Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-30-2022.pdf
PDF · 96.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/30/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, so sídlom Námestie Antona Bernoláka 381/4, 029 01 Námestovo, IČO: 30 794 536, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov
- matky: P. M., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX C., a otca: V. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX C., t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov so sídlom Gucmanova 670/19, 920 41 Leopoldov, ako spojenom konaní s konaním o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/43/2021-87 zo dňa 14. apríla 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch III. o výživnom na maloletú V. M. a IV. o trovách konania potvrdzuje.
Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 6P/43/2021-87 zo dňa 14. apríla 2022 manželstvo P. M., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, a V. M., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v C., zapísané v knihe manželstiev vedenej Matričným úradom C. zväzok 6, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX rozviedol (výrok I.). Mal. V. M., nar. XX. XX. XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia (výrok II.). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. V. sumou 140,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode (výrok III.). Žiadnemu z účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.). 2. V odôvodnení konštatoval, že návrhom podaným na súde dňa 03. 11. 2021 sa matka maloletej domáhala rozvodu manželstva rodičov maloletej a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej V., v rámci ktorej sa domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a uloženia otcovi maloletej povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou nežiadala upraviť. Zároveň žiadala uložiť otcovi mal. V. povinnosť zaplatiť zameškané výživné na dcéru za obdobie od 9/2019 vo výške 3.290,78 eur. 3. Uznesením zo dňa 24. 02. 2022 súd návrh matky v časti o určenie výživného na maloleté dieťa za obdobie od 06. 09. 2019 vylúčil na samostatné konanie. 4. Otec maloletej s rozvodom manželstva súhlasil, pokiaľ ide o výživné, žiadal, aby súd prihliadol na to, že je vo výkone trestu odňatia slobody.
5. Citujúc ust. § 18, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1 až 3, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) súd manželstvo rodičov maloletej V. rozviedol a upravil práva a povinnosti rodičov k ich maloletej dcére. 6. Vzhľadom na to, že otec maloletej je vo výkone trestu odňatia slobody pre trestnoprávne konanie otca vo vzťahu k nevlastnej neplnoletej dcére, kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin sexuálneho zneužívania a obzvlášť závažný zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, súd mal. V. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. 7. Stretávanie sa otca s maloletou súd neupravoval, nakoľko matka stretávanie sa otca s dcérou upraviť nežiadala z dôvodu, že sa otec nachádza vo výkone trestu. 8. Vzhľadom na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú dcéru, prihliadajúc na odôvodnené potreby mal. V. a na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov. Pokiaľ ide o pomery otca, súd vychádzal z toho, že otec je vo výkone trestu zaradený do práce, jeho priemerný mesačný príjem za rok 2021 bol 165,26 eur. Pred výkonom trestu pracoval ako robotník v spoločnosti Eurotron component, a. s., Nižná, s priemerným čistým mesačným príjmom za rok 2019 vo výške 784,80 eur, bez daňového bonusu. Výdavky otca predstavujú výdavky na lieky 10,- eur až 15,- eur, ústavom sú mu vykonávané zrážky na výživné a na pohľadávky súvisiace s výkonom väzby a trestu. Matka je zamestnaná v spoločnosti Panasonic Industrial Devices Slovakia, s. r. o., Trstená, s čistým mesačným príjmom za obdobie 2/2021 až 1/2022 vo výške 702,- eur, poberá rodinné prídavky na mal. V. vo výške 25,50 eur. Býva spolu s mal. dieťaťom u svojej matky v rodičovskom dome, na výdavky prispieva mesačne sumou 100,- eur (na elektrickú energiu a plyn), poplatok za vodu 15,- eur. Okrem toho má výdavky na zabezpečene vykurovania, miestne poplatky a dane, na bežnú údržbu rodinného domu. Výdavky na stravu uviedla vo výške 200,- eur mesačne, ošatenie a obuv vo výške 25,- eur mesačne, náklady na internet + TV spolu 49,- eur, zdravotnú starostlivosť 4,20 eur mesačne, náklady na školské pomôcky 8,40 mesačne, telefón 51,- eur mesačne, poistky 37,74 eur. Mesačné výdavky matka vyčíslila minimálne na sumu 491,34 eur. Súd konštatoval, že v týchto výdavkoch nie sú zahrnuté výdavky na hygienu, vreckové, voľnočasové a školské aktivity mal. dieťaťa, dochádzanie matky do práce. Maloletá navštevuje 3. ročník základnej školy, s jej výchovou a výživou sú spojené výdavky na stravu, ošatenie, obuv, školské pomôcky, hygienu, voľnočasové aktivity, ďalej náklady na bývanie, zdravotnú starostlivosť a iné nepredvídateľné náklady. 9. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti bral do úvahy skutočnosť, že otec sa nachádza vo výkone trestu, čo je spojené so stratou jeho príjmu. Na druhej strane však súd poukázal na princíp proporcionality a potencionality, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z potenciálnych príjmov. Súd konštatoval, že skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré už bol aj právoplatne odsúdený a bol mu súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k strate jeho príjmov, nemôže byť vyhodnotené na úkor maloletého dieťaťa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2018). Súd preto pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu, ktorý otec maloletého dieťaťa dosahoval pred vzatím do väzby a následným výkonom trestu a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú V. vo výške 140,- eur mesačne, ktorú sumu považoval za primeranú a spravodlivú, a to aj vzhľadom na mesačný príjem matky maloletej, ktorá sama vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú a nie je tak v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si vyšší príjem. Súd poukázal na to, že ak by sa otec svojim vlastným zavinením nedostal do výkonu trestu odňatia slobody, jeho aktuálny príjem by bol minimálne vo výške 784,80 eur, z ktorého by nemal žiaden problém platiť určené výživné. 10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
11. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o výživnom, podal otec maloletého dieťaťa odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v znížení súdom určeného výživného. 12. V odvolaní uviedol, že od 06. 09. 2019 sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý trest mu končí 06. 09. 2026. Počas doterajšieho výkonu trestu dobrovoľne prispieval na mal. V. sumou 43,61 eur mesačne. Rád by prispieval aj vyššou sumou, ale nie je to možné. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Počas výkonu trestu je zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem za rok 2021 nepresahuje 165,26 eur. Je to jeho jediný príjem, z ktorého mu 55 % strháva ústav na výkon trestu. Okrem toho spláca exekúciu za výkon väzby sumou 15,- eur. Keď k tomu priráta sumu 43,61 eur, ktorou dobrovoľne prispieva na výživné dcére, zostane mu cca 20,- eur až 50,- eur na mesiac. Je diabetický
pacient na inzulíne, za ktorý musí platiť a lieči sa aj na ďalšie zdravotné ochorenia. Mesačné výdavky na lieky má cca do 30,- eur na mesiac. 13. Uviedol, že ešte dlhý čas bude vykonávať trest odňatia slobody. Po skončení trestu chce viesť riadny život a plniť si rodičovské povinnosti. Suma výživného, ktorú mu súd určil, je vzhľadom na jeho momentálne postavenie neprijateľná. Súd pri určovaní výživného vôbec neprihliadal na jeho momentálnu situáciu a na reálne peniaze, ktoré po zrážkach dostane. Pokiaľ bude musieť počas zvyšku trestu platiť stanovené výživné, bude mu narastať dlh u Sociálnej poisťovne, resp. exekútora a poplatkoch s tým spojených. 14. Z uvedených dôvodov žiadal o opätovné posúdenie výšky jeho vyživovacej povinnosti s tým, že reálne môže na dcéru posielať cca 50,- eur až 60,- eur mesačne a po skončení trestu sa bude o to viac snažiť pomôcť jej v ďalšom živote. V živote urobil chyby, za ktoré pyká, ale každý si podľa neho zaslúži druhú šancu.
15. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť. 16. Uviedol, že otec maloletej sa dopustil vedome protiprávneho konania, čím sa dopustil trestného činu, za ktorý bol odsúdený. Súd prihliadal pri určení výšky vyživovacej povinnosti na to, že otec sa nachádza vo výkone trestu, a tým došlo k strate jeho príjmu, zároveň však prihliadal aj na potencionálne príjmy, na príjmy, ktoré mal otec predtým ako bol vzatý do väzby. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Na mal. V. bola otcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 140,- eur, dieťa je v treťom ročníku základnej školy, je vo vývoji, potrebuje pestrú stravu, tak isto narastajú neustále náklady nielen na stravu, ale aj na oblečenie, školské pomôcky, hygienu, voľnočasové aktivity. Mal. V. má aj zdravotné problémy, bola na operácii očí, čo prináša matke takisto zvýšené výdavky na návštevy špecialistov, za ktorými je nutné vycestovať.
17. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolanie otca zamietnuť. 18. Uviedla, že rozumie momentálnej finančnej situácii otca, ale ona sa momentálne nachádza v situácii, kedy svoju dcéru V. nedokáže finančne zabezpečiť po každej stránke.
19. Ďalšie vyjadrenie neboli účastníkmi konania v odvolacom konaní produkované.
20. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 65, § 66 C. m. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie si pre rozhodnutie zabezpečil dostatočné podklady, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolanie otca maloletej nepovažoval odvolací súd za dôvodné, keď otec v odvolaní neuviedol, a ani odvolací súd nezistil, také skutočnosti, ktoré by neboli známe už súdu prvej inštancie a ktoré by mali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k určenému výživnému.
22. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádzal z potenciality príjmov otca maloletého dieťaťa (§ 75 ods. 1 zákona o rodine). V súvislosti s poukazom otca na jeho obmedzený príjem z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 27.) vyplýva, že súd prvej inštancie uvedenú skutočnosť bral do úvahy, na druhej strane, vychádzajúc zo zistenia, že otec dieťaťa sa vo výkone trestu nachádza pre úmyselný trestný čin, mal zato, že uvedená skutočnosť nemôže ísť na úkor maloletého dieťaťa. S uvedeným záverom, v súvislosti s ktorým súd prvej inštancie odkázal aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sa odvolací súd stotožňuje. Otec maloletého dieťaťa je vo výkone trestu (ktorému predchádzal výkon väzby) pre úmyselný trestný čin, t. j. k strate jeho predchádzajúceho stabilného príjmu (784,80 eur mesačne v čistom) a obmedzeniu jeho pracovných
možností došlo jeho vlastnou vinou. V zmysle rozhodovacej činnosti súdov (okrem rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2018, na ktoré poukázal i súd prvej inštancie, pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1181/2007 zo dňa 06. 02. 2008, ktoré je vzhľadom na blízkosť právnej úpravy možné aplikovať i na prejednávanú vec, ale napr. aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/44/2014, Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/562/2014, Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoP/4/2016, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/42/2019) je takéto konanie potrebné hodnotiť v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. I keď účelom citovaného zákonného ustanovenia je zabrániť zbaveniu sa majetkového prospechu alebo výhodnejšieho zamestnania na strane povinnej osoby za účelom obchádzania vyživovacej povinnosti, dopadá aj na prípady nezodpovedného správania sa, vrátane konania v rozpore so zákonom, ktoré prináša negatívne dôsledky v podobe sankcií a má dopad aj vo sfére zamestnania dotknutej osoby a vo sfére zníženia príjmu. Toto zákonné ustanovenie je zároveň namierené na ochranu maloletých detí, ktoré nemôžu byť obmedzované v uspokojovaní ich odôvodnených hmotných a kultúrnych potrieb len v dôsledku nezodpovedného, protiprávneho správania sa povinnej osoby, ktorá má zodpovednosť a povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Preto ak sa zbavil rodič úmyselným konaním, pre ktoré bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť, nemožno túto skutočnosť počítať na ťarchu detí, ktoré majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd, stotožniac sa s výškou výživného určenou súdom prvej inštancie, rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom a o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
24. Vo výroku I., ktorý nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán konania, ponechal odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý. Rovnako nedotknutý ponechal odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu aj vo výroku II., ktorý rovnako nebol napadnutý odvolaním žiadneho z účastníkov konania, keď vo vzťahu k uvedenému výroku odvolací súd zároveň po jeho preskúmaní podľa § 65 C. m. p. nezistil pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by odôvodňovalo jeho zmenu alebo zrušenie.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52, § 58 C. m. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď nezistil dôvody pre priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania.
26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)