Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/88/2014

Potvrdené rozhodnutím 6Sžf/36/2015
„Identifikačné číslo spisu: 4014200482 Dátum vydania rozhodnutia: 24.05.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4014200482.2 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a zo sudcov JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: BIOENERGY TOPOĽČANY s.r.o., Pivovarnícka 4829, Topoľčany, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/127948/2014 zo dňa 10.03.2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/88/2014-56 zo dňa 18. februára 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/88/2014-56 zo dňa 18. februára 2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: BIOENERGY TOPOĽČANY s.r.o., Pivovarnícka 4829, Topoľčany, zastúpeného advokátskou kanceláriou BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. marca 2014 č. 1100304/1/127948/2014, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou zo dňa 19. 05. 2014 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 03. 2014 č. 1100304/1/127948/2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 19. 11. 2013 č. 9414401/5/5181153/2013. Týmto rozhodnutím správca dane určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 15.600,- eur a znížil mu nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 79.604,13 eur na sumu 64.004,13 eur. Žalobca bol toho názoru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 03. 2014 je v rozpore so o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. I. rozhodnutia žalovaného pritom spočíva v hmotnoprávnej ako procesnoprávnej rovine. V daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie si žalobca uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 79.604,13 eur a správca dane mu priznal nadmerný odpočet iba v sume 64.004,13 eur. Krátenie nadmerného odpočtu zdôvodnil nepriznaním dane z pridanej hodnoty na vstupe z dodávateľskej faktúry č. 2012003 a č. 2012008 od dodávateľa, t. j. spoločnosti Taranto s. r. o., ktorými boli žalobcovi vyfakturované reklamné služby na základe zmluvy o reklamnej spolupráci zo dňa 01. 06. 2012. Predmetnou zmluvou sa táto spoločnosť ako dodávateľ žalobcu zaviazala zabezpečiť uvedenie spoločnosti žalobcu ako generálneho reklamného partnera na kultúrno-spoločenskom podujatí

- megakoncert skupiny Elán s názvom „Koniec leta s Elánom“ dňa 07. 09. 2012. Daňové orgány nepriznanie dane z pridanej hodnoty na vstupe odôvodnili tým, že žalobca nepoužil predmet plnenia na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ dane a podľa ich názoru sa v danom prípade jednalo o sponzorstvo, nie o reklamu. Žalobca je však toho názoru, že uvedením obchodného mena a loga jeho spoločnosti je dostatočne zabezpečená prezentácia žalobcu ako výrobcu elektriny a tepla podnikajúceho v segmente elektroenergetiky. V tomto segmente je dôležité pozitívne prezentovať podnikateľský subjekt aj na neformálnych podujatiach s masovou účasťou, ku ktorým koncert skupiny Elán nepochybne patrí. Žalobca danou reklamou informoval širokú verejnosť o službách, ktoré realizuje ako výrobca elektriny a tepla a jeho snahou bolo touto reklamou osloviť a získať nových zákazníkov a obchodných partnerov.

Žalobca rozporuje tvrdenie žalovaného, že v danom prípade ide o sponzoring, a nie o reklamu produktov a služieb. Prijaté reklamné služby zdokladoval účtovnými dokladmi - faktúrou č. 2012003 a 2012008, zmluvou o reklamnej spolupráci, predložením CD nosičov, ako aj inzerciou v magazíne EUROPROFIT, pričom uskutočnenie zdaniteľného plnenia potvrdila aj konateľka spoločnosti Taranto s. r. o. Správca dane uviedol, že na predložených CD nosičoch a v novinách EUROPROFIT je skutočne spoločnosť žalobcu uvedená ako generálny reklamný partner a je potom nelogické a absurdné konštatovanie žalovaného, že žalobca vierohodnými dôkazmi nepreukázal, že mu bola služba dodaná tak, ako je to uvedené na faktúrach.

Po koncerte skupiny Elán dňa 07. 09. 2012 žalobcu oslovila rakúska spoločnosť Holz Leser GmbH., ktorej štatutár sa zúčastnil daného koncertu a všimol si reklamnú plochu s prezentáciou spoločnosti žalobcu a následne listom z 02. 11. 2012 žalobcu kontaktoval za účelom nadviazania obchodnej spolupráce v oblasti výroby drevených peletiek. Rakúska spoločnosť teda ponúkla žalobcovi spoluprácu pri vytvorení výrobného miesta na výrobu peletiek na Slovensku a efekt reklamnej kampane vo forme očakávaného zvýšenia výnosov žalobcu sa môže odzrkadliť až v časovom horizonte niekoľkých rokov.

V prípade, že mal správca dane pochybnosti o miere ingerencie rakúskeho obchodného partnera na realizácii podnikateľského zámeru v spolupráci so žalobcom, mal vykonať dôkaz vo forme medzinárodnej výmeny daňových informácií a cestou dožiadania na rakúsku finančnú správu vypočuť konateľa rakúskej spoločnosti Holz Leser GmbH.. Žalobca vykonanie tohto dôkazu i navrhol, čo ostalo bez odozvy. Správca dane porušil ust. a § ust. 24 ods. 2 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a závery, ktoré prijal v rámci výkonu daňovej kontroly, boli prijaté bez dostatočného dokazovania, ktoré bolo potrebné vykonať v takom rozsahu, aby zistený skutkový stav viedol k zákonnému rozhodnutiu. Daňové orgány odignorovali návrh žalobcu na vypočutie konateľa rakúskej spoločnosti a jeho vykonanie nepovažovali za efektívne. Vo svojich rozhodnutiach sa nedostatočne vysporiadali s námietkami žalobcu a de facto iba skopírovali protokol z daňovej kontroly. Žalobca je toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav veci a rovnako tak i rozhodnutie žalovaného, ktoré z rozhodnutia správcu dane vychádza.

Žalovaný podal v predmetnej veci vyjadrenie zo dňa 18. 07. 2014 k podanej žalobe, v ktorom uviedol, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012. Správca dane kontrolou zistil, že žalobca si v daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Taranto s. r. o., a to pri faktúre č. 2012003 a č. 2012008, predmetom ktorých bolo plnenie na základe zmluvy o reklamnej spolupráci. Správca dane vykonaným šetrením zistil, že žalobca v prípade týchto dvoch faktúr nepoužil predmet plnenia na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ dane, čo znamená, že nesplnil zákonom stanovené podmienky a tak porušil ust. v nadväznosti na ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zo spisového materiálu, zoznamu faktúr a účtovných dokladov v kontrolovanom zdaňovacom období vyplýva, že odberateľmi žalobcu boli tri spoločnosti. Argumentácia žalobcu, že danou reklamou informoval širokú verejnosť o službách, ktoré realizuje ako výrobca elektriny a tepla, pričom zároveň jeho snahou bolo osloviť a získať nových zákazníkov a obchodných partnerov, je pre posúdenie splnenia podmienok upravujúcich nárok na odpočítanie dane právne irelevantná. Tvrdenie žalobcu, že reklamné služby zdokladoval faktúrami, zmluvou o reklamnej spolupráci, predložením CD nosičov, ako aj inzerciou v magazíne EUROPROFIT a uskutočnenie tohto zdaniteľného plnenia potvrdila aj konateľka spoločnosti Taranto s. r. o., podľa názoru žalovaného ešte nepreukazuje splnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Za obdobie od septembra 2012, t. j. od konania koncertu bola podľa tvrdenia žalobcu jediným výsledkom reklamnej spolupráce so spoločnosťou Taranto s. r. o. listina označená ako „ponuka obchodnej spolupráce rakúskej spoločnosti Holz Leser GmbH. zo dňa 02. 11. 2012“ na realizáciu výroby peletiek. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly žalobcu vyzval na predloženie dôkazov na preukázanie možného výsledku reklamnej kampane, ale žalobca žiadny takýto dôkaz neposkytol. S poukazom na uvedené správca dane nepovažoval za efektívne formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií žiadať rakúsku daňovú správu o potvrdenie, že doklad „ponuka obchodnej spolupráce rakúskej spoločnosti Holz Leser GmbH., zo dňa 02. 11. 2012“ bol naozaj zaslaný na základe účasti jej konateľa na koncerte, a to i z toho dôvodu, že žalobcu vyzval na predloženie všetkých dôkazov, ktoré by potvrdzovali využitie reklamnej služby pre zdaniteľné plnenia (prípadne i v budúcom časovom horizonte, nakoľko podľa žalobcu sa jedná o časovo náročný projekt), ale okrem vyššie uvedenej ponuky, iné dôkazy správcovi dane neboli

predložené. Správca dane predmetnú ponuku považoval za účelovo vystavený dokument k deklarovaniu využitia reklamných služieb a neboli mu predložené žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali záujem spoločnosti žalobcu o tento druh spolupráce. Za nedôvodnú považoval žalovaný námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zo strany správcu dane, rovnako ako námietku spočívajúcu v tom, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko žalobca neuviedol, v čom by toto malo spočívať. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, vrátane ústneho pojednávania a dožiadania.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je podstatné, aby nadobudnuté tovary a služby mali priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom na odpočítanie dane a sú súčasťou nákladových plnení na výstupe. Toto žalobca nevedel preukázať a nebolo to preukázané ani výpoveďou konateľa dodávateľa, ani predloženými dokladmi, ani dôkazmi zistenými vlastnou činnosťou správcu dane. Z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobcovi nevzniklo a nepreukázal, že služba mu bola dodaná tak, ako je to uvedené na faktúrach predložených ku kontrole, ale najmä, že prijatú službu použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane mal pochybnosti, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a najmä, či žalobca predmet plnenia použil na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ dane, čo znamená, či prijaté služby majú priamy súvis s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi.

Vykonaným dokazovaním správca dane dospel k tomu záveru, že žalobca uplatnením odpočítania dane z pridanej hodnoty porušil ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších prepisov. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. , ust. ) na pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 03. 2014 č. 1100304/1/127948/2014, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (ust. ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. zamietol, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že správca dane žalobcovi v podaní zo dňa 08. 10. 2012 (ktoré mu bolo doručené dňa 11. ) oznámil, že dňa 23. 10. 2012 sa u neho začne daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2012. Predmetom kontroly boli i faktúry vystavené dodávateľom, t. j. spoločnosťou Taranto s. r. o. pre žalobcu ako odberateľa na základe zmluvy o reklamnej spolupráci, a to faktúra č. 2012003 zo dňa 16. 06. 2012 na sumu 62.400,- eur vo forme zálohy (z toho DPH 10.400,- eur) a faktúra č. 2012008 zo dňa 27. 07. 2012 na sumu 31.200,- eur (z toho DPH 5.200,- eur). Žalobca predložil zmluvu o reklamnej spolupráci zo dňa 01. 06. 2012 uzavretú medzi ním ako objednávateľom a spoločnosťou Taranto s. r. o. ako dodávateľom. V predmetnej zmluve je zároveň uvedené, že sa jedná o zmluvu o zabezpečení reklamy prostredníctvom reklamno-propagačných akcií/podujatí/ a materiálov. V čl. I. tejto zmluvy (predmet zmluvy) sa spoločnosť Taranto s. r. o. zaviazala zabezpečiť uvedenie spoločnosti BIOENERGY TOPOĽČANY s.r.o. ako generálneho reklamného partnera na kultúrno- spoločenskom podujatí - megakoncert skupiny ELÁN s názvom Koniec leta s Elánom, dňa 07. 09. 2012 o 21,00 h v oddychovej a rekreačnej zóne Nitrianske Rudno, spočívajúce v prílohe č 1 tejto zmluvy. V prílohe č. 1 tejto zmluvy je uvedené zabezpečenie reklamného priestoru v tam uvedených médiách, na banneroch umiestnených v mieste konania koncertu a vo všetkých tlačovinách: vstupenky, plagáty, bilboardy.

V podaní zo dňa 05. 11. 2012 správca dane požiadal miestne príslušného správcu dane (t. j. Daňový úrad Bratislava) pre spoločnosť Taranto s. r. o. o preverenie skutočností týkajúcich sa vyššie uvedených faktúr vystavených touto spoločnosťou pre žalobcu, s uvedením konkrétnych otázok, ktoré bolo potrebné objasniť.

Dňa 14. 11. 2012 bola so zástupcom spoločnosti žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, pričom v súvislosti s dodávateľskými faktúrami vystavenými spoločnosťou Taranto s. r. o. bol vyzvaný

na predloženie dokladov, ktoré preukazujú reklamnú činnosť a ktoré boli podkladom pre vyhotovenie predmetných faktúr a dokumentujú druh a rozsah dodaných zdaniteľných obchodov.

Dožiadaný správca (Daňový úrad Bratislava) dane dňa 05. 02. 2013 spísal s konateľkou spoločnosti Taranto s. r. o. zápisnicu, v ktorej táto potvrdila existenciu obchodného vzťahu so žalobcom, pričom uviedla, že službu uskutočnila spoločnosť AGENCY GEMINI, s. r. o. na základe zmluvy o reklamnej spolupráci zo dňa 20. 06. 2012 (medzi spoločnosťou AGENCY GEMINI, s. r. o. ako dodávateľom a spoločnosťou Taranto s. r. o. ako objednávateľom, ktorú i predložila), čo odôvodnila tým, že jej spoločnosť s realizáciou takých rozsiahlych reklamných služieb nemala dostatočné skúsenosti.

Na základe ďalšieho dožiadania zo dňa 22. 02. 2013 na Daňový úrad Trenčín bola dňa 22. 03. 2013 spísaná zápisnica zo zástupcom spoločnosti AGENCY GEMINI, s. r. o., ktorý potvrdil uzavretie zmluvy zo dňa 20. 06. 2012 so spoločnosťou Taranto s. r. o. a uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach, ktoré boli uhradené, pričom objednané služby (grafické, tlačiarenské služby, promo služby, distribúciu plagátov, inštalovanie reklamného panelu) zabezpečovali subdodávatelia.

Dňa 08. 04. 2013 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní s konateľom spoločnosti žalobcu za účelom obhliadky prevádzkových priestorov, ktorý uviedol, že spoločnosť je výrobcom elektriny a tepla, pričom surovinou je drevná štiepka a drevo, ktoré dodáva spoločnosť DAH Biomasa, s. r. o. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu jeho spoločnosť vyrába elektrickú energiu, kde jediným zmluvným partnerom je ZSE Energia, a.s. a jediným zazmluvneným odberateľom tepla je TOMA, s. r. o. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní s právnym zástupcom žalobcu bol spísaná dňa 21. 06. 2013 (účelom ktorého bolo oboznámenie s výsledkami vykonaných dožiadaní) a dňa 19. 08. 2013 (predmetom tohto pojednávania bolo práve oboznámenie právneho zástupcu žalobcu so zisteniami správcu dane týkajúcimi sa faktúr vystavených pre žalobcu spoločnosťou Taranto s. r. o. ako dodávateľom a vyjadrenie sa právneho zástupcu k týmto zisteniam).

Z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti bol dňa 12. 09. 2013 vypracovaný protokol č. 9414401/5/4172684/2013, z ktorého vyplýva zistenie správcu dane, že žalobca nepoužil predmet plnenia od spoločnosti Taranto s. r. o. fakturovaný touto spoločnosťou faktúrou zo dňa 16. 06. 2012 č. 2012003 a zo dňa 27. 07. 2012 č. 2012008 (daň z pridanej hodnoty v sume spolu 15.600,- eur) na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ dane. Správca dane konštatoval, že po daňovej kontrole bol zistený rozdiel dane oproti podanému daňovému priznaniu v sme 15.600,- eur s tým, že nadmerný odpočet v sume 79.604,13 eur uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2012 sa znížil na sumu 64.004,13 eur. Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k tam uvedeným zisteniam bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 17. 09. 2013.

Následne žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 07. 10. 2013, v ktorom okrem iného uviedol, že disponuje existenciou materiálneho plnenia, má faktúru s prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa a tým vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Zároveň pripojil i listinu zo dňa 02. 11. 2012 vystavenú v nemeckom jazyku.

Zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok a vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly bola spísaná s právnym zástupcom žalobcu dňa 06. 11. 2013, pričom správca dane zaujal stanovisko k jednotlivým pripomienkam žalobcu.

Dňa 19. 11. 2013 vydal správca dane rozhodnutie, v ktorom určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 15.600,- eur a znížil mu nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2012 zo sumy 79.604,13 eur na sumu 64.004,13 eur s tým, že nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní je

- 79.604,13 eur, nadmerný odpočet priznaný správcom dane je - 64.004,13 eur a rozdiel je v sume 15.600,- eur. Žalobca dňa 21. 11. 2013 predložil správcovi dane úradný preklad listiny zo dňa 02. 11. 2012 v nemeckom jazyku do jazyka slovenského. Na zákale odvolania žalobcu zo dňa 06. 12. 2013 proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správcu dane vo veci rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán, ktorý rozhodnutím zo dňa 10. 03. 2014 č. 1100304/1/127948/2014 rozhodnutie správcu dane zo dňa 19. 11. 2013 potvrdil z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, písomnosti daňového subjektu vyhotovené v inom ako štátnom

jazyku musia byť na výzvu správcu dane predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.

Podľa § 24 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa 9 ods. 1 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v kontrolovanom zdaňovacom období, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 19 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 15.600,- eur za zdaňovacie obdobie júl 2012 z dôvodu zníženia nadmerného odpočtu tejto dane zo sumy 79.604,13 eur na sumu 64.004,13 eur (nadmerný odpočet uplatnený žalobcom v daňovom priznaní v sume - 79.604,13 eur, nadmerný odpočet priznaný správcom dane v sume - 64.004,13 eur, t. j. rozdiel v sume 15.600,- eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítane dane z pridanej hodnoty a nepreukázal teda splnenie podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovanom dodaní plnenia - reklamných služieb zo strany dodávateľa, t. j. spoločnosti Taranto s. r. o.

Medzi účastníkmi bol sporný výklad vyššie citovaných ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období a to, či

žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 pri ním deklarovanom dodaní plnenia (služby) spoločnosťou Taranto s. r. o. na základe zmluvy o reklamnej spolupráci zo dňa 01. 06. 2012, uzavretej medzi touto spoločnosťou ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom služby. Predmet zmluvy bol definovaný v čl. I. tejto zmluvy tak, že dodávateľ sa zviazal „zabezpečiť uvedenie spoločnosti BIOENERGY Topoľčany s. r. o. ako generálneho reklamného partnera na kultúrno-spoločenskom podujatí - megakoncert skupiny ELÁN s názvom Koniec leta s Elánom, dňa 07. 09. 2012 o 21,00 h v oddychovej a rekreačnej zóne Nitrianske Rudno, spočívajúce v prílohe č 1 tejto zmluvy“. V prílohe č. 1 tejto zmluvy je uvedené zabezpečenie reklamného priestoru v tam uvedených médiách, na banneroch umiestnených v mieste konania koncertu a vo všetkých tlačovinách: vstupenky, plagáty, bilboardy. Dodávateľ dodanie zmluvne dohodnutej služby žalobcovi fakturoval faktúrou č. 2012003 zo dňa 16. 06. 2012 v sume 62.400,- eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 10.400,- eur) a faktúrou č. 2012008 v sume 31.200,- eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 5.200,- eur), pričom žalobca si túto daň spolu v sume 15.600,- eur (10.400,- eur + 5.200,- eur) uplatnil a odpočítanie v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012.

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. , ako i v ust. vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť zákonodarca požaduje, že platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania nárok na odpočítanie uplatňuje, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach zo dňa 16. 06. 2012 a 27. 07. 2012, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcu vystavené dodávateľom služby, t. j. spoločnosťou Taranto s. r. o. a že dodané plnenia použil v rámci svojej podnikateľskej činnosti na dodávku tovarov a služieb. Podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zakotvené v ust. , vyššie citovaného zákona musia byť splnené kumulatívne, t. j. všetky, pričom nestačí len formálna deklarácia ich splnenia. Preukázanie materiálnej existencie deklarovaného zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Služba v danom prípade bola žalobcovi dodaná a realizovaná prostredníctvom spoločnosti AGENCY GEMINI s. r. o. (dodávateľ spoločnosti Taranto s. r. o., s ktorou bol žalobca v zmluvnom vzťahu) a žalobca bol uvedený ako generálny reklamný partner, čo nespochybnili ani daňové orgány, pričom mal i faktúry vystavené od platiteľa dane z pridanej hodnoty, teda od dodávateľa, ktorý dodanie služby zabezpečil prostredníctvom iného daňového subjektu.

Ďalšou podmienkou na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je použitie prijatého plnenia (v danom prípadne služby) na účely svojej podnikateľskej činnosti. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky svojich tovarov a služieb ako platiteľ. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi bolo dodané plnenie v zmysle zmluvy o reklamnej spolupráci zo dňa 01. 06. 2012 a bol uvedený ako generálny reklamný partner konkrétneho kultúrno-spoločenského podujatia, ktoré sa uskutočnilo dňa 07. 09. 2012 v Nitrianskom Rudne, avšak bolo sporné, či a ako žalobca použil toto plnenie na dodávky svojich tovarov alebo služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty v zmysle ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v priebehu daňovej kontroly bol žalobca dňa 14. 11. 2012 na ústnom pojednávaní vyzvaný, aby v prípade plnenia dodaného a fakturovaného spoločnosťou Taranto s. r. o. (faktúrou zo dňa 16. 06. 2012 č. 2012003 a faktúrou zo dňa 27. 07. 2012 č. 2012008) okrem iného predložil doklady, ktoré dokumentujú druh a rozsah ním dodaných zdaniteľných obchodov. Konateľ žalobcu v ďalšom priebehu daňovej kontroly dňa 08. 04. 2013 uviedol, že žalobca vyrába elektrickú energiu a jeho jediným zmluvným partnerom je spoločnosť ZSE Energia, a.s. a taktiež vyrába teplo, pričom jediným zazmluvneným odberateľom tepla je spoločnosť TOMA s.r.o. Dňa 19. 08. 2013 bol splnomocnený zástupca žalobcu zamestnancom správcu dane informovaný o podmienkach odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade plnenia dodaného a fakturovaného spoločnosťou Taranto s. r. o. a potrebe preukázania, že prijaté služby mali priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenia žalobcu, čo znamená, že je potrebné preukázať účel použitia prijatého plnenia. Následne žalobca dňa 21. 11. 2013 predložil úradný preklad listiny zo dňa 02. 11. 2012 (originál v nemeckom jazyku vystavený spoločnosťou Holz Leser, GmbH. so sídlom v Rakúsku), z ktorého vyplýva, že zástupca tejto spoločnosti sa v septembri 2012 zúčastnil na koncerte skupiny Elán pri Nitrianskom Rudne a počas koncertu

ho upútala reklama, ktorá ho priviedla k spoločnosti žalobcu. Z tohto listu ďalej vyplýva, že rakúska spoločnosť sa zaoberá obchodom s drevom a palivom a jej zástupca by sa chcel stretnúť so zástupcom spoločnosti žalobcu a prerokovať zriadenie výrobného miesta na pelety, nakoľko podľa jeho názoru žalobca disponuje dostatočným množstvom energie, potrebným na výrobu peliet a rakúska spoločnosť je ochotná poskytnúť know-how a pomoc pri financovaní výrobného zariadenia, pričom by zodpovedala za odbyt. S poukazom na obsah predloženej listiny i súd (rovnako ako správca dane a žalovaný) dospel k tomu záveru, že táto nie dostatočným dôkazom preukazujúcim použitie plnenia (reklamnej služby) prijatého od spoločnosti Taranto s. r. o. na dodávky tovarov a služieb žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty, a teda následne dostatočným dôkazom odôvodňujúcim uplatnenie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia vo vzťahu k správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je však spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Žalobca mal v priebehu daňovej kontroly a daňového konania preukázať, že pokiaľ prijal zdaniteľné plnenie (reklamnú službu) od spoločnosti Taranto s. r. o. a bol uvedený ako generálny reklamný partner koncertu skupiny Elán v Nitrianskom Rudne, toto plnenie použil pre účely svojich konkrétnych dodávok tovarov alebo služieb. Dôkazné bremeno preukázania použitia prijatého plnenia pre svoju podnikateľskú činnosť a pre dodávky svojich tovarov alebo služieb teda jednoznačne zaťažovalo žalobcu, pričom z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca toto bremeno neuniesol. Predložená listina vystavená zástupcom rakúskej spoločnosti, ktorý sa mal zúčastniť koncertu skupiny Elán v Nitrianskom Rudne nepreukazuje, že reklamnú službu, ktorú žalobca prijal (a ktorá spočívala v jeho uvedení ako generálneho reklamného partnera koncertu) od spoločnosti Taranto s. r. o. použil ako výrobca energie a tepla pre dodávky svojich tovarov a služieb.

S poukazom na uvedené potom žalobca nepreukázal, že si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri faktúrach vystavených dodávateľom reklamnej služby uplatnil dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Z uvedených dôvodov teda správca dane nemohol uznať žalobcom uplatnený nárok ako oprávnený. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Žalobca ako daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal použitie prijatej služby na dodávku svojich tovarov a služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, čím nesplnil jednu z dvoch zákonných podmienok zakotvených v ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

K námietkam žalobcu v podanej žalobe, týkajúcim sa rozsahu a spôsobu vykonaného dokazovania, je potrebné uviesť, že daňové konanie je ovládané zásadou materiálnej pravdy, ktorá však nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu, resp. nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne skutočností ním uvedených (a správcom dane preverovaných) v daňovom priznaní. Je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie, aké dôkazy vykoná, akú dôkaznú silu im prizná, či a akým spôsobom dokazovanie doplní, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy už vykonané a závery z nich vyplývajúce (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 07. 09. 2011 v konaní pod sp. zn. ). Vždy je však potrebné v daňovom konaní vziať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane a z neho vychádzať. Rozpory medzi formálnou úpravou dokladov a skutočným stavom sa posudzujú vždy podľa skutočného obsahu kontrolovaného úkonu. Daňové subjekty majú pritom zákonom určenú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t. j. poskytovať mu súčinnosť v daňovom konaní, pričom dôkazné bremeno v daňovom konaní však vždy spočíva na daňovom subjekte a jeho povinnosťou je najmä preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, a teda preukázať, že údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. V prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z pridanej hodnoty, je jeho povinnosťou v daňovom konaní preukázať reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá a zároveň preukázať, že prijaté plnenie použil v rámci svojej podnikateľskej činnosti pre dodávku svojich tovarov a služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Uvedenie žalobcu (jeho obchodného mena, príp. i loga) ako generálneho reklamného partnera kultúrno-spoločenského podujatia - koncertu skupiny Elán

podľa názoru súdu ešte žiadnym spôsobom nepreukazuje prezentáciu žalobcu ako výrobcu elektriny a tepla a týmto spôsobom rozhodne nemohla byť a nebola široká verejnosť informovaná o službách, ktoré realizuje (ako to uvádza v podanej žalobe) v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Skutočnosť, že žalobca bol uvedený ako generálny reklamný partner koncertu ešte neznamená reklamu jeho produktov a služieb, ktorá nebola ani preukázaná, ale nasvedčuje tomu, že žalobca bol sponzorom tohto podujatia a z toho dôvodu bol i uvedený ako jeho generálny reklamný partner. S poukazom na dôkaznú situáciu v predmetnej veci je i súd toho názoru, že nebolo dôvodné a potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie formou dožiadania rakúskej finančnej správy za účelom výsluchu zástupcu spoločnosti Holz Leser GmgH., nakoľko tento sa žiadnym spôsobom nemohol vyjadriť ku skutočnosti, ktorú mal preukázať žalobca a to, že prijaté zdaniteľné plnenie od spoločnosti Taranto s. r. o. použil pre účely dodávok tovarov alebo služieb v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalobcom predložená listina zo dňa 02. 11. 2012, v ktorej rakúska spoločnosť len prejavila záujem o rokovanie so žalobcom ohľadne výrobného miesta pre pelety ešte neznamená, že žalobca realizoval konkrétne dodávky tovarov alebo služieb v súvislosti s prijatým plnením od spoločnosti Taranto s. r. o. Naviac je potrebné poukázať na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a v priebehu daňovej kontroly, následného konania a ani v podanej žalobe netvrdil, že na predmetnú listinu zo dňa 02. 11. 2012 nejakým spôsobom reagoval a skutočne nadviazal spoluprácu s rakúskou spoločnosťou, ako sa táto spolupráca vyvíja a aký je jej prínos pre žalobcu.

Súd je toho názoru, že správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení a na preukázanie dôvodnosti uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty, pričom v dostatočnom rozsahu i sám vykonal potrebné zisťovania, a to najmä dožiadaním na príslušnom Daňovom úrade v Bratislave a Daňovom úrade v Trenčíne (za účelom vypočutia konateľky spoločnosti Taranto s. r. o. a konateľa spoločnosti AGENCY GEMINI, s. r. o.), avšak ani vykonané dokazovanie zo strany správcu dane neviedlo k preukázaniu dôvodnosti uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty u žalobcu. Za dôkaznej situácie, ktorá v priebehu daňovej kontroly na základe vykonaného dokazovania vznikla, je i súd toho názoru, že ani výsluch zástupcu rakúskej spoločnosti Holz Leser GmgH. by nemohol túto dôkaznú situáciu zvrátiť, nakoľko žalobca nepreukázal, že prijaté plnenie (reklamnú službu) od spoločnosti Taranto s. r. o. použil na účely svojej podnikateľskej činnosti a dodávky tovarov a služieb. Dokazovanie bolo podľa názoru súdu vykonané v potrebnom rozsahu a v priebehu daňovej kontroly neboli porušené práva, ani právom chránené záujmy žalobcu ako daňového subjektu, ani ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na základe žalobcom predložených dokladov a vykonaného dokazovania správca dane zistil a konštatoval, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty bez toho, aby v súvislosti s prijatím tohto plnenia preukázal uskutočnenie svojho zdaniteľného plnenia. Za dôkaz o uskutočnení zdaniteľného plnenia, teda dodaní tovaru alebo služieb nemožno považovať listinu zo dňa 02. 11. 2012, vystavenú zástupcom rakúskej spoločnosti, ako sa toho domáhal žalobca. Uvedené znamená, že v rámci daňovej kontroly a daňového konania žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2012. S poukazom na uvedené je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebola preukázaná súvislosť medzi prijatím zdaniteľného planenia od spoločnosti Taranto s. r. o. a jasný a preukázateľný zámer použitia tohto plnenia v rámci ním realizovaných dodávok a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 19. 11. 2013 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 15.600,- eur medzi nadmerným odpočtom uvedeným žalobcom v daňovom priznaní a nadmerným odpočtom priznaným správcom dane, čo znamená, že žalobcovi bol znížený nadmerný odpočet zo sumy 79.604,13 eur na sumu 64.004,13 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Pokiaľ

žalobca v podanej žalobe poukazoval na porušenie ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súd sa s týmto jeho tvrdením nestotožnil, nakoľko z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sám dňa 21. 11. 2013 predložil úradne overený preklad listiny zo dňa 02. 11. 2012 vyhotovenej v nemeckom jazyku do jazyka slovenského a skutočnosť, že v spise sa nenachádza písomná výzva správcu dane nespôsobila porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu v priebehu daňovej kontroly.

Na základe vyššie uvedených zistení, vyplývajúcich z predloženého administratívneho spisu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. .

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).