Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/125/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Q. U. AUTOCENTRUM, Gemerská 563, 049 51 Brzotín, IČO: 32 997 876, zastúpeného: JUDr. Jozef Chmura, advokát, Zvonárska 8, 040 01 Košice, proti žalovanému: TONE s.r.o., Čučmianska Dlhá 26, 048 01 Rožňava, IČO: 36 216 640, zastúpenému: Mgr. Marcel Fandák, LL.M., advokát, Kováčska 40, 040 01 Košice, o zaplatenie 25.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k. -150 z 19. mája 2022, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Rožňava, č. k. -150 z 19. mája 2022 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 25.000,- eur s príslušenstvom, pretože na základe ústnej zmluvy o úvere poskytol žalovanému peňažné prostriedky 25.000,- eur, a to prevodom na jeho účet dňa 6.4.2016. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi tieto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť do jedného mesiaca, teda do 6.5.2016, avšak žalovaný tento záväzok voči žalobcovi nesplnil ani čiastočne.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 6.4.2016 ústna zmluva o úvere, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému 25.000,- eur. Žalobca o tomto svojom tvrdení nepredložil žiaden dôkazný prostriedok. Žalobcom predložené dôkazné prostriedky signalizujú, že v predstavách žalobcu mohli v apríli 2016 vzniknúť viaceré záväzky, avšak zo žaloby a z príloh nie je zrejmé, z akého titulu si žalobca uplatňuje svoje právo voči žalovanému. Žalovaný popiera, že sa ústne zaviazal vrátiť žalobcovi čokoľvek, titulom zmluvy o úvere a tiež, žeby ho žalobca v minulosti vyzýval na úhradu záväzku, ktorého sa domáha v tomto konaní. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania uplatnenej pohľadávky žalobcu a preto navrhol žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 1.6.2021. Žalobca uviedol, že prevod peňažných prostriedkov dňa 6.4.2016 preukázal výpisom z účtu, čo svedčí o tom, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o zmluve o úvere s tým, že strany si dohodli aj splatnosť tohto úveru, a to jeden mesiac od požičania peňažných prostriedkov. Žalovaný tieto peňažné prostriedky žalobcovi nevrátil. Žalovaný uviedol, že žaloba je vnútorne nekonzistentná, neurčitá, z hľadiska vymedzenia relevantných skutkových okolností, ktoré by zakladali dôvodnosť uplatneného nároku. Len preukázanie prevodu peňažných prostriedkov nepostačuje na to, aby bolo možné žalobu vyhodnotiť ako dôvodnú. K právnemu titulu, na základe ktorého si žalobca uplatňuje predmetnú pohľadávku, a to na základe zmluvy

o úvere, žalovaný uviedol, že podľa jednotlivých ustanovení , ktoré upravujú zmluvu o úvere a ktoré regulujú podmienky uzatvorenia úverovej zmluvy, žalobca takéto podmienky ani netvrdil. Taktiež medzi stranami nebola dohodnutá splatnosť peňažných prostriedkov. Žalovaný uviedol, že došlo k vzájomným sporom potom, keď medzi žalobcom a manželom spoločníčky žalovaného V. E. došlo k osobným nezhodám a žalobca v priebehu celého času svoju predmetnú pohľadávku neuplatňoval. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Žalobca ďalej uviedol, že V. E. a pán E. viackrát požiadali žalobcu o peňažnú pomoc, preto žalobca poskytol tieto peňažné prostriedky a klamú, ak tvrdia, že žalobca im peňažné prostriedky neposkytol. K výpisu z banky k prevodu predmetných peňažných prostriedkov žalobca uviedol, že z poznámky z tohto výpisu vyplýva, že ide o pôžičku. Tento prevod robila kolegyňa žalobcu, ktorá je ochotná dosvedčiť, že išlo o úver a dosvedčiť to, že žalovaný sľúbil vrátenie týchto peňažných prostriedkov do jedného mesiaca. Žalobca uviedol, že pani E. a pán E. majú viaceré dlžoby, ktoré nie sú ochotní splácať, boli v nepriaznivej finančnej situácii a pretože medzi nimi boli priateľské vzťahy, chcel žalobca žalovanej obchodnej spoločnosti pomôcť a preto sa dohodli na predmetnom bezúročnom úvere. Žalobca uviedol, že žalovanej spoločnosti dôveroval, pretože pán E. a pani E. vlastnia viaceré firmy, ktoré majú omnoho vyššiu hodnotu. Pani V. E. podpísala rôzne úvery a pán E. má založený majetok. Žalobca vyzýval k úhrade aj pána E. a pani E.. Žalobca uviedol, že predmetnú zmluvu uzatvorili v kancelárii žalobcu za prítomnosti V. E. a pána E., jej manžela. Žalobca nevedel uviesť, kedy presne došlo k prevodu finančných prostriedkov.

5. Súd prvej inštancie ďalej vypočul V. E. na pojednávaní dňa 6.5.2022, ktorá bola v rozhodnom čase konateľkou žalovanej obchodnej spoločnosti. Uviedla, že si nepamätá, akým spôsobom došlo k prevodu predmetných finančných prostriedkov, pretože to zariaďoval jej manžel. Nevedela uviesť ani to, v akých spoločnostiach v rozhodnom čase bola spoločníčkou alebo konateľkou. Uviedla, že žalobca jednal s jej manželom a uviedla, že si nepamätá, že by žalobca vyzýval ju alebo jej manžela k vráteniu finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom tohto sporu.

6. Súd prvej inštancie zistil z výpovede svedka B.. P. E. na pojednávaní dňa 19.5.2022, ktorý je manželom konateľky žalovanej obchodnej spoločnosti - V. E., že svedok má vedomosť o tom, že žalobca zaslal sumu 25.000,- eur na účet žalovanej obchodnej spoločnosti, a to na základe dohody so žalobcom. Potvrdil, že za žalovanú obchodnú spoločnosť vystupoval, pretože je manželom konateľky žalovanej obchodnej spoločnosti - V. E., ide o ich spoločný majetok. Uviedol, že nevrátil žalobcovi predmetné peňažné prostriedky preto, lebo žalobca podal žalobu, okradol ich o milióny eur, dokonca žalobca ho napadol aj na Krajskom riaditeľstve policajného zboru. Svedok ďalej uviedol, že nemal plnú moc od svojej manželky na zastupovanie žalovanej obchodnej spoločnosti. Uviedol, že žalobca pred podaním tejto žaloby nevyzýval žalovaného na vrátenie týchto finančných prostriedkov. Svedok uviedol, že jeho manželka V. E. žaluje žalobcu za bezdôvodné obohatenie ako fyzická osoba.

7. Žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a je na právnom posúdení súdu, ako vyhodnotí predmetný vzťah, či ako zmluvu o úvere, o pôžičke, alebo ako bezdôvodné obohatenie.

8. Žalovaná - obchodná spoločnosť v záverečnej reči uviedla, že predmetný vzťah strán sporu je potrebné posudzovať podľa , pretože zo strany žalobcu ide o ojedinelý akt a poskytovanie pôžičiek nie je predmetom jeho podnikateľskej činnosti, teda opakujúceho sa poskytovania peňažných prostriedkov. Preto aj otázku premlčania, ktorú žalovaná obchodná spoločnosť vzniesla, je potrebné posudzovať podľa ustanovení a nie . Premlčacia lehota je preto tri roky, a ak žalobca nepreukázal právny titul, potom je subjektívna premlčacia lehota dvojročná a objektívna trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia. Preto súd nemôže na základe vznesenej námietky premlčania priznať žalobcovi uplatnenú pohľadávku.

9. Súd prvej inštancie zistil z potvrdenia o zrealizovaní transakcie, že žalobca previedol dňa 06.04.2016 finančné prostriedky v sume 25.000,- eur. Príjemcom týchto finančných prostriedkov bola žalovaná obchodná spoločnosť TONE s.r.o. V informácii pre príjemcu bolo uvedené pôžička.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. ako zmluvu o úvere, ďalej podľa a , ktoré upravujú vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a povinnosť platiť úroky v dojednanej výške, ďalej podľa ust. , ktorý upravuje zmluvu o pôžičke.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebolo sporné to, že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov od žalobcu pre žalovanú obchodnú spoločnosť, čo potvrdil aj vypočutý svedok B.. P. E.. Sporné bolo to, či sa jednalo o úver alebo o pôžičku, pretože v prípade pôžičky je potrebné predmetný vzťah vyhodnotiť podľa a v prípade úveru podľa ustanovení . Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená zmluva o úvere, pretože sám žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 1.6.2021 uviedol, že sa jednalo o bezúročný úver. Na pojednávaní dňa 19.10.2021 žalobca uviedol, že si nepamätá, či pri uzatváraní dohody došlo medzi stranami k dohode ohľadom poskytnutia odplaty za poskytnutie úveru alebo k dohode o úrokoch. Súd preto vyhodnotil predmetný vzťah medzi stranami sporu ako zmluvu o pôžičke podľa . Aj z potvrdenia o zrealizovaní transakcií o prevode peňažných prostriedkov 25.000,- eur vyplýva, že sa jednalo o pôžičku. Tomu, že išlo o pôžičku nasvedčuje aj fakt, že došlo reálne k odovzdaniu peňazí pri uzatvorení zmluvy, pretože žalobca uviedol, že zmluva bola uzatvorená 6.4.2016 a rovnako v ten istý deň boli z bankového účtu žalobcu odoslané aj finančné prostriedky pre žalovanú obchodnú spoločnosť. Žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že by sa malo jednať o zmluvu o úvere. Zmluva o úvere je konsenzuálnou zmluvou, teda vzniká dohodnutím jej obsahu a dlžník má právo čerpať úver aj v budúcnosti. Preto súd prvej inštancie vyhodnotil tento predmetný vzťah ako zmluvu o pôžičke.

12. Následne súd prvej inštancie posudzoval žalovaným vznesenú námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, a to podľa ust. a §, 101 , ktoré upravujú premlčaciu dobu v občianskoprávnych vzťahoch ako trojročnú a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Koniec lehoty podľa pripadá na deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, o ktorej sa lehota začína.

13. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že ak zo strany žalovanej obchodnej spoločnosti bola vznesená námietka premlčania uplatnenej pohľadávky, vychádzajúc z toho, že premlčanie záväzkových vzťahov, ktoré sa riadia výlučne ustanoveniami , podlieha právnej úprave , čo je aj prípadom zmluvy o pôžičke. Žalobca uviedol, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená 6.4.2016, žalovaná obchodná spoločnosť sa zaviazala vrátiť žalobcovi finančné prostriedky do jedného mesiaca, teda do 6.5.2016. Žalobca preto mohol predmetnú pohľadávku uplatniť na súde v priebehu trojročnej premlčacej doby, teda od 7.5.2016 do 7.5.2019. Žalobca podal žalobu na súd až 3.4.2020, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol, prihliadajúc na vznesenú námietku premlčania uplatnenej pohľadávky.

14. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tak, že žalovanej obchodnej spoločnosti, ktorá bola v tomto konaní úspešná, priznal plnú náhradu trov konania, na náhradu ktorých zaviazal neúspešného žalobcu.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v , pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd pri posudzovaní žalovaným vznesenej námietky premlčania dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že premlčanie sa riadi ustanoveniami , ak ide o zmluvu o pôžičke. Uviedol, že napriek tomu, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou obchodnou spoločnosťou vznikol pri ich podnikateľskej činnosti, zmluvu obsiahnutú v ako druh zmluvy, upravenej v a aj všetky práva pri tom vzniknuté, teda aj plynutie premlčacej doby, súd prvej inštancie nesprávne subsumoval pod úpravu obsiahnutú v . Žalobca je toho názoru, že pri tejto úvahe súd prvej inštancie pochybil, pretože súdy na všetkých úrovniach aj Ústavný súd SR takúto situáciu riešili a jednoznačne ju posúdili tak, že: „V existujú tzv. komplexné úpravy právnych inštitútov obsiahnuté v celom rozsahu v , keď aplikácia je v týchto prípadoch vylúčená, a to preto, že buď v ňom úprava takejto otázky chýba, alebo preto, že odchylná úprava v je komplexnou a vychádza z odlišných princípov ako občianskoprávna úprava a je v súlade s logikou veci a jej spravodlivým usporiadaním, použiť v tomto prípade na vzťahy obchodnej povahy úpravu obsiahnutú v . Komplexná úprava určitého inštitútu v je potom nezávislá od úpravy totožného inštitútu v . Ustanovenia až majú v pomere k povahu lex specialis, a nie naopak. Obsah zmlúv o nájme

nebytových priestorov uzavretých medzi účastníkmi konania, ktoré majú obchodnoprávnu povahu sa tak nepochybne riadi ustanoveniami zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ale právne vzťahy vzniknuté na základe týchto zmlúv o nájme nebytových priestorov podliehajú obchodnoprávnej úprave, lebo tieto otázky možno v zmysle riešiť podľa . Pojem „otázka“ použitý v je potrebné vykladať ako inštitút, v tomto prípade inštitút premlčania, a úpravu tohto inštitútu v je potrebné považovať za ucelenú a od nezávislú úpravu.“ Vyplýva to z nálezu Ústavného súdu SR z 20. júna 2018 sp. zn. . Z tohto nálezu ďalej vyplýva, že ak niektoré otázky, ktoré vzniknú medzi podnikateľmi nemožno riešiť podľa ustanovení , riešia sa podľa predpisov . Ak ich nemožno riešiť ani podľa , posúdia sa podľa obchodných zvyklostí a ak niet ani obchodných zvyklostí, posúdia sa podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Ďalej Ústavný súd SR skonštatoval, že je úvodnou normou úpravy záväzkov v a vymedzuje hranicu medzi záväzkami, ktoré sa riadia iba a záväzkami, ktoré spadajú pod režim obchodnoprávny. Toto ustanovenie je kogentným ustanovením. Obsahuje kritériá pre určenie, kedy sa záväzkové vzťahy spravujú ustanoveniami . Pôsobnosť je daná charakterom subjektov, ktoré do záväzkového vzťahu vstupujú, teda musí ísť o podnikateľov na oboch stranách a súčasne táto právna norma vyžaduje súvis tohto vzťahu s ich podnikateľskou činnosťou. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na ďalší nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 13. decembra 2005, podľa ktorého právny vzťah je potrebné posudzovať ako obchodnoprávny vzťah, ak takáto kvalifikácia právneho vzťahu sa neprieči jeho charakteru ani účelu posudzovaných právnych noriem a nie je ani prejavom ľubovôle pri výklade použitých právnych noriem. obsahuje úpravu odlišnú od práve v otázke premlčania, pretože premlčacia doba plynie od okamihu, keď došlo k plneniu. Preto pri posudzovaní bezdôvodného obohatenia sa toto bezdôvodné obohatenie, ktoré nie je upravené v bude riadiť ustanoveniami , ale premlčanie práv z tohto bezdôvodného obohatenia, bude podliehať iným pravidlám, a to úprave premlčania v . Preto zmluvy, ktoré ako zmluvné typy upravuje len a aplikujú sa na vzťahy medzi podnikateľmi uvedenými v , , budú sa spravovať ustanoveniami o tomto zmluvnom type, upravenom v a v . Z sa budú na obchodný vzťah aplikovať len ustanovenia o príslušnom zmluvnom type, na všetko ostatné, čo priamo zmluvný typ neupravuje, sa budú aplikovať všeobecné ustanovenia záväzkových vzťahov, vrátane inštitútu premlčania.

16. Žalobca preto v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď na žalovaného vznesenú námietku premlčania aplikoval ustanovenia , a to trojročnú premlčaciu dobu, namiesto ustanovenia , a to štvorročnú premlčaciu dobu. Žalobca v celom konaní tvrdil, že medzi žalobcom a žalovanou spoločnosťou bola uzatvorená zmluva o úvere, a ak súd dospel k odlišnému záveru, navrhol vyhovieť žalobe na základe posúdenia predmetného vzťahu ako pôžičky, a teda vrátenia peňazí z pôžičky alebo zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej sume. Súd prvej inštancie si z tohto tvrdenia žalobcu vybral to, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, teda typu zmluvy upravenej v a aj na celý vzťah aplikoval ustanovenia o trojročnej premlčacej dobe, čo žalobca nepovažuje za správne. Správne mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia o štvorročnej premlčacej dobe. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému 27.7.2022, žalovaný vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

19. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalobca si žalobou, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa 3.4.2020 uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku proti žalovanému vo výške 25.000,- eur, titulom ústne uzatvorenej zmluvy o úvere zo 6.4.2016. Peňažné prostriedky 25.000,- eur uhradil žalovanému na jeho

účet v ten istý deň 6.4.2016, čo nesporne vyplýva z výpisu z účtu žalobcu vo Z.K., Q..A.. V tomto výpise v kolónke Informácia pre príjemcu je uvedené „pôžička“. Táto úhrada nebola v konaní sporná a tiež to, že žalobca počas celého konania na súde prvej inštancie tvrdil, že predmetný prevod peňažných prostriedkov bol na základe ústne uzatvorenej zmluvy o úvere dňa 6.4.2016.

20. Na druhej strane žalovaná obchodná spoločnosť vo vyjadrení k žalobe vôbec neuviedla, či jej žalobca poskytol predmetné peňažné prostriedky 25.000,- eur, žalovaná obchodná spoločnosť namietala iba titul uplatnenej pohľadávky - zmluva o úvere, tvrdiac, že so žalobcom nikdy zmluvu o úvere neuzatvorila. Žalovaný však neuviedol, akú inú zmluvu so žalobcom uzatvoril, k predmetnej nesporne zrealizovanej platbe na účet žalovanej spoločnosti vo výške 25.000,- eur.

21. V ďalšom priebehu konania súd prvej inštancie vypočul svedkov, a to V. E., ktorá bola v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy a realizovania predmetnej platby 25.000,- eur dňa 6.4.2016 jedinou konateľkou žalovanej obchodnej spoločnosti. V. E. uviedla, že ona v podstate za žalovanú obchodnú spoločnosť nekonala aj keď bola jej konateľkou. Za žalovanú spoločnosť vykonával všetky úkony jej manžel B.. P. E.. Vypočutý svedok B.. P. E. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 19.5.2022 už potvrdil, že žalobca zaslal na účet žalovanej obchodnej spoločnosti 25.000,- eur, a to „na základe mojej dohody so žalobcom“ a záverom poukázal na viaceré osobné spory so žalobcom.

22. Odvolací súd z uvedených rozporných tvrdení žalobcu a žalovanej obchodnej spoločnosti dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou obchodnou spoločnosťou bola uzatvorená zmluva o pôžičke na predmetných 25.000,- eur podľa . Manžel V. E. B.. P. E. potvrdil „dohodu“ o poskytnutí peňažných prostriedkov 25.000,- eur zo strany žalobcu pre žalovaného, ale bližšie túto dohodu nešpecifikoval. Napriek týmto konzistentným tvrdeniam žalobcu a rozporným tvrdeniam žalovanej obchodnej spoločnosti, súd prvej inštancie dospel preto správne k právnemu posúdeniu uplatnenej pohľadávky žalobcu 25.000,- eur, ako pohľadávky zo zmluvy o pôžičke podľa , pretože sám žalobca v konaní tvrdil, že poskytol žalovanej obchodnej spoločnosti 25.000,- eur bezúročne. To znamená, že ak strany sporu nedohodli úrok, nemohli uzavrieť platne zmluvu o úvere podľa , pretože podstatnou obsahovou náležitosťou dohody o úvere je aj dohoda o úroku z úveru. Ak si strany sporu úrok nedohodli, nemožno ich vzťah posúdiť ako úverový vzťah, ale ako pôžičku peňazí podľa , ako to správne právne posúdil súd prvej inštancie.

23. Odvolací súd ďalej udáva, že zmluvu o pôžičke môžu uzatvoriť aj podnikatelia, ak to súvisí s ich podnikateľskou činnosťou, teda nielen peňažný ústav alebo spoločnosť, ktorá má v predmete činnosti poskytovanie úverov. Na takýto vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi podnikateľmi, čo nimi je aj žalobca aj žalovaná obchodná spoločnosť, je preto potrebné aplikovať ustanovenia , , , podľa ktorých sa spravujú vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Ak pri výkone svojej podnikateľskej činnosti uzatvoria zmluvu, ktorá nie je upravená v , ale v , napríklad aj zmluva o pôžičke upravená v , sa samotná zmluva o pôžičke uzatvorená medzi podnikateľmi, teda obsah zmluvy, vznik, zmena, zánik zmluvy, budú riadiť ustanoveniami , ale ďalšie vzťahy z takejto zmluvy o pôžičke plynúce - napr. premlčanie, náhrada škody, sa budú riadiť podľa , ustanoveniami . To znamená, že v prejednávanom spore sa zmluva o pôžičke, uzatvorená medzi stranami tohto sporu ako podnikateľmi dňa 6.4.2016, teda jej obsah - vznik, zmena, zánik, bude riadiť , a premlčanie nárokov z tejto zmluvy o pôžičke sa bude riadiť ustanoveniami a nasledujúcich o premlčaní, premlčacia doba preto podľa je štyri roky.

24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní o aplikovaní na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú v konaní vzniesol žalovaný.

25. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné preto, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo sú naplnené odvolacie dôvody podľa , a .

26. Odvolací súd preto podľa zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zistil skutkový stav veci o vznesenej námietke premlčania uplatnenej pohľadávky a dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej obchodnej spoločnosti.

27. Odvolací súd podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a postupovať v konaní podľa záverov odvolacieho súdu vyslovených v odsekoch 22., 23. odôvodnenia tohto odvolacieho rozhodnutia.

28. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení podľa .

29. Podľa , o náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).