Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-61-2015.pdf
PDF · 79.45 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/61/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/189/2012-82 zo dňa 16. októbra 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, ktorá mu bola spôsobená tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Martin. Nesprávnosť postupu mala spočívať v okolnosti, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia v exekučnej veci navrhovateľa ako oprávneného vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. Ex 14103/2010. Z exekučného spisu okresný súd zistil, že potom, čo dňa 26.11.2010 bola Okresnému súdu Martin doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd dňa 05.01.2011 vydal rozhodnutie, ktorým túto žiadosť zamietol. Uvedené rozhodnutie síce nebolo vydané v zákonnej 15-dňovej lehote, zároveň však podľa prvostupňového súdu škoda vo výške istiny s príslušenstvom, ak vôbec navrhovateľovi vznikla, nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Škoda, ktorá mala vzniknúť nevymožiteľnosťou jeho pohľadávky uplatnenej v exekučnom konaní, mohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s vydaným rozhodnutím, v prípade, že by došlo k jeho zrušeniu na základe opravného prostriedku, čo však navrhovateľ nepreukázal. Pokiaľ chcel predložiť znalecký posudok, ktorý by reagoval na daný postup exekučného súdu z pohľadu medzinárodného práva, mal tak urobiť v exekučnom konaní v rámci odvolania a nie v prejednávanej veci. V tomto prípade opätovné preskúmavanie postupu exekučného súdu a výsledky úvah súdu by znamenalo neprípustné porušenie zásady dvojinštančnosti súdneho konania a preskúmavanie právoplatného rozhodnutia mimo rámca mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré zákon, v tomto prípade Občiansky súdny poriadok, pripúšťa. Pokiaľ navrhovateľ nebol spokojný s rozhodnutím súdu o žiadosti exekútora na vydanie poverenia, mal sa snažiť dosiahnuť zrušenie takéhoto rozhodnutia všetkými dostupnými právnymi prostriedkami. Vychádzajúc z ustanovení Zákona č. 514/2003 Z. z. okresný súd ustálil, že neboli splnené tam stanovené predpoklady pre úspešné uplatnenie nároku navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. V konaní nebola preukázaná
existencia nezákonného rozhodnutia, ani nesprávneho úradného postupu, ktorým by navrhovateľovi mohla vzniknúť tvrdená škoda a nemajetková ujma .
O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko odporca si tieto neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd nepostupoval správne, pokiaľ vec prejednal v jeho neprítomnosti, ako aj neprítomnosti jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. V žalobnom návrhu urobil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne aj v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Ďalej namietal, že konečné rozhodnutie vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy, pretože súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. proti ktorému legálne pripustil dovolanie. Súd predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, ktoré zakladá porušenie jeho práva na súdnu ochranu, preto je meritórne rozhodnutie predčasné. Naviac tým, že súd rozhodoval bez jeho prítomnosti došlo k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie, nebol riadne oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a rovnako sám nemohol navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. K porušeniu zásady kontradiktórnosti došlo aj tým, že vo veci sa neuskutočnilo ústne pojednávanie. Odporca sa k žalobnému návrhu nevyjadril, preto boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p., čo však prvostupňový súd ignoroval. Navrhovateľ nepovažoval za správne závery okresného súdu, týkajúce sa nedôvodnosti ním uplatňovanej skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Uviedol, že okresný súd sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, úplne však ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržania a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencii, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencii, na poštovné a telekomunikačné výdaje. V tejto súvislosti označil rozhodnutie prvostupňového súdu za nespreskúmateľné. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník - povinný. Pravým právnym titulom danej veci je nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonnom stanovenom čase. Pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Jeho rozhodnutie je vnútorne rozporné, pretože napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil aj svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Všetky problémy, ktoré boli vyvolané nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu svedčia o potrebe nastaviť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušenie práva. Jasne a zrozumiteľne opísal aké problémy nastali a vyplatenie spravodlivej satisfakcie oprel aj o podstatnú judikatúru Ústavného súdu spojenú s porušovaním v žalobe označených práv.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení § 156 ods. 3 O.s.p.), rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolacie námietky sa týkajú jednak nesprávnosti procesného postupu prvostupňového súdu, ktorým bolo podľa tvrdení navrhovateľa zasiahnuté do jeho práv účastníka konania a jednak hmotnoprávnych dôvodov na základe ktorých okresný súd žalobný návrh zamietol.
Námietky o nesprávnosti procesného postupu prvostupňového súdu a s tým spojený neoprávnený zásah do procesných práv navrhovateľa ako účastníka občianskeho súdneho konania nepovažoval krajský súd za dôvodné.
Vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Táto zásada však predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom realizácie ich procesných práv je pojednávanie. V súdenej veci prvostupňový súd určil termín pojednávania na deň 16.10.2014, predvolanie na ktorý bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 25.09.2014. Navrhovateľ svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní sa o bezprostredne naplnenie svojich procesných práv sám obral. V prípade jeho účasti na pojednávaní by sa zúčastnil vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, respektíve sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a bol by poučený aj o predbežnom právnom posúdení veci (§ 118 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti sú potom jeho ďalšie tvrdenia a námietky dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia zásady kontradiktórnosti bezpredmetné. Najmä pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že vo veci bolo rozhodované bez nariadenia pojednávania. Naviac neboli splnené ani podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, odporca sa k žalobnému návrhu riadne vyjadril.
Krajský súd považoval za správny postup, že okresný súd návrhu navrhovateľa na zrušenie pojednávania nevyhovel. Správne vyhodnotil navrhovateľom uplatnený dôvod na odročenie pojednávania ako neopodstatnený. V samotnom žalobnom návrhu ako aj návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania a v neposlednom rade aj v podanom odvolaní navrhovateľ poukazoval na zaujatosť zákonnej sudkyne z dôvodu, že predmetom konania je nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, na ktorom táto sudkyňa vykonáva funkciu sudcu. Podľa názoru krajského súdu uvedené skutočnosti nie sú dôvodmi pre spochybnenie zaujatosti zákonnej sudkyne. Závery o nevylúčení zákonnej sudkyne rešpektujú aj aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napríklad uznesenia sp. zn. 3Nc/14/2010 z 31.05.2010; 6Cdo/201/2013 z 19.06.2013) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti. Opomenúť nie je možné ani výsledky aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (napríklad I. ÚS 88/2013 z 06.02.2013) vo vzťahu k (neúspešným) ústavným sťažnostiam navrhovateľa v obdobných prípadoch.
Nezodpovedá stavu veci ani tvrdenie navrhovateľa o predčasnosti vydania napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že nenadobudlo právoplatnosť uznesenie o prerušení konania. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd nerozhodoval o prerušení konania do času rozhodovania vo veci samej. Takýto návrh nebol v prejednávanej veci navrhovateľom ani vznesený.
Odvolací súd nepovažoval za pravdivé tvrdenie odvolateľa, že prvostupňový súd sa zaoberal len škodou, ktorá súvisela so správou pohľadávky počas nečinnosti exekučného súdu a že ignoroval všetky ostatné tvrdenia týkajúce sa navrhovateľom uplatnenej škody, čím sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Prvostupňový súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, poukázal na jednotlivé zložky z ktorých sa navrhovateľom uplatnený nárok skladal. Položkami, ktoré ho tvorili sa dostatočným spôsobom zaoberal. Po zosumarizovaní rozhodných skutočnosti dospel k záveru, že navrhovateľom tvrdená škoda nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s ním uvádzaným nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.