Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/23/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobkyne: I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX N. Bystrica, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 715 626 7536 0 zo dňa 7. októbra 2021, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 19. apríla 2021 bola so žalobkyňou spísaná žiadosť o invalidný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku 23.11.2020. Podľa úradnej zápisnice spísanej podľa o sociálnom poistení, bola žalobkyňa poučená o tom, že jej zdravotný stav bol posúdený bez jej účasti dňa 19.4.2021 a o právnych dôsledkoch posúdenia zdravotného stavu, čo žalobkyňa potvrdila svojim podpisom. Vo veci bol vypracovaný odborný lekársky posudok 19.4.2021. Podľa lekárskej správy zo dňa 19. apríla 2021 účastník konania bol posudzovaný v neprítomnosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s o sociálnom poistení v znení . Prvostupňový orgán listom zo dňa 21.4.2021 žalobkyni zaslal oznámenie, v ktorom uviedol dôvod, pre ktorý bol zdravotný stav posúdený v neprítomnosti žalobkyne a to na základe doložených nálezov a to dňa 19.4.2021. Tiež, že bola vyhotovená lekárska správa a posudok, ktorý bude podkladom pre rozhodnutie o žiadosti o invalidný dôchodok. Bolo tiež oznámené, že žalobkyni bude zaslané rozhodnutie, ktorého prílohou bude aj posudok posudkového lekára. Tiež bola poučená o možnosti požiadať o zaslanie lekárskej správy na telefónnom čísle alebo cez elektronickú schránku.

2. V odvolacom konaní bolo žalobkyni listom zo dňa 29.7.2021 zaslané oznámenie o tom, že odvolanie bolo zaslané posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, ktorý opätovne posúdi správnosť a úplnosť svojho odborného posudku. V prípade, že k zmene tohto posudku nedôjde, alebo bude len čiastočná, bude vyhotovovať nový posudok posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie podľa , . Následne listom zo dňa 11.8.2021 bolo v odvolacom konaní žalobkyni oznámené, že prvostupňový orgán nemôže odvolaniu vyhovieť v plnom rozsahu, a preto podľa a predkladá vec odvolaciemu orgánu.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

3. Žalovaná rozhodnutím č. 715 626 7536 0 zo dňa 14. júna 2021 zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že žalobkyňa nie je invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej žalovaná v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedla, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 19. apríla 2021, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná. Odborný posudok o invalidite tvorí neoddeliteľnú časť prvostupňového rozhodnutia.

Druhostupňové rozhodnutie

4. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. 715 626 7536 0 zo dňa 7. októbra 2021 zamietol odvolanie žalobkyne a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie, ako aj spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že je potrebné toto rozhodnutie potvrdiť. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Banská Bystrica dňa 3. augusta 2021, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku, teda na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25%. Z dôvodu, že odvolaniu nevyhovel, predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Posudkový lekár posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 4. októbra 2021 v jej neprítomnosti, na základe dostupnej spisovej dokumentácie. Zdravotný stav bol posúdený so záverom, že žalobkyňa má odborné vzdelanie, pracuje ako laborant-špecialista. Od roku 2002 je liečená reumatológom pre psoriatickú artritídu hodnotenú ako I. štádium s nízkou humorálnou aktivitou. Stav je na bazálnej liečbe stabilizovaný, bez elevácie zápalových barometrov. V júni 2020 neboli popisované prejavy artritídy. V auguste 2020 bola prechodne zvyšovaná dávka kortikoidov pre synovitídu pravého kolena, ktorá ustúpila po podaní Diphrophos a postupne bola potom dávka kortikoidov znižovaná. U žalobkyne bola zvažovaná aj biologická liečba, ktorá nebola zahájená pre recidivujúce uroinfekty. Bola vyšetrená urológom, bolo jej urobené cystoskopické vyšetrenie, ktoré nepotvrdilo patologický nález. Z urologického ani z pľúcneho hľadiska neboli kontraindikácie k biologickej liečbe. Pri vyšetrení dermatovenerológom dňa 14. októbra 2020 je konštatované zlepšenie psoriázy, zápalové parametre sú dlhodobo v norme. Zároveň nebolo zdokumentované závažné poškodenie kĺbov, ich deštrukcia a ani pretrvávanie generalizovanej psoriázy. Posudkový lekár tak určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre psoriatickú artritídu v I. štádiu na 25 %. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia stanovil vzhľadom na I. štádium bez známok deštrukcie kĺbov, bez elevácie zápalových parametrov.

5. Ďalej posudkový lekár uviedol, že od januára 2020 je aj psychiatricky liečená pre poruchy spánku s reziduálnou depresívnou symptomatikou. Psychiater stav zhodnotil ako epizódu ťažkej depresie (F32.2). Uvedenému záveru nezodpovedá liečba antidepresívami a ani objektívny nález pri vyšetrení psychiatrom. Podľa vyšetrenia psychiatra v mesiaci júl 2020 žalobkyňa vynechala antidepresívnu liečbu v dôsledku čoho došlo k zhoršeniu stavu. Ani jedno z uvedených ochorení uvedené pod chorobou v odbornom posudku o invalidite nebolo tak zhoršené, že by si stav vyžadoval pracovnú neschopnosť. Ochorenie chrbtice je len s ľahkou funkčnou poruchou bez prejavov koreňového dráždenia. Chudokrvnosť je ľahkého stupňa, syndróm dráždivého kašľa je pri liečbe dobre ovplyvnený. Krčové žily boli podľa posudkového lekára v kľude a autoimúnny zápal štítnej žľazy je bez poruchy funkcie. Epizóda ťažkej depresie je pri liečbe kompenzovaná, histamínová rezistencia vyžaduje dodržiavanie diétneho režimu. Uvedené ochorenia vyhodnotil posudkový lekár ako posudkovo nezávažné a nezvyšujúce mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Pre posúdenie zdravotného stavu boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: reumatologické vyšetrenie MUDr. S. zo dňa 27.11.2020, kožné vyšetrenie, MUDr. O. zo dňa 14.10.2020, psychiatrické vyšetrenie, MUDr. L. zo dňa 26.8.2020, psychiatrické vyšetrenie, MUDr. L. zo dňa 30.10.2020. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je artropatická psoriáza I. štádium, ktoré zaradil do kapitoly XIV.- choroby kože a podkožného väziva, položky 4 - papuloskvamózne ochorenie (psoriáza, parapsoriáza, lichen), písmena b) - výrazné prejavy, časté execerbácie, alebo generalizované formy s dlhodobými remisiami, ktorému zodpovedá podľa prílohy k zákonu o sociálnom poistení miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 25 % z percentuálneho rozpätia 25 % - 35 %. Iné ochorenia žalobkyne neboli posudkovo závažné, preto nie je dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa na

základe uvedeného nebola posúdená za invalidnú. Zároveň v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok. Na základe uvedeného Generálny riaditeľ vo veci podaného odvolania rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

Žalobné body

6. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovanou bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Ďalej namietala, že ako žiadateľka o priznanie invalidného dôchodku mala a Dohovorom garantované právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Napadnuté rozhodnutie je založené v zásade na jedinom listinnom dôkaze, a to Odbornom lekárskom posudku o invalidite zo dňa 4.10.2021, ktorý bol žalobkyni doručený až spolu s napadnutým rozhodnutím dňa 13.10.2021. Žalobkyni tak bolo upreté právo sa s týmto dôkazom oboznámiť pred vydaním samotného rozhodnutia. Zákonnosť samotného rozhodnutia je pritom podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia. Postup žalovanej považuje žalobkyňa za flagrantné porušenie jej garantovaných práv v takom rozsahu, že aj bez ohľadu na ostatné dôvody v žalobe uvedené, odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia.

7. V súvislosti so zistením skutkového stavu uviedla, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je potrebné posudzovať podľa všetkých hľadísk, ktoré sú v ňom uvedené. Zistenia a závery, týkajúce sa porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťou zdravej fyzickej osoby musia byť v posudku uvedené. Aj keď je odborný posudok podkladom rozhodnutia žalovanej, to ju nezbavuje povinnosti skúmať, či boli naplnené všetky kritéria posudzovania v zmysle § 71 zákona o sociálnom poistení najmä v odseku 4 a v prípade zistenia rozporov, tieto za účelom riadne zisteného skutkového stavu odstrániť. V samotnom posudku sa posudkový lekár musí vysporiadať so všetkými odbornými závermi o zdravotnom stave účastníka, aj keď ich prípadne zaujali ošetrujúci lekári ktorí invaliditu neposudzujú. V konaní o priznaní dávky, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, je orgán sociálneho poistenia povinný vykonať všetky dôkazy, potrebné pre riadne zistenie skutočného stavu veci, vrátane prípadného dokazovania súdnym znalcom. Žalobkyňa tvrdí, že nebolo vykonané dostatočné dokazovanie, posudkový lekári z predloženej lekárskej dokumentácie do svojich posudkov vybrali len torzo správ odborných lekárov, ktoré boli v rámci vykonávania dokazovania žalobcom predložené. Žalobkyňa je toho názoru, že posudkový lekári nebrali do úvahy lekárske nálezy odborných lekárov a nesprávne zhodnotili jej neustále sa zhoršujúci zdravotný stav. Ochorenie žalobkyne je závažným autoimunitným a reumatoidným ochorením, ktoré u žalobkyne progreduje a výrazne zhoršuje kvalitu jej života, čo skonštatoval aj NURCH Piešťany. Poukázala ďalej na to, že dlhé roky trpí ťažkou psoriázou, ku ktorej pribudli ďalšie komplikácie. Následkom uvedeného je potreba dlhodobého užívania silných liekov s vedľajšími účinkami, ako Metotrexát a kortikoidy, toho času je už aplikovaná aj biologická liečba, nasadzovaná lekármi, ako posledný stupeň liečby základného ochorenia s komplikáciami. Žalobkyňa uviedla, že opakovane prekonala zápaly žíl na dolných končatinách, následkom ktorých je zhoršujúca sa chronická žilová nedostatočnosť.

8. Žalobkyňa zároveň poukázala na zmätočnosť odôvodnenia rozhodnutia v časti stanoviska psychiatra, kde je najskôr uvedená epizóda ťažkej depresie uvádzaná psychiatrom negovaná a následne je uvádzané, že je liečbou kompenzovaná. V tejto časti považuje žalobkyňa rozhodnutie aj za nedostatočné, nakoľko ho nemožno považovať za úplné a vyčerpávajúce vysvetlenie neakceptovania záveru MUDr. L.j, ako odborného lekára. Tieto skutočnosti sú v rozpore taktiež s časťou odôvodnenia, ktorej žalovaná uviedla, že medzi závermi posudkových lekárov sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené rozpory, pričom žalobkyňa má za to, že minimálne v rozsahu posúdenia psychického stavu žalobcu sú závery odborného lekára v rozpore so záverom posudkového lekára. V súvislosti s tým, žalobkyňa poukázala na to, že správne súdy posudzujú aj to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé. Zároveň žalobkyňa namietala, že bola opakovane posudkovo posudzovaná v jej neprítomnosti.

9. Žalobkyňa v závere svojej žaloby namietala skutočnosť, že v odbornom posudku sú ochorenia, okrem základného, bagatelizované a buď sú posudkovo nevýznamné, alebo v súčasnosti liečené. Polymorbidita žalobkyni výrazne negatívnym spôsobom zasahuje do všetkých sfér života a zapríčiňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zastáva názor, že vzhľadom na všetky ostatné somatické a psychické ochorenia, ktoré vyplývajú zo zdravotnej dokumentácie, objektíve nemôže mať a nemá rovnakú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť ako osoba, ktorá žiadnym takýmto somatickým a psychickým ochorením netrpí, ale jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je nielen základným ochorením ale i ostatnými výrazne obmedzená. Žalobkyňa považuje svoje základné ochorenie pre jeho závažnosť, komplikácie, progredujúci priebeh a celkový dopad na zdravie za správne zaradiť minimálne do položky 4 písm. b) kapitoly XIV. prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, ako ho zaradil žalovaný, avšak na hornej hranici sadzby 35% a navrhuje tiež jeho navýšenie pre ostatné somatické a psychické ochorenia, ktoré sú kauzálne spojené so základným ochorením alebo sú poruchou imunitného systému a farmakologickou liečbou negatívne ovplyvnené o 10 %.

Vyjadrenie žalovanej

10. Žalovaná k námietke žalobkyne týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedla, že posudkový lekár vie na základe odborných lekárskych nálezov dostatočne zhodnotiť zdravotný stav žalobkyne a dokáže z predložených lekárskych vyšetrení vybrať tie, ktoré sú dostatočným podkladom pre zhodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na účely invalidity posudkový lekár uvedie v odbornom posudku len tie nálezy, ktoré dostatočne dokumentujú štádium ochorenia a funkčnú poruchu jednotlivých orgánov pri danom ochorení. Ako rozhodujúce ochorenie určí posudkový lekár to zdravotné postihnutie, ktoré je najzávažnejšie ochorenie a podmieňuje najvyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Je na zvážení posudkového lekára, či aj ďalšie ochorenia sú z posudkového hľadiska posudkovo závažné a zvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ide o ochorenia chronické, recidivujúce, vyžadujúce opakovanú pracovnú neschopnosť, prípadne sú ťažko, prípadne vôbec neovplyvniteľné liečbou). Žalobkyňa je v tomto prípade liečená dermatovenerológom pre psoriázu lupienku od roku 2001 a pri vyšetrení vo Výskumnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch v roku 2002 jej bola zistená psoriatická artritída (ochorenie vyhodnotené v I. štádiu, klinicky a - b). Pri hodnotení psoriatickej artritídy sa využíva najmä RTG vyšetrenie rúk a šliach, pri ktorom sa hodnotí periartikulárna osteopéria, vyšší výskyt distálnych interfalangeálnych erózií, kostné zmeny v zmysle proliferácie, periositídy a kostná ankylóza. Ďalšími kritériami pre hodnotenie štádia tohto ochorenia sú aktuálny klinický obraz a humorálna zápalová aktivita. Podľa uvedených kritérií sa určujú jednotlivé štádia tohto ochorenia, pričom u žalobkyni pri RTG vyšetrení zo dňa 27.11.2020 bola popísaná stabilizácia psoriázy a psoriatická artritída je od roku 2002 naďalej hodnotená ako I. štádium. Pri RTG vyšetrení rúk a šliach, ako aj sakroiliakálnych kĺbov rúk a nôh je dokumentovaná sekundárna osteoartróza, počínajúce osteoartrotické zmeny. Reumatológ popísal nízku humorálnu aktivitu psoriatickej artritídy a kostnú denzitu zodpovedajúcu veku. Uvedené štádium ochorenia podmieňuje podľa zákona o sociálnom poistení mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnom rozpätí 25 - 35 %. V tomto prípade bola určená dolná hranica percentuálneho rozpätia z dôvodu, že ochorenie od roku 2002 nepostupuje, je dobre ovplyvniteľné liečbou a nie je preukázaná výraznejšia funkčná porucha kĺbov rúk a nôh.

11. K námietke nezvýšenia miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť za ďalšie ochorenia žalovaná uviedla, že dorzalgia, noromcytová anémia, syndróm dráždivého kašľa, alergická nádcha, krčové žily varixy dolných končatín s chronickou žilovou nedostatočnosťou, autoimúnny zápal štítnej žľazy bez strumy, chronický zápal močového mechúra, atypická depresia F 32.B, hiatová hernia a histamínová rezistencia sú posudkovo nezávažné ochorenia. Ani jedno z vyššie uvedených ochorení, vrátane rozhodujúceho ochorenia si nevyžiadalo v priebehu roku 2020 a 2021 dlhodobú pracovnú neschopnosť. Z uvedeného dôvodu posudkový lekár zotrval na svojom posudkovom závere.

12. Žalovaná ďalej uviedla, že napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté nezákonnosťou a nepreskúmateľnosťou. Odborný posudok o invalidite, ktorý bol použitý ako kľúčový dôkaz je logický, presvedčivý a preskúmateľný a závery v ňom obsiahnuté zodpovedajú tým, ktoré sú obsiahnuté v lekárskych správach. Lekárske správy a zdravotná dokumentácia boli riadne zhodnotené a neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky posudkovej činnosti. Posudok je navyše odôvodnený takým spôsobom, že sú z neho zrejmé úvahy lekára a nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho správnosti. Námietku žalobkyne o posúdení zdravotného stavu bez jej prítomnosti považuje žalovaná za nedôvodnú.

Replika žalobkyne

13. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení poukázala na to, že žalovaná sa vo vyjadrení nezaoberala ňou tvrdeným porušením zákonných ustanovení a ústavných práv, ktoré mali podľa jej názor za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalovaná nespochybňuje skutočnosť, že žalobkyni nedoručovala odborný posudok, a že neumožnila jej sa s ním ako základným a jediným dôkazom oboznámiť, vyjadriť sa k nemu a predkladať dôkazy spochybňujúce alebo vyvracajúce závery v ňom uvedené. Žalovaná zároveň netvrdí, že by takúto povinnosť nemala a ani nespochybňuje práva žalobkyne. Poukázala na ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, kde je obsiahnutá zásada konania, podľa ktorej sú orgány verejnej správy povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. V súvislosti s tým poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a , v zmysle ktorých zásady správneho konania sa musia vzťahovať aj na osobitné správne konania, ktoré subsidiárne pôsobenie správneho poriadku výslovne vylúčili. Žalobkyňa preto naďalej trvá na tom, že postupom žalovanej jej bola odňatá možnosť realizovať jej ústavné a zákonné práva v konaní pred žalovaným. Žalovaný zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa na záver vyjadrenia poukázala taktiež na to, že nadradenosť záverov posudkových orgánov žalovanej nad inými dôkazmi o zdravotnom stave nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení.

Dôvody rozhodnutia - posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len ) a miestne príslušný podľa vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k zisteniu, že žaloba nebola dôvodná. Oznámenie o dátume verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovom sídle súdu dňa 9.12.2022. Rozsudok bol vyhlásený zverejnením skráteného znenia rozsudku na úradnej tabuli a webovom sídle súdu dňa 20.12.2022 (vyvesené po dobu 14 dní - ).

15. Podľa a (ďalej aj „“); (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

18. Podľa sa sociálnymi vecami na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

19. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

20. Podľa až 8, o sociálnom poistení v znení účinnom pre toto konania (ďalej len „“) (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

21. Podľa a (1)Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. (5) Ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

22. Podľa , a ; (1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. (3) Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). (4) Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.

23. Podľa Počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

24. Podľa Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

25. Správny súd na základe včas podanej správnej žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe ako aj v celom rozsahu v súlade s , podľa ktorého správny súd nie je pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia vydaného v sociálnych veciach viazaný len dôvodmi žaloby. Správny súd uvedeným prieskumom nezistil v postupe žalovanej v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia žiadny rozpor so zákonom o sociálnom poistení, ktorý bolo potrebné na preskúmavané konanie a rozhodnutie aplikovať. Skutkový stav bol žalovanou riadne zisťovaný na základe žalobkyňou predložených lekárskych správ, na základe ktorých bol odborne medicínsky-posudkovo posúdený dopad ochorení žalobkyne na je schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Zistený skutkový stav bol správne právne posúdený. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie na základe posudkovej spisovej dokumentácie, ktorej súčasťou boli lekárske správy predložené žalobkyňou, vychádzal predovšetkým z reumatologického vyšetrenia MUDr. Šalková zo dňa 27.11.2020, kožného vyšetrenia MUDr. Mitterová zo dňa 14.10.2020, psychiatrického vyšetrenia MUDr. Ivanová zo dňa 26.8.2020 a psychiatrického vyšetrenia MUDr. Ivanová zo dňa 30.10.2020. Na základe preskúmania posudkovej spisovej dokumentácie zosumarizoval, že žalobkyňa trpí nasledovnými chorobami: Artropatická psoriáza I. štádium klinicka a-b, dorzalgie, normocytová anémia ľahkého stupňa, syndróm dráždivého kašľa, alergická rhinitída, krčové žily - varixy, chronická žilová nedostatočnosť CEAP C2 obojstranne, autoimunitná thyreoidítída, iná chronická cystída, iné depresívne psychózy - atypická depresia, hiatová hernia ezofagu, histamínová rezistencia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár Choroby kože a podkožného väziva, Papuloskvamózne ochorenie - výrazné prejavy časté exacerbácie, alebo generalizované formy s dlhodobými remisiami kapitoly XIV., položka 4., písm. b) zákona o sociálnom poistení v rozsahu 25%. V závere posudku posudkový lekár uviedol, že dolnú hranicu percentuálneho rozpätia stanovil vzhľadom na I. štádium, bez známok deštrukcie kĺbov, bez elevácie zápalových parametrov. Zároveň dodal, že ani jedno z vyššie uvedených ochorení, ktoré bolo uvedené v odbornom lekárskom posudku nebolo tak zhoršené, že by si stav vyžadoval pracovnú neschopnosť. Ochorenia žalobkyne sú posudkovo nezávažné a nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Závery posudkového lekára v odbornom lekárskom posudku týkajúce sa ochorení žalobkyne a ich stavu nie sú v rozpore s lekárskou dokumentáciou nachádzajúcou sa v administratívnom spise, pričom boli posudzované všetky relevantné lekárske správy dokumentujúce ochorenia majúce dopad na zhoršenie zdravotného stavu pretrvávajúce po dlhšiu dobu viac ako rok. Žalobkyňa síce namietala, že došlo k selekcii, avšak neuviedla, ktorá lekárska správa nebola zobratá do úvahy a pritom také ochorenie žalobkyne dokumentuje. Správny súd z obsahu správneho spisu takéto pochybenie nezistil.

26. V rámci súdneho prieskumu správny súd skúma zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej, teda či rozhodnutie bolo založené na podkladoch, ktoré zodpovedajú obsahu správneho spisu, či bol dostatočne zistený skutkový stav, či bol následne správne posúdený a či rozhodnutie bolo náležite a zrozumiteľne odôvodnené. Z obsahu predloženej dokumentácie tvoriacej správny spis a odborného lekárskeho posudku posudkového lekára žalovanej vyplýva, že tento posudok neobsahuje žiadne diskrepancie vo vzťahu k predloženej zdravotnej dokumentácii. Správny súd posudzuje jedine to, či lekársky odborný posudok, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia bol úplný, objektívny, logický a presvedčivý a či jeho závery nie sú v rozpore so zdravotnou dokumentáciou, pričom v tomto prípade žiadne takéto nedostatky nezistil. Odborné lekárske posudky sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a zdravotnou dokumentáciou tak, aby bolo možné v prípade žalobkyne určiť rozhodujúce ochorenie pre rozhodnutie o jej invalidite. Zároveň posudkový lekár odôvodnil určenie dolnej hranice percentuálneho rozpätia invalidity žalobkyne. Evidentné a v konaní preukázané je aj to, že diagnostikované ochorenie žalobkyne má dopad na jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Avšak zistený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nedosahuje mieru, pri ktorej je podľa zákonných kritérií poistenec invalidný. V tomto smere preto správny súd vyhodnotil námietky žalobkyne týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu ako nedôvodné.

27. K námietke žalobkyne smerujúcej k zmätočnosti záveru posudkového lekára vo vzťahu k posúdeniu psychiatrického vyšetrenia je potrebné poukázať na to, že zákon o sociálnom poistení vyžaduje, aby zdravotný stav žiadateľa posúdil odborník v oblasti posudkové lekárstvo práve preto, lebo

predmetom posúdenia je dopad zdravotného stavu žiadateľa zisteného z ním predloženej zdravotnej dokumentácie na žiadateľovu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, resp. jej pokles v porovnaní so zdravou osobou. Uvedené závery posudkového lekára nie sú v rozpore so závermi uvedených v predložených lekárskych správach. Z obsahu odborných lekárskych posudkov vypracovaných posudkovými lekármi v priebehu preskúmavaného administratívneho konania je nepochybné, že zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný z hľadiska dopadov diagnostikovaných a liečených ochorení žalobkyne, dokumentovaných v ňou predloženej zdravotnej dokumentácii a to v súlade s objektívnymi nálezmi lekárov a indikovanou liečbou, uvedenou v predmetnej zdravotnej dokumentácii. Posudkový lekár uviedol argumenty a jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, čo z lekárskych správ psychiatra vyhodnotil ako rozhodujúce a to objektívny nález psychiatra a indikovanú liečbu, pričom poukázal aj na dôvody zhoršenia stavu pre vynechanú liečbu podľa vyšetrenia v júli 2020. Takejto argumentácii nemožno vytknúť nedostatočnosť, ako tvrdila žalobkyňa, ani nezrozumiteľnosť a ani rozpor s predmetnými lekárskymi správami psychiatra. Okrem uvedeného je potrebné zdôrazniť, že posudzovanie jednotlivých lekárskych správ a s tým súvisiaceho dopadu zdravotného stavu na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je medicínskou otázkou, na riešenie ktorej správny súd nemá dostatočnú kapacitu, a preto to nie je ani v jeho kompetencii.

28. V súvislosti s ostatnými námietkami žalobkyne, ktorými poukazovala na porušenie jej základného práva a základných zásad správneho konania vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, nemožnosťou oboznámiť sa s odborným lekárskym posudkom a s námietkou, že jej zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom bez jej prítomnosti správny súd uvádza. Že správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred nezákonnosťou postupov či rozhodnutí orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. To ale neznamená, že správne súdy majú napraviť každé pochybenie v postupe orgánu verejnej správy ale len také, ktoré je podstatné, a v dôsledku ktorého mohlo dôjsť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. V tomto prípade žalobkyňa žalobou napádala rozhodnutie žalovanej vo veci jej žiadosti o invalidný dôchodok. Na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení je potrebné splnenie zákonom stanovených podmienok a podanie žiadosti, podaním ktorej sa začína samotné konanie pred orgánom verejnej správy. Žiadateľ je povinný v žiadosti opísať rozhodujúce skutočnosti a priložiť dôkazy, lekárske správy preukazujúce jeho zhoršený zdravotný stav, ktorý odôvodňuje priznanie nároku na invalidný dôchodok. V konaní a rozhodovaní o invalidite fyzickej osoby posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, ktorú posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Odborné lekárske posúdenie je podkladom rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok. Po preskúmaní administratívneho spisu a postupu žalovanej správny súd zistil, že žalovaná postupovala v súlade so zákonom. Po doručení žiadostí žalobkyne a preskúmaní zaslaných lekárskych správ bolo vykonané odborné medicínske posúdenie posudkovým lekárom, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie vo veci samej. Za osobnej účasti poistenca teda žiadateľa sa posudzuje jeho zdravotný stav pre účely rozhodnutia o nároku na dávku sociálneho poistenia, ak posudkový lekár neurčí inak, pričom osobnú účasť vylučuje počas krízovej situácie ustanovenie § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu však nezistil, že by žalobkyňa v konaní požadovala o osobnú účasť pri posúdení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom.

29. V konaní o nároku na invalidný dôchodok a taktiež ani zo samotného zákona o sociálnom poistení nevyplýva povinnosť žalovanej doručovať žiadateľovi o sociálnu dávku odborný lekársky posudok pred rozhodnutím vo veci samej. Zákon o sociálnom poistení obsahuje osobitnú úpravu procesného postupu v konaniach vo veciach sociálneho poistenia. Zároveň v ustanovení § 172 ods. 1 uvádza, že na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Zákon o sociálnom poistení však obsahuje osobitnú procesnú úpravu samotného konania obsiahnutú v tretej časti a zároveň v tej istej časti vylučuje aplikáciu Správneho poriadku. K žalobnej námietke porušenia práva žalobkyne podľa článku 48 ods. 2 SR správny súd uvádza, že podľa Ústavného súdu voči orgánom verejnej

správy možno zo siedmeho oddielu druhej hlavy uplatniť len tie práva, ktoré svojim účelom nie sú výlučne späté so súdnou mocou, alebo ktoré nie sú výlučne späté s trestným konaním. Okrem toho, v preskúmavanej veci neboli namietané, či tvrdené také osobitné okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že v dôsledku nedoručenia odborného lekárskeho posudku žalobkyne pred vydaním napadnutého rozhodnutia, došlo k porušeniu práv žalobkyne na spravodlivé konanie. Pod ochranu podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spadá aj ochrana účastníka administratívneho konania, pokiaľ je jeho predmetom rozhodovanie sporu o občianske práva a záväzky. Európsky súd pre ľudské práva, ktorý je oprávnený vykladať predmetný Dohovor, vykladá vo svojej judikatúre pojem súd rozhodujúci o občianskych právach a záväzkoch extenzívne v tom smere, že nie je podstatné, aká je povaha rozhodujúceho orgánu a ani povaha zákona, na základe ktorého a má rozhodnúť, ale rozhodujúce je, aká je povaha práva, o ktoré ide. V prípade, ak žalovaná postupovala podľa procesných pravidiel zákona o sociálnom poistení, nie je možné konštatovať, že postup bol v rozpore so zákonom, alebo že žalovaná zaťažila konanie podstatnou chybou. Ako je uvedené v bode 1 tohto rozsudku prvostupňový orgán verejnej správy žalobkyni poskytol poučenia o tom, že jej zdravotný stav bude posudzovaný v jej neprítomnosti ako aj dôvody, ktoré žalovaného k tomu viedli. Tiež v odvolacom konaní bola poučená o tom, že jej zdravotný stav posúdi znovu posudkový lekár pobočky a v prípade, že nezmení svoj lekársky odborný posudok bude zdravotný stav žalobkyne posudzovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie. Bola tiež poučená o tom, že prvostupňový orgán nevyhovel v celom rozsahu podanému odvolaniu a že vec postúpil odvolaciemu orgánu, a teda o tom že v tomto odvolacom konaní bude zdravotný stav opätovne posudzovaný posudkovým lekárom ústredia žalovanej. Odborný lekársky posudok vypracovaný v odvolacom konaní zotrval na rovnakom hodnotení dopadov ochorení žalobkyne na jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť ako odborný posudok vypracovaný v prvostupňovom konaní, takže ani prípadný prvok prekvapivosti napadnutého rozhodnutia správny súd v preskúmavanom konaní nezistil. Poučenia o tom, že zdravotný stav sa v krízovej situácii posudzuje v neprítomnosti, bolo žalobkyni dané už v prvostupňovom konaní. Z takéhoto postupu nemožno konštatovať, že by žalovaný nepostupoval v konaní v súčinnosti so žalobkyňou, resp. že by jej neposkytol potrebné poučenia. Správny súd v tejto súvislosti pripomína rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. zo dňa 17.12.2002, podľa ktorého „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. V tomto prípade žalovaná postupovala v súlade s a v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia súdom z dôvodu nedoručenia odborného lekárskeho posudku žalobkyni za účelom oboznámenia sa pred tým, než vydala rozhodnutie vo veci samej, by nemalo podľa správneho súdu vplyv na samotné rozhodnutie, keďže samotný odborný lekársky posudok je vypracovaný na základe žiadateľom predložených lekárskych správ, pričom jeho obsahom je posúdenie zdravotného stavu žiadateľa výlučne z medicínskych hľadísk posudkového lekárstva.

30. S prihliadnutím na vyššie uvedené, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane postupu, ktorý mu predchádzal, bolo v súlade so zákonom, nakoľko vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý bol orgánom verejnej správy správne právne posúdený.

31. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil jeho rozpor so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

32. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a contrario, v zmysle ktorého žalobca má právo na náhradu trov konania len vtedy, keď mal v konaní celkom alebo z časti úspech. Žalobkyňa v tomto konaní úspech nemala, a preto jej náhradu trov konania správny súd nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.