Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/70/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: X. R. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. B. XX/XXXX, XXXX M., E. E. zastúpený JUDr. Dušanom Daňovým, advokátom, so sídlom Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. apríla 2018 vo veci invalidného dôchodku, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Správne konanie

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.12.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán verejnej správy podľa ust. a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“ alebo „ZSP“) a podľa článku 46 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 13.03.2017, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, Bratislava zo dňa 12.12.2017 nie je podľa ust. ZSP invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) bola vychádzajúc z jeho zdravotného stavu zisteného pri komplexnom vyšetrení posudkovým lekárom dňa 12.12.2017, ochorení preukázaných vo formulári E213 AT zo dňa 07.09.2017 a lekárskych správ, posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne určená na 20 %. Pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí - duševné choroby a poruchy správania, uvedenom v prílohe č. 4 k ZSP, Kapitola V, položka 4 - neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, písm. a/ - stredne ťažké formy, bola určená v hornej hranici rozpätia.

2. V odvolaní proti predmetnému rozhodnutiu, podanom dňa 31.01.2018 u žalovanej formou zápisnice spísanej podľa ust. § 189 ZSP, ktoré doplnil o dôvody odvolania zápisnicou spísanou dňa 12.02.2018, žalobca prejavil svoj nesúhlas s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20%, priložil kópie napadnutého rozhodnutia zo dňa 22.12.2017 s odborným lekárskym posudkom zo dňa 12.12.2017 a žiadal o opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu, pričom k odvolaniu doložil novú lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 12.02.2018.

3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.04.2018 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol ako odvolací orgán v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava dňa 07.02.2018 (na základe podaného odvolania), ktorý nevyhovel odvolaniu žalobcu a predložil kompletný spisový materiál na posúdenie posudkovému lekárovi ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu a dňa 21.03.2018 vyhotovil lekársky posudok. Vychádzajúc z klinických príznakov uvedených v podrobnej lekárskej správe vo formulári E 213 AT zo dňa 07.09.2017, neuropsychický stav žalobcu bol vyhodnotený s neprítomnou poruchou pozornosti, chápania a koncentrácie, porúch pamäte a myslenia. Podľa posudkového lekára sociálneho poistenia u žalobcu sú prítomné výrazné hypochondrické prvky s výraznou somatizačnou poruchou a naopak nie sú u neho prítomné žiadne bludy, halucinácie, či pseudohalucinácie, žiadne poruchy osobnosti, poruchy afektivity a psychosomatiky. Z psychiatrického hľadiska nedošlo u žalobcu k žiadnej podstatnej zmene zdravotného stavu, neabsolvoval psychiatrické pobyty, psychiatrické rehabilitácie ani psychoterapiu. Na pozadí chronickej mierne depresívnej nálady je u neho prítomná somatizačná porucha a známky histriónskej poruchy osobnosti.

4. Podľa doloženej podrobnej lekárskej správy vo formulári E 213 AT zo dňa 07.09.2017 rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je somatizačná porucha, podmieňujúca mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, podľa prílohy č. 4 k . Z ostatných ochorení sú z neurologického hľadiska prítomné subjektívne ťažkosti v oblasti krčnej chrbtice bez objektívneho korelátu, choroba vysokého krvného tlaku je liečbou kontrolovaná a občas sa u neho vyskytujú známky podráždenia čriev. Podľa posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, jeho zdravotný stav z klinického hľadiska nepreukazuje žiadne závažné ochorenie a teda nie sú splnené posudkové kritéria uznania invalidity. Podrobná lekárska správa uvedená vo formulári E 213 AT zo dňa 07.09.2017 bola zhodnotená aj prísediacim odborným lekárom psychiatrom, ktorý vzhľadom na priebeh a klinický obraz potvrdil u žalobcu diagnózu somatizačnej poruchy mierneho stupňa. Posudkový lekár sociálneho poistenia tak určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu na 20 %, podľa prílohy č. 4 k za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa Kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položka 4 a/- Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy. Invalidita nevznikla, nakoľko zdravotný stav žalobcu z klinického hľadiska nereprezentujú žiadne závažné ochorenia a tým nespĺňa posudkové kritéria uznania invalidity.

5. Žalovaná v rozhodnutí uviedla, že celková MPSVZČ žalobcu je v rozsahu 20 % a bola v súlade s ust. § 71 ods. 1 až 9 ZSP v odvolacom konaní preukázaná lekárskymi správami - podrobnou lekárskou správou uvedenou vo formulári E 213 AT zo dňa 07.09.2017, lekárskymi správami z neurologického vyšetrenia zo dňa 17.08.2017 (Dr. Z.), psychiatrickými vyšetreniami zo dňa 20.04.2015, zo dňa 09.04.2013 a zo dňa 01.08.2017 (Dr. U. E.) a bola zhodnotená aj za prítomnosti odborného lekára z odboru psychiatrie. Bolo preukázané, že rozhodujúce zdravotné postihnutia žalobcu - duševné choroby a poruchy správania, neurotické stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy, posudkový lekár sociálneho poistenia zaradil do kapitoly V, položka 4, písmeno a/ prílohy č. 4 k . Za iné zdravotné postihnutia, cervikálny syndróm bez neurologického deficitu, arteriálna hypertenzia a hyperlipidémia, zvýšenie MPSVZČ podľa ust. v znení posudkový lekár neurčil. Konštatoval, že žalobca nie je invalidný podľa ust. , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

6. Podľa ust. , poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v ust. a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal nesprávnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Pretože invalidný nie je, napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22.12.2017 bolo o jeho nároku na invalidný dôchodok rozhodnuté v súlade s ust. a po zhodnotení dôkazov dospel generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto ho v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. II.

Správna žaloba

7. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 10.07.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 27.04.2018. Namietal, že podľa lekárskych správ rakúskych ošetrujúcich lekárov, je v Rakúskej republike uznaný za invalidného a podľa týchto lekárskych správ, ktoré boli predložené na posúdenie aj posudkovému lekárovi žalovanej, v Slovenskej republike (ďalej aj „SR“) za invalidného uznaný nebol, v dôsledku čoho žiadal o preverenie tejto skutočnosti. Poukázal na to, že pri jednotnej legislatíve štátov EÚ je nepochopiteľné, že v Rakúskej republike má priznaný plný invalidný dôchodok a tie isté podklady posúdené posudkovým lekárom žalovanej na priznanie invalidného dôchodku v Slovenskej republike nepostačujú. Za tejto situácie mala žalovaná nariadiť vyšetrenie jeho zdravotného stavu ošetrujúcimi lekármi na území SR. Napadnuté rozhodnutie zo dňa 27.04.2018 žiadal zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. K žalobe pripojil rozhodnutia Pensionsversicherunganstaalt z januára 2015 a januára 2016.

III.

Vyjadrenia

8. V písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalovaná žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.12.2017 bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky žalovanej Bratislava, zo dňa 12.12.2017, podľa ktorého žalobca nie je podľa ust. invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá MPSVZČ viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 20 %. Na základe podaného odvolania bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovými lekármi organizačných zložiek žalovanej, a to dňa 07.02.2018 a dňa 21.03.2018 so zhodným posudkovým záverom, z ktorého vyplynulo, že žalobca nie je podľa ust. ZSP invalidný. Miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola opätovne určená na 20 %. Na základe predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastných vyšetrení, posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej zhodne vyslovili posudkový záver, že žalobca nie je podľa ust. invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

9. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali inému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu a vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určili duševné choroby a poruchy správania, neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy podľa kapitoly V, položky 4, písmena a/ prílohy č. 4 k s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (z percentuálneho rozpätia 15 % - 20 %). Za iné zdravotné postihnutia, cervikálny syndróm bez neurologického deficitu, arteriálna hypertenzia a hyperlipidémia, posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa ust. v znení neurčil.

10. Žalobca neuviedol žiadne také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery odborných posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, ako bola stanovená posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zohľadňujú všetky zdravotné postihnutia žalobcu a zodpovedajú kritériám, upraveným v . Skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu jeho zdravotného poškodenia, boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

11. K námietke žalobcu o uznaní jeho invalidity podľa rakúskych právnych predpisov žalovaná uviedla, že pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť postupuje podľa v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky nároku na invalidný dôchodok. V prípade, ak ide o poistenca uznaného za invalidného v inom členskom štáte Európskej únie, pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok, a teda aj pri

určovaní invalidity, sa s účinnosťou od 01. mája 2010 uplatní aj Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Nariadenie č. 883/2004“) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej aj „Nariadenie č. 987/2009“), ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004.

12. Podľa čl. 46 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity poistenca je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII. uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov, týkajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity. Nakoľko v uvedenej prílohe nie je uvedená zhoda právnych predpisov Slovenskej republiky s inými členskými štátmi Európskej únie, resp. ďalšími členskými štátmi, na ktoré sa vzťahuje koordinačná úprava, na účely dôchodkových dávok podľa zákona o sociálnom poistení je invaliditu, teda percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, oprávnený posúdiť len posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej a rozhodnutie inej inštitúcie o invalidite posudzovanej osoby nie je pre posudkového lekára sociálneho poistenia záväzné. Žalovaná zároveň uviedla, že nežiada, aby súd vo veci nariadil pojednávanie.

13. V replike podanej k vyjadreniu žalovanej, žalobca nesúhlasil s jej rozhodnutím, ktorým mu bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 20%, na základe čoho bola jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá. Poznamenal, že legislatívy členských krajín EÚ by mali tvoriť základ pre jednotný systém hodnotiacich kritérií pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok a za v rozpore s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia EP č. 987/2009, označil posudzovanie jednotlivých nárokov neschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovými lekármi členských krajín EU natoľko rozdielne, že je možné ho hodnotiť ako nekoordinované a nespravodlivé. Je preto otázne, akými kritériami sa posudkový lekár žalovanej riadil a z akých podkladov čerpal, keď ho na území SR žiaden posudkový lekár nevyšetril. Na žalobe zotrval. IV. Právne posúdenie

14. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu ( ), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach ( ), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. a , pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné, a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia správneho orgánu sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a preto žalobu v súlade s ust. pre jej nedôvodnosť zamietol. Vo veci rozhodol v súlade s ust. bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci konania nežiadali vec prejednať na nariadenom pojednávaní. V súlade s ust. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 19.12.2022 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. druhá veta , vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu.

15. Podľa , (ďalej aj „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa , , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a

iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

17. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

18. Podľa , , , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práo a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

19. Podľa , každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993). 20. V rámci súdneho prieskumu správny súd vychádzal z podaní účastníkov konania, z napadnutých rozhodnutí, žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, z odborných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, z pripojených listinných dôkazov tvoriacich obsah pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že v prejednávanej veci bol zachovaný zákonom stanovený postup pri posudzovaní žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, čo vyústilo do vydania rozhodnutia žalovanej v súlade so zákonom.

21. Podľa o sociálnom poistení (ďalej aj „“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

23. Z ust. až 9 vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40 %. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia,

jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách, podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách, v prílohe č. 4 (, , a ). Ak v prílohe č. 4 k nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné (ods. 9).

24. Z ust. a organizačnej zložke Sociálnej poisťovne vyplýva povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

25. Podľa , dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

26. Z ods. 1 až 4 ust. vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

27. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invaliditu indikuje stav poistenca, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (, ).

28. Podľa , lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a/ nemocenského poistenia, b/ dôchodkového poistenia, c/ úrazového poistenia..

29. Podľa , lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a/ dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b/ dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

30. Podľa , lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej aj „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

31. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti vo veciach sociálneho poistenia a je zverené posudkovým lekárom.

32. Podľa , lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia.

33. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (. ) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle ust. a nasl. , pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( ).

34. V zmysle zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. jednej diagnózy s možným prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú (, ). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť však možno navýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

35. Ako už bolo vyššie uvedené, posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.1015).

36. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, aj správny súd posudzoval v preskúmavanej veci závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní.

37. Podkladom prvostupňového rozhodnutia sa stal odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, Bratislava zo dňa 12.12.2017, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie označil somatizačnú poruchu a známky histriónskej poruchy osobnosti žalobcu na pozadí chronicky mierne depresívnej nálady, za ktoré posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ide o hornú hranicu percentuálneho rozpätia (od 15% do 20 %), platného pre daný druh zdravotného postihnutia pre duševné choroby a poruchy správania, neurotické stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia zaradil do kapitoly V, položky 4, písm. a/ prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov. Iné zdravotné postihnutie, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie základnej percentuálnej miery nezistil ( ).

38. V odvolacom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne, opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu, so zhodným posudkovým záverom ako je uvedený v odbornom posudku zo dňa 12.12.2017. V odvolacom konaní pritom posudkový lekár vychádzal aj z odborného stanoviska prísediaceho lekára - psychiatra, ktorý zhodnotil zdravotný stav žalobcu z predložených lekárskych správ z neurologického vyšetrenia zo dňa 17.08.2017 (Dr. Z.), z psychiatrických vyšetrení zo dňa 20.04.2015, zo dňa 09.04.2013 a zo dňa 01.08.2017 (Dr. U. E.) a podľa podrobnej lekárskej správy uvedenej vo formulári E 213 AT zo dňa 07.09.2017, ktoré nepopisujú žiadne psychotické poruchy ani žiadne prejavy organického poškodenia psychiky a ani významnejšie poruchy afektivity. Žalobca sa na žiadne poruchy či poškodenia ani neliečil. Za rozhodujúcu diagnózu mu bola stanovená somatizačná porucha histrionskej osobnosti. Toto rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu je ako duševné choroby a poruchy správania, neurotické stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy zaradené v kapitole V, položka 4, písm. a/ prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % a iné zdravotné postihnutie podľa ust. pre zvýšenie základnej percentuálnej miery zistené nebolo. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej zhodne vyslovili posudkový záver, že žalobca nie je podľa ust. invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

39. Za rozhodujúcu skutočnosť pri určení invalidity považuje správny súd lekársky nález a vyšetrenie zdravotných problémov žalobcu a nie či ich podstúpil u ošetrujúceho lekára v Slovenskej alebo v Rakúskej republike. Žalobca žije v Rakúsku, kde má svojich ošetrujúcich lekárov a jeho námietka vo vzťahu k vyšetreniam posudkových lekárov na Slovensku je preto irelevantná, naviac vychádzajúc z odborného lekárskeho posudku zo dňa 21.03.2018, bol posudkovým lekárom žalovanej vyšetrený. Pre odvolací orgán Sociálnej poisťovne bol rozhodujúci skutkový stav v čase jeho rozhodovania a teda vychádzal z lekárskeho odborného posudku o invalidite zo dňa 12.12.2017, ktorý je podkladom a prílohou prvostupňového rozhodnutia zo dňa 22.12.2017. Žalobcom doložený lekársky nález zo dňa 12.02.2018, od ošetrujúceho lekára z odboru psychiatrie, Dr. U. zahŕňa diagnózy jeho ochorení obsiahnutých už v odborných posudkoch posudkových lekárov žalovanej zo dňa 12.12.2017 aj v posudku posudkového lekára v odvolacom konaní zo dňa 21.03.2018. Súd však poukazuje na to, že v prípade ďalších (nových) diagnostikovaných ochorení nejde o rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania. Posudok posudkového lekára žalovanej, vypracovaný v súčinnosti s prísediacim špecialistom z odboru psychiatrie je z hľadiska skutkového úplný, dostatočne podložený odbornými vyšetreniami, lekárskymi nálezmi a zdravotnou dokumentáciou žalobcu.

40. Treba zdôrazniť, že v jeho prípade ide o štvrté posúdenie invalidity, aktuálne na jeho žiadosť zo dňa 13.03.2017 (ako uviedol posudkový lekár), ktoré bolo vykonané dňa 12.12.2017 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava. Pri dvoch predchádzajúcich posúdeniach invalidity zo dňa 31.03.2009 a z januára 2012 bola žalobcovi invalidita uznaná na základe vtedy aktuálneho zdravotného stavu a diagnostikovaných ochorení. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, súd preto považoval za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Uvedené posúdenie je otázkou odborného medicínskeho posúdenia a nepredstavuje právny rozmer veci.

41. Podľa článku 46 bodu 3 nariadenia č. 883/2004, Rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity žiadateľa je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov týkajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity.

42. Správny súd sa vo vzťahu k žalobcovej námietke k jednotnej legislatíve členských štátov EÚ v sociálnych (dôchodkových) veciach, tzn. aj pri určení invalidity pre invalidný dôchodok, stotožnil s vyjadrením žalovanej k žalobe. Tiež poukazuje na to, že v čl. 46, bod 3 , prílohy VII. nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 204 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nie je Slovenská republika uvedená, a teda nemožno vychádzať z toho, že by mala zhodu právnych predpisov týkajúcich podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity s nejakým iným členským štátom, teda ani s Rakúskom. Potom za irelevantnú možno vyhodnotiť aj námietku žalobcu o rozpore konania žalovanej s nariadením č. 883/2004, ktoré má podľa jeho tvrdenia jednotný systém hodnotiacich kritérií pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok (neuviedol kde) a hodnotí posudzovanie jednotlivých nárokov neschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovými lekármi členských krajín ako nekoordinované a nespravodlivé. Posudkový lekár žalovanej sa riadil ustanoveniami slovenského právneho predpisu, konkrétne a ust. o sociálnom poistení, čo je plne v súlade s nariadením č. 883/2004.

43. Správny súd na záver konštatuje, že pre konanie o invalidite posudzovanej v Slovenskej republike je preto irelevantnou skutočnosť, že posudzovaný žalobca má priznaný invalidný dôchodok a je teda invalidný v Rakúsku, tzn. podľa rakúskych právnych predpisov.

44. Žalobné námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, vychádzajú len z jeho subjektívneho presvedčenia o nesprávnom zhodnotení jeho zdravotného stavu, no objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Keďže žalobca nepredložil žiadne také lekárske nálezy, ktoré by dokumentovali iný stav jeho zdravotných ťažkostí, než ktorý už bol posudkovo zhodnotený, správny súd zastáva názor, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je vydané v

súlade so zákonom. Zdôrazňuje, že nemal dôvod pochybovať o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti medicínskych záverov posudkových lekárov, ktorým kompetencia posudzovať zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok, ako odborne spôsobilým subjektom, bola zverená zákonom o sociálnom poistení v ustanovení . Preto prvostupňový orgán (ústredie SP - , bod 1 ), ako aj odvolací orgán (generálny riaditeľ SP - ) vychádzali z lekárskych posudkov, ktoré stanovili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v rovnakej výške 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo znamená, že žalobca nie je invalidný ( ), a teda nespĺňa jednu z podmienok pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa .

45. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré je verejnou listinou, ale je súčasťou obsahu posudku posudkového lekára, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

46. Na základe uvedeného možno teda uzavrieť, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu prijali posudkoví lekári na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe platnej právnej úpravy. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že postup žalovanej, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, bol v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie, ktoré nie je v rozpore ani s článkom 46 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004, v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. zamietol.

47. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (rozhodnutie NS SR sp.zn. ).

48. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že pre žalovanú bol rozhodujúci stav v čase, v ktorom posudzovanie vykonávala. V prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu žalobcu a na základe nových či aktuálnych lekárskych nálezov, môže žalovanú opätovne požiadať o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidného dôchodku ( ).

49. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ust. a contrario a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ).