Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-218-2007.pdf
PDF · 103.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-10Er/218/2007
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti, povinnému: IMPEX, spol. s r.o., so sídlom Medzibrodie nad Oravou 156, IČO: 36 378 518, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 8.108,64 € eura (244 281,-Sk), trov základného konania vo výške 3,32 eura (100,-Sk) a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi
Kabáčovi, Exekútorsky úrad Považská Bystrica, trovy exekúcie vo výške 84,31 eura,
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 23.01.2015 postúpil vo veci konajúci súdny exekútor JUDr. Jaroslav Kabáč, Exekútorský úrad Považská Bystrica, tunajšiemu súdu svoj spis č. EX. 558//2007 s podnetom na zastavenia exekúcie postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g) a h) Exekučného poriadku s poukazom na to, že povinný v tomto exekučnom konaní bol dňom 18.06.2013 ex offo vymazaný z obchodného registra.
V rámci preskúmania podnetu súdneho exekútora mal súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 10976/L preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/29/2012-70 zo dňa 07.12.2012, ktorým bola obchodná spoločnosť IMPEX, spol. s r. o. zrušená bez likvidácie, následne bola v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, z obchodného registra Okresného súdu Žilina, dňom 18.06.2013, vymazaná.
Podľa § 68 ods. 9 veta prvá Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“), ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie.
Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Pred zastavením exekúcie v prípade, keď povinný bol vymazaný z obchodného registra, je potrebné oboznámiť sa s dôvodmi pre ktoré bol zrušený. Ako je uvedené, povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. V danom prípade teda prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Takýto postup je aj v súlade s Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/13/2012 zo dňa 15.08.2012, podľa ktorého „zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).“
Nakoľko súd zistil, že povinný v tomto exekučnom konaní bol ex offo dňom 18.06.2013 vymazaný z obchodného registra potom, ako bol dňom 08.01.2013 zrušený bez likvidácie, exekúciu postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie, súdny exekútor podaním zo dňa 19.01.2015 predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie a žiadal, aby súd zaviazal oprávneného k ich úhrade vo výške 179/93 eura.
Exekútorom uplatnené trovy pozostávajú v časti z odmeny počítanej podľa § 14 ods.1 písm. a), ods. 2 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), t.j. z odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 99,60 eura, ktorá je odmenou za 15 úkonov na vykonanie ktorých mal súdny exekútor vynaložiť takýto čas: na úkon špecifikovaný ako - prevzatie veci, kontrola návrhu, založenie spisu, mal vynaložiť čas v rozsahu 60 minút; na úkon - žiadosť o udelenie poverenia, čas v rozsahu 30 minút; na úkon - upovedomenie o začatí exekúcie, čas v rozsahu 60 minút; na každý z úkonov špecifikovaných ako - príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v Ľudovej banke, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v Tatra banke, a.s., exekučný príkaz na vykonane exekúcie prikázaním z účtu v Ľudovej banke a exekučný príkaz na vykonane exekúcie prikázaním z účtu v Tatra banke, a.s., čas v rozsahu 240 minút (4xpo 60 minút); na úkony špecifikované ako žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 03.09.2010 adresované Sociálnej poisťovni - ústredie, Sociálnej poisťovni - pobočka, daňovému úradu a dopravnému inšpektorátu, čas v rozsahu 120 minút (4xpo 30 minút); na vykonanie úkonu - zaslanie návrhu na zmenu účastníka konania čas v rozsahu 30 minút; na úkon špecifikovaný ako návrh na zastavenie exekúcie čas v rozsahu 60 minút; na úkon vyúčtovanie exekučného konania čas 60 minút a na vrátenie poverenia čas v rozsahu 30 minút. Za uvedených 15 úkonov si exekútor účtoval odmenu vo výške po 6,64 eur za každý. Časť odmeny si exekútor vyúčtoval paušálnou sumou podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky spolu vo výške 33,20 eura, ktorá predstavuje odmenu po 3,32 eura za 10 úkonov špecifikovaných ako: 1/získanie poverenia, 2/ upovedomenie o začatí exekúcie, 3/ príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v Ľudovej banke - doručenie, 4/ príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v Tatra banke - doručenie, 5/ exekučný príkaz na vykonane exekúcie prikázaním z účtu v Ľudovej banke - doručenie, 6/exekučný príkaz na vykonane exekúcie prikázaním z účtu v Tatra banke - doručenie, 7/ žiadosť o poskytnutie súčinnosti Sociálna poisťovňa - ústredie, 8/ žiadosť o poskytnutie súčinnosti Sociálna poisťovňa - pobočka, 9/ žiadosť o poskytnutie súčinnosti daňový úrad a 10/ žiadosť o poskytnutie súčinnosti dopravný inšpektorát. V rámci hotových výdavkov si exekútor uplatnil náhradu poštovného vo výške 17,14 eura. Z odmeny a hotových výdavkov uplatnených vo výške 149,94 eura si exekútor uplatnil DPH vo výške 20 %, čo činí 29,99 eura.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Ako je zrejme z citovaného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný. V exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom pod č. EX 558/2007 však povinný ako subjekt práva zanikol, nakoľko došlo k jeho výmazu z obchodného registra. Ako je uvedené vyššie, povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, preto v danom prípade súd zastavil exekúciu postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. S poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a aktuálnu rozhodovaciu činnosť (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/13/2012 zo dňa 15.08.2012), súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, oprávnenému.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd po preskúmaní spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/218/2007 a spisu súdneho exekútora č. EX 558/2007, po preskúmaní účelnosti, hospodárnosti a skutočného vykonania priznal exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods.1 písm. a), ods. 2 vyhlášky spolu za 3 hodiny vo výške 19,92 Eur, paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a), c), d - 2x, e -2x, h -2x, i) a j) vyhlášky vo výške 33,20 eura (10 x po 3,32 eura). Po preskúmaní dôvodnosti, opodstatnenosti a účelnosti vynaloženia, priznal súd exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré vynaložil na poštovné vo výške 17,14 eura. Z odmeny a hotových výdavkov priznaných v sume 70,26 eura (53,12 eura +17,14 eura), súd priznal exekútorovi náhradu DPH vo výške aktuálnej v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko výška DPH s účinnosťou od 01.01.2011 bola stanovená zákonom č. 409/2010 Z. z. na 20%, čo činí 14,05 eura (20% zo sumy 70,26 eura). Súd tak v súvislosti s DPH postupoval podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení § 196 Exekučného poriadku sa uvádza, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď sa novelizované znenie § 196 Exekučného poriadku vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012, podľa názoru súdu, niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to aktuálne upravuje § 196 Exekučného poriadku.
Súd sa nestotožnil bezvýhradne so súdnym exekútorom predloženým vyúčtovaním trov exekúcie, keď odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu mu priznal tak, že do súčtu času pre priznanie tejto odmeny započítal len čas, ktorý mohol exekútor účelne a hospodárne vynaložil na úkony, vykonanie ktorých mal preukázané z obsahu spisu súdneho exekútora. Bolo povinnosťou tunajšieho súdu, ako exekučného súdu, ak súdny exekútor požiadal o rozhodnutie o trovách exekúcie, preskúmať ním uplatnené trovy čo do rozsahu, dôvodu a účelnosti ich vynaloženia, nakoľko je povinnosťou súdu v rámci rozhodovania o trovách konania preskúmať uvedené a nie je možné bez všetkého priznať exekútorovi náhradu trov exekúcie, len podľa predloženej špecifikácie. Práve po posúdení oprávnenosti, dôvodnosti a skutočnej výšky vynaloženia môže súd priznať exekútorovi náhradu len tých trov, ktoré za také považuje vychádzajúc z obsahu jeho spisu vedeného v danej exekúcií. Súd vychádzajúc zo skúseností v exekučných konaniach, využijúc právo sudcovského posúdenia veci, u každého z exekútorom špecifikovaných úkonov, do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín započítal len čas, ktorý mohol súdny exekútor na vykonanie toho - ktorého úkonu reálne vynaložiť. Počet hodín účelne vynaložených súdnym exekútorom na exekúciu treba posúdiť podľa časovej náročnosti vykonaných úkonov, s prihliadnutím na spôsob a rozsah exekúcie a prípadné procesné a faktické prekážky vznikajúce pri vykonávaní exekúcie. V danej veci, ako vyplýva z obsahu spisu, rozsah a spôsob exekúcie nebol náročný a čas vynaložený na jednotlivé úkony, za ktoré si súdny exekútor uplatnil odmenu bolo treba posúdiť ako jednoduché a časovo nenáročné. Preto odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd na rozdiel od predloženého vyúčtovania priznal exekútorovi za 3 začaté hodiny (180 minút) vo výške 19,92 eura tak, že do súčtu uvedeného času pre priznanie odmeny započítal čas, ktorý exekútor mohol reálne, hospodárne a účelne vynaložiť v rozsahu 60 minút na vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie; v rozsahu 30 minút na vypracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v Ľudovej banke a v rozsahu 10 minút na vypracovanie totožného príkazu pre Tatra banku; v rozsahu 30 minút na vypracovanie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v Ľudovej banke a v rozsahu 10 minút na vypracovanie totožného exekučného príkazu pre Tatra banku; v rozsahu 30 minút na vypracovanie návrhu na zmenu účastníka konania a v rozsahu 10 minút na vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie. Súd sa pri rozhodovaní o odmene určenej podľa počtu hodín nestotožnil s názorom exekútora, ktorý si za každý úkon bez ohľadu na čas, ktorý na jeho vykonanie bolo potrebné reálne a racionálne vynaložil, uplatnil odmenu vo výške 6,64 eura, nakoľko súd je toho názoru, a taká je aj ustálená súdna prax, s ktorou exekútor je uzrozumený z rozhodovacej činnosti exekučných súdov, podporenej rozhodnutiami odvolacích súdov a napokon aj Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1MCdo 7/2006 z 28.05.2007), keď ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky nemožno vykladať tak, že pri úkonoch odmeňovaných hodinovou sadzbou 6,64 eura, by mala odmena predstavovať za každý úkon 6,64 eura, hoci na jeho vykonanie, vychádzajúc z jeho charakteru a náročnosti vynaložil exekútor necelú hodinu, resp. niekoľko minút. Ustanovenie o priznaní odmeny podľa počtu hodín treba vykladať tak, že je potrebné sčítať potrebný a účelne vynaložený čas na jednotlivé úkony a podľa výslednej hodnoty - podľa počtu hodín účelne vynaložených na vykonanie týchto úkonov v rámci exekúcie, priznať odmenu. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto
každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré zákon uvádza v ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 6,64 eura za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá ust. § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky. Vzhľadom na uvedené súd spočítal čas, ktorý exekútor mohol reálne a hospodárne vynaložiť na ním skutočne vykonané úkony a podľa výslednej hodnoty (súčtu času) priznal odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu tak, ako je vyššie uvedené.
Do súčtu uvedeného času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, súd na rozdiel od súdneho exekútora, vôbec nezapočítal čas v rozsahu 60 minút, ktorý mal exekútor vynaložiť na úkon špecifikovaný ako „prevzatie veci, kontrola návrhu, založenie spisu“, pretože tento úkon nemožno považovať za úkon exekučnej činnosti vo vlastnom slova zmysle, ale len za administratívnu prácu podľa § 25 vyhlášky vykonávanú v záujme a v prospech súdneho exekútora a čas vynaložený na vykonanie takéhoto úkonu nie je časom účelne a hospodárne vynaloženým na vykonávanie exekúcie v prospech oprávneného. Do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín nezahrnul súd ani čas, ktorý súdny exekútor v rozsahu 30 minút na úkon špecifikovaný ako „žiadosť o udelenie poverenia okresný súd“, nakoľko uvedený úkon je úkonom smerujúcim k získaniu poverenia na vykonanie exekúcie a za získanie poverenia prináleží paušálna odmena podľa § 14 ods. 1, písm. b), ods. 3 vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ktorú odmenu si súdny exekútor v rámci paušálnej odmeny uplatnil a súd mu ju v uplatnenom rozsahu, 3,32 eura, aj priznal. Do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín nezahrnul súd tiež čas, ktorý súdny exekútor vynaloží v rozsahu 60 minút (v budúcnosti) na úkon špecifikovaný ako vyúčtovanie exekučného konania a ani čas v rozsahu 30 minút, ktorý súdny exekútor vynaloží (v budúcnosti) na vrátenie poverenia, nakoľko sa jedná o úkony, ktoré vykoná súdny exekútor v budúcnosti a v čase rozhodovania o trovách exekúcie sú pre súd nepreskúmateľné. Ani čas v rozsahu 4 krát po 30 minút, ktorý mal súdny exekútor vynaložiť na tzv. úkony súčinnosti (žiadosť o poskytnutie súčinnosti - daňový úrad, Sociálna poisťovňa - ústredie a pobočka a dopravný inšpektorát) súd nezahrnul do súčtu času pre priznanie časovej odmeny, nakoľko za uvedené úkony prináleží súdnemu exekútorovi paušálna odmena ako za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. h, i) a j) vyhlášky. Paušálnu odmenu si súdny exekútor práve za takéto úkony uplatnil a súd mu ju v uplatnenom rozsahu - 4 x po 3,32 eura v rámci paušálnej odmeny aj priznal. Odlišne od, v špecifikácii uvedeného času v rozsahu 60 minút, posúdil súd čas, ktorý mal súdny exekútor vynaložiť na vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (Ľudová banka), keď za reálne a hospodárne vynaložený čas považoval čas v rozsahu 30 minút, nakoľko v tomto prípade sa jedná v doplnenie údajov o povinnom a výške pohľadávky do vzoru uchovávaného v elektronickej databáze exekútorského úradu. Takto súd postupoval aj pri posúdení času, ktorý mohol súdny exekútor reálne a hospodárne vynaložiť na vypracovanie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (Ľudová banka) a za reálny čas aj v tomto prípade, s poukazom na vyššie uvedené, považoval čas v rozsahu 30 minút. Napokon v prípade vypracovanie upovedomenia ako aj exekučného príkazu pre ďalšiu banku ( Tatra banka), je časom účelne vynaloženým na jeho vypracovanie čas maximálne po 10 minút, nakoľko každý ďalší takýto úkon pozostáva len v doplnení názvu banky do už vypracovaného vzoru. Preto, ak exekútor v špecifikácii uviedol, že na každé ďalšie upovedomenie a exekučný príkaz vynaložil čas v rozsahu po 60 minút, je takéto účtovanie zo strany súdneho exekútora uplatnené len s cieľom navýšiť trovy exekúcie, v tomto prípade odmenu. Súd sa nestotožnil so súdnym exekútorom ani v tom, že by na vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie mal vynaložiť čas v rozsahu 60 minút, nakoľko na samotný návrh na zastavenie exekúcie mohol súdny exekútor vynaložiť čas maximálne v rozsahu 10 minút. Ak do uvedeného času súdny exekútor zahrnul aj špecifikáciu trov exekúcie, ktorých náhradu si uplatnil v súvislosti so zastavením exekúcie, tu súd poznamenáva, že do uvedeného času súd čas vynaložený na špecifikáciu trov zahrnúť nemohol, nakoľko čas vynaložený na špecifikáciu trov nemožno považovať za čas účelne a hospodárne vynaložený na vykonávanie exekúcie v prospech oprávneného ale sa jedná len o čas vynaložený v záujme a v prospech súdneho exekútora.
Bolo povinnosťou súdu preskúmať súdnym exekútorom špecifikované trovy, ktorých náhradu si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatnil, a to z hľadiska ich oprávnenosti, účelnosti a hospodárnosti, pretože len také trovy je možné uložiť k náhrade oprávnenému. Spravodlivé by preto bolo, aby bol oprávnený zaviazaný k úhrade len nevyhnutných a skutočne účelne vynaložených trov exekúcie. Akýkoľvek iný postup by bol protizákonný a v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd dôsledne preskúmať
účelnosť, hospodárnosť vynaloženia a správnosť účtovania trov a následne priznal z exekútorom uplatnených trov v rozsahu 179,93 eura ich náhradu v sume 84,31 eura, nakoľko v tejto výške pokladal ich vynaloženie v predmetnej exekúcií za účelné, hospodárne a dôvodné.
Celkové trovy exekúcie vzhľadom na vyššie uvedené predstavujú spolu 84,31 eura (odmena §§ 14,15=53,12 eura, hotové výdavky - poštovné 17,14 eura, DPH z odmeny a hot. výdavkov=14,05 eura), ktoré trovy je oprávnený v tomto exekučnom konaní povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi, Exekútorsky úrad Považská Bystrica, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie na Okresný súd
Dolný Kubín v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).