Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Cb/105/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Y. súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: IAD Investments, správ. spol., a.s., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 17 330 254, právne zastúpený: BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Rudnícka 8, 831 06 Bratislava, IČO: 46 530 894, proti žalovanému: European Investments Centre, o.c.p., a.s., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 36 864 633, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, o ochranu pred nekalosúťažným konaním a primerané zadosťučinenie

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaslať žalobcovi písomné ospravedlnenie s nasledovným znením: „Spoločnosť European Investment Centre, o.c.p., a.s. sa ospravedlňuje spoločnosti IAD Investments, správ. spol., a.s. za porušenie dobrých mravov súťaže tým, že dňa 11.05.2018 odoslala obchodným partnerom spoločnosti IAD Investments, správ. spol., a.s. email, v ktorom uviedla nepravdivé informácie o Prvom realitnom fonde, o.p.f. spôsobilé privodiť spoločnosti IAD Investments, správ. spol., a.s., ujmu.“, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý v súvislom období jedného kalendárneho mesiaca zverejniť na internetovej stránke <http://www.eic.eu> ospravedlnenie žalobcovi v nasledovnom znení: „Spoločnosť European Investment Centre, o.c.p., a.s. sa ospravedlňuje spoločnosti IAD Investments, správ. spol., a.s. za porušenie dobrých mravov súťaže tým, že dňa 11.05.2018 odoslala obchodným partnerom spoločnosti IAD Investments, správ. spol., a.s. email, v ktorom uviedla nepravdivé informácie o Prvom realitnom fonde, o.p.f. spôsobilé privodiť spoločnosti IAD Investments, správ. spol., a.s., ujmu.“, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť

- v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi písomné ospravedlnenie s nasledovným znením: „Spoločnosť European Investment Centre, o.c.p., a.s. sa ospravedlňuje spoločnosti IAD Investments, správ. spol., a.s. za porušenie dobrých mravov súťaže tým, že dňa 11.05.2018 odoslala obchodným partnerom spoločnosti IAD Investments, správ. spol., a.s. email, v ktorom uviedla nepravdivé informácie o Prvom realitnom fonde, o.p.f. spôsobilé privodiť spoločnosti IAD Investments, správ. spol., a.s., ujmu.“;

- v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku v súvislom období šiestich kalendárnych mesiacov zverejniť na internetovej stránke <http://www.eic.eu> ospravedlnenie žalobcovi v nasledovnom znení:

„Spoločnosť European Investment Centre, o.c.p., a.s. sa ospravedlňuje spoločnosti IAD Investments, správ. spol., a.s. za porušenie dobrých mravov súťaže tým, že dňa 11.05.2018 odoslala obchodným partnerom spoločnosti IAD Investments, správ. spol., a.s. email, v ktorom uviedla nepravdivé informácie o Prvom realitnom fonde, o.p.f. spôsobilé privodiť spoločnosti IAD Investments, správ. spol., a.s., ujmu.“;

- zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 50.000,00 EUR.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je najstaršou slovenskou správcovskou spoločnosťou, ktorá poskytuje finančné služby v krajinách strednej Európy už od roku 1991 a v rámci svojej činnosti spravuje aj Prvý realitný fond, o.p.f. (ďalej tiež len ako „Prvý realitný fond“ alebo „PRF“). Povolenie na vytvorenie Prvého realitného fondu bolo žalobcovi udelené rozhodnutím Národnej Banky Slovenska (ďalej tiež len ako „NBS“) č. /KISS zo dňa 30.10.2006, právoplatným dňa 02.11.2006. Prvý realitný fond bol vytvorený ako špeciálny podielový fond nehnuteľností, patrí medzi špeciálne podielové fondy, má formu otvoreného podielového fondu a je hlavným fondom. Ide o najstarší podielový fond nehnuteľností v Slovenskej republike a bol vytvorený na dobu neurčitú. Zameraním investičnej politiky žalobcu je investovať majetok Prvého realitného fondu najmä do realitných aktív - nehnuteľností. Cieľom žalobcu, ako správcovskej spoločnosti, je dosiahnuť a zabezpečiť pre podielnikov výnos na úrovni vývoja realitného trhu v odporúčanom investičnom horizonte uvedenom v predajnom prospekte Prvého realitného fondu a dokumente označenom ako Kľúčové informácie pre investorov („KIID“). Žalobca uviedol, že všetky finančné transakcie, vrátane finančných transakcií v Prvom realitnom fonde, kontroluje a schvaľuje nezávislý depozitár, ktorým je Československá obchodná banka, a.s. (ďalej tiež len ako „depozitár“). Dozor nad činnosťou žalobcu vykonáva tiež NBS ako najvyšší kontrolný orgán, dozorná rada žalobcu a nezávislý audítor. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný je finančná inštitúcia, prevádzkujúca pre svojich členov fondovú platformu pod názvom EIC Fund Platform. Členovia EIC, ktorými môžu byť iba finančné inštitúcie a poskytovatelia investičných služieb (banky, poisťovne, obchodníci s cennými papiermi, správcovské spoločnosti a samostatní finanční agenti), tak majú k dispozícii prostredníctvom jediného prístupu viac ako 1200 podielových/ETF fondov od renomovaných svetových správcov, z ktorých môžu vytvárať pre svojich klientov investičné a sporiace produkty. Členmi EIC sú finančno-poradenské siete, ktoré distribuujú finančné produkty a sú to samostatné právnické alebo fyzické osoby, nezávislé od EIC. Členovia EIC disponujú povolením NBS na výkon činnosti samostatného finančného agenta v sektore kapitálového trhu, čo znamená, že sú oprávnení a zároveň povinní poskytovať investičnú službu investičného poradenstva, a zároveň prijímajú a postupujú pokyny klientov na investovanie. Žalobca uviedol, že mnohí členovia EIC sú zároveň obchodnými partnermi žalobcu, distribuujú finančné produkty žalobcu končeným spotrebiteľom. Finančné produkty žalobcu sú konkurenčnými produktami vo vzťahu k finančným produktom žalovaného, preto mal žalobca za to, že medzi žalobcom a žalovaným existuje vzájomný súťažný vzťah. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v zastúpení J., predsedom predstavenstva, rozposlal dňa 11.05.2018 z emailovej adresy trades@eic.eu <mailto:trades@eic.eu> finančným sprostredkovateľom a finančným poradcom pôsobiacim na trhu kolektívneho investovania v Slovenskej republike, t. j. obchodným partnerom žalobcu, ktorí predávajú produkty žalobcu konečným spotrebiteľom, email obsahujúci nepravdivé údaje o Prvom realitnom fonde, spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, ktorého účelom malo byť poskytnutie informácií o investovaní prostredníctvom ETF fondov a predstaviť novinky a funkcionalitu EIC, i smerovanie trhu poskytovania finančných služieb (ďalej tiež len ako „email“). Žalovaný v emaile okrem iného uviedol: „V posledných rokoch sa veľkou módou stalo investovanie do korporátnych dlhopisov lokálnych firiem. Agenti týchto spoločností prezentujú 5-7% úrok sľubovaný emitentom ako alternatívu k bankovým vkladom. Treba si uvedomiť, že je to absolútne odlišné riziko, ide o 100% kreditné riziko jedného emitenta. Tieto dlhopisy nemajú rating (žiadna renomovaná spoločnosť nezanalyzovala schopnosť emitenta splácať záväzky) a nie sú likvidné, neobchoduje sa s nimi, čo je problém pri predčasnom exite u takejto investície. Sú úplne nevhodné pre bežného investora. Investičný poradca má konať v záujme klienta a nie v záujme emitenta. Adekvátny požadovaný výnos pri takejto investícii musí byť rádovo vyšší ako 5-7 % a navyše, klient by si mal s pomocou poradcu dojednať adekvátne ručenie za jeho pôžičku emitentovi (napr. záložným právom na nehnuteľnosť). Mimochodom do kategórie dlhopisových investícií a nie realitných patrí aj spomínaný IaD realitný fond, pretože väčšinu majetku má zainvestovanú do dlhodobých cenných papierov vydaných jednou finančnou skupinou.“ (ďalej len ako „Výrok I“). Žalovaný v emaile tiež uviedol: „Pre vylúčenie kreditného rizika jedného emitenta existuje bezpečnejšia alternatíva vo forme dlhopisového portfólia zostaveného z fondov. Vybrali sme Vám dva dlhopisové fondy, ktorých kombináciou získavate 7% ročný úrok. Portfólio pozostáva z cca. 850 emisií dlhopisov, ktoré majú priemerný rating BB a sú obchodovateľné na trhu.“ (ďalej len ako „Výrok II“) a pripája vlastnú ponuku v podobe Pokynov na kúpu dlhopisov pre rentiérov, ktorí chcú poberať mesačnú rentu a pre záujemcov

bez pravidelného poberania renty. Žalobca mal za to, že žalovaný sa dopustil nekalosúťažného konania v podobe porušenia všeobecnej klauzuly a tiež v podobe zľahčovania, keď v emaile uviedol Výrok I: „do kategórie dlhopisových investícií a nie realitných patrí aj spomínaný IaD realitný fond, pretože väčšinu majetku má zainvestovanú do dlhodobých cenných papierov vydaných jednou finančnou skupinou“. Žalobca zdôraznil, že Prvý realitný fond (žalovaným označený ako IaD realitný fond) je špeciálnym podielovým fondom nehnuteľností, vytvoreným na základe povolenia udeleného rozhodnutím NBS č. /KISS, preto považoval tvrdenie žalovaného, že Prvý realitný fond patrí do kategórie dlhopisových investícií, a nie realitných investícií, za nepravdivé. Poukázal na to, že Prvý realitný fond je v praxi v spolupráci s depozitárom oceňovaný na mesačnej báze, pričom v zmysle ocenenia Prvého realitného fondu k 30.04.2018, t.j. v zmysle ocenenia platného v čase, kedy došlo k nekalosúťažnému konaniu žalovaného, platilo, že dlhopisy tvorili len 3,49 % celkového objemu majetku Prvého realitného fondu. V zmysle ocenenia platného k 31.05.2018 dlhopisy tvorili len 4,15 % celkového objemu majetku Prvého realitného fondu. Vzhľadom na uvedené považoval žalobca tvrdenie žalovaného, že Prvý realitný fond má väčšinu majetku zainvestovanú do dlhodobých cenných papierov vydaných jednou finančnou skupinou za zjavne nepravdivé. K Výroku II žalobca uviedol, že účelom uvedenia nepravdivých tvrdení o Prvom realitnom fonde v emaile je navodenie dojmu, že tento je „dlhopisovou investíciou“, „úplne nevhodnou pre bežného investora“ a následné prezentovanie ponuky údajne „bezpečnejšej alternatívy vo forme dlhopisového portfólia zostaveného z fondov“, ktorú „pre vylúčenie kreditného rizika jedného emitenta“ žalovaný zostavil pre finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorým bol email adresovaný. Takéto konanie žalobca považoval za vedomé a úmyselné šírenie nepravdivých údajov o finančnom produkte žalobcu ako súťažiteľa s cieľom získať na jeho úkor majetkový prospech. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaným prezentovaná údajne „bezpečnejšia alternatíva“, v skutočnosti neobsahovala ani parametre deklarované žalovaným, ani parametre Prvého realitného fondu. Z pohľadu žalobcu išlo potom zo strany žalovaného o zavádzanie príjemcov emailu a v konečnom dôsledku aj spotrebiteľa, ktorému sú finančné produkty určené, poskytovaním klamlivých informácií, naviac bez upozornenia na podstupované riziko. Žalobca mal za to, že zo strany žalovaného môže ísť tiež o porušenie tzv. odbornej starostlivosti, resp. navádzanie na investíciu, ktorá pre klienta nemusí byť vhodná z hľadiska jeho rizikového profilu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nepravdivým tvrdením, že Prvý realitný fond nie je fondom nehnuteľností, ale dlhopisovým fondom navodzuje dojem nevhodnosti investície do Prvého realitného fondu, pričom vzápätí prezentuje ním zostavenú údajne „bezpečnejšiu alternatívu vo forme dlhopisového portfólia zostaveného z fondov“, ktorá však v skutočnosti nedosahuje ani parametre deklarované žalovaným a ani parametre Prvého realitného fondu. Popísané konanie žalovaného sa žalobcovi javilo ako úmyselné zavádzanie adresátov emailu s cieľom privodiť žalobcovi ako súťažiteľovi v hospodárskej súťaži ujmu a zároveň zabezpečiť majetkový prospech žalovanému. Výroky I a II obsiahnuté v emaile podľa žalobcu obsahujú nepravdivé údaje o pomeroch, finančných produktoch a výkonoch žalobcu, a sú spôsobilé privodiť tomuto žalobcovi ako súťažiteľovi ujmu. Konanie žalovaného podľa názoru žalobcu napĺňa skutkovú podstatu nekalosúťažného konania - zľahčovania v zmysle ustanovenia . Žalobca mal za to, že ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže, ktoré je spôsobilé privodiť jemu ako súťažiteľovi a tiež konečným spotrebiteľom investičných produktov ujmu a ktoré sa ako nekalá súťaž v zmysle ustanovenia zakazuje. Žalobca sa žalobou domáhal primeraného zadosťučinenia, a to vo forme ospravedlnenia, ako aj primeraného zadosťučinenia v peniazoch. Žalobca mal za to, že žalovaný emailom oslovil značnú časť trhu finančného sprostredkovania a obchodných partnerov žalobcu, prostredníctvom ktorých žalobca poskytuje svoje finančné produkty konečným spotrebiteľom, a to s úmyslom ovplyvniť ich rozhodovanie v prospech finančných produktov ponúkaných žalovaným na úkor finančných produktov žalobcu. Nekalosúťažné konanie žalovaného žalobca hodnotil ako vedomé a úmyselné, bolo porušením dobrých mravov súťaže, došlo k nemu v rámci hospodárskej súťaže a bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi, pričom dosiahlo vysokú mieru závažnosti a intenzity. Vzhľadom na uvedené, s prihliadnutím na ekonomickú výkonnosť žalobcu a žalovaného, mal žalobca za to, že v danom prípade je primeraným zadosťučinením, plniacim tak sankčnú, ako aj preventívnu funkciu, peňažné zadosťučinenie v sume 50.000,00 EUR.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.07.2019. Žalovaný zdôraznil, že strany sporu nie sú vo vzájomnom súťažnom vzťahu, nakoľko neposkytujú zhodné/podobné/porovnateľné produkty, ktoré zároveň nie sú svojou funkciou zastupiteľné. Žalobca so žalovaným si navzájom ekonomicky nekonkurujú, a teda nie sú v postavení súťažiteľov na trhu kolektívneho investovania. Poukázal na to, že strany sporu jednak nemajú zhodné predmety činnosti v zmysle ORSR, a teda ani zhodné licencie na výkon činnosti a zároveň sa nenachádzajú v rovnakom postavení vo vzťahu k investičným produktom. Zatiaľ čo žalovaný nemá vlastné investičné produkty, ani nevytvára žiadne

finančné produkty a ani ich neponúka koncovým spotrebiteľom, žalobca je naopak v postavení subjektu, ktorý ponúka/predáva finančné produkty koncovým spotrebiteľom. Vo vzťahu k obsahu predmetného emailu zo dňa 11.05.2018 žalovaný uviedol, že bežne oznamuje členom EIC novinky a informácie o investičných produktoch a predmetný email bol jedným z informatívnych emailov pre členov EIC, ktorý obsahoval posúdenie portfólia fondu žalobcu a spresnenie jeho zaradenia podľa typu aktív, do ktorých investuje. Žalovaný poprel, že by došlo predmetným emailom k poskytovaniu nepravdivých informácií. Pokiaľ možno chápať spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom, ako hrozbu zhoršenia súťažného postavenia poškodeného súťažiteľa, mal žalovaný za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že aj v prípade, keby zvyšné znaky generálnej klauzuly boli splnené (čo žalovaný popieral), by existovala reálna hrozba ujmy v dôsledku informácií uvedených v emaile, ktorý bol adresovaný členom EIC (t.j. ostatným poskytovateľom investičných služieb), a nie koncovým spotrebiteľom, a teda klientom žalobcu, ktorým finančné produkty poskytuje. Žalovaný mal za to, že nebol naplnený žiadny zo znakov tzv. generálnej klauzuly, a preto nemohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu na strane žalovaného, žalobcovi nehrozí a ani nevznikla v dôsledku uvedeného žiadna reálna ujma, a preto jeho návrh na priznanie primeraného zadosťučinenia sa javí ako absolútne nedôvodný. K otázke existencie súťažného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným žalovaný uviedol, že predmetom podnikania EIC je budovanie fondovej platformy, čo znamená sprístupnenie čo najväčšieho počtu fondov, povolených na verejný predaj, poskytovateľom investičných služieb v SR, ČR a Maďarsku. Poskytovatelia investičných služieb (ďalej tiež len ako „členovia EIC“) tak môžu veľmi ľahko distribuovať fondy svojim klientom. EIC nemá vlastné investičné produkty zostavené z fondov, ani žiadne fondy nevytvára. Žalovaný uviedol, že EIC Fund Platform je niečo podobné po technickej stránke ako Centrálny depozitár cenných papierov. Vedie klientom členov EIC majetkové účty a vykonáva ich pokyny na nákup a predaj cenných papierov. Nie je tvorca produktov - fondov - tie vytvárajú správcovské spoločnosti a nie je ani distribútor produktov

- fondov - distribútorom z definície je ten subjekt, ktorý ponúka a predáva fondy koncovým klientom a to sú členovia EIC Fund Platform. EIC iba tento distribučný proces zabezpečuje po technickej stránke. Poukázal na to, že do roku 2015 EIC fondová platforma zabezpečovala aj distribúciu fondov žalobcu a aj po ukončení spolupráce boli zástupcovia EIC niekoľkokrát kontaktovaní zástupcami žalobcu so žiadosťou o zaradenie fondov IAD do fondovej platformy EIC. Žalovaný mal za to, že ak žalobca požadoval od žalovaného zaradiť fondy do distribúcie, kedy by išlo o spoluprácu pri predaji ich fondov, nie je možné, aby boli žalobca a žalovaný vo vzájomnom súťažnom vzťahu, keďže nemožno racionálne predpokladať, že by žalobca prišiel za svojím konkurentom (žalovaným) ohľadne spolupráce pri predaji jeho výrobkov a služieb. Ďalej aj udelené licencie žalobcovi a žalovanému podľa žalovaného nasvedčujú, že medzi stranami neexistuje a ani nemôže existovať konkurencia, ale medzi žalobcom a členom EIC ako aj medzi žalobcom a správcovskou spoločnosťou zaradenou do EIC Fund Platform konkurencia existuje. Uviedol, že v celom reťazci predaja investičných produktov zohráva žalovaný iba úlohu technického zabezpečenia nákupu investičných produktov. Spotrebitelia sú koncoví klienti žalobcu a členov žalovaného, nie členovia EIC a ich investiční poradcovia. Email smeroval k členom žalovaného a ich investičným poradcom a bola to súkromná správa s informáciami, nie verejné prehlásenie. EIC bežne komunikuje so svojimi členmi prostredníctvom emailov, v ktorých im oznamuje novinky vo vývoji EIC Fund Platform ako aj edukuje a poskytuje analýzy a tipy na riešenie investičných potrieb klientov členov EIC. V predmetnom emaile sa EIC nevyjadrila dehonestujúco ani nepravdivo o produktoch žalobcu. Žalovaný mal za to, že žalobcom označené výroky I a II v emaily neobsahujú nepravdivé informácie. Žalovaný vykonal analýzu portfólia Prvý realitný fond začiatkom roku 2016 s použitím údajov zo Správy o hospodárení správcovskej spoločnosti s majetkom v podielovom fonde za kalendárny rok 2015. Uviedol, že podiely v realitných spoločnostiach tvorili z investičného majetku Prvého realitného fondu 34,03 % a dlhové investície tvorili z investičného majetku 62,54 %. Pod „dlhovými“ investíciami sa podľa žalovaného v odbornej praxi označuje akékoľvek aktívum, ktoré nezakladá vlastnícky vzťah k majetku (ako napr. podiely v realitných spoločnostiach), ale predstavuje vzťah veriteľ-dlžník, pričom veriteľ vlastní pohľadávku na splatenie istiny a úrokov. Medzi dlhové aktíva sa zaraďujú: pôžičky, zmenky, vkladové certifikáty, investičné certifikáty apod. Žalovaný uviedol, že vykonáva aj vlastný rating fondov ako pomôcku pre odbornú verejnosť za účelom porovnania kvality fondov distribuovaných na území SR. Podľa metodiky EIC na zaraďovanie fondov podľa typu aktív a do jednotlivých kategórii sa pre účely kvalifikovania vyžaduje 85 % aktív zainvestovaných v danej investičnej triede, alebo kategórie fondov. Nestačí sa spoľahnúť na názov fondu, ale je potrebné preskúmať portfólio fondu. IaD realitný (Prvý realitný fond) nespĺňa podmienku zainvestovania 85% aktív do podielov realitných spoločností. Prevažná väčšina majetku je zainvestovaná v dlhových investičných nástrojoch. Správne zaradenie fondu do príslušnej kategórie je dôležité pre investičných poradcov a ich klientov preto, aby bolo možné správne posúdiť, aké druhy rizík vplývajú na investíciu v danom fonde. Najbližšie možné zaradenie, v

prípade, žeby v budúcnosti EIC opätovne zaradila IaD realitný do fondovej platformy, by bolo zaradenie medzi dlhopisové fondy. Žalovaný uviedol, že Prvý realitný fond mal v čase vykonávania analýzy EIC väčšinu majetku zainvestovanú do dlhových cenných papierov a nie v realitných spoločnostiach. Podľa názoru žalovaného, zľahčovania by sa dopustil vtedy, ak by uviedol o produkte Prvý realitný fond nepravdivé informácie. Žalovaný však naopak odborne posúdil portfólio Prvého realitného fondu a spresnil jeho zaradenie podľa typu aktív, do ktorých investuje. Nevyjadril sa ani hanlivo o Prvom realitnom fonde, ani nevyzýval členov EIC k tomu, aby svojim klientom nepredávali produkt Prvý realitný fond. Žalovaný uviedol, že text emailu má univerzálny odporúčací charakter a nevylučuje z použitia žiadny dlhopisový fond a teda ani Prvý realitný fond. Žalovaný dodal, že pred odporúčaním Prvého realitného fondu ako dlhopisovej investície by mal investičný poradca spraviť analýzu portfólia na kreditné riziko, najmä, či neexistuje prílišná koncentrácia kreditného rizika na jeden subjekt alebo skupinu prepojených subjektov. V takom prípade by mal investičný poradca požadovať pre svojho klienta o riziko zvýšený výnos. Žalovaný uviedol, že v I. časti emailu edukuje investičných poradcov v problematike dlhopisových investícií. Upozorňuje ich na to, že lepšou alternatívou k nákupu firemných dlhopisov je zostavenie portfólia z dlhopisových fondov, kvôli diverzifikácii kreditného rizika. V žiadnom z ustanovení emailu nie je zavádzanie alebo hanlivé vyjadrovanie sa k Prvému realitnému fondu. Žalovaný ďalej v emaile spomenul investičným poradcom aktuálny výnos z fondu 4.45% p.a., ktorý bol platný pár dní pred písaním emailu. Podľa žalovaného nešlo o klamlivú informáciu. Samotnou výkonnosťou fondu sa EIC v e-maily nezaoberala, pretože je irelevantná pre tento typ investície. Fond bol navrhnutý poradcom ako tip pre špecifický druh klienta - tzv. rentiera hľadajúceho pasívny príjem (rentu), pričom odporúčanie EIC bolo otvoriť takýmto klientom špecifický Rentový účet. Žalovaný mal záverom za to, že jeho konanie, zaslanie emailu členom žalovaného nenaplnilo žiaden zo znakov generálnej klauzuly podľa , nakoľko žalobca a žalovaný nie sú vo vzájomnom súťažnom vzťahu, email, resp. výroky I. a II. emailu, obsahujú informácie pre členov EIC, ktoré boli vyhodnotené na základe stanovených kritérií a ukazovateľov (ktoré sú takto nastavené aj vo vzťahu k ostatným produktom) a tieto nie sú ani zavádzajúce, ani nepravdivé; žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal nepravdivosť výrokov I. a II. emailu; konanie žalovaného, ktorý informoval členov EIC o investičných produktoch a v ktorom neuvádzal nepravdivé alebo zavádzajúce informácie nie je konaní v rozpore s dobrými mravmi súťaže a konanie žalovaného (rozoslanie emailu) nepredstavuje reálnu hrozbu ujmy pre žalobcu, pričom žalobca ani reálnosť hrozby akejkoľvek ujmy nepreukázal. Žalovaný tiež poukázal na to, že aj v prípadoch kedy dokonca reálne hrozí vznik ujmy súťažiteľovi, resp. dôjde k spôsobeniu ujmy, nemusí ísť automaticky o nekalosúťažné konanie, pričom uvedený záver vyplýva napr. aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 29.04.2008. To znamená, že aj pokiaľ napr. dôjde k spôsobeniu ujmy v dôsledku určitého konania v hospodárskej súťaži, nemusí ísť automaticky o nekalú súťaž, nakoľko takáto ujma môže byť dôsledkom využitia prostriedkov, ktoré sú v hospodárskom boji považované za „súťažne slušné“, a teda nepôjde o konanie v rozpore so zákonom, resp. v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Žalovaný mal za to, že v prípade rozoslania emailu žalovaným (a odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca a žalovaný nie sú v postavení vzájomne súťažiacich subjektov na trhu / konkurentov), konanie žalovaného nie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a ani nepredstavuje akýkoľvek prostriedok, ktorý by bol zákonom reprobovaný, a teda neprijateľný v hospodárskej súťaži. Naopak, pokiaľ by žalovaný neupozornil na riziká, resp. skutočnosti, ktoré uvádza v emaile, bolo by otázne, či by práve žalovaný neporušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný vyhodnotil portfólio Prvého realitného fondu, na tieto účely použil ukazovatele, ktoré popísal a vyvodil logické závery, o ktorých informoval členov EIC. Konanie žalovaného bolo podľa názoru žalovaného v tomto smere celkom v súlade so zákonom a nenapĺňa žiadne znaky nekalosúťažného konania podľa generálnej klauzuly, resp. podľa (zľahčovanie). Vo vzťahu k žalobcom požadovanému primeranému zadosťučineniu, toto žalovaný považoval za nedôvodné a nepreukázané. Žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k žalovanému nároku a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril v replike doručenej súdu dňa 16.09.2019. K spornej otázke existencie súťažného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, žalobca poukázal na rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe sp. zn. zo dňa 11.01.1995, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 28.05.2010, Vrchného súdu v Prahe sp. zn. zo dňa 28.01.2008, Vrchného súdu v Prahe sp. zn. alebo Najvyššieho súdu ČR sp. zn. s tým, že rozhodovacia prax sa v prípade objasnenia pojmu „súťažný vzťah“ jednoznačne priklonila k veľmi extenzívnemu výkladu, a to v nadväznosti na samotný pojem súťažiteľ. Nekalosúťažne však môže konať aj ďalší subjekt, ktorý navonok stojí mimo súťažného vzťahu medzi

súťažiteľmi, tzv. rušiteľ súťaže a ktorý má vplyv na hospodársku súťaž alebo na jej účastníkov, a preto by mal byť považovaný za subjekt súťažného vzťahu podobne ako samotní súťažitelia. Žalobca uviedol, že pre posúdenie konania súťažiteľa, ako konania v hospodárskej súťaži je podstatné, či je možné v jeho konaní badať súťažný zámer, či konaním súťažiteľa sú objektívne sledované konkurenčné ciele a predovšetkým, či konanie jedného súťažiteľa zasahuje do sféry druhého súťažiteľa. Žalobca poukázal na to, že strany sporu sú účastníkmi hospodárskej súťaže na trhu kolektívneho investovania a pri svojej činnosti využívajú rovnaký distribučný kanál - sprostredkovateľov finančných služieb, ktorí ďalej distribuujú investičné produkty klientom. Mal za to, že strany sporu fakticky súťažia o rovnakého koncového klienta (investora do služieb - produktov žalobcu, produktov zastrešených žalovaným, resp. iných produktov) a de facto tiež súťažia o „pozíciu“ u sprostredkovateľa finančných služieb. Uviedol, že produkt žalobcu (podielový fond) a distribuovaný produkt žalovaného (služba fondovej platformy - podielový fond - investičný produkt) má rovnakého koncového klienta - osobu, ktorá má záujem realizovať investíciu svojich voľných dostupných finančných prostriedkov. Pre získanie výnosu zo svojej činnosti je žalovaný nevyhnutne nútený zabezpečiť vzťah svojej služby ponúkanej na trhu (fondovej platformy) so sprostredkovateľmi finančných služieb. Vzhľadom k tomu, že hospodárske výsledky žalobcu aj žalovaného priamo úmerne závisia od sumy investovanej koncovým klientom prostredníctvom sprostredkovateľa finančných služieb, žalobca má za to, že je zjavné, že oba subjekty sú vo vzájomnom súťažnom vzťahu. Žalobca a žalovaný sú v súťažnom vzťahu účastníkov kapitálového trhu, v konečnom dôsledku oba subjekty súperia o disponibilné prostriedky konečných zákazníkov. Na uvedenej skutočnosti podľa žalobcu nič nemení ani fakt, že žalobca priamo súťaží s jednotlivými členmi žalovaného. Žalobca k spornej otázke rozporu konania žalovaného s dobrými mravmi súťaže a spôsobilosti privodiť ujmu žalobcovi alebo spotrebiteľom uviedol, že pre určenie kategórie fondu nie je relevantná (vymyslená) metodika žalovaného, ale splnenie podmienok v zmysle o kolektívnom investovaní (ďalej tiež len ako „ZKI“) pri jednotlivých kategóriách fondov, spresnené štatútom fondu schvaľovaným NBS. Realitný fond môže okrem realitných spoločností nadobudnúť aj iné typy aktív. Aktíva nadobudnuté do portfólia realitného fondu však primárne musia byť prepojené s trhom nehnuteľností. Žalobca uviedol, že v čase analýzy portfólia PRF žalovaným vlastnil PRF , resp. mal vo svojom portfóliu 4,15 % dlhopisov, resp. dlhových cenných papierov v zmysle o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež len ako „ZoCP“). Expozícia majetku PRF do realitných aktív, resp. nehnuteľností nespočíva len v majetkových podieloch v realitných spoločnostiach ale expozíciu voči trhu predstavujú iné aktíva, ktoré sú spojené s trhom nehnuteľností (napr. emisia dlhopisu realitného projektu). Dlhové investície a dlhové cenné papiere predstavujú rozdielne veličiny. Žalobca mal za to, že žalovaný argumentuje spôsobom, ktorý ignoruje ZKI ako primárnu právnu normu regulujúcu pôsobenie realitných fondov v SR a definície aktív v zmysle ZoCP. Tvrdenie žalovaného, že „do kategórie dlhopisových investícii a nie realitných patrí aj spomínaný IaD realitný fond, pretože väčšinu majetku má zainvestovanú do dlhodobých cenných papierov vydaných jednou finančnou skupinou“, tak žalobca považoval za celkom zjavne nesprávne. Poukázal na to, že ocenenie PRF ako realitného fondu je realizované a prebieha podľa ZKI a opatrenia NBS č. 13/2011 a podlieha dvojstupňovej kontrole, keď je primárne kontrolované depozitárom fondu a následne zasielané NBS. Žalobca zároveň zdôraznil, že výkonnosť fondu nie je irelevantná pre tento typ investície, ako to uviedol žalovaný, a to z dôvodu, že ak investor dostáva pravidelný výnos z investície, avšak zároveň výkonnosť podkladového aktíva klesá, tak sa pri súčte môže dostať do roviny zápornej hodnoty investície. K určeniu výšky primeraného zadosťučinenia žalobca uviedol, že primeranosť zadosťučinenia vyjadreného v peniazoch netreba preukazovať tak ako výšku škody alebo bezdôvodné obohatenie, zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. Čo sa týka výšky peňažného zadosťučinenia, zo strany žalobcu sa nevyžaduje určenie presného peňažného ekvivalentu jemu spôsobenej nemateriálnej ujmy, nemôže sa však iba odvolávať na všeobecné tvrdenia, že mu ujma vznikla a je povinnosťou žalobcu, ktorého právo bolo ohrozené alebo porušené nekalosúťažným konaním žalovaného, a ktorý požaduje zadosťučinenie v peňažnej forme tvrdiť prečo práve forma peňažnej satisfakcie je s ohľadom na uvedené a preukázané nekalosúťažné konanie namieste a prečo je primeranou práve požadovaná suma. Žalobca tak mal za to, že vo vzťahu k uplatnenej výške primeraného zadosťučinenia si svoju povinnosť tvrdenia splnil.

5. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril v duplike doručenej súdu dňa 01.11.2019. Žalovaný opätovne poprel, že by medzi stranami sporu existoval vzájomný súťažný vzťah. Uviedol, že žalobca a žalovaný nemajú spoločný distribučný kanál, spoločný distribučný kanál má žalobca a správcovia fondov zahrnutých do platformy EIC a tým distribučným kanálom sú členovia EIC platformy. Žalovaný tiež nemá žiadne investičné produkty, zabezpečuje iba distribúciu takmer všetkých podielových fondov na

území SR, ČR a Maďarska a to tak, že ponúka finančným inštitúciám outsourcovanie vedenia účtov pre ich klientov. Poukázal na Všeobecné obchodné podmienky žalovaného („VOP“) a Cenník služieb žalovaného s tým, že z nich vyplýva, že Vstupný a manažérsky poplatok je príjmom člena EIC a patria do jeho majetku. Žalovaný o týchto poplatkoch neúčtuje a nepatria do jeho majetku ale patrí do majetku člena EIC. Žalovaný zdôraznil, že žalobca a žalovaný nie sú vo vzájomnom súťažnom vzťahu, nakoľko neposkytujú zhodné, ale ani podobné, resp. porovnateľné produkty, ktoré zároveň nie sú svojou funkciou zastupiteľné a nenachádzajú sa v rovnakom postavení vo vzťahu k investičným produktom (žalovaný nemá vlastné investičné produkty, ani nevytvára žiadne finančné produkty a ani ich neponúka koncovým spotrebiteľom, žalobca je naopak v postavení subjektu, ktorý ponúka / predáva finančné produkty koncovým spotrebiteľom). K spornej otázke konania žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosti privodiť ujmu žalobcovi, resp. spotrebiteľom žalovaný uviedol, že konanie žalovaného, ktorým iba informoval členov EIC o investičných produktoch a v ktorom neuvádzal nepravdivé alebo zavádzajúce informácie nemôže byť a ani nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Zároveň takéto konanie žalovaného nepredstavuje žiadnu reálnu hrozbu ujmy pre žalobcu - táto ani nebola žiadnym spôsobom žalobcom preukázaná. Žalovaný zdôraznil, že výroky I. a II. v predmetnom emaile obsahujú informácie pre členov EIC, ktoré boli vyhodnotené na základe stanovených kritérií a ukazovateľov a tieto nie sú ani zavádzajúce, ani nepravdivé, pričom žalovaný mal za to, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal nepravdivosť výrokov I. a II. emailu. Žalovaný však poukázal na to, že kritéria pre zaraďovanie fondov do rôznych kategórií sa rôznia a je to vec spoločnosti, ktorá sa analýzou fondov zaoberá. EIC poskytuje odbornej verejnosti rating fondov a má vlastnú metodiku na zaraďovanie fondov do kategórií. Zároveň žalovaný zdôraznil, že neexistuje žiadna zákonná úprava k metodike kategorizácií fondov. Každá ratingová agentúra, resp. analytik používa vlastnú metodiku. Žalovaný uviedol, že zákonná úprava, na ktorú poukázal žalobca iba definuje, do čoho môže realitný fond, založený podľa práva SR investovať a aké sú vo veci obmedzenia. Právo robiť analýzy, kategorizovať fondy a poskytovať odborné názory odbornej verejnosti nie je žiadnym zákonom zakázané a nemôže byť dôvodom na to, aby to správca fondov, ktorý nesúhlasí so zaradením fondu do danej kategórie, považoval za šírenie klamlivých informácií a z toho vyvodzoval porušenie hospodárskej súťaže. Žalovaný preto zotrval na argumentácii, že PRF mal v čase vykonania analýzy žalovaným väčšinu majetku zainvestovanú do dlhových cenných papierov a nie v realitných spoločnostiach, žalovaný odborne posúdil portfólio PRF a spresnil jeho zaradenie podľa typu aktív, do ktorých investuje. Žalovaný sa o PRF nevyjadril hanlivo, ani nevyzýval členov žalovaného k tomu, aby svojim klientom nepredávali produkt Prvý realitný fond. Žalovaný uviedol, že v prvej časti emailu edukuje investičných poradcov v problematike dlhopisových investícií. Upozorňuje ich na to, že lepšou alternatívou k nákupu firemných dlhopisov je zostavenie portfólia z dlhopisových fondov, kvôli diverzifikácii kreditného rizika. V žiadnej časti textu emailu podľa žalovaného nebolo zavádzanie alebo hanlivé vyjadrovanie sa k PRF. Výkonnosťou fondu sa EIC v emaily nezaoberala, pretože je irelevantná pre tento typ investície. Fond bol navrhnutý poradcom ako tip pre špecifický druh klienta - tzv. rentiera hľadajúceho pasívny príjem (rentu), pričom odporúčanie žalovaného bolo otvoriť takýmto klientom špecifický Rentový účet. Vo vzťahu k výške primeraného zadosťučinenia žalovaný uviedol, že žalobca v konaní žiadnu ujmu a ani jej reálnu hrozbu nepreukázal.

6. Žalobca sa k veci vyjadril aj v podaní doručenom súdu dňa 01.10.2020. K otázke posúdenia existencie vzájomného súťažného vzťahu žalobcu a žalovaného žalobca mal za to, že konanie žalovaného jednoznačne zasahuje do sféry činnosti žalobcu. Uviedol, že ak sa koncový zákazník rozhodne investovať do produktu združeného v platforme žalovaného, žalovaný získa príjem. Ak sa koncový klient rozhodne investovať do projektu žalobcu, príjem získa žalobca, nie žalovaný. Hospodárske výsledky strán sporu teda priamo úmerne závisia od objemu finančných prostriedkov koncových zákazníkov investovaných do ponúkaných produktov. Žalobca uviedol, že žalovaný na účely vykonávania svojej podnikateľskej činnosti ponúka produkty, ktoré priamo konkurujú produktom žalobcu, pričom výsledky jeho hospodárenia sa rovnako ako u žalobcu odvíjajú od celkového objemu majetku koncových klientov investovaného do podielových fondov. Zisk žalobcu sa rovnako ako v prípade žalovaného odvíja od výšky investícii koncových klientov, v čoho dôsledku je zjavné, že strany sporu sú vo vzájomnom súťažnom vzťahu účastníkov kapitálového trhu, a to minimálne v boji o disponibilné prostriedky zákazníkov. Je v záujme žalovaného, aby zákazníci investovali do tých fondov, ktoré združuje žalovaný v rámci svojej platformy, keďže inak žalovaný nezíska žiadny príjem zo svojej podnikateľskej činnosti. Ak sa koncový klient rozhodne investovať do konkurenčného fondu z platformy žalovaného, žalovaný tým získa príjmy spojené s realizáciou transakcie, ako aj výnosy za držbu, resp. správcu aktív, pričom tieto príjmy sú v konečnom dôsledku financované z peňažných prostriedkov koncových

klientov. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný pri svojej činnosti sleduje ciele, ktoré sú konkurenčné vo vzťahu k činnosti žalobcu. Činnosť žalovaného tak podľa žalobcu bez pochybností zasahuje do sféry fungovania žalobcu. Žalobca ďalej k otázke označenia PRF uviedol, že kategorizácia (označenie) fondu zohráva dôležitú úlohu v rámci samotného rozhodovacieho procesu koncového klienta. Uvedenie nepravdivej informácie ohľadom charakteru PRF ako dlhopisového fondu je podľa žalobcu v kontexte nekalosúťažného konania žalovaného zásadné. V určeniu výšky primeraného zadosťučinenia žalobca uviedol, že rozposlanie emailu žalovaného, v ktorom boli uvedené nepravdivé informácie o produkte žalobcu, obchodným partnerom žalobcu, ktorý produkt žalobcu ponúkajú koncovým zákazníkom, predstavuje podľa názoru žalobcu závažný a intenzívny zásah do práv žalobcu. Žalovaný emailom oslovil značnú časť trhu finančného sprostredkovania a obchodných partnerov žalobcu. Žalovaný pritom konal úmyselne a vedome, v snahe ovplyvňovať rozhodovací proces investujúcich klientov v prospech produktov združených v platforme žalovaného, a to na úkor žalobcu, ktorý spravuje investičný produkt PRF. Motívom konania žalovaného bolo dosiahnutie konkurenčnej výhody. Žalobca mal za to, že žalovaný nepravdivým tvrdením, že PRF nie je fondom nehnuteľností ale dlhopisovým fondom (ktoré v emaile označuje ako úplne nevhodné pre bežného investora), navodzuje dojem nevhodnosti investície do PRF žalobcu, pričom vzápätí prezentuje ním zostavenú údajne bezpečnejšiu alternatívu vo forme dlhopisového portfólia zostaveného z fondov, ktoré však v skutočnosti nedosahuje ani parametre deklarované žalovaným v emaile a ani parametre samotného produktu žalobcu. V tom podľa žalobcu spočívala podstata nekalosúťažného konania žalovaného spôsobilá privodiť žalobcovi, ako inému súťažiteľovi ujmu.

7. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 29.03.2022, dňa 14.06.2022, dňa 27.09.2022, dňa 08.11.2022 a dňa 09.12.2022, na ktorých spor prejednal v prítomnosti strán sporu, resp. ich právnych zástupcov. Strany sporu na pojednávaniach zotrvali na svojich písomných vyjadreniach a v rámci prednesov zhrnuli svoj procesný útok, resp. procesnú obranu, produkované v konaní.

8. Žalobca sa vo veci písomne vyjadril aj v podaní doručenom súdu dňa 20.04.2022. Žalobca k spornej otázke existencie súťažného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným zdôraznil, že pre existenciu vzájomného súťažného vzťahu sa nevyžaduje vzťah priamej konkurencie, t. j. subjektmi súťažného vzťahu nemusia byť priami konkurenti, ale všetky subjekty, ktoré dodávajú, resp. poskytujú zhodné, podobné alebo navzájom substituovateľné výrobky, resp. služby. Vo vzťahu súťaže, poprípade súťažiteľov nie sú len priamy súťažitelia, ale vôbec všetky subjekty, ktoré pôsobia v podobných alebo navzájom substituovateľných odboroch alebo hospodárskych činnostiach. Pre posúdenie existencie súťažného vzťahu medzi subjektmi je podľa žalobcu rozhodujúci fakt, či jednanie jedného súťažiteľa zasahuje do sféry činnosti druhého súťažiteľa. Poukázal na to, že žalovaný v emaile zo dňa 11.05.2018 prezentoval a propagoval predaj konkrétnych finančných produktov koncovým klientom. Informácie uvedeného v emaile pritom môžu mať nezanedbateľný vplyv v rámci rozhodovania finančných sprostredkovateľov, resp. priamo koncových klientov ohľadom ponuky, resp. kúpy toho - ktorého finančného produktu. Propagácia produktov na jednej strane a uvedenie nepravdivých informácií o tom

- ktorom produkte na strane druhej, je ako také spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie ohľadom predaja, resp. kúpy toho - ktorého produktu, a teda bez ďalšieho predstavuje zásah do hospodárskej súťaže. Žalobca i žalovaný sú v súťažnom vzťahu účastníkov kapitálového trhu - trhu kolektívneho investovania a v konečnom dôsledku obidva subjekty súperia o rovnaké disponibilné peňažné prostriedky koncových zákazníkov. Dosiahnuté hospodárske výsledky žalobcu a žalovaného priamo úmerne závisia od objemu sumy peňažných prostriedkov investovaných koncovým klientom prostredníctvom sprostredkovateľa finančných služieb do nákupu toho - ktorého finančného produktu. Hoci žalovaný sám žiadne produkty nevyrába, nevytvára, k tomu, aby dosiahol výnos zo svojej činnosti, musí zabezpečiť, aby sa predaju produktov z ním spravovanej platformy „dobre darilo“. Žalobca tiež mal za to, že nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že podstatou jeho podnikateľskej činnosti je výhradne technická správa fondovej platformy EIC Fund Platform a podpora jej členov. Žalobca tiež poukázal na to, že nekalosúťažne môže konať aj iný, tretí subjekt, ktorý navonok stojí mimo súťažného vzťahu medzi súťažiteľmi, tzv. rušiteľ súťaže. Tento tzv. rušiteľ súťaže by mal byť považovaný za subjekt súťažného vzťahu podobne ako samotní súťažitelia.

9. Žalovaný sa vo veci písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.04.2022. Žalovaný zotrval na argumentácii, že medzi žalobcom a žalovaným priamy súťažný vzťah neexistuje a nikdy neexistoval. Uviedol, že žalobca a žalovaný nie sú vo vertikálnom členení trhu súčasťou rovnakej skupiny hospodárskych subjektov, t.j. spoločností priamo a prostredníctvom vlastných, cudzích alebo kombinovaných investičných nástrojov uchádzajúcich o umiestnenie investície konečného zákazníka.

V tomto segmente trhu pôsobí výlučne žalobca. Zatiaľ čo žalobca je spoločnosťou, ktorá sa uchádza priamo o vklady jednotlivých investorov, žalovaný ponúka svoje služby technického a skutkového zabezpečenia úschovy, správy, nakladania s cennými papiermi práve pre subjekty typu žalobcu s cieľom za odmenu ich odbremeniť od administratívy a procesov súvisiacich s realizáciou pokynov klientov jednotlivých členov žalovaného. Predmetom podnikania žalovaného nie je ponúkanie produktov konečným spotrebiteľom na trhu kolektívneho investovania ale realizácia administratívneho a servisného odbremenenia spoločností, ktoré sa priamo uchádzajú a rovnaký typ zákazníka ako žalobca. Žalovaný sa tak neuchádza o balík finančných prostriedkov určených na investovanie, ale získava prostriedky v súlade s dlhodobo etablovanými princípmi odmeňovania servisných činností na trhu kolektívneho investovania. Medzi stranami tak nedochádza k akémukoľvek vzťahu konkurencie, a teda ani pre účely posudzovania nekalosúťažného konania nie je možné hovoriť o súťažnom postavení alebo hospodárskej súťaži medzi nimi. K ostatným znakom generálnej klauzuly nekalej súťaže a osobitnej skutkovej podstate vo forme zľahčovania žalovaný poukázal na to, že informácie komunikované žalovaným vychádzali z informácií zverejnených komunikačnými kanálmi žalobcu. Interpretácia pravdivých informácií zverejnených samotným žalobcom podľa žalovaného nemôže mať za následok spôsobenie ujmy, a to najmä s poukazom na obsah emailu, pričom tento bol adresovaný profesionálnym osobám so skúsenosťami na trhu s finančnými nástrojmi, a teda osobám, ktoré sa generálne spoliehajú na svoj úsudok a nie na úsudok tretích strán. Žalovaný mal za to, že analýza žalovaného a jeho emailová komunikácia s profesionálmi na trhu kolektívneho investovania nebola spôsobilá zapríčiniť vznik akejkoľvek ujmy alebo hrozby ujmy na strane žalobcu. Žalovaný uviedol, že treba vziať do úvahy celý text predmetného emailu, ktorý popisoval špecifický prípad investora, a to investora rentiera. Žalovaný mal za to, že tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom nepreukazovali hrozbu alebo vznik ujmy na strane žalobcu. Vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty zľahčovania žalovaný uviedol, že samotné poskytnutie pravdivých informácií, okrem toho zverejnených samotným žalobcom, nenapĺňa znaky nekalej súťaže a nie je ani spôsobilé žalobcovi privodiť ujmu alebo hrozbu ujmy.

10. Na pojednávaní konanom dňa 14.06.2022 súd vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu - žalobcu, a to prostredníctvom predsedu predstavenstva žalobcu Mgr. Vladimíra Boleka. Mgr. Bolek pri výpovedi uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným sa jedná o rovnaký produkt, jedná sa o súťaž rovnakého sprostredkovateľa produktu a rovnakého koncového užívateľa produktu. Ak produkt žalobcu má byť umiestnený u klienta, ktorý chce investovať, žalobca používa službu sprostredkovateľa, ktorý má licenciu od NBS a s týmito sprostredkovateľmi spolupracuje aj žalovaný. Na konci je spotrebiteľ finančného produktu, ktorý je rovnaký pre produkty žalobcu, ako aj pre produkty žalovaného. Finančný sprostredkovatelia mohli na základe nesprávnej informácie uvedenej žalovaným v emaile vybrať iný finančný produkt, než produkt žalobcu. Na otázky právneho zástupcu žalobcu strana sporu doplnila, že PRF je fond zameraný na nehnuteľnosti a toto smerovanie fondu je stanovené štatútom fondu, ktorý schvaľuje NBS v súlade so zákonom o kolektívnom investovaní. Ide o otvorený podielový fond, ktorý sa zameriava primárne na investície do nehnuteľností, resp. nástrojov odvodených od trhu nehnuteľností. Prevažná väčšina aktív je prepojená s trhom nehnuteľností, ide teda o fond realitný. Žalobca ako správca fondu sa nemôže odkloniť od investičnej stratégie, ktorá je uvedená v štatúte. Dodržiavanie investičnej stratégie podlieha viacnásobnej kontrole. V prvom kroku ide o vnútornú kontrolu, v druhom kroku ide o kontrolu zo strany depozitára - Československá obchodná banka, ktorý spravuje účet fondu. Žalobca môže nakúpiť len typ aktíva, ktorý je schválený v štatúte, inak depozitár neuvoľní finančné prostriedky. Tretím krokom je, že depozitár, ako aj žalobca na pravidelnej báze reportujú NBS zloženie portfólia a investície. K obsahu emailu žalovaného strana sporu uviedla, že tento má podľa jeho názoru formu marketingového materiálu, ktorý má uprednostniť platformu EIC, ktorý opisuje základnú štruktúru poplatkov a produktov, ktoré EIC ponúka a v jednej časti sa venuje Prvému realitnému fondu žalobcu, ktorý zaraďuje do kategórie dlhopisových fondov, čím čitateľov emailu uvádza do omylu tým, že mení kategorizáciu predmetného fondu. Je to nepravdivá informácia o zložení portfólia PRF, ktorá vytvára priestor pre sprostredkovateľa, aby pri tvorbe investičného riešenia pre daného klienta zaradil fond do inej kategórie, ako môže byť pre klienta vhodné. Tvrdenie o dlhopisovom fonde a o väčšine dlhových nástrojov v portfóliu fondu je nepravdivé. Žalobca sa zaoberá správou majetku, teda spravuje fondy, kde investori vkladajú prostriedky. Výnosy žalobcu plynú z poplatkov za správu fondov. 6alobca uviedol, že žalovaný je platforma, ktorá má uzatvorené zmluvy so spoločnosťami podobného typu ako je žalobca a ktoré zverujú produkty do platformy a na základe zmlúv EIC produkty dostáva do svojho portfólia, ktoré následne ponúka sprostredkovateľom a zastrešuje proces predaja a nákupu tých daných investičných nástrojov, ktoré v platforme obhospodaruje a jeho príjmy plynú z tejto činnosti. O emaile žalovaného sa dozvedel od jedného z finančných sprostredkovateľov, ktorý vykonával činnosť aj pre žalobcu a chcel

si vyjasniť informácie. Žalobca mal dojem, že sprostredkovateľ bol obsahom emailu ovplyvnený, pričom nemožno povedať či negatívne alebo pozitívne, bol zmätený a informácia vniesla mieru neistoty smerom ku svojim klientom. Na otázky žalovaného žalobca uviedol, že produktom žalobcu sú podielové fondy a ide o koncový produkt pre investorov, ktorí majú voľné finančné prostriedky, ktoré chcú zhodnocovať na trhu, ktoré podielové fondy žalobcu dokážu pokrývať. Žalobca je vytvárateľ týchto produktov a jeho záujmom je dostať produkty ku koncovému spotrebiteľovi. Koncovému spotrebiteľovi produkty žalobcu distribuujú finančný sprostredkovatelia, tí predávajú produkty koncovému klientovi. Produktom žalobcu je investičný nástroj a tento ponúka žalobca distribučnými kanálmi koncovým investorom. Produktom žalovaného je podľa žalobcu taký istý investičný nástroj ako u žalobcu, ktorý používa takého istého sprostredkovateľa ako žalobca a ktorého koncovým klientom je taký istý koncový klient ako u žalobcu. Klientom EIC je koncový klient, ktorý vkladá finančné prostriedky. Zdrojom príjmov EIC je odmena od tvorcov finančných nástrojov nachádzajúcich sa v platforme za to, že sa investičný nástroj dostane ku koncovému investorovi. Za nepravdivú informáciu žalobca považoval tvrdenie, že realitný fond je dlhopisový fond a tiež, že väčšinu portfólia fondu tvoria dlhové cenné papiere. Dlhopisový fond je fond, ktorý nadobúda dlhopisy od emitenta dlhopisu. Podiel dlhopisov na portfóliu PRF bol 6 %, nemožno teda hovoriť o dlhopisovom fonde. Uviedol, že realitný fond nevypláca dividendu, je to akumulačný fond. Všetky výnosy, ktorú plynú do fondu sa odzrkadľujú v cene nájmu, čiže to sú aktíva. Ak aktíva narastú na hodnote a výnos, ktorý pritečie do fondu je nárast hodnoty tak sa odzrkadlí v tom, že narastie cena podielu fondu. Investor tak získal v cene podielu výnos. Pravidelnú výplatu dividendy fond nerealizuje, všetky prijaté výnosy do fondu sa odzrkadľujú v náraste hodnoty podielu. Žalobca uviedol, že informácia o emaile sa k žalobcovi dostala z rôznych zdrojov. Reakcií na email bolo viac. Na doplňujúce otázky právneho zástupcu žalobcu strana sporu uviedla, že žalovaný poskytuje v sprostredkovateľskej sieti investičné nástroje a vytvára vlastné portfólia, ktoré skladá a ako ucelený celok ich ponúka sprostredkovateľom. EIC na svojej platforme ponúka iné realitné fondy. Na doplňujúcu otázku žalovaného žalobca uviedol, že na trhu kolektívneho investovania žalobca a žalovaný sú rovnakí na strane distribúcie, kde je prienik. Ide o rovnaký produkt, rovnakého sprostredkovateľa a rovnakého konečného klienta. Žalovaný produkty združuje a berie od tretích strán a žalobca tieto produkty tvorí, tam je rozdiel ale posun produktu ku konečnému klientovi je ten istý.

11. Na pojednávaní konanom dňa 27.09.2022 súd vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu - žalovaného prostredníctvom predsedu predstavenstva žalovaného Ing. T. B. a dokazovanie výsluchom svedka V. R..

XX. Ing. B. pri svojej výpovedi uviedol, vo vzťahu k obsahu emailu, že hlavné posolstvo emailu bolo vzdelávanie investičných poradcov. Uviedol, že fondy je potrebné rozdeliť do cca 100 ďalších kategórií a na to je potrebné urobiť rozumnú mieru analýzy. Uviedol, že v čase analýzy málo majetku PRF bolo zainvestovaného do nehnuteľností alebo do realitných spoločností - cca 30 % majetku. Žalovaný vychádzal z účtovnej závierky PRF. Cca 62 % majetku fondu bolo v pohľadávkach. Žalovaný tak nemohol takýto fond zaradiť ako realitný, nebolo by to férové. Žalovaný sa pre účely ratingu a analýzy nemôže spoliehať len na označenie fondu, ale žalovaný musí analyzovať štruktúru majetku fondu. Každá ratingová agentúra má vlastné kategórie. Žalovaný sa prikláňa k tomu, že hlavná kategória musí mať 85 % majetku. Žalovaný uviedol, že robil len bežnú analytickú prácu, čo mu žiadny zákon nezakazuje. Žalovaný uviedol, že neoznačil PRF za zlý, nekvalitný. Uviedol však, že expozícia do realít bola nízka v danom čase, preto povedal, že je lepšie chápať fond ako dlhopisový. Poukázal na to, že ešte uviedol, že je to lepšia alternatíva, ako keby poradcovia mali predávať jednotlivé korporátne dlhopisy. Žalovaný uviedol, že licencia žalovaného - obchodník s cennými papiermi je odlišná od licencie žalobcu - správcovská spoločnosť. Činnosť žalobcu je vytvárať podielové fondy a spravovať majetok v nich, za čo si účtuje svoje poplatky za správu. Žalovaný ponúka outsorcing vedenia majetkových účtov, kde si poradcovia s klientom môžu kúpiť akúkoľvek investíciu, rôzne typy fondov. Žalovaný zjednodušuje celý proces, lebo na jednom účte môže mať investor rôzne typy fondov, za čo si žalovaný účtuje poplatok za úschovu a správu 0,05 % ročne. Žalovaný uviedol, že žalobca súťaží s inými fondami, nie so žalovaným. PRF bol tiež vedený u žalovaného, ale bol vyradený. Konkurencia medzi žalobcom a žalovaným neexistuje. Poradcovia používajú PRF ako konzervatívny fond, čo tiež nie je správne, ale to sa vôbec v emaile nerieši. Žalovaný len urobil analýzu na základe štruktúry majetku fondu. Edukoval poradcov. Je to 12-ročná práca žalovaného. Žalovaný a žalobca sú dva odlišné typy biznismodelov. Na otázky žalobcu žalovaný uviedol, že vzťah medzi žalovaným, investičnými poradcami a konečnými investormi funguje tak, že žalovaný ponúka koncovým klientom službu úschova a správa cenných papierov a vykonanie pokynu klienta, za čo si účtuje poplatok cca 0,05 % ročne a keď je

vykonaný pokyn a je obstaraný niektorý z fondov, ktorý má žalovaný, tak klient platí ešte 0,2 %. Ešte je vzťah medzi investičným poradcom a klientom, keď poradca klientovi poskytuje službu investičné poradenstvo a prijatie a postúpenie pokynu, za čo si zvyčajne účtuje vstupný poplatok 2-3 %, ktorý patrí do majetku investičného poradcu a aj poplatok za správu investície, ktorý je asi na úrovni 1 % - tieto poplatky patria do majetku investičného poradcu, nie do majetku žalovaného. Žalovaný na svojej platforme ponúka realitné fondy odlišné od realitného fondu žalobcu. Realitný fond je bezpečná forma investície. Dlhopisový fond je podľa žalovaného fond, ktorý má expozíciu v dlhopisoch podľa kritérií žalovaného aspoň 85 %. PRF v čase analýzy mal podiel dlhopisov asi cca 6 %. Žalovaný uviedol, že každý dlhopis je dlhom ale každý dlh nie je dlhopisom. Žalovaný uviedol, že na vzdelávaciu a ratingovú činnosť nemá licenciu, vychádza z dlhoročných skúseností na trhu, robí to dobrovoľne, nie je to platená činnosť. Cieľom je edukovať poradcov, aby investíciám rozumeli a aby to úspechy prinieslo aj im. Ide o bežnú činnosť. Žalovaný uviedol, že PRF má udelenú licenciu ako špeciálny fond nehnuteľností, čo je v poriadku, avšak pre účely ratingu žalovaného je potrebné fondy podrobnejšie zadefinovať do 100 kategórií, preto je potrebné ísť štruktúrovane do portfólia. Pre žalovaného na účely hlbšej analýzy tento fond nie je realitný, ide o dlhopisový fond. Žalovaný uviedol, že napísal email zo dňa 11.05.2018 a bol adresovaný členom žalovaného, najmä produktovým oddeleniam a tiež priamo investičným poradcom, cca 200-300 ľuďom ako členom fondovej platformy žalovaného. Platforma žalovaného má 80-100 členov, ide o licencované spoločnosti. Členovia žalovaného oslovujú pri svojej podnikateľskej činnosti na trhu kolektívneho investovania veľmi zanedbateľný podiel trhu. Pokiaľ investori neinvestujú prostriedky prostredníctvom platformy žalovaného, nebude mať žalovaný tržby a výnos. Žalovaný uviedol, že motiváciou na napísanie emailu bolo upozornenie na novinky, funkcionalitu platformy, upozornenie na korporátne dlhopisy a odporúčanie do nich neinvestovať. Ide o informačno-upozorňovací email. Žalovaný uviedol, že odporúčanie - alternatívna ponuka uvedená v emaile sa netýkala a nebola alternatívou k realitnému fondu žalobcu, ale alternatívou k investovaniu do korporátnych dlhopisov lokálnych firiem. Žalovaný uviedol, že sa pri podnikaní uchádza o prostriedky konečných investorov. Na otázky právneho zástupcu žalovaného strana sporu uviedla, že činnosť žalovaného predstavuje pridanú hodnotu pre investičného poradcu a pre klienta v tom, že na jednom účte a jednou platbou vyriešia nákup všetkých fondov. Poplatky žalovaného sú tiež nízke v porovnaní so správcovskými spoločnosťami. Žalovaný nemá licenciu na investičné poradenstvo, nakoľko v takom prípade by konkurovali investičným poradcom, ktorí sú členmi žalovaného. Žalovaný integruje 4 typy investičných služieb, z ktorých 2 licencie sú udelené žalovanému a 2 poradcom a technicky sú zahrnuté v jednom sofistikovanom systéme.

13. Svedok Martin Lancz pri výsluchu uviedol, že nemá vedomosť o samotnom spore. Uviedol, že o emaile z mája 2018 nemal vedomosť a v danom čase ho nevnímal.

14. K vykonanému dokazovaniu sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 17.10.2022. Žalobca mal za to, že z výsluchu Ing. Romana Scherhaufera vyplynulo, že potvrdil, že napísal email z 11.05.2018, a to v znení ako sa tento nachádza v súdnom spise, potvrdil, že email odoslal 200-300 adresátom a potvrdil, že pri podnikateľskej činnosti sa žalovaný uchádza o finančné prostriedky z rovnakého zdroja ako žalobca. Poukázal na to, že žalovaný vysvetlil napísanie a rozoslanie emailu edukačnou činnosťou vo vzťahu k finančným sprostredkovateľom a finančným poradcom na trhu kolektívneho investovania. Žalobca uviedol, že hoci je edukačná činnosť žalovaného nevyžiadaná a nepodlieha vonkajšej kontrole, je táto určená a spôsobilá na ovplyvňovanie rozhodovania finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov na trhu kolektívneho investovania. Žalobca uviedol, že z výsluchu žalovaného vyplynulo, že tento k ratingovej činnosti nedisponuje licenciou žiadneho druhu, metodika ratingovej činnosti nie je voľne dostupná a závery nepodliehajú žiadnej vonkajšej kontrole a táto bola určená a spôsobilá na ovplyvňovanie rozhodovania finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov na trhu kolektívneho investovania. Poukázal na to, že žalovaný nespochybnil, že PRF je zo svojej podstaty realitným fondom, zotrval však na tvrdení, že podľa ratingu žalovaného nejde o realitný ale o dlhopisový fond. Žalobca zdôraznil, že zaradenie Prvého realitného fondu do skupiny dlhopisových fondov neobstojí nielen vo svetle platnej legislatívy, ale ani pri aplikácii ratingových kritérií prezentovaných žalovaným. Žalovaný uviedol, že za dlhopisový fond považuje fond, ktorý má expozíciu v dlhopisoch aspoň 85 %. Preto ani pri aplikácii žalovaným deklarovaných ratingových kritérií zjavne nemožno označiť Prvý realitný fond za fond dlhopisový. V zmysle uvedeného mal žalobca za to, že tvrdenie žalovaného obsiahnuté v emaile: „Mimochodom do kategórie dlhopisových investícií a nie realitných patrí aj spomínaný IaD realitný fond, pretože väčšinu majetku má zainvestovanú do dlhodobých cenných papierov vydaných jednou finančnou skupinou“, je v celom rozsahu nepravdivé. Žalobca tiež poukázal na to, že skutočnosť,

že žalovaný na kategorizáciu a rating PRF aplikoval svoje vlastné kritériá, z emailu žiadnym spôsobom nevyplývala. Žalobca mal za to, že konanie žalovaného tak bolo zjavne v rozpore s dobrými mravmi súťaže a bolo spôsobilé privodiť žalobcovi a/alebo spotrebiteľom ujmu a naplnilo znaky generálnej klauzuly v zmysle , ako aj skutkovej podstaty zľahčovania v zmysle . Konanie žalovaného je úmyselným zavádzaním adresátov emailu s cieľom ovplyvniť rozhodovanie adresátov emailu, finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov na trhu kolektívneho investovania, pričom je spôsobilé jednak privodiť ujmu žalobcovi ako súťažiteľovi v hospodárskej súťaži, ako aj spotrebiteľom a zároveň zabezpečiť majetkový prospech žalovanému.

15. K vykonanému dokazovaniu sa žalovaný vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 09.11.2022. Poukázal na to, že žalovaný počas celého konania nerozporoval, že email napísal a odoslal jeho adresátom, táto skutočnosť bola medzi stranami nesporná. Žalovaný opätovne zdôraznil, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje priamy súťažný vzťah. Žalobca je spoločnosťou, ktorá sa uchádza priamo o vklady jednotlivých investorov (t. j. konečných zákazníkov a spotrebiteľov), žalovaný ponúka svoje služby technického a skutkového zabezpečenia úschovy, správy a nakladania s cennými papiermi práve pre subjekty typu žalobcu s cieľom za odmenu ich odbremeniť od administratívy a procesov súvisiacich s realizáciou pokynov klientov jednotlivých členov žalovaného. Predmetom podnikania žalovaného nie je ponúkanie produktov konečným spotrebiteľom na trhu kolektívneho investovania, ale realizácia administratívneho a servisného odbremenenia spoločností, ktoré sa priamo uchádzajú o rovnaký typ zákazníka ako žalobca. Žalovaný sa tak neuchádza o balík finančných prostriedkov určených na investovanie, ale získava finančné prostriedky v súlade s dlhodobo etablovanými princípmi odmeňovania servisných činností na trhu kolektívneho investovania. Žalovaný zdôraznil, že mu nie je známe, že by na výkon edukačnej činnosti v oblasti kolektívneho investovania bolo potrebné udelenie akejkoľvek licencie. Skutočnosť, že komunikácia žalovaného vo vzťahu k členom vlastnej platformy nepodlieha kontrole, nie je porušením akýchkoľvek predpisov známych žalovanému. Žalovaný ďalej poprel, že by sa snažil ovplyvňovať rozhodovanie finančných sprostredkovateľov voči žalobcovi. Žalovaný v emaile poukazoval na riziká priameho nákupu korporátnych dlhopisov. Majoritu (62 %) portfólia žalobcu, podľa žalobcom zostavenej účtovnej závierky, ktorá tvorila základ posudzovania žalovaného, tvorili dlhové nástroje (dlhové cenné papiere), čo bola v danom časovom momente a na základe verejne dostupných informácii, podľa názoru žalovaného, pravdivá informácia. Zdôraznil, že žalovaný nijakým spôsobom nenapádal regulatórne zaradenie fondu žalobcu, ani nijako nespochybňoval deklarované zameranie fondu na reality, ale vyjadril svoj názor na zloženie fondu žalobcu v jednom časovom období. Žalovaný tiež nikdy neuviedol, že táto informácia je absolútne správna, jediná možná interpretácia zamerania fondu žalobcu, ale mal na základe jasne pomenovaného zdroja objektívny podklad na vyslovenie hodnotiaceho úsudku uvedeného v emailovej komunikácii. Žalovaný mal za to, že poukazovanie na odlišnosť metodiky ratingu fondov nemá výpovednú hodnotu, pretože v emaile nešlo o výkon obvyklej ratingovej činnosti žalovaného, pri ktorej by očakávateľne a nevyhnutne musel dodržiavať ním stanovenú metodiku. Žalovaný tiež poukázal na to, že mu nie je známe, že by bola v Slovenskej republike na ratingovú činnosť, ktorú žalovaný realizuje, potrebná akákoľvek licencia, vonkajšia kontrola alebo zverejnenie metodiky ratingu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca nijako nepriblížil, či v reakcii na email žalovaného niektorý z finančných sprostredkovateľov kontaktoval žalobcu s otázkami na ohodnotenie fondu žalovaným, resp. nebol schopný identifikovať počet takýchto dopytov. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že PRF je regulatórne a svojím názvom zaradený ako fond realitný, nebola žalovaným nikdy spochybnená. Žalovaný hovoril o špecifickej štruktúre podkladových aktív fondu v špecifickom čase odovzdania informácií emailom. Žalovaný mal za to, že interpretácia pravdivých informácií zverejnených samotným žalobcom nemôže mať za následok spôsobenie ujmy, a to najmä s poukazom na obsah emailu, ktorý bol poskytovaný profesionálnym osobám so skúsenosťami na trhu s finančnými nástrojmi. Analýza žalovaného a jeho emailová komunikácia s profesionálmi na trhu kolektívneho investovania nebola spôsobilá zapríčiniť vznik akejkoľvek ujmy alebo hrozby ujmy na strane žalobcu. Žalovaný mal na to, že samotné poskytnutie pravdivých informácií, zverejnených samotným žalobcom nenaplnilo znaky nekalej súťaže a ani nebolo spôsobilé žalobcovi privodiť ujmu alebo hrozbu ujmy. Vzhľadom na absenciu hrozby akejkoľvek ujmy žalobcu, resp. reálnej ujmy žalobcu, mal žalovaný za to, že konaním žalovaného nebola naplnená podstata nekalosúťažného konania ako takého (generálna klauzula), ani vo forme zľahčovania.

16. Na pojednávaní konanom dňa 09.12.2022 súd vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu - žalobcu prostredníctvom člena predstavenstva žalobcu Petra Lukáča. Strana sporu na pojednávaní v rámci svojej výpovede uviedla, že žalovaný podniká na trhu kolektívneho investovania cez tých istých

sprostredkovateľov a predajcov ako žalobca. Z desiatich najväčších distribučných spoločností majú žalobca a žalovaný prienik v ôsmych. Žalobca založil produkt, ktorý bol schválený NBS a každú jednu transakciu musí schvaľovať depozitár. Všetky podmienky, z čoho sa fond skladá, sú verene dostupné a transparentné. Žalobca uviedol, že tvrdenie, že realitný fond je dlhopisový fond a na tento produkt je potrebné dať si pozor a je uvedená nová ponuka iných fondov z portfólia žalovaného, považoval za rozporné s dobrými mravmi. Zdôraznil, že fond je auditovaný spoločnosťou KPMG, pričom fond žalobcu neprekročil 7 % majetku v dlhopisoch. Žalobca uviedol, že nikdy neprekročili žiadne limity, nedostali žiadne upozornenie ani pokuty, podlieha kontrole NBS. Kategorizáciu žalovaného nikdy nikto nevidel. Žalobca uviedol, že ak niekto uvedie názor, ktorý nevie podporiť argumentmi, tak musí za to niesť zodpovednosť. Na otázky právneho zástupcu žalobcu žalobca doplnil, že o emaile sa žalobca dozvedel od spolupracovníkov, ktorí spolupracovali aj so žalovaným. Spustila sa vlna telefonátov a vysvetľovaní, že fond žalobcu nie je dlhopisový. Dosah tohto zásahu nemožno objektívne kvantifikovať, avšak naštrbila sa dôveryhodnosť. PRF z objemu celého majetku v rozsahu dlhopisov nikdy neprekročil 7 %, teda nikdy žalobca do dlhopisov neinvestoval viac ako 7 % z majetku. Zároveň zákon aj štatút hovorí, že nemôže ísť o akékoľvek dlhopisy, musí ísť o dlhopisy prepojené na realitný trh. Na otázky žalovaného žalobca uviedol, že po rozposlaní emailu žalovaného mal žalobca nespočetné množstvo stretnutí, kde vysvetľovali, že PRF je realitným fondom nie fondom dlhopisovým. Spoločnosť žalobcu progresívne rastie. Suma 50.000,00 EUR ako žalobou uplatnené primerané zadosťučinenie je podľa názoru žalobcu sumou dostatočne citeľnou, avšak nie likvidačnou pre žalovaného. Ide o to, aby žalovaný niesol zodpovednosť za svoje tvrdenia. Žalobca za nepravdivé tvrdenie považoval tvrdenie o tom, že väčšina majetku PRF bola zainvestovaná do dlhových cenných papierov vydaných jednou finančnou skupinou, pričom všetky orgány hovoria, že PRF je realitným fondom a objem majetku v dlhopisoch nikdy neprekročil 7 %. Žalobca uviedol, že zmena kategorizácie fondov v zmysle rozhodnutia NBS je možná len na žiadosť a NBS musí vydať súhlas a zdôvodniť rozhodnutie. Pri subjektívnom hodnotení nie je daná žiadna transparentnosť. Žalovaný môže analyzovať fondy, avšak žalobca mal za to, že zaradenie PRF do kategórie dlhopisových investícii je nesprávne. Na doplňujúcu otázku právneho zástupcu žalobcu žalobca uviedol, že expozícia v dlhopisoch PRF nikdy nemala viac ako 7 %.

17. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu - žalobcu prostredníctvom členov štatutárneho orgánu žalobcu V. a W., MBA, výsluchom strany sporu - žalovaného prostredníctvom predsedu predstavenstva žalovaného J., výsluchom svedka V. a dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to najmä: rozhodnutím Národnej banky Slovenska číslo: /KISS zo dňa 30.10.2006, právoplatným dňa 02.11.2006, rozhodnutím Národnej banky Slovenska číslo: ODT-14126-5/2011 zo dňa 29.06.2012, právoplatným dňa 03.07.2012, Predajným prospektom fondu - Prvý realitný fond, o.p.f., IAD Investments, správ. spol., a.s. účinným od 16.02.2018, Štatútom špeciálneho podielového fondu nehnuteľností - Prvý realitný fond, o.p.f., IAD Investments, správ. spol., a.s. účinným od 13.03.2017, ocenením Prvého realitného fondu, o.p.f. k 30.04.2018, Kľúčovými informáciami pre investorov o Prvom realitnom fonde, o.p.f., IAD Investments, správ. spol., a.s., záznamom z internetovej stránky žalovaného (č.l. 53), emailom zo dňa 11.05.2018, emailovou komunikáciou zo dňa 28.06.2018 a 25.06.2018, záznamom z internetovej stránky žalovaného (č.l. 69-73), ocenením Prvého realitného fondu, o.p.f. k 31.05.2018, záznamom z internetovej stránky žalovaného (č.l. 104-105), záznamom z internetovej stránky žalovaného (č.l. 107), článkom zverejneným na internetovej stránke www.etrend.sk <http://www.etrend.sk>, cenníkom služieb žalovaného platným od 01.06.2019, Výročnou správou o hospodárení spoločnosti European Investment Centre, o.c.p., a.s. k 31.12.2019 a správou odmeňovaní členov štatutárnych orgánov, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu.

18. Strany sporu na pojednávaní dňa 09.12.2022 po poučení podľa v znení neskorších predpisov („CSP“) zároveň vyhlásili, že nemajú vo veci žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

19. Súd spor právne posúdil nasledovne:

20. Podľa v znení neskorších predpisov („“) nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

21. Podľa nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a. klamlivá reklama, b. klamlivé označovanie tovaru a služieb, c. vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d. parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e. podplácanie, f. zľahčovanie, g. porušenie obchodného tajomstva, h. ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

22. Podľa a , zľahčovaním je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. Zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. Nekalou súťažou však nie je, ak bol súťažiteľ k takému konaniu donútený okolnosťami (oprávnená obrana) alebo ak takéto údaje uviedol v porovnávacej reklame. 23. Podľa osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

24. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

25. Podľa súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

26. Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

27. Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

28. V konaní nebolo sporné, že žalobca je správcovskou spoločnosťou, a v rámci svojej činnosti okrem iného spravuje Prvý realitný fond. Nebolo sporné, že povolenie na vytvorenie Prvého realitného fondu bolo žalobcovi udelené rozhodnutím Národnej banky Slovenska zo dňa 30.10.2006, právoplatným dňa 02.11.2006 a Štatút prvého realitného fondu bol rovnako schválený Národnou bankou Slovenska. Nebolo sporné, že všetky finančné transakcie v prvom realitnom fonde kontroluje a schvaľuje nezávislý depozitár, ktorým je v danom prípade Československá obchodná banka, a.s.. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný má Národnou bankou Slovenska udelenú licenciu obchodníka s cennými papiermi a je finančnou inštitúciou, ktorá pre svojich členov prevádzkuje fondovú platformu EIC Fund Platform. Členmi žalovaného môžu byť iba inštitúcie a poskytovatelia investičných služieb, teda banky, poisťovne, obchodníci s cennými papiermi, správcovské spoločnosti a samostatní finanční agenti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný dňa 11.05.2018 napísal a odoslal z emailovej adresy trades@eic.eu <mailto:trades@eic.eu> email obsahujúci, okrem iného, aj informáciu o Prvom realitnom fonde žalobcu.

29. Žalobca v konaní argumentoval, že žalovaný v predmetnom emaile zo dňa 11.05.2018 rozposlanom členom žalovaného, a teda aj obchodným partnerom žalobcu, uviedol nepravdivé údaje o Prvom realitnom fonde spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, čím sa žalovaný podľa žalobcu dopustil nekalosúťažného konania v rozpore s ustanovením , ako aj naplnil osobitnú skutkovú podstatu nekalej súťaže vo forme zľahčovania v zmysle . Žalobca sa domáhal primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia za porušenie dobrých mravov súťaže žalovaným tým, že dňa 11.05.2018 odoslal obchodným partnerom žalobcu email, v ktorom žalovaný uviedol nepravdivé informácie o Prvom realitnom fonde, spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, a to zaslaním písomného ospravedlnenia žalobcovi a uložením povinnosti žalovanému zverejniť ospravedlnenie na internetovej stránke žalovaného v súvislom období šiestich kalendárnych mesiacov. Žalobca sa tiež domáhal primeraného zadosťučinenia v peniazoch, a to vo výške 50.000,00 EUR.

30. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal, že konanie žalovaného nenapĺňa žiaden zo znakov generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa , ako ani osobitnej

skutkovej podstaty vo forme zľahčovania podľa . Žalovaný tiež namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k požadovanému primeranému zadosťučineniu.

31. Aby mohlo byť určité konanie kvalifikované ako nekalosúťažné a zákonom reprobované, musia byť kumulatívne naplnené tri podmienky. Musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, takéto konanie musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže a takéto konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať. Pri posudzovaní otázky, či konanie súťažiteľa spĺňa podmienky osobitnej skutkovej podstaty nekalej súťaže, je nevyhnutné najskôr zisťovať, či spĺňa tri základné podmienky všeobecnej skutkovej podstaty nekalej súťaže, teda generálnej klauzuly nekalej súťaže v zmysle .

32. Súd primárne pristúpil k skúmaniu, či sa v danom prípade jednalo medzi stranami sporu o konanie v hospodárskej súťaži, teda k skúmaniu, či bola v konaní preukázaná a naplnená prvá podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže v zmysle . Žalobca v spore argumentoval, že pre posúdenie existencie súťažného vzťahu medzi stranami sporu je rozhodujúci fakt, či jednanie jedného súťažiteľa zasahuje do sféry druhého súťažiteľa, a to osobitne s poukazom na extenzívny výklad pojmu „konanie v hospodárskej súťaži“. Žalovaný v rámci procesnej obrany v spore namietal, že medzi žalobcom a žalovaným nie je priamy súťažný vzťah. Namietal, že žalobca a žalovaný sú spoločnosťami s udelenými odlišnými licenciami, čo nebolo v konaní sporné. Žalovaný namietal, že zatiaľ čo žalobca sa uchádza priamo o vklady jednotlivých investorov, žalovaný ponúka svoje služby technického a skutkového zabezpečenia úschovy, správy a nakladania s cennými papiermi práve pre subjekty typu žalobcu. Zatiaľ čo žalobca vytvára produkt, v danom prípade Prvý realitný fond, žalovaný žiadny produkt nevytvára, nemá vlastné investičné produkty a ani ich neponúka koncovým spotrebiteľom.

33. V konaní nebolo sporné, že žalobca aj žalovaný pôsobia ako subjekty na trhu kolektívneho investovania. Žalobca vytvoril a spravuje Prvý realitný fond, ktorý je prostredníctvom distribučných kanálov distribuovaný koncovým investorom (spotrebiteľom). Žalovaný je finančnou inštitúciou, ktorá nevytvára vlastné investičné produkty, ale investičné produkty iných subjektov združuje vo svojej platforme. Členmi žalovaného sú inštitúcie a poskytovatelia investičných služieb, teda banky, poisťovne, obchodníci s cennými papiermi, správcovské spoločnosti a samostatní finanční agenti. Súd mal z výsluchu žalovaného preukázané, že vzťah medzi žalovaným, investičnými poradcami a konečnými investormi funguje tak, že žalovaný ponúka koncovým klientom službu úschova a správa cenných papierov a vykonanie pokynu klienta, za čo si účtuje poplatok cca 0,05 % ročne a keď je vykonaný pokyn a je obstaraný niektorý z fondov, ktorý žalovaný ponúka na svojej platforme, tak klient platí ešte 0,2 %.

34. V zmysle veta prvá nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. na to, aby konaním súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu treba, aby sa pri splnení ostatných podmienok produkty súťažiacich subjektov stretli na trhu, a to v predmete čase a priestore. Pri zohľadnení a aplikácii uvedeného reštriktívneho výkladu pojmu konanie v hospodárskej súťaži, možno podľa názoru súdu dospieť k záveru, že priamy súťažný vzťah medzi žalobcom a žalovaným nebol v konaní preukázaný, nakoľko žalobca a žalovaný nie sú priamymi konkurentmi na trhu kolektívneho investovania, priamymi konkurentmi sú žalobca a členovia žalovaného. Žalobca ako správcovská spoločnosť vytvára a spravuje vlastné investičné nástroje - fondy, okrem iného aj Prvý realitný fond, naproti tomu žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti žiadne produkty v zmysle vytvorenia konkrétneho fondu nevytvára. Žalovaný na svojej platforme združuje fondy vytvorené inými subjektmi, preto sa v danom prípade nejedná priamo o produkty žalovaného. Súd však považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že súčasná judikatúra, ako vyplýva napríklad zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.10.2008, sa prikláňa k širšiemu pojatiu pojmov hospodárska súťaž a súťažiteľ, pričom sa „hospodárska súťaž poníma ako proces stretu rôznych subjektov v oblasti trhu, na ktorý vstupujú s cieľom získať prospech“. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.10.2008 konanie v hospodárskej súťaži „...predpokladá najmenej dva súperiace subjekty. V súťažnom vzťahu preto môžu byť nielen obchodníci (podnikatelia so zhodnými, či podobnými výrobkami, alebo službami, ale aj s výrobkami a službami veľmi rozdielnymi, pokiaľ však medzi nimi existujú určité substitučné

možnosti), pričom tieto vzťahy nemožno zamieňať so záväzkovými právnymi vzťahmi“. Súladne so žalobcom súd tiež podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 28.05.2010 v zmysle ktorého „rozhodujúce nie je miesto, kde sa podnikanie uskutočňuje, a charakter podnikania súťažiteľov, ale skutočnosť, či konanie jedného súťažiteľa zasahuje do sféry činnosti druhého súťažiteľa“.

35. V nadväznosti na uvedené judikatórne závery a podporne poukazujúc na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR súd skúmal existenciu súťažného vzťahu a splnenie podmienky konania v hospodárskej súťaži v zmysle zohľadňujúc širšie pojatie (výklad) pojmov hospodárska súťaž a súťažiteľ. V konaní nebolo sporné, že žalobca vytvoril, spravuje a prostredníctvom distribučných sieti ponúka koncovým investorom (spotrebiteľom) ako svoj produkt, okrem iného Prvý realitný fond. Žalovaný po technickej a skutkovej stránke zabezpečuje nákup investičných produktov, a je platformou, ktorá ponúka svojim členom fondy tretích subjektov (správcov). Priamymi konkurentmi na trhu kolektívneho investovania tak sú žalobca a členovia žalovaného, ktorí využívajú platformu žalovaného. Žalovaný sa však tiež v rámci podnikania na trhu kolektívneho investovania uchádza o prostriedky koncových investorov (spotrebiteľov), rovnako ako žalobca. Pokiaľ sa koncový investor rozhodne investovať do fondu z platformy žalovaného, žalovaný tým získa príjem spojený s realizáciou transakcie (0,2%), preto tento príjem je v konečnom dôsledku financovaný zo zdrojov koncového investora a zároveň je majetkom žalovaného. Zisk žalovaného sa tak odvíja aj od výšky investícii koncových investorov do fondov ponúkaných žalovaným na svojej platforme. Naopak, pokiaľ sa koncový investor rozhodne investovať do PRF žalobcu, ktorý žalovaný v rámci svojej platformy neponúka, príjem spojený s realizáciou transakcie a teda finančné zdroje konečného investora, získa v danom prípade žalobca a nie žalovaný. S poukazom na uvedené, v prípade ak žalovaný v rámci podnikania na trhu kolektívneho investovania uvedie o produkte žalobcu hodnotiaci úsudok, takéto konanie žalovaného ako subjektu pôsobiaceho na trhu kolektívneho investovania zasahuje do sféry činnosti žalobcu ako druhého súťažiteľa, ktorý rovnako pôsobí na trhu kolektívneho investovania a ktorý tento produkt vytvoril a tento spravuje. V konečnom dôsledku tak ide o stret rôznych záujmov dvoch súťažiteľov - v danom prípade záujmu na tom, či konečný investor investuje finančné prostriedky do fondu žalobcu alebo do fondu/fondov ponúkaných žalovaným, na základe čoho žalobca alebo žalovaný sprostredkovane získajú príjem. V zmysle uvedeného tak súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným ide o konanie v hospodárskej súťaži, a teda bola naplnená prvá podmienka generálnej klauzuly nekalej súťaže.

36. V konaní nebolo sporné, že žalovaný napísal a rozposlal email zo dňa 11.05.2018, pričom z výsluchu žalovaného mal súd preukázané, že tento bol zasielaný členom žalovaného, a to cca 200 - 300 adresátom, ktorými boli profesionáli na trhu kolektívneho investovania. Žalobca v konaní namietal, že email žalovaného obsahoval nepravdivé informácie o Prvom realitnom fonde, spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu. Žalobca mal za to, že žalovaný sa dopustil nekalosúťažného konania a došlo tiež k naplneniu osobitnej skutkovej podstaty nekalej súťaže vo forme zľahčovania, keď žalovaný uviedol v emaile Výrok I: „do kategórie dlhopisových investícii a nie realitných patrí aj spomínaný IaD realitný fond, pretože väčšinu majetku má zainvestovanú do dlhodobých cenných papierov vydaných jednou finančnou skupinou“. Súd mal vykonaným dokazovaním, a to z predloženého Štatútu Prvého realitného fondu a z rozhodnutia NBS zo dňa 30.10.2006 preukázané, že Prvý realitný fond žalobcu bol vytvorený a je špeciálnym podielovým fondom nehnuteľností, má formu otvoreného podielového fondu a je hlavným fondom. Prvý realitný fond bol vytvorený na dobu neurčitú. Depozitárom PRF je Československá obchodná banka. Súd mal z výsluchu žalobcu V. preukázané, že dodržiavanie investičnej stratégie fondu, ktorá je uvedená v Štatúte schválenom rozhodnutím NBS, podlieha viacnásobnej kontrole, a to jednak vnútornej kontrole žalobcu, ďalej tiež kontrole zo strany depozitára, ako aj kontrole zo strany NBS. Dozor nad činnosťou žalobcu tiež vykonáva nezávislý audítor. Žalobca v konaní uviedol, pričom toto tvrdenie žalovaný neurobil sporným, že žalobcovi v rámci správy Prvého realitného fondu zo strany kontrolných orgánov nikdy nebolo udelené žiadne upozornenie alebo sankcia, pričom Prvý realitný fond bol aj auditovaný spoločnosťou KPMG a v zmysle záverov audítora dlhopisy nikdy neprekročili 7 % z celkového objemu majetku Prvého realitného fondu. Súd mal ďalej preukázané z výsluchu žalovaného, že žalovaný zaradil v emaile zo dňa 11.05.2018 Prvý realitný fond žalobcu do kategórie dlhopisových investícii na základe jeho internej analýzy portfólia majetku Prvého realitného fondu. Žalovaný zároveň uviedol, že v rámci jeho vlastného ratingu fondov, ktorý vykonáva ako pomôcku pre odbornú verejnosť a metodiky žalovaného na zaraďovanie fondov podľa typu aktív a do jednotlivých kategórií sa pre účely kvalifikovania vyžaduje 85 % zainvestovaných v danej investičnej triede, alebo

kategórii fondov. Súd mal ďalej z výsluchu žalovaného preukázané, že v čase vykonania analýzy Prvého realitného fondu žalovaným tvorili dlhopisy 6 % z celkového objemu majetku Prvého realitného fondu. V analýze žalovaného uvedenej vo vyjadrení žalovaného k žalobe, na základe Správy o hospodárení správcovskej spoločnosti s majetkom v podielovom fonde za kalendárny rok 2015 žalovaný dospel k záveru, že dlhové investície tvorili z investičného majetku Prvého realitného fondu 62,54 %. Na základe uvedeného, súd mal po vykonanom dokazovaní bez pochybností preukázané, že Prvý realitný fond je špeciálnym podielovým fondom nehnuteľností, pričom povinnosti žalobcu vo vzťahu k správe predmetného fondu podliehajú niekoľkoúrovňovej kontrole. Porušenie povinností žalobcu pritom nebolo v konaní tvrdené ani preukázané. Pokiaľ žalovaný v emaile zo dňa 11.05.2018 uviedol hodnotiace tvrdenie o produkte žalobcu, o ktorom uviedol, že: „do kategórie dlhopisových investícii a nie realitných patrí aj spomínaný IaD realitný fond, pretože väčšinu majetku ma zainvestovanú do dlhových cenných papierov vydaných jednou finančnou skupinou“, súd nemal preukázanú pravdivosť tohto tvrdenia. Súd nijako nespochybňuje právo žalovaného ako subjektu pôsobiaceho na trhu kolektívneho investovania vykonávať analytickú činnosť, vypracúvať investičné odporúčania, resp. na základe dlhoročných skúseností poskytovať relevantné informácie, rady a vykonávať edukačnú činnosť vo vzťahu k iným subjektom pôsobiacim na trhu kolektívneho investovania. Pokiaľ však na účely súdneho konania žalovaný v rámci procesnej obrany v konaní tvrdil, že na základe vlastnej analýzy majetku fondu dospel k záveru o tom, že Prvý realitný fond patril v rozhodnom čase do kategórie dlhopisových investícii, nie realitných, súd konštatuje, že toto svoje tvrdenie nepreukázal. V konaní nebolo preukázané, že by expozícia majetku fondu v dlhopisoch bola na úrovni 85 %, a aj pri zohľadnení všetkých dlhových cenných papierov (ktoré v zmysle zákonnej definície uvedenej v § 3 písm. f) ZoKI predstavujú okrem dlhopisov aj cenné papiere, ktoré vznikli transformáciou úverov a pôžičiek vydané v Slovenskej republike alebo v zahraničí) dlhové investície tvorili z investičného majetku fondu na základe analýzy žalovaného 62,54 %. Pokiaľ tak žalovaný v emaile tvrdil, že Prvý realitný fond patrí do kategórie dlhopisových investícií, pravdivosť svojho tvrdenia nepreukázal, nakoľko v konaní relevantným spôsobom nepreukázal, na základe akých kritérií dospel k záveru o tom, že fond žalobcu možno zaradiť do kategórie dlhopisových investícii, keď ani po aplikácii žalovaným uvádzaných kritérií nemožno dospieť k záveru o pravdivosti žalovaným uvedeného tvrdenia o Prvom realitnom fonde. Žalobca pritom v konaní bez rozumných pochybností preukázal, že Prvý realitný fond spĺňa všetky zákonné požiadavky na jeho označenie ako fondu realitného. Samotné regulatórne zaradenie fondu žalobcu ako fondu realitného žalovaný v konaní ani nesporoval. Na účely súdneho konania však žalovaný naopak svoje tvrdenie o tom, že po vykonaní analýzy mohol byť v danom čase fond žalobcu označený a zaradený (aj) do kategórie dlhopisových investícii nepreukázal, keď neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním aplikovaných kritérií, na základe ktorých k takémuto údaju o vlastnostiach produktu žalobcu dospel. Žalobca tak v konaní uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal že Prvý realitný fond je fondom realitným a žalovaný v emaile zo dňa 11.05.2018 uviedol ohľadom kategorizácie Prvého realitného fondu nepravdivý údaj, keď uviedol, že Prvý realitný fond patrí (patril v danom čase) do kategórie dlhopisových investícii, pričom dôvodnosť a pravdivosť takéhoto označenia v konaní žalovaný relevantne nepreukázal. Reflektujúc uvedené tak konanie žalovaného, vo vzťahu k napísaniu a rozposlaniu emailu zo dňa 11.05.2018, a to v časti emailu, kde žalovaný uviedol, že: „do kategórie dlhopisových investícii a nie realitných patrí aj spomínaný IaD realitný fond...“, súd vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže.

37. Pokiaľ však žalobca namietal, že zaradením Prvého realitného fondu do kategórie dlhopisových investícii žalovaný tiež navodzoval dojem nevhodnosti investície do Prvého realitného fondu, pričom žalovaný mal v uvedenej časti emailu (Výrok II) zároveň prezentovať bezpečnejšiu alternatívu vo forme dlhopisového portfólia zostaveného z fondov, toto súd nemal v konaní preukázané. Súd mal z obsahu predmetného emailu, a to konkrétne žalobcom namietaných častí označených ako Výrok I a Výrok II preukázané, že v danom prípade sa jednalo o informáciu ohľadom investovania do korporátnych dlhopisov lokálnych firiem s tým, že tieto (a teda nie Prvý realitný fond žalobcu, ako uvádzal žalobca) sú úplne nevhodné pre bežného investora. Žalovaný ďalej v emaile uvádza žalobcom namietaný výrok: „Mimochodom do kategórie dlhopisových investícii a nie realitných patrí aj spomínaný IaD realitný fond, pretože väčšinu majetku má zainvestovanú do dlhodobých cenných papierov vydaných jednou finančnou skupinou“. Žalovaný ďalej v emaile uvádza, že „pre vylúčenie kreditného rizika jedného emitenta existuje bezpečnejšia alternatíva vo forme dlhopisového portfólia zostaveného z fondov. Vybrali sme vám dva dlhopisové fondy, ktorých kombináciou získate 7 % ročný úrok...“. Súd tak z obsahu predmetného emailu nemal preukázané, že by žalovaný vo vzťahu k Prvému realitnému fondu žalobcu v emaile uvádzal, že tento je nevhodný pre bežného investora. Rovnako z obsahu predmetnej namietanej časti emailu nemožno vyvodiť, že by žalovaný ponúkal alternatívu vo forme ním

odporúčaných dlhopisových fondov na úkor fondu žalobcu, nakoľko z obsahu emailu, ako aj z výsluchu žalovaného mal súd preukázané, že žalovaným uvedená alternatíva je navrhovanou alternatívou práve k investovaniu do korporátnych dlhopisov lokálnych firiem a nie alternatívou k investovaniu do fondu žalobcu.

38. Súd ďalej posudzoval, či namietané konanie žalovaného, teda uvedenie nepravdivej informácie o produkte žalobcu, bolo objektívne spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi, ako inému súťažiteľovi, resp. spotrebiteľom. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že konanie napĺňajúce znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže, ako aj jednotlivých jej osobitných skutkových podstát, má charakter civilného ohrozovacieho deliktu, pričom nie je potrebné, aby ujma vznikla, stačí objektívna hrozba vzniku ujmy, či už materiálnej alebo imateriálnej. Z výsluchu žalovaného mal súd preukázané, že účelom napísania emailu zo dňa 11.05.2018 bolo upozorniť adresátov emailu na novinky, funkcionalitu platformy žalovaného, upozorniť na korporátne dlhopisy s odporúčaním do týchto neinvestovať, ako aj edukácia investičných poradcov. Uvedenie nepravdivej informácie, resp. informácie, ktorej pravdivosť nebola v konaní preukázaná, pričom žalobca bez pochybností listinnými dôkazmi preukázal, že Prvý realitný fond je fondom realitným a nie dlhopisovým, žalovaným v emaile zo dňa 11.05.2018, a to informácie, že Prvý realitný fond patrí do kategórie dlhopisových investícii, je aj vzhľadom na edukatívny a informatívny charakter predmetného emailu spôsobilé ovplyvniť správanie adresátov emailu, ktorí uvedenú informáciu mohli zohľadniť pri investičných rozhodnutiach. Súd tak mal v konaní preukázanú objektívnu hrozbu vzniku ujmy na strane žalobcu a teda naplnenie všetkých troch podmienok generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa .

39. Nakoľko mal súd preukázané, že dané konanie žalovaného naplnilo všetky znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže, skúmal tiež žalobcom tvrdené naplnenie podmienok podľa osobitnej skutkovej podstaty nekalej súťaže vo forme zľahčovania podľa . Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. pre obidva prípady zľahčovania (podľa ako aj podľa ) je spoločné, že k ich naplneniu dochádza uvedením, resp. rozširovaním určitých údajov o pomeroch, výrobkoch, či výkonoch iného súťažiteľa, pričom ide o údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. Uvedenie, resp. šírenie údajov o pomeroch, výrobkoch, výkonoch súťažiteľa, resp. jeho podniku, musia byť takého charakteru, aby boli spôsobilé privodiť tomuto súťažiteľovi ujmu. Postačuje zhodne s podmienkami generálnej klauzuly nekalej súťaže len spôsobilosť privodiť ujmu, vznik ujmy sa nevyžaduje. Ujma nemusí spočívať iba v ohrození odbytových či zásobovacích možností, ale aj iných komplikácií pri podnikateľskej činnosti. Pre zľahčovanie tiež nie je nutné, aby zľahčujúci sledoval vlastný prospech a aby zľahčovanie bolo spôsobilým nástrojom tohto prospechu. Za zľahčujúci nepravdivý údaj možno považovať aj údaj sám o sebe pravdivý, ak vzhľadom na okolnosti a súvislosti, za ktorých bol urobený, môže mať zľahčujúce účinky. Takýmito typickými zľahčujúcimi údajmi sú uverejnené čiastočné nepravdy alebo údaje vytrhnuté zo súvislostí. V nadväznosti na uvedené a ako bolo súdom konštatované, súd mal preukázané, že žalovaný v emaile zo dňa 11.05.2018 uviedol nepravdivú informáciu o Prvom realitnom fonde žalobcu, keď uviedol, že tento možno zaradiť do kategórie dlhopisových investícií, pričom žalobca bez pochybností listinnými dôkazmi preukázal, že Prvý realitný fond je fondom realitným a nie dlhopisovým a žalovaný dôvodnosť označenia tohto fondu ako dlhopisovej investície nepreukázal. Takéto konanie zároveň bolo spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, pričom súd mal z výsluchu žalobcu prostredníctvom Petra Lukáča preukázané, že po rozposlaní emailu žalovaného mal žalobca množstvo stretnutí, na ktorých vysvetľoval, že Prvý realitný fond nie je fondom dlhopisovým ale realitným, a teda uvedené konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu aj vyvolaním komplikácií pri podnikateľskej činnosti žalobcu. Súd tak mal v konaní preukázané aj naplnenie znakov osobitnej skutkovej podstaty nekalej súťaže vo forme zľahčovania podľa .

40. Sumarizujúc uvedené súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný sa dopustil nekalosúťažného konania, keď v emaile zo dňa 11.05.2018 uviedol nepravdivé tvrdenie, resp. údaj o Prvom realitnom fonde žalobcu spôsobilý žalobcovi privodiť ujmu, a teda dopustil sa nekalosúťažného konania v zmysle ako aj v zmysle vo forme zľahčovania.

41. Osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené nekalou súťažou, môže sa proti rušiteľovi domáhať aj primeraného zadosťučinenia. Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú nemajetkovú ujmu. Formy, v akých možno primerané zadosťučinenie poskytnúť sú rôzne, môže ísť o ospravedlnenie,

ale aj vyplatenie peňažnej sumy. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému primeraného zadosťučinenia, a to ako vo forme ospravedlnenia ako morálnej satisfakcie, tak aj zadosťučinenia v peniazoch vo výške 50.000,00 EUR. Už zo samotnej formulácie vyplýva, že zákon uprednostňuje pri náprave nekalosúťažného konania nemateriálnu satisfakciu, avšak pre úplne špecifické a výnimočné prípady umožňuje aj zadosťučinenie vo forme peňažnej (k tomu viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

42. Keďže mal súd v konaní preukázané, že žalovaný sa uvedením nepravdivej informácie o Prvom realitnom fonde žalobcu v emaile zo dňa 11.05.2018 dopustil nekalosúťažného konania, považoval súd za dôvodný návrh žalobcu na poskytnutie primeraného zadosťučinenia od žalovaného v nepeňažnej forme. Súd považoval za primerané žalobcom požadované ospravedlnenie od žalovaného za porušenie dobrých mravov súťaže tým, že dňa 11.05.2018 odoslal email obchodným partnerom žalobcu, v ktorom uviedol nepravdivé informácie o Prvom realitnom fonde spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, jeho zaslanie žalovaným žalobcovi, ako aj uložením povinnosti žalovanému ospravedlnenie zverejniť na internetovej stránke žalovaného <http://www.eic.eu>. Súd mal za to, že v danom konkrétnom prípade ospravedlnenie predstavuje primeranú formu zadosťučinenia zohľadňujúc aj skutočnosť, že nepravdivé tvrdenie žalovaného bolo spôsobilé privodiť najmä reputačnú ujmu pre žalobcu, resp. jeho produkt, a teda dopady konania žalovaného budú uvedenou morálnou satisfakciou dostatočne zhojené. Súd považoval za primerané žalobcom požadované ospravedlnenie za porušenie dobrých mravov súťaže, jeho zaslanie žalobcovi, ako aj zverejnenie na internetovej stránke žalovaného, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný email obsahujúci zľahčujúci výrok o produkte žalobcu rozposlal cca 200-300 adresátom, a teda zverejnením textu ospravedlnenia na stránke žalovaného sa s textom ospravedlnenia budú môcť oboznámiť osoby, ktorým bol email žalovaného adresovaný. Na zabezpečenie naplnenia účelu a účinku primeraného zadosťučinenia však súd nepovažoval za primerané uloženie povinnosti zverejniť text ospravedlnenia na internetovej stránke žalovaného v súvislom období šiestich kalendárnych mesiacov. Pri zohľadnení skutočnosti, že zo strany žalovaného sa jednalo o jednorazové konanie, ktoré sa už ďalej alebo viackrát neopakovalo, išlo teda o jednorazový a nie dlhodobý zásah do práv žalobcu, považoval súd za primerané zverejnenie ospravedlnenia na internetovej stránke žalovaného v súvislom období jedného kalendárneho mesiaca a v prevyšujúcom žalobcom navrhovanom období ďalších piatich kalendárnych mesiacov súd posúdil nárok žalobcu na zverejnenie ospravedlnenia na internetovej stránke žalovaného za neprimeraný. V zmysle uvedeného, keďže súd dospel k záveru o nekalosúťažnom konaní žalovaného uvedením a rozšírením nepravdivého údaju o produkte žalobcu spôsobilom žalobcovi privodiť ujmu, súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa za toto porušenie dobrých mravov súťaže, a toto ospravedlnenie zaslať žalobcovi, ako aj zverejniť na internetovej stránke žalovaného v súvislom období jedného kalendárneho mesiaca, v prevyšujúcom časovom období piatich žalobcom požadovaných kalendárnych mesiacov súd posúdil nárok žalobcu ako neprimeraný a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

43. Žalobca sa žalobou domáhal aj primeraného zadosťučinenia v peňažnej forme, a to v sume 50.000,00 EUR. Nárok na primerané zadosťučinenie je nárokom objektívnym, ktorý nie je viazaný na naplnenie subjektívnych podmienok a je kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré postihnutý utrpel. Je vyrovnaním ujmy a určitou sankciou za nekalosúťažné konanie. Primeranosť v peniazoch vyjadreného zadosťučinenia netreba preukazovať tak, ako výšku škody alebo bezdôvodné obohatenie, malo by však zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. Bolo však povinnosťou žalobcu určitým a zrozumiteľným spôsobom tvrdiť a preukázať rozhodné skutočnosti, ktorými bol vedený k uplatneniu nároku na primerané zadosťučinenie aj v požadovanej peňažnej forme a prečo práve požadovaná suma 50.000,00 EUR je sumou primeranou. Vykonaným dokazovaním však súd nemal preukázané, že by žalobca v konaní jednoznačne tvrdil a preukazoval okolnosti, z ktorých by bolo možné dovodiť vznik a rozsah nemateriálnej ujmy, ktorá by mala byť reparovaná v peňažnej forme. Súd pri konštatovaní uvedeného záveru zohľadnil, že email žalovaného, obsahujúci zľahčujúce tvrdenie o produkte žalobcu, bol žalovaným zasielaný profesionálnym subjektom pôsobiacim na trhu kolektívneho investovania, jednalo sa o jednorazový a neopakujúci sa zásah do práv žalobcu. Z výsluchu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca nevedel kvantifikovať rozsah intenzity nekalosúťažného konania žalovaného v pomere k vykázanému zisku žalobcu v období, kedy došlo k realizácii nekalosúťažného konania a požadovaná suma peňažného zadosťučinenia mala predstavovať sumu pre žalovaného dostatočne citeľnú, nie však likvidačnú, a teda nebolo preukázané, že by uplatnená suma peňažného zadosťučinenia akokoľvek zohľadňovala dôsledky v majetkovej sfére žalobcu spôsobené zásahom do nemateriálnej sféry žalobcu. Reflektujúc uvedené súd dospel k záveru, že žalobca vo vzťahu k

uplatnenému nároku na zadosťučinenie v peňažnej forme v sume 50.000,00 EUR netvrdil a nepreukázal vznik nehmotnej ujmy na strane žalobcu tak, aby túto bolo možné reparovať zadosťučinením vo forme peňažného plnenia a naopak k požadovanému nároku odvodiť vznik a rozsah nemateriálnej ujmy žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd žalobou uplatnený nárok na zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 50.000,00 EUR ako nedôvodný zamietol.

44. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Žalobca aj žalovaný mali v spore čiastočný úspech, keď súd žalobe v časti žalobcom požadovaného primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia vyhovel, pričom však čiastočne žalobu zamietol v rozsahu žalobcom požadovaného časového obdobia, počas ktorého malo byť zverejnené ospravedlnenie na internetovej stránke žalovaného. V časti nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia v peňažnej forme vo výške 50.000,00 EUR súd žalobu zamietol. Vzhľadom k tomu, že žalobca aj žalovaný mali v konaní zásadne rovnaký čiastočný úspech, a to žalobca v časti požadovaného primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia a žalovaný v zamietnutej časti vo vzťahu k žalobcom požadovanému primeranému zadosťučineniu aj v peňažnej forme, súd s poukazom na ustanovenie rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).