Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/138/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Janka Benkovičová a sudcov: JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobkyne: FINAC s.r.o., so sídlom Zámocká 3, Bratislava, IČO: 51 730 201, zastúpenej: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpená advokátom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, so sídlom Vajanského 10, Trnava, o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -162 zo dňa 17.10.2022, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a výrokom II. žalovanej, ktorá má nárok na náhradu trov konania, trovy konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne , , , a , , až 3, (ďalej len „“).

Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 30.09.2022 sa žalobkyňa domáhala z dôvodu obavy z predaja, resp. zaťaženia v návrhu opísaných nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v jej prospech záložné právo na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 08.02.2022, na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanej finančné prostriedky vo výške 26.000 eur. Následne uzatvorili strany toho istého dňa na zabezpečenie pohľadávky z tejto zmluvy o pôžičke záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ktorá bola predmetom vkladového konania č. V 1177/2022 pred Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, avšak z dôvodu formálnych nedostatkov záložnej zmluvy bolo katastrálne konanie rozhodnutím zo dňa 18.03.2022 prerušené, pričom sporové strany následne uzatvorili dňa 27.04.2022 dodatok č. 1 k záložnej zmluve, ktorého účelom bolo odstrániť nedostatky pôvodnej záložnej zmluvy. Nakoľko týmto dodatkom nedošlo k odstráneniu všetkých formálnych nedostatkov, okresný úrad vkladové konanie dňa 04.05.2022 opätovne prerušil; potom žalobkyňa vypracovala dodatok č. 2 k záložnej zmluve, ktorým odstránila ďalšie chyby vytknuté okresným úradom a tento dodatok bol predložený žalovanej k podpisu, avšak žalovaná predmetný dodatok odmietla podpísať. Žalobkyňa sa na žalovanú opakovane telefonicky i písomne obrátila so žiadosťou o podpis dodatku (naposledy dňa 19.09.2022, žiadosť prevzatá dňa 20.09.2022), avšak žalovaná naďalej odmietala podpísať dodatok, ktorý by umožnil pokračovanie vo vkladovom konaní a povolenie vkladu záložného práva v prospech žalobkyne ako záložného veriteľa. Medzičasom už

došlo k zastaveniu vkladového konania č. V 1177/2022. Žalobkyňa podala teda opätovný návrh na vklad záložného práva na základe záložnej zmluvy (vkladové konanie pod č. V 7952/2022) s pôvodnými nedostatkami, no bez spolupráce žalovanej dôjde k opätovnému zastaveniu vkladového konania. Predmetné nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, k.ú. D., obec D., okres Trnava, a to byt č. XX na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX, E. F. G. F. D., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu, spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, na ktorých je postavený bytový dom, spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k bytu na priľahlých pozemkoch bytového domu, nebytový priestor č. 1 - garáž, spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu, spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému priestoru na pozemkoch, na ktorých je postavený bytový dom, spoluvlastnícky podiel prislúchajúci k nebytovému priestoru na priľahlých pozemkoch bytového domu.

Žalobkyňa návrh odôvodňovala tiež tým, že sa dozvedela o tom, že žalovaná v snahe získať ďalšie finančné prostriedky oslovuje tretie osoby s ponukami na odpredaj nehnuteľností, resp. k zaťaženiu nehnuteľností záložným právom. Uvedené by pritom podľa žalobkyne neúmerným spôsobom znevýhodnilo jej právne postavenie, keď táto po poskytnutí finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke by nemala svoju pohľadávku riadne zabezpečenú záložným právom, napriek zneniu bodu 6.5. zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorého: ,,Zmluvné strany sa dohodli, že pohľadávku Veriteľa na vrátenie pôžičky voči Dlžníkovi zabezpečia osobitnou zmluvou o zriadení záložného práva k spoluvlastníckemu podielu Dlžníka na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXXX pre k.ú. D..“.

Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom žalobkyne skonštatoval, že súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacím opatrením sa môže navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia ako veriteľ peňažnej pohľadávky a potenciálny oprávnený v exekučnom konaní domáhať ochrany svojho peňažného nároku voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie žalobkyňa vidí v tom, že s ohľadom na výšku poskytnutých finančných prostriedkov (26.000 eur) na základe zmluvy o pôžičke, existuje dôvodná obava, že žalovaná, v snahe vyhnúť sa plneniu zmluvných povinností, pristúpi k odpredaju svojho nehnuteľného majetku, čo môže v budúcnosti významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky. Navrhovateľka zabezpečovacieho opatrenia má zato, že v posudzovanom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko 1. žalobkyňa podala návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (záložného práva), 2. žalobkyňa označila spôsobilý predmet záložného práva, ktorým sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, 3. záložné právo zriadené prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje

peňažnú pohľadávku žalobkyne, ktorá môže vzniknúť rozhodnutím súdu vo veci samej a 4. žalobkyňa preukázala objektívnu obavu, že exekúcia môže byť ohrozená.

Podľa názoru okresného súdu žalobkyňa splnila iba prvé tri predpoklady, ktoré označila ako podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podala návrh (1), označila nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej ako spôsobilý predmet záložného práva (2), preukázala existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanej z titulu zmluvy o pôžičke (3). Ako ďalší predpoklad žalobkyňa uviedla jasne deklarované snahy žalovanej o predaj, resp. zaťaženie nehnuteľností. Mal za to, že táto štvrtá podmienka nebola splnená, lebo žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala snahy žalovanej o predaj, resp. zaťaženie nehnuteľností, lebo nepredložila jediný dôkaz, ktorý by smeroval k zmenšovaniu, zmene zloženia, štruktúry, likvidity a pod. majetku žalovanej. Žalovaná totiž riadne podpísala záložnú zmluvu, dodatok č. 1 k záložnej zmluve a ak napriek tomu došlo k zastaveniu vkladového konania na katastri, nie je za tento postup zodpovedná žalovaná. Bolo v záujme žalobkyne, aby katastrálne konanie prebehlo riadne, teda zápisom záložného práva zabezpečujúceho jej pohľadávku zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorila dobrovoľne, a na základe vlastnej vôle požičala žalovanej sumu 26.000 eur, avšak žalobkyňa v priebehu vkladového konania nepostupovala bezchybne, preto došlo k jeho zastaveniu. Žalobkyňa následne v tomto súdnom konaní preukazovala ohrozenie možnej exekúcie vzniknutej z titulu prípadného nesplnenia povinnosti žalovanej vrátiť jej poskytnutú pôžičku, ktorá ešte nie je splatná, ako podmienky pre úspešnosť jej návrhu, avšak žiadnym konaním žalovanej takéto ohrozenie nepreukázala. Preto súd prvej inštancie jej návrh ako nedôvodný zamietol. Nebolo pritom podstatné či bola peňažná pohľadávka judikovaná.

Vzhľadom na úplný úspech žalovanej v spore súd s poukazom na a 2, základných princípov a a ods. 1, rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej trovy konania nepriznal, lebo jej doposiaľ žiadne nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Podľa žalobkyne neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie, že žalovaná podpísala záložnú zmluvu a dodatok č. 1 k záložnej zmluve, argumentujúc formálnymi nedostatkami záložnej zmluvy. K podpisu záložnej zmluve došlo práve za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne na splatenie poskytnutej pôžičky, o čom žalovaná veľmi dobre vedela (viď. napr. bod 6.5 zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorého: Zmluvné strany sa dohodli, že pohľadávku Veriteľa na vrátenie pôžičky voči Dlžníkovi zabezpečia osobitnou zmluvou o zriadení záložného práva k spoluvlastníckemu podielu Dlžníka na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXXX pre k.ú. D..). Zmluvné strany sú si povinné poskytnúť všetku súčinnosť pre zriadenie a vznik záložného práva. Preto konanie žalovanej svedčí o tom, že sa vyhýba riadnemu plneniu zmluvných povinností, pričom od žalobkyne získala finančné prostriedky z poskytnutej pôžičky a odmietla poskytnúť súčinnosť pri odstránení formálnych nedostatkov záložnej zmluvy. Medzičasom už došlo k zastaveniu vkladového konania č. V 1177/2022 a žalobkyňa bola nútená na ochranu svojich práv opätovne podať návrh na vklad záložného práva na základe záložnej zmluvy (vkladové konanie č. V 7952/2022), avšak s pôvodnými nedostatkami, no bez spolupráce žalovanej dôjde k opätovnému zastaveniu vkladového konania. Žalobkyňa zopakovala, že sa dozvedela o tom, že žalovaná v snahe získať ďalšie finančné prostriedky oslovuje tretie osoby s ponukami na odpredaj nehnuteľností, resp. k zaťaženiu nehnuteľností záložným právom. Uvedené by pritom neúmerným spôsobom znevýhodnilo právne postavenie žalobkyne, kedy táto by po poskytnutí finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke nemala svoju pohľadávku riadne zabezpečenú záložným právom. V tomto ohľade mal súd pochybnosti o tom, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať úmysel žalovanej scudziť nehnuteľnosti. Z akého iného dôvodu by však potom žalovaná vypovedala plnú moc udelenú v rámci bodu 6.4 záložnej zmluvy a aj takýmto spôsobom si zabezpečila, aby právny zástupca v mene zmluvných strán neodstránil nedostatky záložnej zmluvy. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie žalobkyňa vidí v tom, že s ohľadom na výšku poskytnutých finančných prostriedkov (26.000 eur) na základe zmluvy o pôžičke existuje dôvodná obava, že žalovaná, v snahe vyhnúť sa

plneniu zmluvných povinností, pristúpi k odpredaju svojho nehnuteľného majetku, čo môže v budúcnosti významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobkyne vo vzťahu k žalovanej. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov vo vzťahoch sporových strán je preukázaná vyššie uvedenými krokmi žalovanej, ktoré smerujú k takým úkonom, ktoré by mohli ohroziť zmarenie exekúcie zo strany žalobkyne v prípade úspešnosti nároku vo veci samej. Žalobkyňa je preto toho názoru, že sledovaný účel je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Žalobkyňa poukázala na to, že v žiadnom ustanovení nevyžaduje preukázanie úmyslu zbavovať sa majetku ako podmienku na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Komentár k (C.H.Beck) výslovne uvádza, že „ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity a pod.)“. K ohrozeniu exekúcie tak môže dôjsť aj iným spôsobom ako znižovaním hodnoty majetku, čo je konkrétne aj prípad žalovanej v priamej súvislosti s jej snahou o predaj, resp. zaťaženie nehnuteľností.

Žalovaná v podaní zo dňa 09.12.2022 navrhla odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že dňa 08.02.2022 uzavrela so žalobkyňou zmluvu o pôžičke na sumu 26.000 eur, pričom pôžička mala byť vyplatená nasledujúcim spôsobom: a) suma 23.000 eur mala byť žalovanej poskytnutá na základe zmluvy do 5 dní odo dňa podpisu zmluvy o pôžičke, b) suma 2.000 eur mala byť žalovanej poskytnutá do 5 dní odo dňa povolenia vkladu záložného práva v prospech žalobkyne, suma vo výške 1.000 eur mala byť žalovanej poskytnutá v hotovosti pri podpise zmluvy o pôžičke. Zároveň bol v zmluve o pôžičke uvedený poplatok za poskytnutie pôžičky v celkovej výške 6.500 eur. Na základe zmluvy o pôžičke sa žalovaná zaviazala vrátiť sumu 26.000 eur spolu s poplatkom vo výške 6.500 eur najneskôr do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa podpisu zmluvy o pôžičke. Suma vo výške 23.000 eur bola žalovanej poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke a bola jej zaslaná na bankový účet dňa 09.02.2022. Suma 2.000 eur poskytnutá žalovanej nebola z dôvodu, že Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor prerušil prebiehajúce vkladové konanie pod číslom konania V 1177/2022 a vyzval žalobkyňu na doplnenie a opravu chýb v zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 08.02.2022. Dodatok k prebiehajúcemu vkladovému konaniu V 1177/2022 bol vyhotovený a zo strany žalovanej aj podpísaný, avšak znovu obsahoval chyby, pre ktoré Okresný úrad, katastrálny odbor konanie znovu prerušil. Nakoľko nebol na Okresný úrad, katastrálny odbor predložený ďalší dodatok, tento prebiehajúce konanie pod číslom konania V 1177/2022 dňa 19.09.2022 zastavil. Dňa 27.09.2022 bol opätovne podaný ďalší návrh na vklad záložného práva, konanie je vedené pod V 7952/2022, pričom zmluva o zriadení záložného práva znovu obsahovala chyby a Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor prebiehajúce konanie pod V 7952/2022 prerušil. Žalovaná plnú moc (udelenú v rámci bodu 6.4. záložnej zmluvy) právnemu zástupcovi žalobkyne vypovedala z dôvodu, že ani na druhýkrát neopravil chyby v rámci dodatkov k zmluve o zriadení záložného práva, pričom jeho konaním dochádzalo k zbytočnému naťahovaniu katastrálneho konania a prieťahom v konaní. Žalovaná má za to, že zmluva o zriadení záložného práva mala byť vyhotovená bezchybne už na prvýkrát tak, aby Okresný úrad, katastrálny odbor záložné právo k nehnuteľnosti povolil. Samozrejme je bežné, že v rámci zmlúv dôjde k pisárskym chybám, avšak tieto mali byť opravené už v rámci dodatku č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva. K oprave však v rámci dodatku č. 1 neprišlo a preto Okresný úrad, katastrálny odbor konanie zastavil. Zároveň ani nie je zrejmé, z akého dôvodu právny zástupca žalobkyne znovu na Okresný úrad, katastrálny odbor podal ďalší chybný návrh na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností. Žalovaná uviedla, že je riadne zamestnaná na trvalý pracovný pomer a v súčasnosti chce zabezpečiť úhradu pôžičky. V tejto súvislosti žalovaná opakovane 2x kontaktovala žalobkyňu, aby jej zaslala vyčíslenie pohľadávky a informácie o tom, na aký účet má zabezpečiť úhradu finančných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že poskytnutá suma má byť vrátená jednorazovo do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa podpisu zmluvy o pôžičke, pričom v rámci zmluvy o pôžičke nie je uvedené, na aké číslo účtu a do akej banky je potrebné finančné prostriedky zaslať. V súčasnosti vie žalovaná zabezpečiť úhradu predmetnej pôžičky, a preto sa rozhodla, že skontaktuje žalobkyňu za účelom oznámenia účtu, na ktorý má byť poskytnutá pôžička vrátená. Dňa 18.11.2022 žalovaná adresovala žalobkyni svoju opakovanú žiadosť, na dôkaz čoho predložila podacie lístky a podpísanú žiadosť. Do dnešného dňa však žalovanú v tejto veci nikto nekontaktoval a ani jej nebolo doručené žiadne podanie ohľadom informácií, ktoré by sa týkali úhrady pôžičky v zmysle zmluvy o pôžičke. Žalovaná sa v tejto veci snažila kontaktovať telefonicky aj konateľa žalobkyne, ktorý žalovanej povedal, že žiadne vyčíslenie pôžičky spolu s informáciami o tom, na aký účet a do akej banky má pôžičku uhradiť, jej neposkytne. Žalobkyňa zároveň v rámci svojho odvolania žiadnym spôsobom nepreukázala,

že nehnuteľnosť bola ponúknutá na predaj alebo že je v súčasnosti vedené akékoľvek prebiehajúce katastrálne konanie, ktoré by súviselo s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vypovedanie plnej moci nemá absolútne žiaden súvis s tým, že by bola akokoľvek ohrozená pohľadávka žalobkyne a to aj s poukazom na to, že žalovaná kontaktovala žalobkyňu za účelom úhrady pôžičky. Žalovaná nerozumieme z akého dôvodu má žalobkyňa obavu, že jej finančné prostriedky nebudú vrátené, keďže žalovaná sama vyvíja iniciatívu, aby mohla zabezpečiť úhradu pôžičky.

Žalobkyňa v podaní zo dňa 12.12.2022 zotrvala na ňou podanom odvolaní. Poukázala na skutočnosť, že žalovaná v rámci svojho vyjadrenia vôbec nespochybňuje, že z jej strany nedošlo k podpisu dodatku č. 2 k záložnej zmluve. Katastrálny zákon ani v žiadnom zo svojich ustanovení nelimitujú možnosť uzatvorenia dodatku č. 1, dodatku č. 2, potencionálne ďalších dodatkov k záložnej zmluve, pokiaľ táto obsahuje formálne nedostatky týkajúce sa presnej špecifikácie predmetu zálohu, a teda taktiež žalovaná bola povinná v tomto smere pri podpise dodatku č. 2 poskytnúť súčinnosť, nakoľko k podpisu záložnej zmluvy došlo práve za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne na splatenie poskytnutej pôžičky (viď. bod 6.5 zmluvy o pôžičke). Preto doterajšie konanie žalovanej svedčí o tom, že sa vyhýba riadnemu plneniu zmluvných povinností, pričom od žalobkyne získala finančné prostriedky z poskytnutej pôžičky a odmietla mu poskytnúť súčinnosť pri odstránení formálnych nedostatkov záložnej zmluvy. Žalobkyňa za nepravdivé označila tvrdenia žalovanej, že jej nebola poskytnutá druhá časť pôžičky vo výške 2.000 eur, nakoľko táto časť pôžičky bola zo strany žalobkyne poskytnutá na účet určený žalovanou dňa 08.02.2022. Žalobkyňa túto časť pôžičky poskytla žalovanej napriek skutočnosti, že v zmysle záložnej zmluvy ju mohla poskytnúť až po zápise záložného práva na dotknutý list vlastníctva. Teda aj tieto tvrdenia žalovanej sú účelovými v snahe vyhnúť sa riadnemu plneniu zmluvných povinností. Čo sa týka doručovania žiadosti o vyčíslenie dlžnej sumy zo strany žalovanej na adresu žalobkyne, žalobkyni žiadna žiadosť žalovanej nebola doručovaná. Žalobkyňa uvedené skutočnosti preverovala u poskytovateľa sídla, z čoho vyplynulo, že žalovaná urobila chybu pri označení adresáta zásielky – namiesto obchodného mena FINAC uviedla FINAL, a teda poštový doručovateľ uvedenú zásielku odmietol vydať. Pre prípad ochoty žalovanej splatiť celú sumu poskytnutej pôžičky, žalobkyňa v závere podania označila číslo účtu, na ktorý môže žalovaná vrátiť sumu poskytnutej pôžičky spolu s dohodnutým poplatkom za poskytnutie pôžičky vo výške 32.500 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že žalobkyňa použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi žalobkyne a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

Inštitút zabezpečovacieho opatrenia a obdobne aj inštitút neodkladného opatrenia sú tzv. osobitné procesné postupy, ktoré upravuje . Nariadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká tzv. sudcovské záložné právo (strany sporu/účastníci konania nadobúdajú práva a povinnosti z titulu záložného práva), ktorého trvanie nie je síce podmienené právoplatným skončením veci, ale bez existencie meritórneho rozhodnutia stráca zmysel s poukazom na (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 27.03.2018).

Z právnej úpravy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí dodržať formálny postup, ktorý sa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež dôvodnosť obavy, že bude ohrozená exekúcia. Úvaha o tom, či sú tieto predpoklady dané, je na súde rozhodujúcom o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 13.06.2019).

Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia nariadeného na návrh veriteľa je preto zabrániť, aby odporca, ktorý na výzvu navrhovateľa nezaplatil dlh, za ktorý by mal niesť podľa názoru navrhovateľa v konečnom dôsledku zodpovednosť namiesto dlžníka, nepreviedol na iného svoj nehnuteľný majetok, alebo aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti právami, a teda aby nehnuteľnosti nenadobudla tretia osoba, ale ten, kto zriadenie záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia navrhol (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 25.05.2017).

Právny inštitút zabezpečovacieho opatrenia predstavuje osobitný procesný postup zakotvený v . Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Uvedený právny inštitút sa vyznačuje aj tou osobitosťou, že pred vydaním rozhodnutia nie je nevyhnutné vykonať dokazovanie o všetkých relevantných skutkových okolnostiach, ale postačuje osvedčovanie základných skutočností. Medzi základné osvedčované skutočností patrí záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Je úlohou súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, aby posúdil, či sú uvedené zákonné predpoklady splnené. V prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vzniká tzv. sudcovské záložné právo. Zabezpečovacie opatrenie pritom nie je možné stotožniť s exekučným záložným právom. Trvanie zabezpečovacieho opatrenie nie je síce podmienené právoplatným skončením veci, ale bez existencie meritórneho rozhodnutia stráca praktický význam, nakoľko výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Zabezpečovacie opatrenie zásadne neprejudikuje práva a oprávnené záujmy strán konania.

Veriteľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči dlžníkovi. Okrem existencie nároku musí však veriteľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) návrh na jeho nariadenie, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, jeho príloh i odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia, odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neposkytla dostatočné dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu hrozby zmarenia exekúcie.

Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie a v nadväznosti na odvolacie námietky žalobkyne odvolací súd uvádza, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je možné iba na návrh, pričom nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžaduje, aby jeho navrhovateľ preukázal a osvedčil existenciu hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého má byť záložné právo zriadené. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia si úspech strany vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, t. j. musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí; súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať osvedčený nárok, ktorý má byť chránený zabezpečovacím opatrením (navrhovateľ preukazuje existenciu hmotnoprávneho nároku medzi stranami, ohľadne ktorého má byť záložné právo zriadené). Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že podaným návrhom žalobkyňa základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčila. Odvolací súd má, rovnako ako súd prvej inštancie, za to, že zo strany žalobkyne v danom prípade nebol osvedčený objektívny stav ohrozenia

exekúcie, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaná strana sporu ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k zmareniu exekúcie alebo k jej sťaženiu. Uvedený záver možno vyvodiť aj z aktuálneho štádia zmluvného vzťahu strán sporu. V prejednávanej veci žalobkyňa skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi osvedčila skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa poskytla finančné prostriedky žalovanej. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami sporu dňa 08.02.2022 vyplýva, že pôžička je dohodnutá na dobu určitú, pričom dlžník (žalovaná) sa zaviazal vrátiť veriteľovi (žalobkyni) dlžnú sumu v celom rozsahu v sume 26.000 eur spolu s dohodnutým poplatkom za poskytnutie pôžičky najneskôr do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa podpisu zmluvy obidvomi zmluvnými stranami, k čomu došlo dňa 08.02.2022. Pohľadávka žalobkyne voči žalovanej tak nie je toho času splatná. Z uvedeného vyplýva, že potreba zriadenia záložného práva v danej veci nebola osvedčená, keďže prípadná žaloba žalobkyne vo veci samej by bola vyhodnotená ako predčasná. Na uvedených záveroch nie je spôsobilé nič zmeniť ani odmietnutie podpísania dodatku č. 2 k zmluve o zriadení záložného práva a ani vypovedanie plnej moci udelenej v rámci bodu 6.4 zmluvy o zriadení záložného práva zo strany žalovanej. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neosvedčila existenciu hmotnoprávneho nároku na zaplatenie svojej pohľadávky ku dňu vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, pričom ani tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú spôsobilé na vyvodenie obavy zo zmarenia uspokojenia pohľadávky v rámci exekúcie.

Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že základná podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade nebola splnená, v dôsledku čoho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo možné vyhovieť. Vedený opísanými úvahami preto odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol správne, ak ním návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa a z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (keď vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalobkyňa neuviedla žiadne odvolacie dôvody).

Podľa v spojení s ustanovením a ustanovením odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, preto jej vznikol voči v konaní neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím podľa .

Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).