväzok žalovaných predať predmetné nehnuteľnosti žalobcovi a na základe tohto zistenia urobiť záver, či je pravdepodobné vyhovenie žalobe alebo jej zamietnutie. Zmluva o rezervácii nemôže byť v žiadnom prípade posúdená ako zmluva o budúcej kúpnej zmluve podľa . V žiadnom z ustanovení zmluvy o rezervácii nie je uvedený záväzok žalovaných, že do dohodnutej doby uzavrú kúpnu zmluvu. Žalobca sa tak voči žalovaným evidentne domáha splnenia povinnosti, ku ktorej sa žalovaní nikdy nezaviazali. Ak žalobca tvrdí, že zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zaväzujúcou žalovaných má byť zmluva o rezervácii, záväzok žalovaných uzavrieť kúpnu zmluvu by musel byť uvedený priamo v texte zmluvy o rezervácii, kde však takýto záväzok absentuje. Odborná literatúra vo vzťahu k uvádza, že zmluva o budúcej zmluve obsahuje kontraktačný záväzok, t.j. povinnosť v budúcnosti

uzavrieť konkrétnu zmluvu typickú či inominátnu. Z textu zmluvy o rezervácii vyplýva, že ide o rezervačnú zmluvu, ktorej hlavným obsahom je záväzok žalobcu ako záujemcu zaplatiť rezervačný poplatok ako prejav vážneho záujmu o kúpu predmetných nehnuteľnosti oproti záväzku sprostredkovateľa obstarať pre záujemcu uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam a rezervovať predmetné nehnuteľnosti v prospech záujemcu, tzn. neponúkať ich tretím osobám a poskytnúť tak záujemcovi časový priestor za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na zabezpečenie finančných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny. Ak sa aj v zmluve o rezervácii vyskytujú prvky zmluvy o budúcej zmluve (článok V. bod 1), ide o zmluvu o budúcej zmluve jednostranne zaväzujúcu záujemcu (žalobcu). Nakoľko v zmluve o rezervácii bol vyslovene dojednaný záväzok žalobou uzavrieť kúpnu zmluvu, pričom obdobný záväzok žalovaných sa v nej nevyskytuje, je zrejmá vôľa zmluvných strán, aby zmluva o rezervácii obsahovala jednostranne zaväzujúcu zmluvu o budúcej zmluve s tým, že zaviazanou stranou je záujemca (žalobca). Žalovaní preto nie sú povinní uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorej uzavretia nahradením prejavu vôle žalovaných sa žalobca domáha, uplatnený nárok je zjavne nedôvodný a v danom štádiu konania je preto vyššia pravdepodobnosť zamietnutia žaloby. Existencia a trvanie nároku, ktorému sa má priznať právna ochrana preto nie sú osvedčené. Skutočnosť, že žalovaní nie sú povinní so žalobcom uzavrieť kúpnu zmluvu jednoznačne vyplýva zo zmluvy o rezervácii, ktorú mal prvoinštančný súd k dispozícii, keď rozhodoval o nariadení neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie mal z tohto dôkazu zistiť, že nárok uplatnený žalobcom je zjavne nedôvodný. Ochrana zjavne nedôvodného nároku je pritom v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana tak nie je hodnoverne osvedčená, a keďže nebol naplnený tento základný zákonný predpoklad pre vydanie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie mal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

2.4 Žalovaní v odvolaní poukázali tiež na skutočnosť, ktorú súd prvej inštancie nemohol zohľadniť pri svojom rozhodovaní, nakoľko mu nebola známa, a to, že zmluva o rezervácii zanikla dňa 26.06.2021. Žalovaní v tejto súvislosti upriamili pozornosť na článok IV. bod 1 a 2 zmluvy o rezervácii a ustanovenie a mali za to, že v článku IV. bod 2 zmluvy o rezervácii bola dohodnutá rozväzovacia podmienka v zmysle ustanovenia . Zmluvné strany si tak dohodli, že právne následky uzavretia zmluvy o rezervácii pominú v prípade, ak žalobca ako záujemca neuhradí rezervačný poplatok riadne a včas, t.j. vo výške 5.000,- eur do 3 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o rezervácii. Zmluva o rezervácii bola podpísaná dňa 23.06.2021. Lehota na úhradu rezervačného poplatku márne uplynula dňa 26.06.2021. Žalobca uhradil rezervačný poplatok vo výške 5.000,- eur na účet sprostredkovateľa, t. j. F. F. - AARK realitná kancelária, s miestom podnikania Ulica Vladimíra Clementisa 6642/38, 917 01 Trnava, IČO: 43 588 026 dňa 29.06.2021. Zmluva o rezervácii tak zanikla márnym uplynutím lehoty na úhradu rezervačného poplatku dňa 26.06.2021, preto žalobca nemôže mať voči žalovaným žiadne nároku vyplývajúce zo zmluvy o rezervácii. Medzi žalovanými ako vlastníkmi predmetných nehnuteľnosti, žalobcom ako záujemcom o kúpu daných nehnuteľností a realitnou kanceláriou ako sprostredkovateľom následne existoval už len neformálny vzťah, na základe ktorého realitná kancelária a žalovaní naďalej držali predmetné nehnuteľnosti pre žalobcu ako potenciálneho záujemcu o kúpu nehnuteľností, pričom realitná kancelária ani žalovaní neponúkali tieto nehnuteľnosti tretím osobám a čakali na to, kým si žalobca zabezpečí finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny predmetných nehnuteľnosti. K uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo žalovaných na žalobcu napokon nedošlo z dôvodu, že žalovaní mali na základe konania žalobcu odôvodnené obavy, či im bude žalobca schopný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Podľa žalovaných je potrebné, aby odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadal na zánik zmluvy o rezervácii naplnením rozväzovacej podmienky, nakoľko táto skutočnosť svedčí o tom, že dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nie je osvedčená. Nakoľko sa jedná o skutočnosť, ktorá nebola súdu prvej inštancie v čase vydania uznesenia známa, žalovaní poukazujú na stanovisko uvedené v odbornej literatúre ohľadom ustanovenia , podľa ktorého pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle Vylúčené je však to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Podľa žalovaných tak strany konania môžu v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu o neodkladnom opatrení uvádzať skutočnosti a dôkazy, ktoré súd nepoznal v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení, pokiaľ tieto skutočnosti nastali do vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

2.5 Záverom odvolania žalovaní navrhli, aby odvolací sú napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

3. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca s tým, že nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že osvedčil dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal mu náhradu trov konania.

3.1 Žalobca poukázal na skutočnosť, že vo vzťahu s realitnou kanceláriou a žalovaným v 2. rade bol a je v spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ustanovení a nasl. , pričom rezervačnú zmluvu je potrebné podľa obsahu považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu. Zmluvu pripravovala realitná kancelária: F. F. – AARK realitná kancelária, so sídlom Vladimíra Clementisa 38, 917 01 Trnava, prevádzka: Hornopotočná 18, 917 01 Trnava, IČO: 43 588 026, ktorá disponovala splnomocneným zastupovať žalovaných pri predaji nehnuteľnosti. Rezervačnú zmluvu podpísali všetky zmluvné strany, t. j. žalobca, žalovaný 1, žalovaný 2 a realitná kancelária. Tvrdenie žalovaných, že zmluva sa zrušuje v celom rozsahu, nakoľko rezervačný poplatok nebol uhradený riadne a včas sa nezakladá na pravde. Rezervačnú zmluvu podpísal žalobca dňa 23.06.2021. Termín uhradenia rezervačného poplatku tak pripadol na sobotu 26.06.2021. Žalobca uhradil rezervačnú zmluvu v najbližší pracovný deň, t.j. v pondelok 28.06.2021. Ak by žalovaní a realitná kancelária považovali uhradenie 1. časti kúpnej ceny vo výške 5.000 eur za oneskorené a nie riadne, mali postupovať s odbornou starostlivosťou a vrátiť žalobcovi rezervačný poplatok z dôvodu zrušenia zmluvy v zmysle článku IV. bod. 2. Žalovaní spolu s realitnou kanceláriou si však rezervačný poplatok, resp. prvú časť kúpnej ceny ponechali a naďalej mali záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobcom, o čom svedčí emailová komunikácia, odovzdanie kľúčov od rodinného domu, zaslanie návrhu kúpnej zmluvy a aj uzatvorenie dodatku č. 1 k rezervačnej zmluve, ktorý iba predĺžil lehotu na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Zároveň žalobca s realitnou kanceláriou riešil vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu možného financovania prostredníctvom hypotéky. Žalobca sa v čase uzatvorenia zmluvy a úhrady prvej časti kúpnej ceny zaujímal o viaceré nehnuteľnosti. V prípade, že by mu realitná kancelária alebo žalovaní oznámili, že zmluvu považujú za zrušenú podľa článku IV. bod 2 a vrátili by mu rezervačný poplatok, kúpil by inú nehnuteľnosť. Žalovaní ani realitná kancelária takýto krok neurobili, čo možno považovať za ich konkludentný súhlas, že prvá časť kúpnej ceny bola uhradená riadne a včas.

3.2 Vo vzťahu voči realitnej kancelárii a žalovanému 2 žalobca vystupuje v pozícii spotrebiteľa. Žalobcovi bol návrh rezervačnej zmluvy doručený v deň jej podpisu, hoci sa s realitnou kanceláriou dohodli, že mu bude doručený 22.06.2021. Žalobca rezervačnú zmluvu podpísal dňa 23.06.2021 v priestoroch realitnej kancelárie. Žalovaní neboli pri podpise zmluvy prítomní. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa pri podpise zmluvy plne spoliehal na odbornosť realitnej kancelárie a žalovaného 2, a nemal dôvod pochybovať o tom, že žalovaní majú vôľu previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalobcu. Žalovaný 2 odovzdal žalobcovi kľúče do nehnuteľnosti ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy, aby si mohol žalobca upraviť rodinný dom podľa svojich predstáv. Pričom žalovaný 2 súhlasil s požiadavkami žalobcu na zmenu dispozície a drobné úpravy, ktoré žalovaný 2 na pokyn žalobcu uskutočnil. Žalovaný 2 tiež súhlasil s montážou externých žalúzií žalobcom určeným dodávateľom, nakoľko v rámci dokončenia rodinného domu na nehnuteľnosti neboli exteriérové žalúzie v cene. Na základe tohto súhlasu žalobca objednal exteriérové žalúzie, pričom doposiaľ bola vykonaná montáž boxov na uchytenie žalúzií. Rovnako žalobca so súhlasom žalovaného 2 dal zamerať a objednal drevené obloženie schodiska, ktoré tiež nebolo v cene rodinného domu. Z konania žalovaných, ako aj realitnej kancelárie, je zrejmé že zmluvu uzatvorenú 23.06.2021 považujú všetky zmluvné strany za platne uzatvorenú. Zmluvné strany spolu navzájom komunikovali a žalobcovi bolo umožnené meniť dispozíciu a objednávať práce a materiál nad rámec dohodnutého vyhotovenia rodinného domu. Z obsahu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že obsahuje všetky potrebné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve v zmysle ustanovení . Rovnako z obsahu zmluvy je zrejmé, že úhrada rezervačného poplatku vo výške 5.000 eur je úhradou prvej časti kúpnej ceny.

3.3 Žalobca považoval povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu iba z jeho strany za ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach, takéto ustanovenie neakceptovateľným spôsobom zvýhodňuje žalovaných a je v rozpore s .

4. Žalovaní v rámci odvolacej repliky opätovne namietali, že existencia nároku vo veci samej, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, sa javí ako vysoko nepravdepodobná, priam vylúčená, pričom s určitosťou nie je osvedčená.

4.1 V súvislosti so spotrebiteľským charakterom zmluvy o rezervácii uviedli, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1 o spotrebiteľský vzťah nejde, nakoľko žalovaný 1 vstupoval do príslušného vzťahu ako nepodnikateľ a konal mimo rámca predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti rovnako ako žalobca. Ak by sa na zmluvu o rezervácii malo hľadieť ako na zmluvu spotrebiteľskú, nemôže sa to žiadnym spôsobom negatívne dotknúť právneho postavenia žalovaného 1. Žalovaný 1 teda nemôže byť postavený na roveň dodávateľa (čím by sa jeho právne postavenie mohlo zhoršiť), pretože dodávateľom nie je.

4.2 Žalovaní nesúhlasili ani s tvrdením žalobcu, že ustanovenie, ktoré zakladá povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu iba zo strany žalobcu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, a preto je v rozpore s . Podľa žalovaných ustanovením, ktoré zaväzuje uzatvoriť kúpnu zmluvu len žalobcu je článok V. bod 1 zmluvy o rezervácii. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak by mala byť zmluva o rezervácii zmluvou o budúcej zmluve tak, ako to tvrdí žalobca, potom by ustanovenie článku V. bod 1 zmluvy o rezervácii bolo ustanovením, ktoré sa týka hlavného predmetu plnenia. Hlavným predmetom plnenia podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy by bola povinnosť žalobcu ako budúceho kupujúceho uzavrieť so žalovanými ako budúcimi predávajúcimi kúpnu zmluvu. Vzhľadom na to, že článok V. bod 1 zmluvy o rezervácii by sa týkal hlavného predmetu plnenia (ak by bola zmluva o rezervácii posudzovaná ako zmluva o budúcej kúpnej zmluve), prvá veta ustanovenia sa na toto ustanovenie nemôže vzťahovať. Preto nemôže byť posudzované ako neprijateľná zmluvná podmienka. Ak by súd napriek vyššie uvedenému teoreticky považoval ustanovenie článku V. bod 1 zmluvy o rezervácii za neprijateľnú zmluvnú podmienku, právnym dôsledkom neprijateľnosti predmetného ustanovenia by bola jeho neplatnosť podľa . Tzn. zmluva o rezervácii by s určitosťou nemala žiadne náležitosti zmluvy o budúcej zmluve podľa . V zmluve o rezervácii by totiž absentoval akýkoľvek záväzok ktorejkoľvek zmluvnej strany uzavrieť do určitej doby kúpnu zmluvu. Neprijateľnosť určitej zmluvnej podmienky však s určitosťou nemá za následok dotváranie neexistujúceho záväzku druhej zmluvnej strany (žalovaných) tak, ako to tvrdí žalobca.

4.3 Tvrdenie žalobcu, že zmluvu o rezervácii pripravovala realitná kancelária, nemá podľa žalovaných pre rozhodnutie žiadny význam. Tvrdenie žalobcu, že realitná kancelária disponovala splnomocnením na zastupovanie žalovaných pri predaji nehnuteľností, je nepravdivé. Realitná kancelária disponovala iba oprávnením sprostredkovať predaj predmetných nehnuteľností na základe zmluvy o sprostredkovaní. Podľa zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Sprostredkovateľský vzťah medzi realitnou kanceláriou a žalovanými v sebe nezahŕňa plnomocenstvo na zastupovanie žalovaných pri predaji predmetných nehnuteľností. Tvrdenie žalobcu, že by bola realitná kancelária splnomocnená na zastupovanie žalovaných pri predaji predmetných nehnuteľností, nie je preukázané žiadnym dôkazom. Navyše toto tvrdenie je vo vzťahu k rozhodovaniu o neodkladnom opatrení (aj vo veci samej) irelevantné. Podľa článku l. bod 4 zmluvy o rezervácii sprostredkovateľ vyhlasuje, že je oprávnený sprostredkovať predaj nehnuteľnosti, na ktorú sa zmluva viaže. Zmluva o rezervácii tak jasne dokumentuje, že realitná kancelária bola vo vzťahu k žalovaným výlučne v pozícií sprostredkovateľa a nedisponovala oprávnením robiť akékoľvek úkony smerujúce k predaju predmetných nehnuteľnosti. Realitná kancelária takéto úkony ani neurobila. Pri uzatváraní zmluvy o rezervácii konali žalovaní ako vlastníci predmetných nehnuteľnosti sami za seba, pri uzavretí tejto zmluvy neboli zastúpení realitnou kanceláriou.

4.4 V súvislosti so zánikom zmluvy o rezervácii naplnením rozväzovacej podmienky, žalovaní upresnili, že zmluva o rezervácii bola uzavretá dňa 23.06.2021. Posledný deň lehoty na úhradu rezervačného poplatku pripadol na sobotu 26.06.2021, preto bol posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 28.08.2021 (zrejme malo byť uvedené 28.06.2021 – pozn. odvolacieho súdu). Žalobca

uhradil rezervačný poplatok vo výške 5.000 eur na účet realitnej kancelárie utorok 29.06.2021, čo vyplýva z výpisu z účtu predloženého žalovanými. Žalovaní opätovne poukázali na článok IV bod 1 zmluvy o rezervácii, podľa ktorého sa za deň úhrady rezervačného poplatku považuje deň, kedy boli finančné prostriedky pripísané na účet sprostredkovateľa, o čom sprostredkovateľ zašle záujemcovi mailom potvrdenie o prijatí rezervačného poplatku. Nie je preto podstatné, kedy žalobca zadal príkaz na úhradu rezervačného poplatku. Dôležité je len to, kedy bol rezervačný poplatok pripísaný na účet realitnej kancelárie. K pripísaniu peňažných prostriedkov na účet realitnej kancelárie došlo až dňa 29.06.2021, t.j. po uplynutí lehoty na úhradu rezervačného poplatku. Zmluva o rezervácii tak zanikla márnym uplynutím lehoty na úhradu rezervačného poplatku dňa 28.08.2021 (zrejme malo byť uvedené 28.06.2021 – pozn. odvolacieho súdu) v súlade s ustanoveniami článku IV. bod 1 a 2 zmluvy o rezervácii. Žalovaní považovali za potrebné vyjadriť sa tiež k tvrdeniu žalobcu o nevrátení rezervačného poplatku. Rezervačný poplatok nebol uhradený na účet žalovaných, ale bol uhradený žalobcom na účet realitnej kancelárie. Žalovaní tak rezervačným poplatkom nedisponujú a objektívne nemajú možnosť ho žalobcovi vrátiť. Realitná kancelária opakovane vyzývala žalobcu, aby jej oznámil aktuálne číslo bankového účtu, na ktorý mu má byť rezervačný poplatok vrátený. Žalobca v tomto smere neposkytol realitnej kancelárií súčinnosť a neoznámil jej údaj o svojom aktuálnom čísle účtu.

4.5 Žalovaní nepopierajú, že medzi realitnou kanceláriou, žalovanými a žalobcom existoval aj po zániku zmluvy o rezervácii neformálny vzťah, na základe ktorého realitná kancelária a žalovaní naďalej držali predmetné nehnuteľnosti pre žalobcu ako potenciálneho záujemcu o kúpu nehnuteľností. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na existenciu zmluvy o rezervácii, ktorá zanikla naplnením rozväzovacej podmienky bez ohľadu na následne konanie zmluvných strán a ich subjektívne domnienky ohľadom jej existencie alebo neexistencie. Žalobca si bol dobre vedomý zániku zmluvy o rezervácii, keďže uvádza, že po oneskorenom zaplatení rezervačného poplatku sa zaujímal o iné nehnuteľnosti, nakoľko počítal s možnosťou, že mu realitná kancelária alebo žalovaní oznámia, že považujú zmluvu o rezervácii za zrušenú. Skutočnosť, že žalovaní ani realitná kancelária žalobcovi okamžite neoznámili právne následky žalobcovho omeškania s úhradou rezervačného poplatku, nemá na existenciu omeškania žiadny vplyv. Omeškanie žalobcu s úhradou rezervačného poplatku objektívne nastalo a spôsobilo zánik zmluvy o rezervácii.

4.6 Tvrdenia žalobcu ohľadom odovzdania kľúčov rodinného domu, odsúhlasenia požiadaviek žalobcu na zmenu dispozície rodinného domu a ďalšie drobné úpravy, súhlas s montážou exteriérových žalúzií či dreveného obloženia schodiska, nemajú na výsledok sporu ani na otázky významné pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení žiaden vplyv. Ak by boli tieto tvrdenia pravdivé, nič by to nemenilo na tom, že všetky rokovania ohľadom úpravy rodinného domu, odovzdanie kľúčov, atď. sa diali v rámci neformálneho vzťahu (neformálnej rezervácie), ktorý medzi žalobcom, žalovanými a realitnou kanceláriou existoval po zániku zmluvy o rezervácii.

5. V odvolacej duplike žalobca uviedol, že skutočnosti uvádzané žalovanými v odvolaní a v odvolacej replike budú predmetom konania vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je dôležitým úkonom na zabezpečenie práv žalobcu. Žalobca v konaní vo veci samej považuje uzatvorenie zmluvy o rezervácii zo strany žalovaných za zastretý právny úkon. Podľa rozhodovacej praxe súdov pokiaľ má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Žalovaní so žalobcom uzatvorili zmluvu, ktorá má všetky znaky zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaní v lehote ustanovenej zmluvou v znení dodatku č. 1 zo dňa 23.06.2022 nepristúpili k uzatvoreniu kúpnej zmluvy so žalobcom. Žalobca má aj naďalej záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovanými. V prípade zrušenia neodkladného opatrenia by žalobcovia (správne malo byť žalovaní – pozn. odvolacieho súdu) mohli previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu, v dôsledku čoho by sa zmarilo celé konanie vo veci samej. Žalobca preukázal, že žalovaní opätovne ponúkajú spornú nehnuteľnosť prostredníctvom rovnakej realitnej kancelárie avšak o 80.000,- eur drahšie, ako mal žalobca dohodnuté v zmluve. Žalobca považuje takéto konanie žalovaných za konanie v rozpore so zmluvou i s dobrými mravmi.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenými osobami ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (, ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že žalovaní použili zákonom prípustný odvolací dôvod ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (,

380 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preto ako vecne a právne správne potvrdil (, ).

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty žalovaných použité v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

8. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 8. augusta 2022 domáha nahradenia prejavu vôle žalovaných v 1. a 2 rade na uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej majú byť nehnuteľnosti opísané v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Súčasne žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovaným v 1. a 2 rade nakladať s nehnuteľnosťami, opísanými v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil potrebou upraviť pomery účastníkov konania, keď považuje zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi za zmluvu o budúcej zmluve, napriek čomu žalovaní prostredníctvom realitnej kancelárie predmetné nehnuteľnosti ponúkajú na predaj. Týmto konaním môže dôjsť k zásadnému zhoršeniu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie mal za osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy keď konštatoval, že realitná kancelária inzeruje predaj predmetných nehnuteľnosti, ktorých vlastníkmi sú žalovaní. Ak by došlo k predaju nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, žalovanými tretej osobe by bola možnosť žalobcu získať predmetné nehnuteľnosti v prípade úspešnej žaloby o nahradenie prejavu vôle obmedzená ak nie nemožná. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel.

9. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalovaných odvolací súd konštatuje nasledovné: 12. Žalovaní v 1. a 2. rade v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Podľa žalovaných k takémuto osvedčeniu nedošlo. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z nesprávneho právneho názoru, že na osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku postačuje, ak existencia tohto nároku nie je očividne vylúčená. Žalovaní v tejto súvislosti poukázali na odbornú literatúru a odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z ktorých vyplýva, že v čase rozhodnutia o neodkladnom opatrení sa pre osvedčenie nároku vyžaduje vyššia pravdepodobnosť, že žalobe bude vyhovené než to, že žaloba bude zamietnutá, resp., aby sa osvedčované skutočnosti, t. j. dôvodnosť a trvanie nároku javili súdu ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. 13. Žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je dané v prípade, keď na zistený skutkový stav súd a) neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), b) aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), c) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo d) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

14. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

17. V súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou žalovaných odvolací súd poukazuje okrem citovaných právnych noriem i na súdnu prax, ktorá je v súlade s príslušnou zákonnou úpravou ustálená vo vyžadovaní predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Popri potrebe bezodkladne upraviť pomery medzi stranami musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, ktoré umožnia súdu prijať záver o dôvodnosti a o trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebu neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vyložiť tak, že bez tejto úpravy vzťahov, by sporovej strane hrozila ťažko napraviteľná ujma. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Vo vzťahu k inštitútu osvedčenia Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa 16. decembra 2019 konštatuje, že „pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava ( ) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.“ V uznesení sp. zn. zo dňa 25. júna 2019 Najvyšší súd SR zdôraznil, že „pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní. Z citovaných uznesení Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že nie je možné pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za každých okolností vyžadovať žalovanými deklarovanú vysokú mieru pravdepodobnosti úspechu žaloby, najmä ak ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci samej, kde sa javí nutnosťou vykonať dôsledné dokazovanie vo veci, pričom však je naliehavá potreba riešiť vzniknutú situáciu, neriešením ktorej môže vzniknúť ťažko napraviteľný alebo nenapraviteľný následok. 18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie skutočnosti zistené z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a príloh – zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti č. 10801/717-B zo dňa 23. júna 2021 a jej dodatku č. 1 zo dňa 23. júna 2022, návrhu kúpnej zmluvy, výzvy realitnej kancelárie aark zo dňa 21.07.2022 na uzatvorenie kúpnej zmluvy a úhradu zvyšnej časti kúpnej ceny správne vyhodnotil a dospel k záveru o dostatočnom osvedčení dôvodnosti nároku žalobcu. Miera osvedčenia zodpovedá súčasnej skutkovej situácii, keď najmä zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti č. 10801/717-B bude potrebné v konaní vo veci samej podrobiť dôkladnému prieskumu, výkladu nielen jazykovému ale aj logickému, a to aj v spojitosti s dodatkom k tejto zmluve a nasledovnou korešpondenciou medzi žalobcom a realitnou kanceláriou aark. Je pritom potrebné mať na pamäti aj rozhodnutia ústavných súdov Slovenskej republiky i Českej republiky, týkajúcich sa formalizmu pri výklade právneho úkonu: „Pri výklade právneho úkonu je nutné dať prednosť skutočnej vôli účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom ich vôle. Formalizmus, ktorý spočíva vo výklade textu zmluvy bez ohľadu na vôľu účastníkov tejto zmluvy, predstavuje protiústavný zásah do základných práv jednotlivca“ (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 19. júla 2022, sp. zn.: ). „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. augusta 2017, sp. zn. ). Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd prihliadal najmä k účelu inštitútu neodkladného opatrenia a stotožňuje sa s jeho záverom, že ak by prišlo k predaju predmetných nehnuteľnosti tretej osobe, v prípade úspechu žaloby by bola možnosť žalobcu získať predmetné nehnuteľnosti minimálne obmedzená ak nie nemožná. Začaté konanie vo veci samej by tak stratilo na význame.

19. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie správne zvolil a aplikoval príslušné, právne normy (uvedené aj v bode 1.1 tohto rozsudku), ktoré na zistený a osvedčený stav aj správne interpretoval, odvolací dôvod uplatnený žalovanými tak neobstojí.

20. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a náležite odôvodnené. Postupom podľa citovaného ustanovenia , preto uvedené uznesenie potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu ( v spojení s ).

22. súd zároveň nariadil súdu prvej inštancie vykonanie opravy zrejmej nesprávnosti v úvodnej časti (záhlaví) napadnutého uznesenia. Prvoinštančný súd uviedol nesprávne obchodné meno právnej zástupkyne žalobcu, keď túto v záhlaví označil ako „Mgr. Ing. Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o.“, čo je v rozpore s obsahom spisu, ako i s výpisom právnej zástupkyne žalobcu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 41627/T (verejne prístupnom na internete), podľa ktorého je jej obchodné meno od jej vzniku „Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o“.

23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).