Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cbi/7/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Sopko, LL.M., so sídlom Pavlínska 24. 917 01 Trnava, správca úpadcu ELSO, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Kúpeľná ul. 1/2014, 931 01 Šamorín, IČO: 31 337 511 proti žalovanej: Q. právne zastúpená AK Herceg, s.r.o. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Vyplatenie záväzku úpadcu ELSO spol. s r.o. so sídlom Kúpeľná ul. 1/2014, 931 01 Šamorín, IČO: 31 337 511, žalovanej Q. dňa 31.1.2011 vo výške 281.212,75 eur v zmysle výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 31.1.2011 je voči konkurzným veriteľom v konkurze úpadcu ELSO spol. s r.o. so sídlom Kúpeľná ul. 1/2014, 931 01 Šamorín, IČO: 31 337 511, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , p r á v n e n e ú č i n n é .

Žalovaná j e p o v i n n á poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 281.212,75 eur do dotknutej podstaty bezhotovostným prevodom na účet úpadcu č. XXXXXXXXXX/ XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 132,64 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.4.2012 domáhal určenia, že právny úkon - vyplatenie záväzku úpadcu voči žalovanej dňa 31.1.2011 vo výške 281.212,75 eur v zmysle výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 31.1.2011 je právne neúčinný voči konkurzným veriteľom úpadcu ELSO, spol. s r.o. so sídlom Kúpeľná ul. 1/2014, Šamorín v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. . Zároveň žiadal uložiť žalovanej povinnosť v zmysle § 63 ods. 1 poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 281.212,75 eur do dotknutej podstaty bezhotovostným prevodom na číslo účtu úpadcu. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 6.10.2011 bol uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. vyhlásený konkurz na majetok dlžníka ELSO, spol. s r.o. . Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 6.10.2011 a teda konkurz bol v zmysle § 191 ods. 1 a 9 vyhlásený dňom 7.10.2011, od ktorého sa aj počíta 6- mesačná lehota na uplatnenie odporovacieho práva na súde. Žalobca ako odporovateľný právny úkon označil uhradenie záväzku úpadcu voči žalovanej v celkovej výške 281.212,75 eur, ktoré boli uhradené v hotovosti úpadcom do rúk žalovanej dňa 31.1.201 o čom svedčí kópia výdavkového pokladničného dokladu. Vyplatenie záväzku je právnym úkonom, ktorý zvýhodňuje niektorých veriteľov úpadcu na majetkovom práve uspokojiť svoje pohľadávky z majetku úpadcu. V zmysle § 59 pre úspešnosť včas podanej odporovacej žaloby je potrebné preukázať, že v konkurze bola prihlásená a zistená aspoň

jedna pohľadávka, ktorá vznikla pred účinnosťou zvýhodňujúceho právneho úkonu a že jej uspokojenie je v dôsledku tohto právneho úkonu ukrátené. Druhou podmienkou je, že druhá strana právnych úkonov získala lepšie postavenie alebo inú výhodu od dlžníka. Treťou podmienkou, že ide o právny úkonu urobený v lehote jedného roka pred začatím konkurzného konania v prípade nie spriaznených osôb a štvrtou podmienkou je skutočnosť, že úpadok dlžníka je dôsledkom odporovateľného právneho úkonu alebo skutočnosť, že dlžník bol v čase urobenia úkonu v úpadku. K prvej podmienke žalobca uviedol, že v rámci konkurzu si prihlásil pohľadávku okrem iných aj veriteľ R.s vo výške 2.762.165,57 eur (z toho uznaná pohľadávka vo výške 2.415.367,13 eur a popretá vo výške 346.798,44 eur) a veriteľ Bývanie Centrum s.r.o. pohľadávku vo výške 1.392.186,16 eur. Tieto pohľadávky vznikli tak, že veriteľ Ing. W. W. poskytol dňa 27.8.2007 konateľovi úpadcovi Ing. Y. ako fyzickej osobe pôžičku vo výške 1.128.593,24 eur. Dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 27.8.2007 uzavretým medzi R. ako veriteľom a R. ako dlžníkom 1 a úpadcom ako dlžníkom 2, na základe ktorého úpadca t.j. spoločnosť ELSO, spol. s r.o. v zmysle § 533 pristúpila ako dlžník 2 k záväzku Ing. M., t.j. k záväzku v čase podpisu tohto dodatku č. 1 vo výške 1.230.166,60 eur. V zmysle Dodatku č. 1 sa úpadca ako dlžník 2 zaviazal uhradiť tento záväzok najneskôr do 17.12.2007 a pre prípad, že by tak neurobil, sa zaviazal spolu s Ing. M. zaplatiť veriteľovi aj zmluvnú pokutu vo výške 497.908,78 eur. Ing. W. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2010 postúpil časť svojej pohľadávky vo výške 1.035.650,26 eur na spoločnosť Bývanie Centrum, s.r.o., ktorá vyzvala úpadcu na zaplatenie dlžnej sumy do 27.12.2010, úpadca svoj záväzok žiadnym spôsobom ani čiastočne neuhradil. Jednoznačne je tak preukázané, že pohľadávka Ing. W. ako aj jej časť, ktorú postúpil na Bývanie Centrum s.r.o. vznikla v roku 2007 a bola v rámci konkurzného konania na majetok úpadcu riadne prihlásená a aj zistená, čo znamená, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla ešte pred účinnosť zvýhodňujúceho právneho úkonu. Zároveň z dôvodu, že došlo k uhradeniu záväzku žalovanej úpadcom, nebolo možné zapísať vyššie uvedené vyplatené finančné prostriedky do súpisu majetku, čo znamená, že uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu je tým odporovateľným právnym úkonom ukrátené, nakoľko finančné prostriedky úpadcu mali slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu. K druhej podmienke žalobca uviedol, že úpadca uhradil pohľadávku žalovanej dňa 31.1.2011 t.j. v čase, keď úpadca mal aj iných veriteľov, ktorých pohľadávky boli riadne prihlásené v rámci konkurzného konania. Zaplatením pohľadávky žalovanej vo výške 281.212,75 eur úpadcom získala žalovaná lepšie postavenie, resp. inú výhodu od úpadcu, čo znamená, že úpadca žalovanú neoprávnene zvýhodnil oproti ostatným veriteľom úpadcu. K tretej podmienke žalobca uviedol, že k vyplateniu záväzku došlo dňa 31.1.2011 a konkurzné konanie bolo začaté dňa 29.7.2011 a tak neuplynul viac ako 1 rok od vykonaného právneho úkonu pred začatím konkurzného konania. K štvrtej podmienke žalobca uviedol, že uhradenie záväzku úpadcu žalovanej spôsobil prevod takmer všetkého majetku úpadcu, ktorý mal za normálnych okolností slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu, kde po uhradení záväzku úpadcu formou hotovostnej platby pre ostatných veriteľov podľa súpisu majetku úpadcu zostal na rozdelenie majetok v súpisovej hodnote 43.600,24 eur, pričom z toho pohľadávka vo výške 43.152,09 eur je premlčanou pohľadávkou. Uvedenou skutočnosťou t.j. odporovateľným úkonom sa dostal úpadca do predĺženia v zmysle § 3 a vyhlášky MS SR 643/2005 Z.z., čo znamená, že úpadca ktorý bol povinný viesť účtovníctvo a mal viac ako 1 veriteľa mal hodnotu svojich záväzkov vyššiu ako hodnota jeho majetku. Zároveň žalobca dodal, že žalovaná je spoločníkom úpadcu, pričom jej priamy podiel na základnom imaní úpadcu je 26 % a teda je spriaznenou osobou v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 3 ZKR. Z uvedeného dôvodu sa úpadok úpadcu predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.11.2014 (č.l. 121 spisu) uviedla, že pohľadávky konkurzných veriteľov na ktoré poukazuje žalobca vo svojej žalobe vznikli zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 27.8.2007 medzi veriteľom Ing. W. a dlžníkom Ing. Y.m na základe ktorej poskytol Ing. W. pôžičku vo výške 34.000.000 Sk (1.128.593,24 eur). Pôžička bola splatná do troch mesiacov t.j. 27.11.2007 s trojpercentným úrokom ročne. Návratnosť poskytnutej pôžičky bola zabezpečená nehnuteľnosťou vo vlastníctve ELSO spol. s r.o.. Dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 27.8.2007 podpísaným dňa 12.12.2007 medzi veriteľom II. a pristupujúcim dlžníkom ELSO spol. s r.o. pristúpil pristupujúci dlžník ELSO spol. s r.o. k záväzku vo výške 1.230,166,60 eur (37.060.000 Sk) a zaviazal sa tento vrátiť do 17.12.2007, pričom bolo dohodnuté, že v prípade omeškania má veriteľ nárok na zmluvnú pokutu 497.908,78 eur (15.000.000 Sk). Žalobca v podanej žalobe neuviedol existenciu dodatku č. 2, ktorým bol na zabezpečenie pohľadávok Ing. W. voči spoludlžníkom Ing. M. a ELSO spol. s r.o. zriadený zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Pohľadávky R.a a Bývanie centrum s.r.o. vzniklé v roku 2007 boli prihlásené v rámci konkurzného konania to znamená že ide o pohľadávku ktorá vznikla ešte pred účinnosťou zvýhodňujúceho právneho úkonu. Pôvodný správca úpadcu B.F.B správcovská v.o.s. boli uvedené pohľadávky popreté v celom rozsahu a až ďalší správca

tieto pohľadávky dodatočne dňa 20.2.2012 uznal. Záväzok uhradený úpadcom voči žalovanej vznikol z pôžičiek z vkladu prostriedkov dňa 28.8.2005 vo výške 100.000 eur z poskytnutia prostriedkov dňa 14.10.2005 vo výške 103.000 eur a dňa 28.11.2005 vo výške 150.000 eur. Pohľadávky žalovanej voči úpadcovi tak vznikli ešte v roku 2005 teda pred žalobcom označenou pohľadávkou veriteľov R. a Bývanie centrum s.r.o. a teda sa nejedná o zvýhodňujúci úkon ako označuje žalobca.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.1.2015 (č.l. 132 spisu) uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra úpadcu je žalovaná spoločníkom úpadcu, pričom jej podiel na základnom imaní úpadcu je 26 % a je teda v zmysle § 9 ods. 3 osobou spriaznenou s úpadcom. Z uvedeného dôvodu sa úpadok úpadcu predpokladá. So žalobcom predložených dôkazov najmä z predloženého zoznamu pohľadávok je zrejmé, že v čase uskutočnenia zvýhodňujúceho úkonu t.j. 31.1.2011 mal úpadca viacero veriteľov ktorí mali v čase uskutočnenia zvýhodňujúceho úkonu splatné pohľadávky a ktorých výška je v zjavnom nepomere k likvidnému majetku úpadcu. K argumentácii žalovanej obsiahnutej v jej písomnom vyjadrení k žalobe ďalej uviedol, že táto nie je relevantná vo vzťahu k posúdeniu toho či bol napadnutý úkon úpadcu voči žalovanej zvýhodňujúci alebo či bol úkon urobený počas úpadku úpadcu resp. či týmto úkonom bol vyvolaný úpadok úpadcu a teda žiaden z argumentov nevyvracia vyvrátiteľnú domnienku úpadcu úpadcu. Pre posúdenie toho či bol napadnutý úkon zvýhodňujúcim právnym úkonom nie je podstatné, či (odhliadnuc od iných už vtedy splatných záväzkov úpadcu, ktoré žalovaná nerozporuje) bol záväzok veriteľov Ing. W.a zabezpečený zabezpečovacím prevodom práva a či bola nehnuteľnosť zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva prevedená na Bývanie centrum s.r.o.. Táto skutočnosť je pre posúdenie zvýhodňujúcej povahy napadnutého právneho úkonu ako aj pre posúdenie úpadku právne bezvýznamná. Taktiež nie je podstatné že žalovaná rozporuje postup predchádzajúceho správcu Ing. Petra Veselovského, nakoľko uznaním pohľadávky správcom sa pohľadávka považuje za zistenú. Pre posúdenie zvýhodňujúcej povahy napadnutého právneho úkonu ako aj pre posúdenie úpadku nie je rozhodné kedy záväzok vznikol ale či uskutočnením právneho úkonu došlo k zvýhodneniu žalovanej na úkor ostatných veriteľov a či sa tak stalo počas úpadku resp. či bol zvýhodňujúcim právnym úkonom úpadok vyvolaný. Žalobca tak má za to, že žalovaná nepredniesla v konaní žiaden právne relevantný argument ktorým by vyvrátila právnu domnienku úpadku podľa § 59 ZKR.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s Výdavkovým pokladničným dokladom, konečným zoznamom pohľadávok veriteľov úpadcu, zmluvami o pôžičke, dodatkom č. 1, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Žalobca v konaní zotrval na obsahu žaloby, písomného vyjadrenia a zdôraznil, že sú splnené všetky podmienky na vyslovenie odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu, ktorým úpadca zvýhodnil žalovanú ako jedného z veriteľov úpadcu oproti ostatným v žalobe označeným veriteľom a zároveň ukrátil uspokojenie ich pohľadávok. Úkon bol vykonaný v čase úpadku úpadcu, keďže úpadok sa v danom prípade predpokladá vzhľadom na spriaznenosť úpadcu a žalovanej.

Právny zástupca žalovaného zotrval v konaní na obsahu písomného vyjadrenia k žalobe a dodal, že podľa jeho názoru uhradenie záväzku nie ja samo o sebe právnym úkonom, ktorý možno žalobou úspešne odporovať.

Zo zmluvy o pôžičke (č.l. 18 spisu) súd zistil, že dňa 27.8.2007 uzavreli veriteľ R. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi finančnú čiastku 1.128.593,24 eur (34.000.000 Sk) s tým, že tento ju vráti do 27.11.2007 spolu s dohodnutým úrokom.

Z Dodatku č. 1 zo dňa 12.12.2007 k zmluve o pôžičke zo dňa 27.8.2007 (č.l.20) súd zistil, že spoločnosť ELSO spol. s r.o. pristúpila k záväzku pôvodného dlžníka zo zmluvy o pôžičke a zaviazala sa dlh vo výške 1.230.166, 60 eur (37.060.000 Sk) splniť do 17.12.2007, inak aj zmluvnú pokutu.

Z konečného zoznamu pohľadávok veriteľov úpadcu (č.l. 22-41 spisu) súd zistil, že celková pohľadávka veriteľa R. je evidovaná v konečnom zozname pod č. 12,13 a 14 a pohľadávka veriteľa Bývanie Centrum, s.r.o., je evidovaná pod č. 2,3,4 a 5.

Z výdavkového pokladničného dokladu (č.l. 11 spisu) súd zistil, že spoločnosť ELSO, spol. s r.o. vystavila dňa 31.1.2011 výdavkový pokladničný doklad o vyplatení sumy 281.212,75 eur žalovanej Gisele Fach a

to titulom vrátenia záväzku pričom na doklade sa nachádzajú vlastnoručné podpisy vyhotoviteľa dokladu a podpis príjemcu.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 4 cit. zákona odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 59 ods. 1,2,3,4 cit. zákona zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 62 ods. 1 cit. zákona právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa § 3 ods. 1,3 cit. zákona dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku. Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) cit. zákona spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť.

Podľa § 9 ods. 3 cit. zákona kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

Podľa § 118a ods.1,2 O.s.p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého

pojednávania a došlo k jeho odročeniu. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Z vyjadrenia oboch účastníkov a listinných dôkazov mal súd preukázané, že dňa 31.1.2011 úpadca ELSO spol. s r.o., ktorého je žalobca správcom, vyplatil žalovanej svoj záväzok vo výške 281.212,75 eur. Žalobca v konaní tvrdil, že predmetným právnym úkonom úpadca zvýhodnil veriteľa - žalovanú pred ďalšími veriteľmi, ktorí mali splatné pohľadávky už v čase vykonania predmetného úkonu a ktorý si svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní na majetok úpadcu. Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby bolo nutné zistiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením zo sp.zn. zo dňa 29.9.2011, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 192/2011 dňa 6.10.2011, bol vyhlásený dňom 7.10.2011 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 konkurz na majetok dlžníka ELSO spol. s r.o., a súčasne bol za správcu ustanovený B.F.B. správcovská, v.o.s.. Dňa 5.4.2012 vtedajší správca úpadcu uplatnil na súde právo odporovať právnemu úkonu zo dňa 31.1.2011. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že vtedajší žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote (v zmysle § 57 ods. 2 do šesť mesiacov od vyhlásenia konkurzu) a napadol úkony urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania (§ 58 ods. 3 , ktoré začalo dňa 28.7.2011. V konaní tak zostalo sporným, či napadnutým právnym úkonom dlžník, úpadca zvýhodnil žalovanú ako svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom a týmto právnym úkonom došlo zároveň k ukráteniu ich pohľadávok, ktoré si po vyhlásení konkurzu prihlásili prihláškou, teda či ide o právne úkon zvýhodňujúci niektorého veriteľa, ktorý je možné napadnúť odporovateľnosťou v zmysle § 59 ZKR. V konaní bolo preukázané, že v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu si prihlásili pohľadávky aj veritelia Ing. W. vo výške 2.762.165,57 eur (z toho popretá správcom vo výške 346.798,44 eur) a spoločnosť Bývanie Centrum, s.r.o. vo výške 1.392.186,16 eur, pričom obe pohľadávky titulom pôžičky boli splatné v roku 2007 ešte pred vykonaním napadnutého právneho úkonu v roku 2011, ktorým úpadca vyplatil svoje záväzky voči žalovanej. Zaplatením pohľadávky žalovanej vo výške 281.212,75 eur úpadcom dňa 31.1.2011, tak žalovaná získala lepšie postavenie, resp. inú výhodu od úpadcu, čo znamená že úpadca žalovanú neoprávnene zvýhodnil oproti ostatným veriteľom úpadcu, ktorý mali v čase vykonania právneho úkonu už splatné svoje pohľadávky, a ktorí si tieto pohľadávky aj prihlásili do konkurzného konania a boli správcom uznané a tým aj zistené. Nakoľko žalovaná bola v čase vykonania právneho úkonu preukázateľne osobou spriaznenou s úpadcom, tak sa aj v zmysle § 59 ods. 3 predkladá úpadok dlžníka v tomto čase, pokiaľ nie je preukázaný opak, čo v konaní preukázané nebolo. K právnej obrane žalovanej obsiahnutej v jej písomnom vyjadrení k žalobe súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu a v podrobnostiach na ňu odkazuje. Pre posúdenie toho či bol napadnutý úkon zvýhodňujúcim právnym úkonom nie je podstatné, či bol záväzok veriteľov II. zabezpečený zabezpečovacím prevodom práva a či bola nehnuteľnosť zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva prevedená na Bývanie centrum s.r.o.. Táto skutočnosť je pre posúdenie zvýhodňujúcej povahy napadnutého právneho úkonu ako aj pre posúdenie úpadku právne bezvýznamná. Taktiež nie je podstatné že žalovaná rozporuje postup predchádzajúceho správcu, nakoľko uznaním pohľadávky správcom sa pohľadávka považuje za zistenú. Pre posúdenie zvýhodňujúcej povahy napadnutého právneho úkonu ako aj pre posúdenie úpadku nie je rozhodné taktiež kedy záväzok vznikol ale či

uskutočnením právneho úkonu došlo k zvýhodneniu žalovanej na úkor ostatných veriteľov a či sa tak stalo počas úpadku resp. či bol zvýhodňujúcim právnym úkonom úpadok vyvolaný. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru samotné uhradenie záväzku úpadcu voči žalovanej nie je právnym úkonom ako takým a nie je možné ho ani preto úspešne žalobou odporovať. S uvedeným právnym názorom nemožno súhlasiť. V zmysle § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Je nepochybné, že uhradenie záväzku je prejavom vôle dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi a tento prejav vôle smeruje k zániku tých práv a povinností resp. právneho pomeru medzi dlžníkom a veriteľom, ktoré zákon s takýmto prejavom spája (splnením dlh zanikne, § 559 ods 1. . Súd tak má za to, že v danom prípade uhradenie záväzku zo strany úpadcu je právnym úkonom, je právnym úkonom platným a je preto možné ho aj napadnúť odporovacou žalobou. Žalovaná nepredniesla v konaní žiaden právne relevantný argument ktorým by vyvrátila dôvodnosť žaloby. Žalovaná v konaní nepreukázala opak tvrdení žalobcu a neuviedla žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby. Bolo na žalovanom, ak chcel byť procesne úspešný, aby uniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo. Súd má zato, že žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcu o splnení všetkých zákonných podmienok odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu a súd mal v konaní dostatočne preukázané, že v konkurznom konaní úpadcu bola prihlásená a zistená aspoň jedna pohľadávka (pohľadávky veriteľov Ing. W.a a obchodnej spoločnosti Bývanie Centrum, s.r.o.), ktorá vznikla (v roku 2007) pred účinnosťou (31.1.2011) zvýhodňujúceho právneho úkonu - uhradenia záväzku úpadcu voči žalovanej vo výške 281.212,75 eur a že jej uspokojenie je v dôsledku tohto právneho úkonu ukrátené. Zaplatením pohľadávky žalovanej, tak žalovaná získala lepšie postavenie, resp. inú výhodu od úpadcu, čo znamená že úpadca žalovanú neoprávnene zvýhodnil oproti ostatným veriteľom úpadcu, ktorý mali v čase vykonania právneho úkonu už splatné svoje pohľadávky. Žalovaná bola v čase vykonania právneho úkonu preukázateľne osobou spriaznenou s úpadcom, a preto sa predkladá aj úpadok dlžníka v tomto čase.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok odporovania zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, a preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol, tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 11 ods. 1, Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. plnú náhradu trov konania v sume 132,64 eur za trovy právneho zastupovania (za 2 hlavné úkony právnej služby po á 58,69 eur /prevzatie a príprava, písomné podanie žaloby na súd), režijný paušál ( § 16 vyhlášky ) 2 x po á 7,63 eur), proti procesne neúspešnej žalovanej s tým, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť žalovanému do rúk právneho zástupcu žalobcu.

O náhrade trov konania štátu, spočívajúcich v úhrade odmeny tlmočníkovi súd rozhodol v zmysle § 141 ods. 2 O.s.p. tak, že štát nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.