Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Sa-17-2022.pdf
PDF · 140.76 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sa/17/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobcu: W. M., nar. XX. XX. XXXX, Sv. N. XXXX/X, O. N., zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, Bratislava, IČO: 51 814 498, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe zo dňa 22. 08. 2022 proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 07. 2022, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14. 07. 2022, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 05. 2022 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
I. Stručný priebeh administratívneho konania
1. Krajský súd v Nitre ako správny súd (§ 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len "SSP" alebo "Správny súdny poriadok") z predloženého administratívneho spisu žalovanej zistil, že dňa 05. 04. 2022 bola spísaná žalobcom voči žalovanej žiadosť o starobný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku 28. 03. 2022. Dôchodok žalobca žiadal priznať od 27. 03. 2022.
2. Súčasťou administratívneho spisu bolo aj oznámenie údajov na účely konania o dôchodkovej dávke, vydané Ministerstvom vnútra SR zo dňa 12. 05. 2022, v rámci ktorého boli uvedené vymeriavacie základy žalobcu za obdobie služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01. 02. 1985 do 28. 02. 2010.
3. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 05. 2022 bolo o žiadosti žalobcu rozhodnuté podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. tak, že žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 05. 04. 2022 bola zamietnutá.
V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že dôchodkový vek poistenca narodeného v roku 959 je 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov. Dôchodkový vek žalobca dosiahol 27. 03. 2022. Ku dňu 27. 03. 2022 získal 4111 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 96 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplývalo, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto jeho žiadosť bola zamietnutá.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodla žalovaná, napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
5. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 07. 2022 žalovaná, zastúpená generálnym riaditeľom, podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, rozhodla tak, že odvolanie žalobcu (ďalej v texte aj len „účastník konania“) podané proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne, ústredie č. 590 527 6091 0 - I. zo dňa 26. 05. 2022, vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok, zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie sociálnej poisťovne, ústredie.
6. V odôvodnení žalovaná uviedla, že pretože účastník konania získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa doba výkonu základnej vojenskej služby od 31. 03. 1978 do 30. 03. 1980 a doba služobného pomeru príslušníka Železničnej polície od 01. 02. 1985 do 28. 02. 2010, nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto účastníkovi konania nebola na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená.
Ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. má právny význam pre posúdenie, či nespĺňa účastník konania podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.
Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.
Nakoľko účastník konania nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií a neboli splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, nebolo možné posudzovať nárok účastníka konania na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené námietka účastníka konania, týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku, je nedôvodná, nakoľko účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu účastníkovi konania nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku.
7. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná zhodnotila každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.
III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu (v podanej žalobe)
8. Žalobca rozhodnutie opísané v čl. II. tohto odôvodnenia, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie opísané v čl. I. tohto odôvodnenia, napadol žalobou zo dňa 22. 08. 2022, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 22. 08. 2022.
9. Tvrdil, že napadnutým rozhodnutím žalovanej a prvostupňového orgánu, ako aj ich postupom, boli porušené jeho práva tým, že zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku.
Mal za to, že žalovaná konala v rozpore s § 218 ods. 2, 3 zákona č. 461/2003 Z.z., keď prvostupňové rozhodnutie potvrdila aj za toho stavu, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal s námietkami žalobcu smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
V zmysle judikatúry platí, že bez ohľadu na to, do ktorej pracovnej kategórie bol zaradený výsluhový dôchodca doba dôchodkového poistenia sa posudzuje rovnako. Ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. sa nezaoberá dobou dôchodkového poistenia, ale zachováva, po zmene právnej úpravy, nárok na skorší odchod do dôchodku, čo ale nie je prípad žalobcu.
Poukázal na rozsudky Krajského súdu v Nitre, ako aj Najvyššieho súdu SR, ktorými bolo rozhodované v skutkovo a právne obdobných veciach. Mal pritom za to, že žalovaná a aj prvostupňový orgán rozhodli nielen v rozpore s § 65 zákona o sociálnom poistení, ale rozhodli aj v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128 a rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne obdobných veciach.
10. V bode II. uviedol, že nemôže byť sporné, že celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne, t.j. u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie považovať za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia aj dobu hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov a u výsluhových dôchodcov zaradených do III. kategórii túto dobu nezohľadňovať, ako je to v prípade žalobcu, čo žalobca vníma ako diskriminujúci postup.
Následne v bode III. žalobca zdôraznil, že dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a 10 mesiacov dňa 27. 03. 2022 a celková doba jeho dôchodkového poistenca je 38 rokov a 96 dní.
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128, ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určitých podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Nemôže byť sporné, pretože je to preukázané, že žalobca splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkové vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov, ako nemôže byť sporné, že žalovaná pri určovaní výšky starobného dôchodku nevychádzala z celej doby dôchodkového poistenia. Rovnako nemohlo byť sporné to, že právny názor žalovanej je v rozpore s § 274 aj s ustálenou judikatúrou, ak žalovaná s poukazom na citované ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činnosti.
Žalobca vychádzal aj z rozhodovacej praxe NS SR a bol toho názoru, že ani z jedného rozsudku nebolo možné odvodiť závery, na ktorých žalovaná a prvostupňový orgán založili svoje rozhodnutie. Časti z týchto rozsudkov aj odcitoval, napr. 7So/138/2011, 10So/59/2014 a dal do pozornosti aj iné rozsudky. Následne sa zaoberal aj otázkou princípu právnej istoty, k čomu poskytol tiež podklady z rozhodovacej činnosti súdov.
11. Na základe uvedených skutočností navrhol súdu, aby zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 14. 07. 2022 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 26. 05. 2022 a vec vrátil na nové konanie Sociálnej poisťovni - ústredie.
IV. Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného
12. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09. 09. 2022 k správnej žalobe uviedla, že s námietkami žalobcu nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné.
Z administratívneho spisu, najmä z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície, odbor sociálneho a zdravotného zabezpečenia v Bratislava zo dňa 17. 03. 2010 vyplývalo, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 01. 03. 2010 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výpočet bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 31. 03. 1978 do 30. 03. 1980 a doba služobného pomeru príslušníka Železničnej polície od 01. 02. 1985 do 28. 02. 2010, v ktorej je započítaná aj doba pracovného pomeru
v Zbore ozbrojenej ochrany Železníc od 01. 02. 1985 do 28. 05. 1992, ktorá sa na základe § 44 zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii, považuje za služobný pomer v ozbrojenom bezpečnostnom zbore Českej a Slovenskej Federatívnej republiky pred 1. januárom 1993.
Doba služby, v ktorej by bol žalobca zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, mu nebola potvrdená. Služobný pomer získaný v Železničnej polícií nezakladal nárok na zvýhodnenú kategóriu funkcií.
Keďže žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa doba výkonu základnej vojenskej služby od 31. 03. 1978 do 30. 03. 1980 a doba služobného pomeru príslušníka Železničnej polície od 01. 02. 1985 do 28. 02. 2010, nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená.
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznala a žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V. Ďalší priebeh správneho súdneho konania
14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 17. 10. 2022, v rámci ktorého skonštatoval, že žalovaná vychádzala z právnej argumentácie založenej na rovnakých skutkových dôvodoch, ako to uviedla v odôvodnení rozhodnutia, preto nepovažoval za potrebné opakovať skutkové a právne dôvody uvedené v žalobe. Naproti tomu dal do pozornosti dlhodobo odmietavý postoj žalovanej k právnej argumentácii v rozhodovacej činnosti NS SR a zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe.
15. Žalovaná písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v rámci žalobnej dupliky nepodala.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právne argumenty
16. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej aj ako "SSP" alebo "Správny súdny poriadok"), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu správnym orgánom, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 14. 07. 2022, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 26. 05. 2022, a tiež konanie predchádzajúce ich vydaniu, na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 21. 12. 2022, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je dôvodná, a preto rozhodnutie - žalovanej č. 590 527 6091 0 zo dňa 14. 07. 2022, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 05. 2022 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Správny súd vec posudzoval podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.
Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom (Zákon č. 365/2004 Z. z. o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
Podľa § 60 ods. 1, 2, zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Podľa § 65 ods. 1, 2, zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.
Podľa § 255 ods. 1, 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.
Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. (§ 23 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z.z.) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach číslo 128 (publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, 1) ktoré tvorí a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby sociálneho zabezpečenia.
Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 191 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. a/, ods. 4, ods. 6 veta prvá SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo,
Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
18. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej správny súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu, súčasťou ktorého je aj administratívny spis správnych orgánov, opísaný v čl. I. tohto odôvodnenia, preto správny súd na skutkový stav len odkazuje a opätovne ho neopakuje.
19. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 14. 07. 2022, ktorým ako odvolací správny orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovni ústredie zo dňa 26. 05. 2022. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 05. 04. 2022 zamietol. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že dôchodkový vek poistenca narodeného v roku 959 je 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov. Dôchodkový vek žalobca dosiahol 27. 03. 2022. Ku dňu 27. 03. 2022 získal 4111 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 96 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplývalo, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto jeho žiadosť bola zamietnutá. Žalovaná vo svojom rozhodnutí uviedla, pretože účastník konania získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa doba výkonu základnej vojenskej služby od 31. 03. 1978 do 30. 03. 1980 a doba služobného pomeru príslušníka Železničnej polície od 01. 02. 1985 do 28. 02. 2010, nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto účastníkovi konania nebola na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená. Okrem toho mala za to, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj
dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.
20. V prvom rade správny súd uvádza, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP). Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods.1,2 SSP). Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy (§ 204 SSP).
21. Správny súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
22. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
23. Posúdenie splnenia zákonných podmienok rozsahu potrebnej doby pre vznik nároku na starobný dôchodok žalobcu, bolo potrebné vychádzať zo znenia zákona o sociálnom poistení účinného v čase žalobcom uplatneného nároku na starobný dôchodok, t.j. k 27. 03. 2022.
24. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak (§ 1 ods. 1, 3).
25. Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že žalobca žiadal priznať starobný dôchodok žiadosťou spísanou dňa 05. 04. 2022 odo dňa 28. 03. 2022 dovŕšením veku 62 rokov a 10 mesiacov. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán prvého stupňa žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietol. Súčasťou rozhodnutia bol aj osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplýva súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok 4111 dní, t.j. 11 rokov a 96 dní. Svoje rozhodnutie Sociálna poisťovňa - ústredie odôvodnila podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Mala pritom za to, že ku dňu 27. 03. 2022 získal žalobca 4111 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 96 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplývalo, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto jeho žiadosť bola zamietnutá. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovni potvrdil. Mal pritom za to, že žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok a výkon služby v Železničnej polícii nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, preto pri hodnotení doby služby nebolo možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas služby nebolo možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a na určenie sumy starobného dôchodku.
26. Základom pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o žiadosti žalobcu vo veci nároku na starobný dôchodok bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie.
27. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29. 10. 2019:
„39. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.
40. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
41. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.
42. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna
úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.
43. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu.
44. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).
45. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z. a sú priamo záväzné aj pre žalovanú.
46. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.
47. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.
48. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“
28. Žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu vo veci starobného dôchodku zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. pri zhodnotení doby služby, argumentujúc len tým, že zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo zaradené do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, preto nebolo možné v tomto prípade aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. kategórie sa zachovávajú. Okrem toho uviedla, že Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalovaná vychádzala z nesprávneho výkladu ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože predmetná právna úprava sa žiadnym spôsobom netýka dosiahnutého obdobia dôchodkového poistenia, ale priznáva zvýhodnenie, ktoré možno aplikovať napr. na dôchodkový vek, ale nie na dobu dôchodkového poistenia. Prezentovaný právny názor je tiež v súlade s judikatúrou NS SR, na ktorú sa správne odvolával aj žalobca a správny súd vyššie ju citoval.
29. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovanej sú v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, preto bolo potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že správne orgány posudzovanú vec nesprávne právne posúdili.
30. Žalovaná v danom prípade vybočila z judikatúry najvyššieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky k problematike poistného obdobia vo vzťahu rozhodovania o nároku na starobný dôchodok pri zohľadnení dávok sociálneho zabezpečenia v starobe z osobitného systému zaujal stanovisko publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. V rozhodnutí publikovanom pod č. 83/2013 Zbierky najvyšší súd prijal stanovisko: „Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.“ V danom prípade ide o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2011 sp. zn. 7So/138/2011.
31. Správny súd poukazuje tiež na zovšeobecnený právny názor najvyššieho súdu uvedený v rozhodnutí č. R 55/2011 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky „Pri určení starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu považovanú za výsluhový dôchodok“ - rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9So 214/2008 z 28.10.2009.
32. Najvyšší súd vychádzajúc z prijatých stanovísk rozhodoval v obdobnej veci rozsudkom sp. zn. 9So/138/2011 z 22. augusta 2012, v ktorom konštatoval, že „odporkyňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov mala povinnosť vypočítať sumu dôchodkovej dávky, ktorá by sa mala znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky poistenia, čo by zodpovedalo čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Za primerané (s odkazom na čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky) pritom označil také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“
33. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu vyplývajúcich z administratívneho spisu, s poukazom na závery uvedené vyššie, správny súd v danej veci považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za dôvodné, ktoré spochybnili vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí žalovanej a ich súladnosť so zákonom. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne
- ústredie podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) SSP zrušiť a vec podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP vrátiť Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie.
34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že vzhľadom na plný úspech žalobcu v tomto konaní, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej, o ktorej výške rozhodne správny súd obsadený vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.