Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_1C-228-2014.pdf
PDF · 158.93 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/228/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96, Bratislava, IČO : 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. I. B., s. r. o., Kubániho 16, Bratislava 811 04, IČO: 47 233 516, proti žalovanej I. A., F.. XX.X.XXXX, T. J. XXX/X, T., o zaplatenie 1.475,76 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 1.475,76 eur s úrokom z omeškania ( 8,5 % ročne ) od 27.6.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 18.11.2009 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.493,73 eur, ktorý sa zaviazala žalovaná splácať v 30. splátkach vo výške 91,28 eur mesačne v dohodnutom termíne podľa splátkového kalendára. Dohodli sa na odklade splátok č. 14-16, 20, 26-28 a tieto mal zaplatiť ako splátku č. 49-55. Žalovanej bol poskytnutý revolving v sume 1.643,04 eur dňa 24.11.2010, ktorý mala splatiť v 18. splátkach vo výške 91,28 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania pri splátke č. 1, do uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ, t.j. okamžitej splatnosti zaplatil len sumu 2.905,68 eur. Bol v omeškaní s úhradou splátky č. 14 viac ako tri mesiace, v zmysle § 565 OZ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Sumu 1.475,76 eur mal žalovaný zaplatiť do 27.6.2013, túto neuhradil.
V konaní vystupoval vedľajší účastník na strane žalovanej a to OZ právna pomoc spotrebiteľom, avšak podaním zo dňa 15.11.2014 z konania vystúpil. K veci uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť úhrady dlhu žalovanou, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov s poukazom na nesprávne uvedenú RPNM, resp. jej zmenu a tým pádom považuje prejav vôle žalobcu za nový návrh zmluvy.
Žalovaná sa k veci vyjadrila písomne dňa 13.10.2014, v ktorom sa pripojila k návrhu vedľajšieho účastníka. Neuznáva dlžnú sumu a výšku úžerníckych úrokov.
Na pojednávanie vo veci konané dňa 20.2.2014 sa nedostavili žalobca a jeho právny zástupca a žalovaná, u ktorých je predvolanie na pojednávanie doručené, svoju neúčasť pojednávaní neospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov ( tak ako boli oboznamované na pojednávaní - viď zápisnica o pojednávaní : návrh, zmluva, oznámenie o zosplatnení
s doručenkou, zmluvnými dojednaniami, oznámením veriteľa, kartou klienta, vyjadrením vedľajšieho účastníka a žalovanej ) a zistil tento skutkový stav veci:
Zo zmluvy o revolvingovom úvere / žiadosti č. XXXXXXXXXX ( označená aj ako žiadosť/ zmluva ) zo dňa 18.11.2009 súd zistil, že žalovaná žiadala o úver vo výške 1.493,73 eur, ktorý sa zaviazala splácať v 30. splátkach vo výške 91,28 eur mesačne, splatnosť 30 splátok/24 ( deň v mesiaci - splatnosť ), zmluvná odmena 1.244,77 eur, RPNM 68,83 %, ročná úroková sadzba 68,83 %, priemerná RPNM 37,93 %, revolving 739,39 eur, odmena za revolving 903,70 eur, RPNM pri revolvingu 58,70 % a ročná úroková sadzba 67,53 %. Pod týmto textom sú údaje o schválenom revolvingovom úvere v znení ako vyššie, zmena je vo výške RPNM za úver a to 67,57 % a pre revolving 55,38 %. V spodnej časti sa nachádzajú rukou písané časti ako údaje o požadovanom úvere s čiastkami poskytnutými ( obe časti s uvedením všetkých údajov ako vyššie, rozdiel v RPNM ). Zmluva podpísaná dlžníkom dňa 3.11.2009 a veriteľom dňa 18.11.2009. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI Credit Slovakia, s.r.o. ( písané drobnejším písmom ako znenie zmluvy, sú predtlačené, nie je možné do nich vpisovať žiadne údaje ), pričom dlžník vyhlásil, že sa s nimi oboznámil, že k nim nemá výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať ( čl. 7 ). Veriteľ je oprávnený meniť podmienky zmluvy ( výšku, RPNM, výška splátok, počet, splatnosť a pod. ) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa. Rovnako, že zmluvu uzatvára slobodne, jej obsahu porozumel a preto ju podpisuje. V bode 8 zmluvy sa nachádza dohoda o možnom odklade splátok úveru a revolvingu, za ktorý sa uhrádza poplatok splatný dňom uzavretia zmluvy ( 147,88 eur a 80,66 eur ).
Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na meno žalovanej vyplýva výška schváleného úveru 1.493,73 eur, počet splátok 30, výška mesačnej splátky úveru 91,28 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 24.12.2009, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 24.5.2012, RPMN úveru 67,57 %, schválená výška revolvingu 820,06 eur, splátka pri revolvingu 91,28 eur, RPNM po vykonaní revolvingu 55,38 %, úverový limit 1.493,73 eur, odmena za poskytnutie úveru 1.392,65 eur, za revolving 903,70 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a/ Dohody o poskytnutí služby 147,88 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 67,54 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy 18.11.2009.
Z karty klienta na meno žalovanej vyplýva, že úver jej bol vyplatený dňa 18.11.2009 a to vo výške 2.004,59 eur vrátane revolvingov, úver bol v sume 1.345,85 eur ( dňa 18.11.2009 ), vyplatený revolving v sume 658,74 eur ( dňa 24.11.2010 ). Žalovaná zaplatila sumu 2.905,86 eur, dlh predstavuje sumu 1.475,76 eur. Prvá splátka bola splatnou podľa uvedenej listiny dňa 24.12.2009 a posledná dňa 24.6.2014. V karte sú zaznamenané úhrady od klienta aj počet dní omeškania so zaplatením tej ktorej splátky. Posledná úhrada od žalovanej bola vykonaná dňa 28.3.2013 ( splátka č. 39 splatná dňa 24.2.2013 ), v omeškaní je so zaplatením splátky č. 40, splatnej dňa 24.3.2013.
Podaním zo dňa 9.5.2013 žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní so zaplatením splátok č. 39-41, spolu v sume 273,84 eur. Omeškanie je 74 dní. Zároveň jej oznámil, že ak bude v omeškaní splátky viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stane sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými v budúcnosti a môžu si uplatniť aj zmluvné sankcie. Dôjde k strate splátok a celý dlh sa bude musieť zaplatiť naraz. Podanie bolo žalovanej doručené dňa 22.5.2013. Lehota 15 dní uplynula dňa 6.6.2013.
V zmysle čl. 3 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ( obe zmluvy ) maximálna výška úveru bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa bodu 2, maximálna výška úveru je splatná v pravidelných splátkach vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára. RPNM bude dlžníkovi oznámená v oznámení. V prípade úpravy výšky a počtu splátok, dlžník súhlasí so zmenou RPNM.
V zmysle čl. 4 Zmluvných dojednaní v prípade, že dlžník splatí vždy 6 splátok a následne každých ďalších 12 splátok pri úvere so splatnosťou 12 a 18 mesiacov, resp. vždy prvých 12 splátok a následne každých ďalších 18 splátok pri úvere so splatnosťou 24 a 30 mesiacov, resp. vždy prvých 18 splátok a následne vždy každých ďalších 24 splátok pri úvere so splatnosťou 42 a 48 mesiacov, bude mu úver automaticky navýšený, teda mu poskytne revolving. Revolving je automatické poskytnutie ďalšieho úveru dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a oznámenú dlžníkovi v oznámení veriteľa podľa čl. 2 ods. 2.2. zmluvy za podmienok uvedených v tejto Zmluve o RÚ.
V čl. 5 Zmluvných dojednaní je zakotvená zmluvná odmena za poskytnutie úveru splatná ku dňu poskytnutia úveru, výška bude oznámená v oznámení. Jedná sa o úročenie úveru.
V čl. 6 Zmluvných dojednaní je zakotvené zabezpečenie úveru vlastnou blankozmenkou s tým, že právo na vyplnenie v prípade omeškania dlžníka má veriteľ.
V zmysle čl. 2 Zmluvných dojednaní veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi jedno vyhotovenie zmluvy a oznámenie veriteľa o schválení úveru s údajmi : číslo zmluvy, výška úveru, splatnosť úveru, výška mesačnej splátky, lehoty a podmienky splácania, dátum splatnosti splátky - prvej, poslednej, celkovú výšku úveru, RPNM, priemernú výšku RPNM, schválenú výšku revolvingu, zvýšenie úveru po vykonaní revolvingu vrátane údajov ako pri úvere. Deň poskytnutia úveru je daný dňom účinnosti zmluvy. Uvedené oznámenie je súčasťou zmluvy v zmysle čl. 7 zmluvných dojednaní ( prílohy ako súčasť zmluvy ).
V čl. 9 Zmluvných dojednaní je dojednaná možnosť vypovedania zmluvy oboma stranami kedykoľvek bez uvedenia dôvodu písomnou formou s výpovednou dobou 10 dní od doručenia druhej strane. Avšak uvedené nemá vplyv na povinnosť dlžníka riadne uhradiť zostávajúce splátky úveru v súlade s touto zmluvou. Vo vzťahu k dlžníkovi sú uvedené presné obdobia kedy môže dlžník zmluvu učiniť ( napr.15 dní pred splatnosťou 6. splátky, 12.splátky, či 18. splátky podľa typu úveru -splatnosti ).
V zmysle čl. 14 Zmluvných dojednaní, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2% dlžnej sumy za každý deň omeškania. V prípade omeškania nad 15 dní je povinný dlžník uhradiť aj sankciu - zmluvnú pokutu vo výške 8 % z výšky splátky. Ďalej zmluvnú pokutu vo výške 30 % z výšky nominálnej hodnoty úveru. Zmluvné pokuty sú splatné v lehote 10 dní od vystavenia penalizačnej faktúry.
V čl. 18 Zmluvných dojednaní je rozhodcovská doložka a to riešenie sporov buď v súdnom konaní alebo pred rozhodcovským súdom. Bol daný výber zo 4 rozhodcov. Výber ( spôsob konania a meno rozhodcu ) spočíva na žalobcovi.
Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalobca okrem iného má v predmete podnikania aj poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom.
Z priemerných úrokových mier z úverov bánk uverejnených na stránke NBS za rok 2009 v kategórii nové obchody - domácnosti vyplýva, že priemerná úroková sadzba za mesiac 11/2009 bola na úrovni 12,2843 % v kategórii fixácie úrokovej sadzby od 1 - 5 rokov, priemerná za rok 2009 vo výške 11,4731 %.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. ( o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku právneho vzťahu ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9). Odkaz na § 52- 54 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku oboch zmlúv tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru úveru, okrem úrokov.
Podľa 3 ods. 1, 2, 5 cit. zák. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa §4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
Podľa § 4 ods. 1, 2 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ods. 3 cit. ust. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ods. 4, 6 cit. ust. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 1 ods.2 písm. e ) cit. zák. zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
Podľa § 52 OZ ( účinného v čase uzatvorenia zmluvy ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 -6 , 8 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 - 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 566 ods. 1 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 107 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez námietky musí teda prihliadať na premlčanie.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 18.11.2009 k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere ( označenie zmluvy ), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 1.493,73 eur ( označené ako poskytnutá suma ), ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 30. splátkach vo výške 91,28 eur mesačne. V zmluve je ďalej uvedené : splatnosť 30 splátok/24 ( deň v mesiaci - splatnosť ), zmluvná odmena 1.244,77 eur, RPNM 68,83 %, ročná úroková sadzba 68,83 %, priemerná RPNM 37,93 %, revolving 739,39 eur, odmena za revolving 903,70 eur, RPNM pri revolvingu 58,70 % a ročná úroková sadzba 67,53 %. Pod týmto textom sú údaje o schválenom revolvingovom úvere v znení ako vyššie, zmena je vo výške RPNM za úver a to 67,57 % a pre revolving 55,38 %. V spodnej časti zmluvy sa nachádzajú rukou písané časti ako údaje o požadovanom úvere s čiastkami poskytnutými ( obe časti s uvedením všetkých
údajov ako vyššie, rozdiel v RPNM ). Zmluva podpísaná dlžníkom dňa 3.11.2009 a veriteľom dňa 18.11.2009. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI Credit Slovakia, s.r.o. ( písané drobnejším písmom ako znenie zmluvy, sú predtlačené, nie je možné do nich vpisovať žiadne údaje ), pričom dlžník vyhlásil, že sa s nimi oboznámil, že k nim nemá výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať ( čl. 7 ). Veriteľ je oprávnený meniť podmienky zmluvy ( výšku, RPNM, výška splátok, počet, splatnosť a pod. ) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa. Rovnako, že zmluvu uzatvára slobodne, jej obsahu porozumel a preto ju podpisuje. V bode 8 zmluvy sa nachádza dohoda o možnom odklade splátok úveru a revolvingu, za ktorý sa uhrádza poplatok splatný dňom uzavretia zmluvy ( 147,88 eur a 80,66 eur ). Súd poukazuje na znenie článkov ZD, ktorých znenie je vyššie uvedené. Súčasťou zmluvy ( podľa Zmluvných dojednaní ) je oznámenie veriteľa, z ktorého vyplýva výška schváleného úveru 1.493,73 eur, počet splátok 30, výška mesačnej splátky úveru 91,28 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 24.12.2009, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 24.5.2012, RPMN úveru 67,57 %, schválená výška revolvingu 820,06 eur, splátka pri revolvingu 91,28 eur, RPNM po vykonaní revolvingu 55,38 %, úverový limit 1.493,73 eur, odmena za poskytnutie úveru 1.392,65 eur, za revolving 903,70 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a/ Dohody o poskytnutí služby 147,88 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 67,54 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy 18.11.2009.
Podaním zo dňa 9.5.2013 žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní so zaplatením splátok č. 39-41, spolu v sume 273,84 eur. Omeškanie je 74 dní. Zároveň jej oznámil, že ak bude v omeškaní splátky viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stane sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými v budúcnosti a môžu si uplatniť aj zmluvné sankcie. Dôjde k strate splátok a celý dlh sa bude musieť zaplatiť naraz. Podanie bolo žalovanej doučené dňa 22.5.2013. Lehota 15 dní uplynula dňa 6.6.2013.
Z karty klienta vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2.004,59 eur vrátane revolvingov, úver bol v sume 1.345,85 eur, vyplatený revolving v sume 658,74 eur ( rozdiel oproti zmluvne dohodnutým výškam ) . Súd si túto skutočnosť osvojil a teda súd má za to, že reálne predmetom plnenia úveru bola táto suma. Podľa vyjadrenia žalobcu dlh predstavuje sumu 1.475,76 eur. Prvá splátka bola splatnou podľa uvedenej listiny dňa 24.12.2009 a posledná dňa 24.6.2014. V karte sú zaznamenané úhrady od klienta aj počet dní omeškania so zaplatením tej ktorej splátky. Posledná úhrada od žalovanej bola vykonaná dňa 28.3.2013 ( splátka č. 39 splatná dňa 24.2.2013 ). Žalovaná zaplatila na úver sumu 2.905,86 eur. V omeškaní je so zaplatením splátky č. 40, splatnej dňa 24.3.2013.
Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaná) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71
Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 258/2001 Z.z. ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver, vzťahuje sa na predmetnú zmluvy o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch z. č. 258/2001 Z.z.. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa, predtým zák. č. 634/1992 Zb. ( v čase uzavretia zmluvy označené ako typové zmluvy ) v oboch prípadoch s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka.
Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza
spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzoval zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Revolvingový úver je úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté finančné prostriedky opakovane. Môže byť poskytnutý aj formou kreditnej karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, resp. jeho časť povinnou minimálnou splátkou hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec, resp. časť, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zaplatenými splátkami zvyšuje.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predložená zmluva označená ako revolvingová, nie je zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru, nenapĺňa jeho podstatné znaky. Súd podľa obsahu zmluvy posúdil túto zmluvu ako zmluvu úverovú, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý klasický úver raz v sume 1.345,85 eur a druhý krát v sume 658,74 eur, nakoľko splácanie jednotlivých súm žalovanou nemalo za následok automatické zvyšovanie úverového rámca. O uvedenom svedčí dojednanie o výške mesačnej splátky, počte splátok a pod. ( v oboch prípadoch poskytnutia úveru ). Žiaden listinný dôkaz predložený žalobcom nenasvedčuje skutočnosti, že sa jedná o úver revolvingový ( automatické navyšovanie súm úveru do výšky dohodnutej sumy limitu). V tomto možno uvažovať aj o zámernom klamaní spotrebiteľa, čo do názvu zmluvy a jej samotného obsahu. Je nepochybné, že priemerný spotrebiteľ nemôže mať prehľad o náležitostiach jednotlivých typov úverov zvlášť pri tak neprehľadnej zmluve a množstve údajov v nej uvedených v spodnej časti ( dopísané rukou ) ako bola súdu predložená v tomto prípade.
Avšak súd v tomto prípade poukazuje na nedostatky zmluvy o úvere a to najmä, že súd je názoru, že dohodnutý ročný úrok z vo výške 68,83 % a v nadväznosti na to výška RPNM nemôže byť výškou úroku, ktorá môže byť súdom akceptovateľná a to pre rozpor s dobrými mravmi. V čase, keď žalobca žalovanej úver poskytoval, totiž banky poskytovali úroky pri úrokovej sadzbe 12,2843 % u obdobných úveroch. Dojednaný úrok vysoko prevyšuje sadzby úverov poskytovaných v čase uzatvorenia zmluvy medzi klientami a bankami ( takmer šesť násobne !!! ). Takéto navýšenie neodôvodňuje ani skutočnosť, že žalobca je nebankovou spoločnosťou a že zvyčajne sa stáva veriteľom klientov, ktorí nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách, najmä z dôvodu nesplnenia podmienok jeho poskytnutia. Žalobca vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom ( viď OR ) v rámci svojho predmetu činnosti, preto naviac súd predpokladá jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou a dodržať požadované náležitosti právneho úkonu a nekonať v rozpore s dobrými mravmi. Jedná sa o tzv. prezumcia znalosti práva. Taktiež je nepochybné, že bol v postavení dodávateľa tým silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. Súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/112/2014 zo dňa 18.12.2014 ( citácia : ,, Odvolací súd má za to, že aj odplata, ktorá je v súlade s nariadením vlády č. 238/2008 Z.z. ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je určené práve na situácie, kedy výkon práva vyplývajúci zo všeobecne záväzných právnych predpisov je v rozpore s neformálnym normatívnym systémom dobrých mravov. Dodávateľ ako profesionál by mal preukazovať, z akého dôvodu navrhol úrok v určitej výške a či konkrétne okolnosti prípadu a situácia spotrebiteľa boli takého charakteru (napríklad také rizikové), že vyžadovali stanovenie úrokovej sadzby prevyšujúcej 80 % ročne. Dôkazná povinnosť v tomto smere je na žalobcovi ako na dodávateľovi. Pokiaľ nebudú preukázané žiadne okolnosti odôvodňujúce iný záver
(a žalobca v žalobe ani v odvolaní žiadne takéto okolnosti netvrdí), je možné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že úver s úrokovou sadzbou nad 80 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o úvere je teda neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti (dojednanie o úroku) a žalovaný je povinný podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalobcovi len poskytnutú sumu úveru.,, ). Súd v tomto poukazuje aj na rozhodnutia súdov ( Krajský súd v Trenčíne vo veci 17Co/313/2010 mal za úroky nezodpovedajúce dobrým mravom úroky vo výške 24 % ročne, Krajský súd v Prešove vo veci 3Co/67/2008 úroky nad 25 %, Najvyšší súd SR vo veci 1MCdo/1/2009 úroky vo výške 60 % a ďalšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/26/2011 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/116/2014). Úrok z úveru je jedným zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú ( je jej podstatnou náležitosťou čo do vzniku ). Keďže ho súd považuje za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, t.j. jeho dojednanie v týchto výškach je neprijateľnou podmienkou, súd má za to, že v zmluve absentuje jeho uvedenie. Keďže túto časť zmluvy od jej zvyšnej časti nie je možné oddeliť, má to za následok, že zmluva o úvere ( ako spotrebiteľskom úvere ), ktoré žalobca so žalovanou uzavreli, je celá neplatná pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ s poukazom na § 3 ods. 1 OZ.
Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca uvádzal iné skutkové okolnosti, na základe ktorých si uplatňuje od žalovanej právo na zaplatenie v podanej žalobe a iný skutkový stav vyplýva z predložených listinných dôkazov ( najmä ohľadne výšky poskytnutého úveru ). Predložená zmluva o úvere vrátene zmluvných dojednaní a príloh ( napr. aj oznámenie ), je nepriehľadná, nezrozumiteľná a znevýhodňujúca postavenie spotrebiteľa. Zmluvné dojednania, či určité časti zmluvy spotrebiteľ určite žiadnym spôsobom nedojednával, keďže sú vopred predtlačené bez možnosti vpisovania nových údajov a sú naviac písané drobnejším písmom ako zmluva. Otázkou drobného písma v Zmluvách, či Úverových podmienkach, sa rovnako už zaoberali aj súdy a opakovane vyslovili, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Skutočnosť, že písmo je nečitateľné, pričom obsahuje kľúčové dojednania zakotvujúce povinnosti a sankcie, považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku (nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.6.2009). Ich obsahom je rovnako množstvo neprijateľných podmienok, ktoré nebyť premlčania nároku by súd považoval za minimálne rozporné s predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa a priamo v rozpore s dobrými mravmi ( napr. neprimerane vysoká úroková sadzba, či rozpor v poskytnutej výške úveru, poplatok vopred za odklad splátok a pod.. ). Ešte aj v základnom údaji o výške poskytnutého plnenia je zmluva zavádzajúca vyvolávajúca dojem, že dlžníkovi bude poskytnutá tam uvedená suma ( udávaná žiadaná suma, poskytnutá suma ), pričom z karty klienta vyplýva úplne iná suma. Súd nemôže opomenúť v zmluvných dojednaniach zakotvené zmluvné pokuty za omeškanie s plnením dlhu, ktoré sú rovnako neprimerané a neprijateľné a súd ich nemôže ani akceptovať. Tieto neprijateľné dojednania súd dodáva už len príkladmo, oproti v rozpore s dobrými mravmi dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe.
Preto súd vyššie uvedené dojednania považuje za odporujúce dobrým mravom a vyššie citovanými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa. A preto medzi účastníkmi nastáva režim bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ v spojení s § 457 OZ a je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom poskytnuté plnenia v zmysle § 457 OZ bez akýchkoľvek poplatkov a zmluvných pokút, pre ich rozpor s cit. ust. § 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 457 OZ. Súd je názoru, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení mohol dozvedieť už len tým, že plnil z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorého neplatnosť zavinil tým, že nedodržal jeho zákonom stanovené náležitosti a nedbal na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že predchodca žalobcu vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom ( viď OR ) v rámci svojho predmetu činnosti súd predpokladá jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou a dodržať určitosť, jasnosť a najmä zrozumiteľnosť právneho úkonu. Jedná sa o tzv. prezumcia znalosti práva. Taktiež je nepochybné, že žalobca, v postavení dodávateľa je tým silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia zmluvnej pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti v zmysle § 457 OZ postavenie spotrebiteľa zhoršuje a plnenie žiadané nad rámec cit. ustanovenia by bolo v rozpore so zákonom a preto nemôže byť priznané.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalovaná je povinná uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov, teda len sumu, ktorá jej bola poskytnutá, t.j. bezdôvodné obohatenie / z neplatného právneho úkonu / poníženej o plnenie na účet žalobcu, resp. jeho predchodcu.
V tomto prípade bol úver poskytnutý ( ako je vyššie uvedené ) do výšky 2.004,59 eur s tým, že žalovaná uhradila úver do výšky 2.905,68 eur, teda splnila to, čo bola povinná na základe vyššie uvedeného zaplatiť ( zaplatila o 44,95 % viac ako jej bolo poskytnuté ). Keďže v tomto prípade je rozdiel záporný, žalovaná zaplatila viac ako bola povinná v zmysle cit. právnej úpravy uhradiť, súd žalobu v tejto časti považoval za bezdôvodnú ( vrátane uplatnených úrokov z omeškania so zmluvnou pokutou ) a pre splnenie dlhu ( aj nad rámec povinnosti ) ju zamietol. Suma, ktorá bola žalovanou preplatená pokrýva vysoko nad rámec aj prípadné jeho omeškanie so zaplatením dlhu ( ak by súd pripustil omeškanie s platením dlhu až po doručení výzvy na plnenie, aj keď táto bola zaslaná po uplynutí objektívnej premlčacej doby ustanovenej v § 107 OZ počítanej odo dňa poskytnutia úverov, teda vzniku bezdôvodného obohatenia ).
S ohľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže úspešná žalovaná si ich náhradu neuplatnila návrhom podľa § 151 O.s.p. a žalobca bol v spore neúspešným, a teda nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p. ).
Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.