Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-445-2013.pdf
PDF · 94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/510/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému: A. Y., K.. XX.XX.XXXX, O. B. Q. K. O., O. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS" so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice, v konaní o zaplatenie XXX,XX eura s prísl.
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1,18 eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 1,18 eura od 6.11.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 147,28 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1,18 eura od 06.11.2010 do zaplatenia, spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 146,10 eura od 06.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalovaný sa k veci nevyjadril.
Po zistení, že sa jedná o drobný spor, a že je možné rozhodnúť o veci aj na základe predložených listín, nakoľko o skutkovom stave súd nemal pochybnosti, súd rozhodol aj bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.2.2015. Oznam bol vyvesený na úradnej tabuli súdu a zverejnený tiež na domovskej stránke MS SR.
Žalobca v žalobe tvrdil a listinami preukázal, že:
Dňa 23.8.2010 uzavrel právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej bol žalovaný pripojený k elektronickej sieti spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby a vyúčtoval za ne fa. č. XXXXXXXXXX sumu 1,18 eura s dátumom splatnosti do 5.11.2010 a fa č. XXXXXXXXXX sumu 146,10 eura s dátumom splatnosti do 5.10.2010.
Žalovaný titulom poskytnutých služieb nezaplatil.
Dňa 3.10.2012 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca postúpil pohľadávku v sume 147,28 eura zmluvou o postúpení pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Slovekia s.r.o. ako postupníka.
Súd ohľadom služieb právne uzatvára:
Podľa § 42 zákona 610/2003 Z.z. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,
3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode.
(2) Účastník má právo na
a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify,
c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil,
d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak o to účastník požiada,
e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania služby,
f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.
(3) Podnik je povinný
a) uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach,
c) poskytnúť na žiadosť účastníka, ak je to technicky možné, službu identifikácie zlomyseľného, obťažujúceho a výhražného volania (ďalej len "zlomyseľné volanie"),
d) pri uzatvorení zmluvy o pripojení získavať a overovať údaje všetkých účastníkov, ak sa s poskytnutím služby pridelilo telefónne číslo vrátane účastníkov používajúcich predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu § 55 ods. 1 písm. b),
e) oznámiť účastníkovi podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje, najmenej jeden mesiac vopred.
(4) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
(5) Podnik nesmie prerušiť alebo obmedziť poskytovanie univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a), b), d) a f), ak je účastník v omeškaní so záväzkami z iných zmluvných vzťahov s podnikom.
Podľa § 43 cit. zákona sa zmluvou o pripojení podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniklo povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania. Podľa ust. § 5b Zákona č. 102/2014, ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa od jeho účinnosti, t.j. od 1.5.2014, súd na premlčanie prihliada ex offo, t.j. bez vznesenia námietky premlčania zo strany povinnej osoby - žalovaného.
Žalovaný vyúčtovanú cenu služieb a poplatkov za úkony s tým spojené v sume 146,10 eura s dátumom splatnosti do 5.10.2010 nezaplatil. Dňa 6.10.2010 začala plynúť trojročná premlčacia lehota, v ktorej sa mohlo právo uplatniť na súde. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože trojročná premlčiaca lehota uplynula 6.10.2013 a žaloba bola podaná dňa 7.10.2013, teda po uplynutí trojročnej lehoty. Na základe uvedených skutočností súd žalobu v tejto časti zamietol.
Žalovaný vyúčtovanú cenu služieb a poplatkov za úkony s tým spojené v sume 1,18 eura s dátumom splatnosti do 5.11.2010 nezaplatil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s cit. úpravou zákona 610/2003 Z.z. uznal nárok na zaplatenie sumy 1,18 eura titulom poskytnutých služieb za dôvodný spolu s úrokom z omeškania.
Podľa § 517 Obč. zákonníka:
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase 6.11.2010 bola základná sadzba ECB 1% takže žalobcovi náleží úrok z omeškania 9% ročne.
Z vyššie konštatovaných skutočností je zrejmé, že žaloba bola čo do ceny za poskytnuté služby v sume 1,18 eura dôvodná a v tomto rozsahu súd žalobe vrátane úroku z omeškania vyhovel.
Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 1,74% a neúspešný 98,26%. Rozsah zamietnutia žaloby prevyšoval rozsah úspechu žalobcu v tomto konaní, preto súd podľa § 142 ods. 2 OSP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V predmetnom konaní bol vedľajší účastník zastúpený právny zástupcom, ktoré trovy súd nepriznal. Súd vychádza zo zásady účelnosti, vo vzťahu k čomu zaujal stanovisko aj NS SR, keď vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“
Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, súd posúdil z hľadiska ich účelnosti. Je pravda, že úspech žalobcu bol v rozsahu 1,74% a neúspech v rozsahu 98,26% a ten predstavuje úspech žalovaného, avšak vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že je treba rozlišovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným a vzťah vedľajšieho účastníka k žalovanému ako aj k jeho právu nechať sa zastúpiť v konaní advokátom. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému - tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pre nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má ja vedľajší účastník možnosť zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta avšak s tým, že sa mu neprizná náhrada týchto trov, pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, pretože neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS 78/3 z 9.9.2004) a nie je tým porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní.
Navyše, vedľajší účastník podaním zo dňa 18.7.2014 vzniesol námietku premlčania a vyčíslil si trovy právneho zastúpenia celkovou sumou 49,28 eur.
Prejednávaná vec má charakter spotrebiteľského vzťahu a súd, a to aj bez návrhu, je ex offo povinný skúmať tak neprijateľnosť zmluvných dojednaní, ako aj platnosť či neplatnosť právnych úkonov z ich formálneho či obsahového hľadiska podľa zákona, pričom VÚ vo svojom vyjadrení zo dňa 18.7.2014 nepoukazoval na nič iné, než súd v odôvodnení svojho rozsudku. Navyše, aj podania vedľajších účastníkov vykazujú znaky konania tak, ako aj u žalobcu a síce, že aj jeho vyjadrenia sú v týchto veciach identické, menia sa iba čísla konania, mená, dlžné sumy atď. a nemení sa ani judikatúra súdov, na ktorú v týchto podaniach poukazuje. Činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka je už rutinná a ako taká vo vzťahu k cieľu samotného konania neúčelná a nie nevyhnutná.
Ak teda sa vedľajší účastník dal zastúpiť právnym zástupcom a využil tak svoje ústavné právo, náklady s tým spojené musí znášať sám.
Poučenie:
: proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.