Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/516/2008

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Liptovský Mikuláš, Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnému: MASSPOL, s.r.o., naposledy so sídlom Nová 335, Liptovský Ján, IČO: 36 375 357, pre vymoženie pohľadávky 2.947,42 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom, so sídlom Exekútorského úradu Pivovarská 1069, Žilina, pod spisovou značkou EX 799/2008, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e . Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi trovy exekúcie vo výške 82,08 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom sa dňa 27. 8. 2008 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 799/2008 na vymoženie pohľadávky vo výške 88.794,- Sk s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš č. 700-1990669008- , zo dňa 3. 6. 2008. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 015009* zo dňa 26. 9. 2008, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 88.794,- Sk s prísl. a trovy exekúcie.

V priebehu konania adresoval súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa , spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Exekučný súd je však povinný v priebehu konania sledovať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Zánik niektorého z účastníkov exekučného konania bez právneho nástupcu je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, a súd v takom prípade aj bez návrhu exekučné konanie zastaví v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd na základe podnetu súdneho exekútora zistil

skutočnosť, že povinný bol uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -86 zo dňa 2. 2. 2012 zrušený bez likvidácie, a na základe tohto rozhodnutia bol v zmysle vymazaný z obchodného registra dňom 17. 4. 2012. Výmazu povinného predchádzalo zistenie registrového súdu, že povinný nemá žiadny majetok. Uvedené skutočnosti vyplývajú z výpisu z obchodného registra. Preto súd aj s poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25. 1. 2012, sp. zn. rozhodol tak, že exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil.

Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 141,82 eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z dôvodu nemajetnosti povinného súd v súlade s citovaným ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, tak ako si túto uplatnil. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi poštovné v celkovej výške 5,35 eur podľa špecifikácie trov súdneho exekútora. V tejto výške považoval súd na základe predloženého exekútorského spisu hotové výdavky súdneho exekútora za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi hotové výdavky za doručovanie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti a vrátenie poverenia (spolu 2,60 eur), nakoľko v tomto prípade ide o budúce náklady súdneho exekútora; súd je však viazaný stavom, ktorý je tu v čase vydania rozhodnutia ( v spojení s ). Súdnemu exekútorovi ďalej nepatrí náhrada hotových výdavkov za poplatok za súčinnosť banky elektronicky č. 2528 (0,70 eur), nakoľko vykonanie takéhoto úkonu nie je v exekútorskom spise nijako preukázané. Ust. Exekučného poriadku zakotvuje nárok súdneho exekútora na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Pokiaľ súdny exekútor postupoval v exekúcii tak, že bez toho, aby si zistil, ktorá banka vedie účet povinného, rozoslal príkazy na začatie exekúcie a následne aj exekučné príkazy cca 10 bankám, vyhodnotil súd takýto postup súdneho exekútora za neúčelný a nehospodárny a uplatnenú náhradu trov spojených s doručovaním príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov prikázaním pohľadávky z účtu v banke mu neuznal. Súdny exekútor je povinný predovšetkým v zmysle Exekučného poriadku doručovať príkaz na začatie exekúcie (a následne exekučný príkaz) len tej banke, ktorá vedie účet povinného.

Súdny exekútor si uplatnil cestovné náhrady vo výške 47,72 eur za služobnú cestu na trase Žilina

- Liptovský Ján a späť, ktoré vykonal za účelom zisťovania majetkových pomerov povinného. Na pracovnej ceste sa súdny exekútor skontaktoval aj s konateľom povinného. Súdny exekútor preukázal spotrebu predložením technického preukazu vozidla značky Škoda Fabia 6Y, v ktorom výrobca uvádza spotrebu 6,6 l/100km. Cenu pohonných hmôt preukázal súdny exekútor dokladom o kúpe z 12. 11. 2009 vo výške 1,195 eur/l, preto súd vychádzal z ceny takto určenej. Za cestu zo dňa 20. 11. 2009 patrí súdnemu exekútorovi základná náhrada za 194 prejdených km vo výške 35,50 eur (194 km x 0,183 eur) a náhrada za spotrebované pohonné hmoty vo výške 15,30 eur (194 km x 1,195 x 0,066). V prípade, ak v konaní vznikne potreba osobného šetrenia v mieste sídla povinného, je na súdnom exekútorovi, či vykoná pracovnú cestu a aký spôsob dopravy pritom zvolí. Musí však dbať na to, aby v konaní nevznikali nehospodárne trovy exekúcie, ktoré neúmerne zaťažujú majetok účastníka konania. S poukazom na vzdialenosť medzi sídlom exekútorského úradu a sídlom povinného má súd za to, že cestu mohol v záujme hospodárnosti trov konania súdny exekútor vykonať v nadväznosti aj na iné konania. Použiť na tak vzdialenej pracovnej ceste motorové vozidlo len v nadväznosti na jedno exekučné konanie považuje súd za nehospodárne. Súd na základe vyššie uvedeného za priznal súdnemu exekútorovi náhradu trovy pracovnej cesty z 20. 11. 2009 len vo výške 1, teda vo výške 25,40 eur. Súdnemu exekútorovi zároveň patrí za uvedenú cestu a úkony na nej vykonané náhrada za stratu času v zmysle § 23 ods. 1, 2 vyhlášky za 6 aj začatých polhodín vo výške 3,96 eur.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške spolu 67,90 eur o 20% DPH, teda o sumu 13,68 eur. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov exekúcie vo výške 82,08 eur, z toho na odmenu pripadá 33,19 eur, na náhradu hotových výdavkov 5,85 eur, na cestovné náhrady 25,40 eur, na náhradu za stratu času 3,96 eur a na DPH 13,68 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi oprávnená.

Podľa vety , ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.