Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_9C-290-2014.pdf
PDF · 79.57 KB
No categories available
9C/290/2014
Uznesenie
Okresný súd v Nových Zámkoch v právnej veci navrhovateľa: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., C. XXX/XX proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
Zamestnávateľ navrhovateľa U. j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa, podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,-eur, do troch dní po právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom vo veci samej zo dňa 01.11.2014 domáha neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350,-eur s poplatkom 322,-eur, pričom doposiaľ uhradil sumu 672,-eur. Navrhovateľ uviedol, že predmetnú zmluvu považuje za problematickú a z eurokonformného hľadiska za neudržateľnú pre existenciu neprijateľných podmienok a ustanovení v rozpore s § 54 ods. 1 OZ a inými kogentnými ustanoveniami zákona (napr. ručenie zmenkou, zmluvná pokuta pri omeškaní s úhradou splátok). Zamestnávateľom navrhovateľa je U. spoločnosť I., a.s., W. 1, D., X.: XX XXX XXX, ktorý mal byť požiadaný listom odporcu zo dňa XX.XX.XXXX o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe zmenky a tým mal odporca pristúpiť k realizácii zabezpečovacieho prostriedku - dohoda o zrážkach zo mzdy, keď zamestnávateľ navrhovateľa má vykonávať zrážky od novembra XXXX až doposiaľ.
Navrhovateľ súčasne požiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi navrhovateľa uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom. Navrhovateľ uviedol, že odporca už vyzval jeho zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a nič mu nebráni, aby tieto zrážky vykonával, pričom ich vykonáva na základe zmenky. Zároveň poznamenal, že sa tak reálne naplnila obava, že odporca naplní zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad únijného práva.
Pre prípad rozporu dohody o zrážkach zo mzdy s únijným právom je neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Navrhovateľ ďalej poukázal na pripomienky Európskej komisie v prípade C-30/12 K./POHOTOVOSŤ, podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni z úradnej povinnosti prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Napriek vykonávaniu zrážok zo mzdy mal odporca vyzvať navrhovateľa listom zo dňa XX.XX.XXXX na úhradu dlhu, ktorý k XX.XX.XXXX mal predstavovať sumu X.XXX,-eur. V záujme predídenia vzniku ujmy navrhovateľ navrhol, aby sa predbežným opatrením dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy a v tejto súvislosti s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 2 O.s.p. navrhol uloženie predbežného opatrenia aj inej osobe ako účastníkovi konania, teda voči svojmu zamestnávateľovi.
Potvrdením zo dňa 11.09.2014 oznámila U. spoločnosť I., a.s., W. 1, D., X.: XX XXX XXX navrhovateľovi, že sa mu realizujú zrážky zo mzdy v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., t.j. v prospech odporcu a ktoré ku dňu XX.XX.XXXX trvajú. V prípade variabilného symbolu XXXXXXXXXX sa zrážky vykonávajú od novembra XXXX po XX,- eur mesačne, keď zrazených bolo k XX.XX.XXXX XXX,- eur. V prípade variabilného symbolu XXXXXXXXXX sa zrážky vykonávajú od mája XXXX po XX,- eur mesačne, keď zrazených bolo k XX.XX.XXXX XXX,- eur.
Podľa § 102 ods. l O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh účastníka neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal (§ 76 ods. l písm. f O.s.p. ), nenakladal s určitými vecami alebo právami (§ 76 ods. l písm. e O.s.p.).
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Podľa §76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Predbežné opatrenie zabezpečí účel občianskeho súdneho konania v konkrétnom prípade, t. j. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Výrok predbežného opatrenia má zabrániť vzniku, a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, prípadne i zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva (nároku) , pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenie. Nariadenie predbežného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Pred nariadením predbežného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.
Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012).
Občiansky súdny poriadok pripúšťa uloženie povinnosti aj inej osobe ako účastníkovi konania za podmienky, že je to možné od neho spravodlivo žiadať (pokiaľ účel predbežného opatrenia nie je možné dosiahnuť inak, iným spôsobom). Uloženie povinnosti predbežným opatrením vo vzťahu k tretej osobe by malo byť spojené s uložením povinnosti priamo účastníkovi konania. Tretia osoba môže v konaní uplatňovať svoje procesné práva a povinnosti. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa musí doručiť aj tretej osobe, ktorá ale nie je účastníkom konania vo veci samej.
Novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 348/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení iných zákonov, poskytla súdu, za splnenia zákonných podmienok, vyhotoviť uznesenie, ktorým nariadi predbežné opatrenie s tzv. skráteným odôvodnením, resp. len s odkazom na skutkové a právne dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí (rozsudkov aj uznesení) je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zo zásady náležitého odôvodnenia rozhodnutia existujú isté výnimky, ku ktorým dospel v rámci svojej rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky, aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Van Hurk v. Holandsko, Helle v. Fínsko). V prípadoch, keď súd vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a predbežného opatrenie nariadil, môže v rámci vyhotovenia uznesenia, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, dané rozhodnutie odôvodniť len skrátene, a to konštatovaním, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými navrhovateľom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Predpoklady na využitie skráteného odôvodnia teda sú:
a) súd vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu,
b) súd sa stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu.
V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný v celom rozsahu, pričom súd sa zároveň stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vrátane doby trvania predbežného opatrenia. V dôsledku toho v odôvodnení tohto uznesenia podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ďalšie dôvody neuvádza.
Navrhovateľ je v konaní oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona). V konaní o nariadenie predbežného opatrenia mal navrhovateľ úspech a preto podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 1 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- eur.
Predbežné opatrenie ako zabezpečovací inštitút občianskeho súdneho konania predpokladá ďalší procesný postup, preto v ustanovení § 145 O.s.p. sa ustanovuje, že o náhrade trov konania spojených s týmito procesnými úkonmi sa rozhoduje až v konaní vo veci samej. Vzhľadom k tejto právnej úprave o trovách konania spojených s predbežným opatrením súd rozhodne až v konaní vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.