Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-119-2022.pdf
PDF · 103.2 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/119/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Janka Benkovičová a sudcov: JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky – C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, zastúpená: Advokátska kancelára Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, a otca – F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, E., toho času bytom H. XXX, I., zastúpený advokátom: JUDr. Andrej Gara, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 21P/114/2022-80 zo dňa 08.08.2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 159, § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 2 ods. 1 CMP (zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným Okresnému súdu Martin dňa 30.06.2022, postúpeným Okresnému súdu Galanta dňa 08.07.2022 sa matka maloletého dieťaťa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd udelí matke maloletého dieťaťa súhlas namiesto otca maloletého dieťaťa na zápis maloletého dieťaťa do Základnej školy v F., F. XX. Okresný súd Galanta uznesením č. k. 21P/114/2022-56 zo dňa 29.07.2022 vyhovel návrhu matky maloletého dieťaťa v celom rozsahu a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým udelil súhlas matke maloletého dieťaťa namiesto otca maloletého dieťaťa so zápisom maloletého dieťaťa do Základnej školy v F., F. XX. Po vydaní uvedeného uznesenia otec maloletého dieťaťa doručil súdu dňa 29.07.2022 vyjadrenie k návrhu matky maloletého dieťaťa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP, ktorým sa domáha uloženia povinnosti matke maloletého dieťaťa odovzdať maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Lustráciou v súdnom manažmente súd zistil, že okrem konania vedeného pod sp. zn. 21P/114/2022 na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19P/118/2022 prebieha konanie o návrhu otca maloletého dieťaťa, doručeného súdu dňa 29.06.2022, doplneného dňa 30.06.2022, na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP, ktorým sa otec maloletého dieťaťa domáhal uloženia povinnosti matke maloletého dieťaťa odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti otca maloletého dieťaťa. V predmetnom konaní súd uznesením č. k. 19P/118/2022-63 zo dňa 04.07.2022 návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Otec maloletého dieťaťa sa v predmetnom konaní domáha nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého bude matka maloletého dieťaťa povinná odovzdať maloleté dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, a to podľa § 367 CMP. V čase podania tohto návrhu na súde pod sp. zn. 19P/118/2022 už prebiehalo konanie o skoršom návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa taktiež domáhal uloženia povinnosti odovzdať maloleté dieťa podľa § 367 CMP do osobnej starostlivosti otca maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade je daná prekážka litispendencie pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení, podanom otcom maloletého dieťaťa na súd dňa 29.07.2022. Táto prekážka je neodstrániteľná a bráni tomu, aby o tej istej veci rovnakých účastníkov, s rovnakým predmetom konania, na základe rovnakých skutkových okolností prebiehalo na súde iné konanie. Keďže začatie konania o návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, podanom dňa 29.06.2022, bráni tomu, aby na súde prebiehalo konanie o návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia podanom neskôr, a to dňa 29.07.2022, súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 159 a § 161 CSP v spojení s § 2 ods.1 CMP a konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia podaného dňa 29.07.2022 zastavil z dôvodu prekážky litispendencie.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že otec sa (prvým) návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.06.2022 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý dočasne odovzdaný do osobnej starostlivosti otca. Uznesením zo dňa 04.07.2022 č.k. 19P/118/2022-63 bol otcov návrh zamietnutý. Uznesenie nadobudlo dňa 05.08.2022 právoplatnosť. V čase rozhodovania prvoinštančného súdu napádaným uznesením bola vec, na ktorú súd poukazuje, už vecou právoplatne skončenou, t.j. nemôže ísť o prekážku litispendencie (začatého konania). Napádané uznesenie je nesprávne aj z toho dôvodu, že v danom prípade nemožno hovoriť o tzv. totožnosti konaní, keďže v jednom návrhu sa otec domáhal odovzdania maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a v druhom návrhu sa otec domáhal odovzdania maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V neposlednom rade otec oba svoje návrhy odôvodňoval úplne inou skutkovou situáciou a s odlišným odôvodnením. Podľa § 329 ods. 2 a 3 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie s tým, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. Procesné predpisy (CSP, CMP) dbajú na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie; tieto predpoklady sú procesnými podmienkami konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, ktoré sa rozlišujú na odstrániteľné a neodstrániteľné. Za neodstrániteľné nedostatky sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby, ako v právoplatne ukončenom konaní) a totožnosťou predmetu konania, chápaného v širšom zmysle slova ako žalobný nárok (resp. návrh) spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal uplatnený nárok (návrh) vyplývať. V nadväznosti na vyššie uvedené je nepochybné, že právne posúdenie súdu prvej inštancie o existencii tzv. prekážky litispendencie v danom prípade neobstojí, nakoľko v čase rozhodovania súdu bolo toto konanie právoplatne skončené. V danej veci však zároveň neobstojí ani iný z vymenovaných zákonných dôvodov na zastavenie konania podľa § 161 ods. CSP. Predovšetkým v prípade prekážky res iudicatea, ktorá by teoreticky ako jediná prichádzala do úvahy, by muselo ísť o takú situáciu, kedy by sa navrhovateľ z rovnaných dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Tieto závery sa primerane vzťahujú aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata. Dodatočná zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však vytvára na strane navrhovateľa priestor na podanie nového návrhu (viď R 25/2011, uznesenie KS Bratislava zo dňa 12.11.2020 sp. zn. 11CoP/306/2020, Komentár k Civilnému sporovému poriadku, doc. JUDr. M. Števček PhD. a kol., Nakladateľstvo C.H.BECK v r. 2016,
str. 1120, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 841/2007). Po porovnaní oboch návrhov otca nemožno dospieť ani k záveru, že by otec svoje návrhy odôvodňoval totožnými skutočnosťami. V posudzovanej veci bola postupom súdu prvej inštancie otcovi maloletého dieťaťa znemožnená realizácia jeho procesného práva na to, aby súd konal a rozhodol o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 29.07.2022 v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, ktorý nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom a ktorý je dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, s tým že určí prvoinštančnému súdu úlohu pri ďalšom prejednaní veci posúdiť splnenie zákonných podmienok pre otcom navrhované neodkladné opatrenie týkajúce sa pomerov rodičov k maloletému dieťaťu a prijaté rozhodnutie riadne odôvodniť.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka v podaní zo dňa 19.10.2022, v ktorom navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že rozhodnutie súdu zo dňa 04.07.2022, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia (vo veci sp. zn. 19P/118/2022 – pozn. odvolacieho súdu), považuje za vecne správne. Návrh otca maloletého dieťaťa považuje za neodôvodnený, neopodstatnený a v praxi neuskutočniteľný. V konaní o návrhu matky týkajúceho sa zápisu maloletého do Základnej školy v F. bolo súdom jednoznačne skonštatované, že uvedené školské zariadenie sa javí vhodnou voľbou pre pokračovanie vo vzdelávaní maloletého a je to pre neho najbližšia vhodná škola po presťahovaní sa do obce E.. Okresný súd Galanta uznesením sp. zn. 21P/114/2022 - 56 zo dňa 29.06.2022 vydal neodkladné opatrenie, ktorým udelil súhlas matke maloletého dieťaťa namiesto otca maloletého dieťaťa so zápisom do Základnej školy v F., ktoré rovnako považuje matka za vecne správne. V ňom súd zohľadnil všetky relevantné skutkové okolnosti, pričom rozhodol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Nakoľko sa otec maloletého dieťaťa zdržiava toho času v I. a matka v E., nie je možné v praxi striedavú starostlivosť zabezpečiť. Jednak nie je možné, aby maloletý neustále v praxi menil miesto svojho pobytu, rovnako tak aj školské zariadenie. Striedavú starostlivosť je možné nariadiť najmä v prípadoch, ak je táto prakticky realizovateľná a to v spravidla v prípade pobytu oboch rodičov v rámci jedného mesta. V takom prípade je maloletému umožnené navštevovať rovnaké školské zariadenie, čo v tomto prípade nie je možné. Matka tiež uviedla, že maloletý A. je vystavovaný výraznému psychickému nátlaku najmä zo strany otca, ktorý si aj napriek nesúhlasu matky pravidelne o maloletom synovi robí videozáznamy a núti syna, aby vo videozáznamoch účelovo klamal, plakal, vyjadroval sa negatívne o svojej mame. Otcove konanie možno označiť ako výslovne manipulatívne a hrubo poškodzujúce zdravý psychický vývoj maloletého dieťaťa.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. a/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zastavil konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu prekážky litispendencie.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
Podľa § 168 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „vyhláška č. 543/2005 Z. z.“), všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na tú istú vec, najmä podania, zápisnice, záznamy, rozhodnutia, tvoria súdny spis.
Podľa § 176 vyhlášky č. 543/2005 Z. z., do zoznamu pripojených spisov sa zapisujú údaje o dátume pripojenia iného spisu k súdnemu spisu, číslo, pod ktorým sa vedie pripojený spis, a dátum vylúčenia pripojeného spisu.
Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktoré mu CSP priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania vrátane výsledku takéhoto procesu (pri rozhodovaní). Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako tieto vyplývajú z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd (uvedenej ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.), ako aj článku 46 Ústavy SR.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci pri zastavení konania o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z obsahu spisu 19P/118/2022, ktorý však k súdnemu spisu sp. zn. 21P/114/2022 nebol pripojený. Pripojenie spisu nie je uvedené v Zozname pripojených
spisov, ktorý je obsahom súdneho spisu a v ktorom sa zapisujú údaje o dátume pripojenia iného spisu, číslo, pod ktorým sa vedie pripojený spis, a dátum vylúčenia pripojeného spisu. Spis v prejednávanej veci neobsahuje ani úpravu s požiadavkou o pripojenie spisu, na základe ktorej by bolo možné vyvodiť nazretie do súdneho spisu, z ktorého obsahu súd vychádzal. Ani fotokópie písomností alebo rovnopisy rozhodnutí rozhodujúcich pre posúdenie splnenia procesných podmienok konania sa nestali súčasťou aktuálneho spisu (sp. zn. 21P/114/2022), napriek tomu, že z nich súd prvej inštancie vychádzal. O (ne)splnení procesných podmienok konania bolo možné rozhodovať len na základe podkladov vyplývajúcich z obsahu spisu, čo sa ale v prejednávanej veci zjavne nestalo. Pokiaľ súdne rozhodnutie nemá svoj podklad v obsahu spisu, trpí rozhodnutie vadou podľa § 389 písm. b) CSP, keďže súdne rozhodnutie je založené na dôkazoch buď nevykonaných alebo vykonaných contra legem. V dôsledku uvedeného nesprávneho procesného postupu zo strany súdu prvej inštancie obsah súdneho spisu nie je možné konfrontovať s obsahom odvolaním napadnutého uznesenia. Bez riadneho oboznámenia sa s obsahom spisu vo veci sp. zn. 19P/118/2022 nebolo možné posúdiť opodstatnenosť rozhodnutia súdu o zastavení konania o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatovaná vada tak znemožňuje preskúmať uznesenie súdu prvej inštancie z vecnej stránky.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP). Po vrátení veci súd prvej inštancie bude postupovať vo vyššie naznačenom smere, spis súdu prvej inštancie sp. zn. 19P/118/2022 riadne pripojí k aktuálne prejednávanej veci, oboznámi sa s jeho obsahom a prípadne vyhotoví kópie všetkých relevantných listín alebo pripojí rovnopisy rozhodnutí súdu, ktoré sú potrebné pre posúdenie splnenia procesných podmienok konania v prejednávanej veci. Po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. 19P/118/2022 a všetkými skutočnosťami, ktoré možno považovať za rozhodujúce pre posúdenie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré je potrebné vyhodnotiť v ich vzájomnej súvislosti, vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite v súlade s § 220 CSP riadne odôvodní, a to i s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov konania, ktoré prezentovali v priebehu odvolacieho konania.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je rozhodujúci stav v čase rozhodovania, keďže súd v týchto konaniach nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a je povinný vykonať aj úkony z úradnej povinnosti za účelom osvedčenia základných skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov.
Ak súd prvej inštancie zistí, že v konaní sp. zn. 19P/118/2022 sa otec domáha nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 367 ods. 1 CMP a toto konanie ešte právoplatne skončené nebolo, bude postupovať v zmysle § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 159 CSP (nakoľko súd v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 ods. 1 CMP sa týka otázky zverenia, ktorú nie je možné posudzovať v dvoch súbežne vedených konaniach).
V prípade, ak konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. 19P/118/2022 už právoplatne skončilo, súd prvej inštancie bude postupovať nasledovne: 1/ ak zistí, že vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa existuje skoršie rozhodnutie týkajúce sa totožných účastníkov konania, vychádzajúce z tých istých skutkových okolností, ktoré posudzoval súd už v rámci predošlého konania (o prvotnom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia), bude postupovať v zmysle § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 230 a § 329 ods. 3 CSP; 2/ ak zistí, že otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. 21P/114/2022 uviedol nové relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali zmenu skutkových okolností od predchádzajúceho rozhodnutia súdu, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne vecne.
O prípadnej náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 52 až 58 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).