Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/34/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: N. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. M. K. XXXX, XXX XX B. M. L., Š. G. P., právne zastúpený Burian & partners, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti odporcovi: P. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. M. XXX, XXX XX B. M. L., Š. G. P., právne zastúpený JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom so sídlom Bottova 7, 010 01 Žilina, IČO: 31 931 723, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Návrh v plnom rozsahu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.02.2012 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 21.02.2012 a po výzve súdu na odstránenie vád návrhu na začatie konania podľa ust. vo forme uznesenia č. k. -34 zo dňa 23.03.2012 upraveným podaním zo dňa 29.03.2012 doručeným súdu dňa 30.032012 domáhal proti odporcovi rozhodnutia súdu, ktorým by bola odporcovi uložená povinnosť ospravedlniť sa navrhovateľovi na najbližšom valnom zhromaždení Združenia súkromných vlastníkov lesnej pôdy M., Ž. - G. J. W., konanom po právoplatnosti rozhodnutia súdu v znení: „Ja, P. B. sa ospravedlňujem za nepravdivé výroky, ktoré som uviedol v listoch zasielaných členom Združenia súkromných vlastníkov lesnej pôdy M., Ž. - G. a W.. Nie sú pravdivé moje tvrdenia, že N. L. - nehospodári v spoločnom lese podľa stanov schválených na Valnom zhromaždení v roku 1999, ale drevo svojvoľne ťaží bez súhlasu majiteľov a odpredáva bez evidencie skutočne vyťaženého dreva, čím bolo znemožnené vlastníkom lesa kontrola finančných prostriedkov, - svojvoľne pri prerezávke poškodzoval porasty, pričom vyťažené drevo bolo odpredávané bez súhlasu vlastníkov pozemkov, čím boli títo poškodení finančne a došlo zo strany pána L. k neoprávnenému obohateniu, - pestovanie lesa a ošetrovanie nebolo v súlade s platným lesohospodárskym plánom, pričom pán L. neposkytol žiadne doklady o nakladaní s finančnými prostriedkami určenými na pestovanie lesa, - prevádzal pozemky neznámych vlastníkov na seba a obdaroval nimi príslušníka policajného zboru p. U..“, ďalej uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a súčasne uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Navrhovateľ návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil tým, že účastníci sú členovia Združenia súkromných vlastníkov lesnej pôdy M., Ž. - G. a W. (ďalej len „Združenie“), ktoré bolo založené na dosiahnutie spoločného hospodárenia v lesnej pôde v zmysle ust. a nasl. Navrhovateľ je predsedom uvedeného Združenia na základe väčšinovej voľby členov združenia už 11 rokov. Odporca už od roku 2010 svojim konaním závažným spôsobom zasahuje do jeho osobnostných práv, najmä do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a závažným spôsobom poškodzuje jeho dobré meno. Odporca dňa 17.09.2011 na Valnom zhromaždení Združenia

pred skupinou prítomných členov Združenia, ktorých bolo minimálne 40 uviedol nepravdivé tvrdenie: „Keď som dal trestné oznámenie, tak behom dvoch mesiacov tento nakradnutý majetok previedol na pána U..“. Uvedeným tvrdením chcel odporca poškodiť jeho meno ako osoby a tiež ako predsedu Združenia pred členmi Združenia, nakoľko odporca má preukázateľný záujem byť predsedom tohto Združenia. Navrhovateľ v ďalšom uviedol, že odporca uvedené nepravdivé a difamačné tvrdenia šíri ďalej, neupúšťa od zásahov do jeho osobnostných práv. Rozposiela poštou listiny, v ktorých udáva, že: navrhovateľ - neoprávnene prevádzal pozemky neznámych vlastníkov na seba, - tieto následne neoprávnene prevádzal na pána U., - je zlodej, kradne, dopúšťa sa sprenevery, - spôsobil členom Združenia škodu, - bez súhlasu spoluvlastníkov ťažil drevnú hmotu, - pri prevádzke poškodzuje lesný porast, - okráda členov združenia, - hospodári v lese v rozpore s lesným hospodárskym plánom, - nevydáva potrebné doklady. Odporca pri svojom konaní neostáva len pri ústnom a písomnom šírení neprávd, skresľujúcich informácií a haniacich tvrdení. Podáva na navrhovateľa opakovane niekoľko trestných oznámení a následne šíri v obci a v Združení, že je navrhovateľ vyšetrovaný. Všetky podané trestné oznámenia však boli orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnuté. Okrem toho odporca podal podnet na Daňový úrad Kysucké Nové Mesto na navrhovateľa ohľadom preskúmania účtovných dokladov z hospodárenia Združenia za rok 2009, podania vysvetlení k vedeniu účtovnej evidencie Združenia a preverenia formy vyplácania podielov jednotlivým členom Združenia. Navrhovateľ tak uzavrel, že je nepochybné, že odporca svojim konaním robí všetko pre to, aby bolo jeho meno „pošpinené“ v očiach spoločnosti, v ktorej sa pohybuje. Okrem toho odporca neustálym podávaním trestných oznámení bez opodstatneného základu zmätočným spôsobom zasahuje do jeho ľudskej dôstojnosti, ktorým konaním odporcu sa odôvodnene cíti šikanovaný, nakoľko sa musí opakovane dostavovať k orgánom činným v trestnom konaní, podávať vysvetlenia, cíti sa ako „kriminálnik“, neustále odpovedá na zvedavé a nedôverčivé otázky susedov a známych. Konanie odporcu tak zasiahlo značným spôsobom aj do jeho rodinného života, nakoľko neustály stres, ktorý kvôli odporcovi pociťuje má dopad aj na medziľudské vzťahy s jeho blízkymi osobami. Všetky odporcom udávané informácie a údaje sú nepravdivé. Ich šírenie spôsobilo značný rozruch v Združení i v obci, v ktorej žije navrhovateľ. Konaním odporcu došlo k neoprávneným zásahom do jeho cti, dôstojnosti a dobrého mena. Klamlivé a hanlivé tvrdenia odporcu značným spôsobom zasiahli tiež do jeho intímnej sféry, kde narušili jeho rodinný a spoločenský život. Uvedený zásah predstavuje v značnej miere zníženie jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti najmä v obci a Združení. Bezpochyby ide o závažnú ujmu, nakoľko vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, na intenzitu zásahu a jeho trvanie a tiež dôsledky o jej závažnosti svedčia. Konanie odporcu napĺňa znaky zásahu do jeho osobnostných práv, zásah je neoprávnený a je objektívne spôsobilý negatívne dopadnúť na jeho osobnosť. Navrhovateľ na záver uviedol, že v danom prípade je možné upustiť od neoprávneného zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti, avšak nie je možné odstrániť následky tohto zásahu. Primerané zadosťučinenie v podobe morálneho zadosťučinenia v tomto prípade nemožno považovať za postačujúce, nakoľko prípadné ospravedlnenie, či iná forma morálneho zadosťučinenia zo strany odporcu by nepokryla všetky sféry jeho života, ktoré boli konaním odporcu poznačené. Vzhľadom na to požaduje od odporcu náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu protiprávnym konaním odporcu vznikla. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, pri jej určení vychádzal zo závažnosti zásahu do jeho práv a teda zo závažnosti nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla. Má za to, že náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur je adekvátna intenzite zásahu, ako aj následku, ktorý mu zásah spôsobil, ako aj osobám jemu blízkym. Náhrada vo výške 20.000,- eur by mohla aspoň čiastočne zmierniť nemajetkovú ujmu, ktorá mu preukázateľne vznikla. Odporca sa k doručenému návrhu na začatie konania vrátane podania navrhovateľa zo dňa 29.03.2012 písomne na výzvu súdu vyjadril podaním zo dňa 04.06.2012, v ktorom namietal, že nesúhlasí s podaným návrhom, nakoľko nie je pisateľom listov zasielaných členom združenia. Je pravdou, že vzťahy medzi účastníkmi konania, ako aj vzťahy medzi členmi združenia nie sú dobré. Avšak kritika niektorých postupov navrhovateľa ešte nezakladá relevantný dôvod na podanie predmetného návrhu a na žiadanie ešte aj neprimerane vysokej nemajetkovej ujmy. Či ako občan alebo člen Združenia má právo a dokonca povinnosť v prípade podozrenia protiprávneho konania podať trestné oznámenie, ktorý inštitút využil. Trestné oznámenie na navrhovateľa nepodal iba on, ale aj U. D., K. Y., L. W.. Rovnako aj navrhovateľ podal trestné oznámenie na neho, ale aj tiež na A. A.. Členovia Združenia dostali taktiež fotokópie uznesenia OR PZ Čadca ČVS: ORP-656/OVK-CA-2011 zo dňa 23.12.2011, ktorým bola vec na základe trestného oznámenia navrhovateľa na odporcu odovzdaná správnemu orgánu na prejednanie priestupku, pričom toto uznesenie o vybavení bolo vyšetrovateľom doručené iba účastníkom konania a bolo rozposlané neznámym odosielateľom. Odporca ďalej uviedol, že tvrdí a opakovane to zdôrazňuje, že nie je autorom listov, ktoré navrhovateľ uvádza v návrhu a kritiku adresovanú dňa 17.09.2011 na valnom zhromaždení Združenia na adresu navrhovateľa predniesol inou formou, ako

uviedol navrhovateľ. Vzhľadom na uvedené, preto odporca navrhoval návrh zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 08.10.2013, dňa 04.03.2014, dňa 06.05.2014, dňa 09.09.2014, dňa 28.10.2014 a dňa 13.01.2015 a vo veci napokon rozhodol na pojednávaní dňa 10.02.2015. Skutkovú a právnu argumentáciu v spore navrhovateľ v konaní zhrnul prostredníctvom svojho právneho zástupcu v jeho záverečnom prednese na pojednávaní dňa 10.02.2015, v ktorom tento uviedol, že navrhovateľ v plnom rozsahu zotrváva na podanom návrhu, pričom sa pridržiava tak skutkovej, ako aj právnej argumentácie prezentovanej v návrhu. Má za to, že odporca svojim konaním, ktoré je špecifikované v návrhu, neoprávnene zasiahol do cti, dôstojnosti a dobrého mena navrhovateľa, pričom takéto konanie je nielenže objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnej a mravnej integrity navrhovateľa a privodiť mu v tejto sfére ujmu a ohroziť, resp. znížiť jeho spoločenský status, pričom k uvedeným ujmám na strane navrhovateľa aj reálne došlo. Odporca v priebehu konania sám uviedol, že bol jedným z autorov listov, na ktorých je uvedený ako odosielateľ a ktoré sú žurnalizované na č. l. 7 a 11 súdneho spisu a s identickým obsahom adresovaných aj iným osobám, v ktorých vykresľoval navrhovateľa ako kriminálnika a zlodeja. Odporca sa takisto priznal, že obálky, ktorých obsah tvorili uvedené listy, rozposielal adresátom on osobne. Odporca však nepravdivé a hanlivé tvrdenia o navrhovateľovi nešíril len prostredníctvom korešpondencie, ale aj osobne medzi obyvateľmi v obci, a to nielen v súkromnej rovine, ale aj na verejnosti, čo demonštrujú či už výpovede svedkov, ako aj zvukový záznam priebehu Valného zhromaždenia Združenia, ktoré sa konalo dňa 17.09.2011. Skutočnosť, že inkriminovaný výrok: „Keď som dal trestné oznámenie, tak behom dvoch mesiacov tento nakradnutý majetok previedol na p. U..“ uviedol odporca na adresu navrhovateľa na Valnom zhromaždení Združenia dňa 17.09.2011, potvrdzuje jednak výpoveď navrhovateľa, ako aj svedecké výpovede svedkov zo dňa 06.05.2014. Toto konanie odporcu v kumulácii s nespočetným ba až šikanóznym podávaním trestných oznámení zo strany odporcu na navrhovateľa privodil stav, kedy bol navrhovateľ v očiach spoločnosti vnímaný ako kriminálnik a zlodej. Konaním odporcu sa nielenže znížil spoločenský status navrhovateľa, ale boli vážne narušené aj jeho rodinné vzťahy, pričom tieto negatívne následky majú trvalý charakter. Má za to, že odporca je pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní, nakoľko neoprávnene zasiahol do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, ako bolo podľa jeho názoru preukázané v tomto konaní. Keďže zadosťučinenie v morálnej podobe v tomto prípade nemožno považovať za dostačujúce, nakoľko navrhovateľova dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti bola v súvislosti s konaním odporcu v značnej miere znížená a rodinné vzťahy navrhovateľa vážne poškodené, navrhovateľ sa legitímne domáha tiež náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom z hľadiska intenzity zásahu považuje žalovanú sumu za adekvátnu. Právny zástupca odporcu zhrnul skutkovú a právnu argumentáciu odporcu v spore rovnako vo svojom záverečnom prednese na pojednávaní dňa 10.02.2015 tak, že naďalej žiadal návrh v danej veci zamietnuť. V prvom rade poukazoval na rozpor samotného navrhovateľa v návrhu, ako aj v jeho prednesoch na pojednávaniach, kde uvádzal rozporné skutočnosti s tými, ako ich uvádzal po poučení o trestnoprávnych následkoch pred vyšetrovateľom v trestnej veci vedenej OR PZ Čadca OO PZ Čadca, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality pod ČVS: ORP-656/OVK-CA-2011. V ďalšom spochybňoval hodnovernosť tvrdenia navrhovateľa v konaní vzhľadom na zatajené údaje v tlačive ohľadom oslobodenia od súdnych poplatkov a taktiež na osvedčenie o vyhlásení o vydržaní, ktoré vzbudzuje vážne pochybnosti vzhľadom na to, že svedkami tohto úkonu mali byť osoby, ktorá jedna v tom čase mala 1 rok a druhá osoba 18 rokov a ktoré neboli spôsobilé potvrdiť skutočnosti uvádzané v osvedčení o vydržaní. Ďalší rozpor v správaní a výpovedi navrhovateľa vidí odporca v tom, že navrhovateľ uviedol, že v roku 2012 ponúkol funkciu predsedu Združenia, pričom aj samotný odporca mal šancu, ale rozporne s touto uvádzanou skutočnosťou navrhovateľ zosnoval a je autorom vyhlásenia 41 osôb, kde potvrdil, že chodil za podpismi, pričom sám spochybnil pravosť niektorých podpisov a sám uviedol, že jeden účastník podpísal druhého účastníka. V tejto súvislosti právny zástupca odporcu ďalej uviedol, že poukazuje aj na dôkaznú núdzu navrhovateľa, nakoľko na pojednávaní dňa 13.01.2015 zrejme pod tlakom týchto dôkazov netrval na ospravedlnení a žiadal uhradiť len trovy. Doslova povedal: „chcel by som ešte uviesť, že ma to celé mrzí. Nechcem odporcu tu nejako osočovať. Nechcem ospravedlnenie. Ja to beriem tak, že keby mi odporca uhradil trovy tohto konania ako aj trovy trestných konaní, by sme to mohli skončiť.“. Až po porade so svojim právnym zástupcom uviedol, že berie svoje vyjadrenie, že nechce ospravedlnenie späť a trvá na podanom návrhu. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že utrpel nejakú ujmu, odporca má za to, že táto ujma nebola v konaní preukázaná ani samotným výsluchom účastníka - navrhovateľa, ani svedkami a ani nevyplýva zo žiadnych listinných dôkazov. Poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ je stále predsedom Združenia, takže neutrpel

žiadnu ujmu. Manželka sa s ním nerozviedla. Nepodala dokonca ani návrh na rozvod, takže v tomto pohľade nebolo ničím preukázané narušenie manželských vzťahov, resp. rodinných vzťahov. Takisto navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom, že by utrpel vzhľadom na skutočnosti, ktoré tvrdil v tomto konaní, na jeho zdravotnom stave. Odporca má za to, že navrhovateľ ako predseda Združenia je verejne činnou osobou, u ktorej je predpoklad, že musí zniesť väčšiu mieru kritiky ako bežný občan. Jedná sa o výhrady a kritiku, ktorá je pri takomto druhu výkonu funkcie úplne bežnou zo strany členov združenia tak, ako to potvrdili aj niektorí svedkovia, že v podstate v týchto združeniach na Slovensku dáva každý na každého trestné oznámenie. Pokiaľ poukazuje navrhovateľ, že neboli potvrdené tie skutočnosti, za ktoré sa žiada ospravedlniť, odporca má za to, že v konaní práve naopak boli zistené objektívnym spôsobom nedostatky v riadení predsedu tohto združenia, pretože sám priznal, že jedna parcela mu ušla. To znamená, že osvedčil si pozemky a iných vlastníkov ako tých, ktorých mal. Čo sa týka samotného inkriminovaného výroku, ktorý sa tu kladie za vinu, resp. na ktorý sa poukazuje v tomto konaní, v tomto výroku, aj keď nie je možné zistiť autora, kto ho povedal, ale pokiaľ sa poukazuje na výrok, bolo preukázané, že skutočne tento majetok bol prevedený darovacou zmluvou na túto tretiu osobu. V tejto súvislosti odporca poukazuje na to, že bol obídený zákon, nakoľko bolo zákonnou povinnosťou vlastníka ponúknuť z titulu predkupného práva spoluvlastnícky podiel ostatným podielovým spoluvlastníkom, takže tu vidí odporca takisto porušenie zákona na strane navrhovateľa, ktoré však ale nie je predmetom tohto konania. Je dôležité však zdôrazniť, že nikto, nikdy, to neuviedol, že by navrhovateľ niečo konkrétne ukradol. Je tam všeobecná konštatácia „tento nakradnutý majetok“. Nebolo tak vo výroku uvedené, či bol nakradnutý v roku 1863, 1907 alebo v akomkoľvek období v minulosti. Má za to, že nemožno preto poukazovať a sťahovať si navrhovateľom na seba otázku konkretizácie, resp. zosobnenia si toho, kto mal niečo ukradnúť, čo sa týka majetku. Ďalej právny zástupca odporcu uviedol, že podľa názoru odporcu petit v danej veci je nesprávne uvedený a je nevykonateľný. Nie je totiž adekvátne a možné, aby sa odporca ospravedlnil na najbližšom valnom zhromaždení za nepravdivé výroky, ktoré boli však uvedené v listoch, pretože tieto boli zaslané len niektorým členom združenia, ktorí však neboli na valnom zhromaždení. Takisto má za to, že v konaní nebolo ničím preukázané, že výroky uvedené v listoch sú nepravdivé, práve naopak v konaní bola preukázaná z výpovedí svedkov ako aj z listinných dôkazov pravdivosť týchto skutočností. V petite taktiež nie je uvedené ospravedlnenie za výroky, ktoré mali odznieť na valnom zhromaždení. Ako jeden z hlavných dôvodov, prečo návrh považuje za bezpredmetný, je odporcom od počiatku namietaná jeho pasívna legitimita v spore. Odporca ako fyzická osoba neuviedol v listoch nikdy svoje tvrdenia, pretože nie je autorom ani pisateľom predmetných listov. Výroky a tvrdenia boli konštatované v správe, ktorá bola prečítaná na valnom zhromaždení združenia I.. T. F.. Na tomto valnom zhromaždení bol zvolený nový predseda združenia, ktorým bol odporca, ktorého výbor združenia poveril, aby neprítomným členom na tomto valnom zhromaždení zaslal listy, v ktorých bola uvedená konštatácia prednesenej správy. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného obsahu listiny, kde je konkrétne uvedené, že v správe bolo konštatované, to znamená, nie je to názor odporcu ako fyzickej osoby, ale sa len poukazuje, že v správe boli konštatované skutočnosti, ktoré sú uvedené v listine. Taktiež je veľmi dôležitým faktom, že v liste je uvedené, že za výbor Združenia predseda P. B.. To znamená, že nedošlo k autorizácii tejto listiny odporcom ako fyzickou osobu, ale bolo to rozposlané za výbor Združenia predseda P. B.. Bolo teda preukázané, že odporca tým, že rozoslal listy, konal tak v mene výboru Združenia a nie ako fyzická osoba vo svojom mene. Preto nie je na mieste obsah petitu, v ktorom navrhovateľ žiadal: „Ja P. B. sa ospravedlňujem za nepravdivé výroky, ktoré som uviedol v listoch zasielaných... Nie sú pravdivé moje tvrdenia“. Nejde o tvrdenia odporcu, sú to tvrdenia, resp. časť obsahu správy, ktorá bola zaslaná neprítomným účastníkom na valnom zhromaždení, a preto odporca nevidí dôvod, prečo by sa mal ospravedlňovať na valnom zhromaždení. Taktiež považuje návrh v časti o zaplatenie sumy vo výške 20.000,- eur za neprimeraný, nereálny a nenáležitý, nakoľko má za to, že z dôvodov, ktoré už uviedol vo svojom prednese, navrhovateľ neutrpel žiadnu škodu a ani žiadnu ujmu, najmä v takom rozsahu, aby bolo potrebné pristúpiť k priznaniu akejkoľvek sumy z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Súd tak vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, ako aj prehratím zvukového záznamu predloženého na výzvu navrhovateľa urobenú prostredníctvom súdu svedkom C. U., pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam (jednak priamo ďalej uvedeným a z dôvodu väčšej stručnosti a prehľadnosti tohto odôvodnenia uvedeným v rámci právneho posúdenia veci). V navrhovateľom predloženom nedatovanom liste adresovanom Ľ. Q. a S. L. (na č. l. 7 a 11 spisu) sa udáva, že dňa 17.09.2011 bolo zvolané z podnetu výboru mimoriadne Valné zhromaždenie Združenia. Valné zhromaždenie zvolal výbor Združenia z toho dôvodu, že predseda Združenia p. N. L. nebol schopný zvolať výbor za 11 rokov. Na tomto zasadnutí boli vlastníci informovaní o hospodárení a

spravovaní spoločného majetku p. N. L.. V správe bolo konštatované: 1. p. N. L. nehospodári v spoločnom lese podľa stanov schválených na Valnom zhromaždení v roku 1999, ale drevo svojvoľne ťaží bez súhlasu majiteľov a odpredáva bez evidencie skutočne vyťaženého dreva, čím bolo znemožnené vlastníkom lesa kontrola finančných prostriedkov. Za uvedené hospodárenie bolo daných viacero podnetov na trestné stíhanie, 2. p. N. L. svojvoľne pri prerezávke poškodzoval porasty pričom vyťažené drevo bolo odpredávané bez súhlasu vlastníkov pozemkov, čím boli títo poškodený finančné a došlo zo strany p. L. k neoprávnenému obohateniu. 3. bolo zistené, že pestovanie lesa a ošetrovanie nebolo v súlade s platným lesohospodárskym plánom, pričom p. L. neposkytol žiadne doklady o nakladaní s finančnými prostriedkami určenými na pestovanie lesa, 4. p. L. v roku 2006 založil ďalšie Združenie vlastníkov lesnej pôdy W., na základe spoločných podpisov vlastníkov, pričom tieto pozemky už boli v roku 1999 združené do hospodárenia Združenia. K jeho založeniu priložil prezenčnú listinu zo sfalšovanými podpismi, 5. zistili sme, že p. L. prevádzal pozemky neznámych vlastníkov na seba a opätovne nimi obdaroval príslušníka policajného zboru p. U.. Na základe uvedených skutočností Valné zhromaždenie prijalo väčšinou prítomných uznesenie, ktorého kópiu Vám prikladáme. Ak s uvedeným uznesením z valného zhromaždenia súhlasíte podpíšte a zašlite prosím priloženú návratku na adresu: P. B., M. XXX,U..P..Č.. XXXXX, č. telefónu: XXXX XXX XXX. Za výbor Združenia predseda P. B.. Ako príloha listu je označené: uznesenie z VZ Združenia a 1,- euro na poštovné. V vyššie uvedenému listu priloženej listine označenej ako „Návrh na uznesenie Valného zhromaždenia ZVSLP M. Ž. G.- W. konaného dňa 17.09.2011“ (na č. l. 8 a 12 spisu) sa udáva: 1. Schvaľuje do: mandátovej komisie: I.. C. Y., Š. P.; návrhovej komisie: Ľ. Y., B. T.; volebnej komisie: T. U., Č. T. a) schvaľuje správu o činnosti výboru ZSVLP M. Ž. G.- W., b) odvolanie p. N. L. s funkcie predsedu ZVSLP M. Ž. G.- W., K.) výbor v zložení: predseda: P. B., podpredseda: I.. T.M. F., hospodár: Q. Ľ., členovia: K. Y., U. D., V. U., U. T., revíznu komisiu: predseda: T. Š., I.. C. Y., R. L., d) zrušenie združenia ZSVLP W. a uvedené pozemky ponechať v hospodárení ZSVLP Ž. G., vrátane pozemkov súkromných vlastníkov lesov z Č., ak budú chcieť byť v združení, e) zákaz ťažby dreva v prebierky v Združení do 31.03.2012, s výnimkou ťažby 25-30 m3 guľatiny na ďalšiu hospodársku činnosť ZSVLP M. Ž. G.. To sa netýka kalamity. Ostatné činnosti budú prebiehať podľa schváleného Programu starostlivosti o lesy- PSOL(predtým LHP), f) schvaľuje zásady hospodárenia v spoločenstve z roku 1999. Pred ťažbou budú vlastníci, na ktorých bude ťažba prebiehať oboznámení na Valnom zhromaždení podľa plánu OLH. S hospodárskym výsledkom budú oboznámení na budúcom Valnom zhromaždení. g) predseda ZSVLP M. Ž. G. bude mať mandát podpisovať zmluvy dohody po ich schválení výborom, prípadne Valným zhromaždením, h) odmenu hospodárovi ZSVLP M. Ž. G.É. vo výške 4,-eur/hod, predsedovi vo výške 170,- eur/mesiac, i) mandát zvoleného výboru a predsedu bude na dobu 4 roky od termínu zvolenia, j) p. P. B. a p. U. D. ustanoviť za členov Lesnej stráže, 2. Ukladá výboru: a) vyžiadať od p. L. N. všetky doklady o hospodárení v spoločenstve do 01.10.2011, b) výboru predložiť Program starostlivosti o lesy (predtým LHP) na Valnom zhromaždení, K.) N.V. L. má odovzdať dokumentáciu o hospodárení v ZSVLP M. Ž. G., vrátane uvedenia čísla účtu, stav finančných prostriedkov na účte, pečiatok zmlúv o spravovaní finančných prostriedkov neznámych vlastníkov do 1.10.2011 novozvolenému predsedovi a výboru ZSVLP M. Ž. G., d) podniknúť príslušné právne kroky na zrušenie neoprávneného vlastníctva p. N. L. a C. U., ktoré získali neoprávneným prevodom po neznámych vlastníkov, e) predsedu a výbor ZSVLP M. Ž. G. uzavretím zmluvy s novým odborným lesným hospodárom a oboznámiť s týmto členov ZSVLP na budúcom Valnom zhromaždení. Odporúčanie - Audit - Ročná evidencia majetku V vyššie uvedenému listu priloženej listine označenej ako „Prehlásenie“ sa udáva: Súhlasím s Uznesením Valného zhromaždenia Združenia vlastníkov lesnej pôdy M. Ž. - G., W.Č. konaného dňa 17.09.2011; meno: Q. Ľ. s uvedením miesta pre podpis, avšak bez podpisu (na č. l. 10 spisu) a meno: L. S. s uvedením miesta pre podpis, avšak bez podpisu (na č. l. 14 spisu). Súd považoval medzi účastníkmi napokon v konaní za nesporné, že vyššie uvedený list fyzicky odoslal viacerým členom Združenia, medzi iným konkrétne aj Ľ. Q. a S. L. odporca. V listine predloženej navrhovateľom označenej ako „Pozvánka“ (na č. l. 17 spisu) sa udáva: - pozývame Vás na Valné zhromaždenie Združenia dňa 18.02.2012v P. U. na M. K. v B. M. L.. Vaša účasť na Valnom zhromaždení alebo Vami splnomocnenej osoby je veľmi dôležitá, ak Vám záleží na Vašom

vlastnom majetku. v roku 1999 spravovali osoby, ktoré sú podozrivé zo spáchania závažných trestných činov a poručení dohôd vlastníkov majetku (Vás a Vašich príbuzných predkov, ktorý tento majetok poctivo nadobudli). Nenechajte si svoj majetok rozkrádať a poškodzovať podvodníkmi, a preto začnite konečne konať, starať sa o svoj majetok a nenechajte sa okrádať !!!!! - od 17.09.2011, kde bola na Valnom zhromaždení Združenia schválená dohoda o zákaze všetkých ťažieb, okrem ťažieb nutných a podliehajúcich zákonom SR. Táto dohoda vlastníkov bola porušená zo strany bývalého predsedu Združenia a bolo vyťažené neoprávnene 500-700 m3 drevnej hmoty (guľatiny) v porastoch za B.. - škoda spôsobená v spoločnom vlastníctve je cca 700 m3 x 70,- eur = 49.000,- eur (1.476.174,- Sk). !!;; ďalej nasleduje predtlač splnomocnenia a za týmto text. Ak sa nemôžete zúčastniť a naozaj Vám záleží na Vašom majetku pošlite splnomocnenie na adresu odosielateľa, ktorého tiež, ako aj členov nového výboru spoluvlastníkov v Združení môžete splnomocniť, ak máte v nich dôveru. Ďakujeme. Spoluvlastníci Združenia. Z rubu tejto listiny vyplýva, že bola zaslaná poštou odosielateľom - odporcom pánovi S. T.. V navrhovateľom predloženom vyhlásení (na č. l. 148 spisu) sa udáva: Ja dolu podpísaný člen Združenia súkromných vlastníkov lesnej pôdy M. - G., Ž. J. W. (viď príloha č. 1 - prezenčná listina) týmto vyhlasujem, že nesúhlasím z postupom a priebehom Valného zhromaždenia zo dňa 17. septembra 2011, z dôvodu:

- Valné zhromaždenie nebolo uznášania schopné, Valného zhromaždenia sa nezúčastnila väčšina členov združenia, ktorých podielové vlastníctvo je väčšie ako polovica všetkých členov združenia ich podielov (68 ha), - zvolený výbor ako aj revízna komisia nebola zvolená nadpolovičnou väčšinou prítomných podielových vlastníkov členov združenia, - podľa prvého hlasovania bolo na prezenčnej listine podpísaných 19 členov, pričom len 16 členov hlasovalo. Neobjektívnym - nie zákonným spôsobom zvoleným členov výboru Združenia súkromných vlastníkov lesnej pôdy M. - G., Ž. J. W. zo dňa 17. septembra 2011 týmto: - zakazujem moje zastupovanie pred právnickými alebo fyzickými osobami, štátnymi inštitúciami ako aj iných spoločenských organizácií, - zakazujem, aby v mojom mene (výšky môjho hlasovacieho práva ako člena združenia) vykonávali vyhlásenia, - zakazujem všetky aktivity na mojich podieloch v lesných porastoch, ktorého sú súčasťou združenia, - zakazujem, aby boli osoby zo združenia volené do Lesnej stráže, Občianskych združení a iných organizácií, ktoré svojím postavením a významom by zastupovali združenie, - zakazujem hospodáriť na mojich podieloch, ktoré sú súčasťou združenia, - zakazujem vstup na moje pozemky, v ktorých som podielový vlastník a sú začlenené do združenia. Zároveň žiadam aby N. L. naďalej plnil svoje povinnosti predsedu Združenia súkromných vlastníkov lesnej pôdy M. - G., Ž. J. W., ktoré vyplývajú zo Zmluvy združenia a platných zákonných noriem Slovenskej republiky. Podľa prezenčnej pečiatky Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste, bola táto listina doručená tomuto úradu dňa 14.11.2011. Predmetné vyhlásenie podľa prezenčnej listiny medzi inými 41 osobami mali tiež podpísať: pod por. č. 1. navrhovateľ, pod por. č. 2. S. L., W. XXX, B. M. L., pod por. č. 9. I.. S. T.A., Q. C. XXX, pod por. č. 25 C. U., X. L. XXXX/XX, B. M. L. a pod por. č. 41 Ľ. Q., B. M. L. XXX/XX; t. j. navrhovateľ a navrhovateľom označení svedkovia. Obvodný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. G.-S.-G.-XX/XXX-XXX/XBD zo dňa 21.05.2012 (na č. l. 59 pripojeného vyšetrovacieho spisu Obvodného úradu Žilina spis. zn. XXXX/XXXXX/ObÚ G.), ktorý podľa doložky vyznačenej na tomto rozhodnutí nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2012, ako príslušný správny orgán vo veciach priestupkov podľa konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. , ktorého sa mali dopustiť odporca, T. F., Ľ. Q., K. Y., U. D., V. U. J. U. T., a to tým, že v trestnom oznámení vedenom na OR PZ Čadca pod Č.:G.-XXX/OVK-K.-XXXX zo dňa 09.11.2011, s ktorým bol navrhovateľ oboznámený dňa 09.12.2011 mali uviesť nepravdivé údaje, a to dobu vykonávania ťažieb, ktorá nezodpovedá skutočnosti, údaj o množstve ťažby, ktorý nezodpovedá skutočnosti, a ďalej mali uviesť, že navrhovateľ sa neoprávnene obohacuje, čo sa nezakladá na pravde a iné skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde, čím mali navrhovateľa uraziť na cti, zastavil podľa ust. , nakoľko skutok, o ktorom sa konalo, nie je priestupkom. Správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania, a to výpoveďami obvinených, navrhovateľa a spisového materiálu vyplynulo, že výbor Združenia, ktorého členmi sú obvinení, nebol spokojný s hospodárením s drevom a finančnými prostriedkami združenia, a preto podal trestné oznámenie na predsedu združenia, t. j. navrhovateľa pre nedovolenú ťažbu a krádež guľatiny a žiadal, aby sa vec prešetrila. Uznesením zo dňa 14.12.2011 bolo trestné oznámenie odmietnuté z dôvodu, že nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa Proti predmetnému uzneseniu bola dňa 21.12.2011 podaná sťažnosť. Navrhovateľ k veci uviedol, že na neho bolo podaných viac oznámení, kde však všetky boli zamietnuté, kde však podania sa dotkli jeho osobného života, mnoho ľudí s ním nekomunikuje, má problémy aj doma s manželkou. Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok vyslovene označené v zákone. Priestupok urážky na cti možno spáchať slovným

alebo písomným výrokom alebo prejavom, ale aj inak, napr. posunkom, vyobrazením ako aj fyzickým napadnutím, pokiaľ nedôjde k ublíženiu na zdraví. Urážka alebo zosmiešnenie môže spočívať aj oznámení nepravdivého údaju o inej osobe alebo pravdivého, avšak hanlivého, zavrhnutiahodného. Samotný výrok alebo skutok však nestačí sám o sebe na naplnenie nejakého priestupku, platí totiž pravidlo, že nikto sa nemôže dopustiť urážky, ak sám nevie, že uráža. Každý má právo sám alebo s iným obrátiť sa vo veci verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami, čo aj obvinení ako členovia združenia učinili, keďže mali podozrenie na nehospodárne zaobchádzanie s drevom a finančnými prostriedkami združenia, čo však nemožno subsumovať po skutkovú podstatu priestupku urážky na cti. Navrhovateľ, pokiaľ sa cíti byť dotknutý na svojich osobnostných právach ako fyzická osoba, má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Občianskoprávna úprava ochrany osobnosti vychádza z druhej hlavy SR, najmä z článkov 14, 15, 16, 19, 20 a 21. Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje v ust. až 16. Na základe uvedených skutočností správny orgán konania voči obvineným, ktorých konanie podľa právneho názoru správneho orgánu nenapĺňal znaky priestupku im kladeného za vinu, zastavil podľa , nakoľko skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupok tak, ako je pojem priestupku v zákone definovaný. Poverený príslušník policajného zboru Obvodného oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto uznesením Č.:G.-XXX/KM-K.-XX zo dňa 15.06.2010 (na č. l. 39 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Kysucké Nové Mesto Č.:G.-XXX/KM-K.-XXXX) podľa vec trestného oznámenia odporcu ohľadom podozrenia z prečinu sprenevery podľa , ktorého skutku sa mal dopustiť predseda Združenia tým, že po vykonávanej činnosti - ťažbe a odpredaji dreva v roku 2009 v tomto Združení a po zrátaní zisku medzi jednotlivých podielnikov mal spreneveriť sumu vo výške 704,- eur ako časť finančných prostriedkov z podielov určených pre odporcu, čím mala vzniknúť odporcovi škoda vo výške 704,- eur, odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Poverený príslušník PZ svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že počas vykonaného šetrenia nezistil, že by došlo k neoprávnenému sprenevereniu peňazí v Združení, prípadne k neoprávnenému obohateniu navrhovateľa, resp. konanie fyzickej osoby, ktoré by napĺňalo znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa , prípadne iného trestného činu a nezistil konanie, ktoré má znaky priestupku. Súčasne poverený príslušník PZ v odôvodnení uviedol, že na základe skutočností uvedených v odôvodnení a na základe na celkové prihliadnutie k sa rozhodol trestné oznámenie odporcu podľa odmietnuť. Napokon uviedol, že týmto nezaniká právo oznamovateľa uplatňovať si prípadnú škodu v občianskoprávnom konaní na príslušnom súde. Poverený príslušník PZ Obvodného oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto uznesením Č.:G.-XXX/KM- K.-XX zo dňa 17.05.2011 (na č. l. 52 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Kysucké Nové Mesto Č.:G.-XXX/KM-K.-XXXX) podľa vec trestného oznámenia odporcu ohľadom podozrenia z prečinu podvodu podľa , prípadne iných trestných činov majetkového charakteru, ktorého skutku sa mal dopustiť predseda Združenia tým, že uvedené združenie bolo protizákonne založené, nakoľko nespĺňalo podmienky na založenie tohto združenia, následne dochádza k neoprávnenému výrubu drevnej hmoty, ako za známych vlastníkov, ale hlavne za neznámych vlastníkov, čím mala byť podielnikom tomto združení spôsobená presne neurčená škoda, odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Svoje rozhodnutie poverený príslušník PZ odôvodnil s poukazom na to, že dňa 18.04.2011 bolo na tunajšiu súčasť OO PZ v Kysuckom Novom Meste prostredníctvom Okresnej prokuratúry v Žiline podané písomné trestné oznámenie odporcu z prečinu podvodu podľa , prípadne inej trestnej činnosti na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Ďalej poverený príslušník PZ svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že počas vykonaného šetrenia nezistil, že by došlo k podvodnému konaniu pri založení uvedeného združenia, neoprávnenému poberaniu finančných prostriedkov navrhovateľom ako predsedom združenia, prípadne k neoprávnenému obohateniu, nezistil konanie, ktoré by naplnilo znaky prečinu podvodu podľa , prípadne iného trestného činu a nezistil konanie, ktoré má znaky priestupku. Na základe skutočností uvedených v odôvodnení a na celkové prihliadnutie na , sa rozhodol trestné oznámenie odporcu podľa odmietnuť. Napokon poverený príslušník v odôvodnení uviedol, že týmto nezaniká právo oznamovateľa uplatniť si prípadnú škodu v občianskoprávnom konaní na príslušnom súde.

Poverený príslušník PZ Okresného riaditeľstva PZ, Obvodné oddelenie PZ Turzovka uznesením Č.:G.- XXX/TU-K.-XXXX zo dňa 23.06.2011 (na č. l. 129 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Turzovka Č.:G.-XXX/TU-K.-XXXX) podľa vec podozrenia z prečinu podvodu podľa účinného v čase spáchania trestného činu, ktorého skutku sa mal dopustiť navrhovateľ tým, že na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní zo dňa 07.08.2000 pod č. M. XXX/XX vydaného v meste A., previedol parcely V. Č.. XXXX, XXXX, XXXX na svoju osobu, čím odporcovi vznikla škoda v doposiaľ nezistenej výške, odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že vec bola začatá na základe podnetu na preverenie podozrenia zo spáchania trestného činu, a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, podaného odporcom dňa 09.05.2011. Predmetné uznesenie v ďalšom poverený príslušník PZ odôvodnil tým, že pre posúdenie konania podozrivého bol rozhodujúci jeho úmysel v čase podania návrhu držiteľa na vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti, resp. vydaním osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, pričom vykonaným šetrením sa nepodarilo preukázať podvodné konanie podozrivého v čase, keď podával uvedený návrh, kde navrhovateľ prehlásil, že uvedené pozemky užíva v dobrej viere ako vlastné nepretržite od roku 1968 na základe reálnej deľby v prírode, jednak na základe ústnych kúpnych zmlúv od právnych predchodcov. Taktiež T.. Ľ. B.Á. vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ predložil všetky zákonom stanovené náležitosti, na základe ktorých došlo k vydaniu samotného osvedčenia vyhlásenia o vydržaní pod č. M. XXX/XX zo dňa 07.08.2000 a po spísaní osvedčenia vyhlásenia o vydržaní sa stal navrhovateľ vlastníkom spoluvlastníckych podielov uvedených na tomto osvedčení o vyhlásení a mohol s nimi nakladať, ako uznal za vhodné, pričom návrh na vydanie osvedčenia o vyhlásení o vydržaní mohol navrhovateľ podať, pokiaľ sa cítil ako dobromyseľný vlastník, že tieto nehnuteľnosti dobromyseľne a v dobrej viere užíval, a teda mu vlastnícky patria, nakoľko mu v jeho držbe a úžitku nikto, nikdy nebránil, ani do výkonu jeho vlastníckeho práva nezasahoval. V prípade, že by aj išlo o trestný čin, poverený príslušník PZ poukázal na ust. , ktorým trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je tri roky pri ostatných prečinoch. Ďalej uviedol, že vykonaným vyšetrovaním sa nepodarilo preukázať, že by zo strany podozrivého navrhovateľa došlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa účinného v čase spáchania trestného činu a ani znakov skutkovej podstaty iného trestného činu podľa a z tohto dôvodu považoval odmietnutie veci podľa za dostatočne odôvodnené. Napokon poverený príslušník PZ uviedol, že týmto rozhodnutím nie sú dotknuté práva poškodenej strany vymáhať si spôsobenú škodu v občianskoprávnom konaní. Poverený príslušník PZ Obvodného oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto uznesením Č.:G.-XXX-B.-K.- XXXX zo dňa 01.07.2011 (na č. l. 53 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Kysucké Nové Mesto Č.:G.-XXX-B.-K.-XXXX) podľa odmietol vec podozrenia z prečinu krádeže podľa , , ktorého skutku sa mal dopustiť T. T., L. W., navrhovateľ a I.. Š.A. B., a to tým, že od 10.05.2011 doposiaľ mali vykonať prerezávky a prebierky v lesných porastoch č. XXXXC, XXXXAC, XXXXB J. XXXXA, do ktorých spadajú lesné parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX J. XXXX, následne vyťaženú drevnú hmotu predať a finančné prostriedky si ponechať pre vlastnú potrebu bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov uvedených parciel, čo malo byť v rozpore so zmluvou a jej stanovami Združenia, pričom uvedené prerezávky mali vykonávať T. T. a L. W. na základe povolenia, ktoré vystavil odborný lesný hospodár I.. Š. B. na základe predchádzajúceho súhlasu predsedu Združenia - navrhovateľa bez akejkoľvek dohody a upozornenia ostatných spoluvlastníkov, čím mala byť oznamovateľovi - odporcovi a ostatným spoluvlastníkom uvedených lesných parciel spôsobená škoda vo výške 4.000,- eur, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa alebo ods. 3 . Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že vec bola začatá na základe oznámenia odporcu zo dňa 16.05.2011. Ďalej poverený príslušník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na to, aby mohlo byť konanie páchateľa kvalifikované ako trestný čin, musí napĺňať obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu a musí byť naplnená tak objektívna ako i subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, pričom musí byť príčinný vzťah medzi konaním páchateľa a jeho následkom, čo sa však v tomto prípade nestalo, nakoľko prerezávka v uvedených lesných porastoch je vykonávaná na základe predchádzajúcich riadne vystavených súhlasov na ťažbu dreva č. XX-XXXX, Č.. XX-XXXX, č. osvedčenia XXX-G. zo dňa 10.05.2011, ktoré vystavil odborný lesný hospodár I.. Š. B., ktorý zároveň odborne dohliadal na priebeh samotnej prerezávky drevnej hmoty, teda prerezávka drevnej hmoty prebiehala v súlade so zákonom na základe riadne vystavených písomných podkladov a pod odborným dozorom odborného lesného hospodára, ktorý sa taktiež vyjadril, že uvedenou prerezávkou nevznikla odporcovi a ostatným

spoluvlastníkom škoda, nakoľko ako odborný lesný hospodár môže potvrdiť, že náklady na vykonanú ťažbu, prerezávku prevyšujú hodnotu drevnej hmoty. Uvedená drevná hmota sa nachádzala v ťažko prístupnom teréne a náklady na priblíženie drevnej hmoty na odvozné miesto by boli vyššie ako samotná hodnota drevnej hmoty. Poverený príslušník PZ v odôvodní uzavrel, že vzhľadom k tomu, že v danej veci nebola naplnená skutková podstata prečinu krádeže podľa , , teda nejedná sa o trestný čin, rozhodol vec v zmysle odmietnuť. Poverený príslušník PZ Obvodného oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto uznesením Č.:G.-XXXX/KM-K.- XX zo dňa 14.07.2011 (na č. l. 103 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Kysucké Nové Mesto Č.: G.-XXXX/KM-K.-XXXX) podľa ust. vec trestného oznámenia odporcu ohľadom podozrenia z prečinu krádeže podľa , , ktorého skutku sa mal dopustiť predseda Združenia - navrhovateľ tým, že v dobe od 23.06.2011 do ranných hodín okolo 07.00 hod. dňa 29.06.2011 na bližšie nezistených parcelách k. ú. obce M. aj napriek zákazu a bez povolenia mal vyťažiť celkom 135 ks stromov smreka o objeme cca 135 m3 drevnej hmoty, čím mal spôsobiť združeniu škodu vo výške 8.100,- eur, odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že predmetná vec bola začatá na základe trestného oznámenia odporcu podaného na OO PZ v Kysuckom Novom Meste dňa 29.06.2011. Ďalej poverený príslušník PZ svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri prečine krádeže podľa je potrebné preukázať úmyselné konanie páchateľa, pričom vzhľadom na opísané skutočnosti zo strany navrhovateľa ani iných osôb, ktoré ťažbu vykonávali, táto subjektívna stránka naplnená nebola. Toto potvrdzuje skutočnosť, že boli riadne vydané povolenia na ťažbu ako i prerezávku, je riadne vykonávaný dozor odborným lesným hospodárom, pričom boli aj podielnikmi v týchto parcelách vydané písomné súhlasy s vykonanou ťažbou, prerezávkou. Drevo je okubíkované, ociachované a zahrnuté do hospodárenia združenia. Samotný nárok poškodených v prípade spôsobenej škody, jeho opodstatnenosť ako aj samotná výška za zrezanú drevnú hmotu spadá do občianskoprávneho konania. Počas vykonaného šetrenia bolo zistené, že v danej veci neboli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa , a to hlavne v subjektívnej stránke, kde absentuje úmyselné konanie, pričom nebolo zistené konanie, ktoré by vykazovalo znaky priestupku. V danej veci sa jedná o právo poškodených na náhradu prípadnej spôsobenej škody, ktorú si je možné uplatniť na príslušnom okresnom súde v občianskoprávnom konaní. Poverený príslušník tak uzavrel, že z uvedeného vyplýva, že v danej veci nie je dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup v zmysle ust. , a preto sa rozhodol vec odmietnuť podľa , čím je odmietnutie veci dostatočne odôvodnené. Poverený príslušník PZ Obvodného oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto uznesením Č.:G.-XXXX/KM-K. zo dňa 04.10.2011 (na č. l. 80 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Kysucké Nové Mesto Č.:G.- XXXX/KM-K.) podľa ust. vec týkajúcu sa podozrenia z prečinu podvodu podľa prečinu falšovanie, pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa , ktorých sa mal dopustiť podľa oznamovateľa - odporcu navrhovateľ a I.. Š. B. tým, že v roku 2010 navrhovateľ ako predseda Združenia a Š. B. ako odborný lesný hospodár vykonali ťažbu v lesnom poraste 1445 v obci M. v parcelách č. XXXX J. XXXX bez súhlasu vlastníkov parcely č. XXXX a následne tieto peniaze rozdelil medzi vlastníkov parcely č. XXXX, čím podviedli vlastníkov parcely č. XXXX v lesnom poraste 1445 o 10.000,- eur, navrhovateľ neoprávnene uzatvoril v januári 2011 zmluvu so štátnymi lesmi o prenájme podielov neznámych vlastníkov v Združení a taktiež neoprávnene založil Združenie W. na základe prezenčnej listiny zo dňa 25.02.2006, kde mal sfalšovať niektoré podpisy a tak založiť uvedené združenie, odovzdal príslušnému orgánu Obvodnému lesnému úradu Kysucké Nové Mesto na prejednanie priestupku proti poriadku v správe podľa pre porušenie , nakoľko vo veci nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa . Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že predmetná vec bola začatá na základe odstúpeného podania z Okresnej prokuratúry Žilina a na základe doplnenia oznámenia odporcu, z ktorého obsahu sa javilo podozrenie z prečinu podvodu podľa a prečinu falšovanie, pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa , ku ktorému malo dôjsť, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Ďalej poverený príslušník PZ svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa a prečinu falšovanie, pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa ods.

1 a ani iného prečinu uvedeného v osobitnej časti , ale konanie navrhovateľa a I.. Š. B. sa javí ako priestupok proti poriadku v správe podľa a ako porušenie , a preto považuje svoje rozhodnutie o odovzdaní veci podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia za dostatočne odôvodnené. Poverený príslušník PZ Okresného riaditeľstva PZ Čadca, Obvodné oddelenie PZ Kysucké Nové Mesto uznesením Č.:G.-XXX/KM-K.-XXXX zo dňa 30.03.2012 (na č. l. 85 pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Kysucké Nové Mesto Č.:G.-XXX/KM-K.-XXXX) podľa vec prečinu krádeže podľa , , ktorého skutku sa dopustil páchateľ tým, že v presne nezistenom čase v mesiaci apríl 2011 v obci Nesluša, okres Kysucké Nové Mesto odcudzil drevnú hmotu o objeme cca 20 m3 v katastri obce M. v lesnom poraste XXXXA J. XXXXC, do ktorých patria parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, čím spôsobil odporcovi a ostatným spoluvlastníkom uvedených lesných parciel škodu vo výške 3.000,- eur, zastavil, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Poverený príslušník PZ svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že s ohľadom na uvedené skutočnosti po vyhodnotení zhromaždených dôkazov riadiac sa zásadou hodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní uvedenou v dospel k záveru, že L. R. svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu predmetného trestného činu - prečinu krádeže podľa , , preto nekonal s úmyslom obohatiť sa. Išlo o mínusovú prerezávku, mal platné povolenie, čo prebehlo v súlade s predpismi, pričom v uvedenom prípade absentuje subjektívna stránka trestného činu, a to úmysel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné a odôvodnené rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenie. Vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ Čadca, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality, uznesením Č.:G.-XXX/OVK-K.-XXXX zo dňa 23.12.2011 (na č. l. 97 pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ Čadca, odbor kriminálnej polície Čadca Č.:G.-XXX/OVK-K.-XXXX), ktoré nadobudlo podľa doložky na ňom vyznačenej právoplatnosť dňa 06.01.2012, podľa ust. trestné oznámenie navrhovateľa vo veci podozrenia z prečinu ohovárania podľa a , ktorého sa mal dopustiť odporca tým, že v presne nezistenom čase dňa 17.09.2011 v pohostinstve na M. K. v B. M. L. počas valného zhromaždenia Združenia navrhovateľovi uviedol slová „keď dal trestné oznámenie, tak behom dvoch mesiacov tento nakradnutý majetok previedol na pána U.“, čo prezentuje na verejne prístupných miestach a zároveň poštou rozposlal písomnosť obsahujúcu vyjadrenia, že navrhovateľ prevádzal pozemky neznámych vlastníkov, ktorými opätovne obdaroval p. U., ďalej že navrhovateľ bez súhlasu majiteľov ťažil drevnú hmotu, ďalej že navrhovateľ poškodil lesný porast, ďalej že ťažba v lesoch nebola v súlade s lesohospodárskym plánom, odovzdal správnemu orgánu Obvodnému úradu Žilina, odbornej všeobecnej a vnútornej správy Žilina na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Vyšetrovateľ PZ v odôvodnení uznesenia uzavrel, že s poukazom na v uznesení uvedené skutočnosti ako aj s ohľadom na trestné oznámenie, na jeho doplnenie a aj na ostatný zabezpečený spisový materiál dospel k záveru, že konanie odporcu uvedené vo výroku rozhodnutia nenapĺňa skutkovú podstatu prečinu ohovárania podľa a a ani iného trestného činu uvedeného v , ale skôr je možné uvedené konanie posudzovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa , a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vyšetrovateľ PZ ďalej odôvodnil svoje rozhodnutie tak, že namietané vyjadrenie odporcu nie je spôsobilé značnou mierou, teda zásadne, ohroziť vážnosť navrhovateľa u spoluobčanov, ale skôr v nízkej miere nevytvárajúcej priestor na vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti. Uvedené vyjadrenie odporcu, v ktorom podľa oznamovateľa - navrhovateľa úmyselne uviedol nepravdu, ktorou chcel poškodiť jeho meno a osobu, je v danom prípade vzhľadom na okolnosti, teda na valné zhromaždenie občianskeho združenia drobných vlastníkov lesov ako aj vzhľadom na jednotlivých aktérov, t. j. súperov o post predsedu združenia, potrebné posudzovať ako hodnotiaci úsudok, kritiku, ktorá predstavuje odlišnú situáciu v porovnaní so skutkovými tvrdeniami. Skutkové tvrdenia majú objektívnu povahu. Kritika je naopak vždy subjektívna, pretože je vyjadrením názoru toho, kto ju prednáša. Objektívna kritika neexistuje. Dotknutý uvedený hodnotiaci úsudok je potrebné posudzovať ako subjektívnu kritiku, i keď minimálne v časti, v ktorej bol majetok oznamovateľa označený za nakradnutý, ako nepravdivú, avšak vzhľadom na širšiu mieru tolerancie takejto kritiky, ktorú je oznamovateľ ako verejne činná osoba (predseda Združenia) povinný preukázať, taktiež za nie spôsobilú značnou mierou ohroziť vážnosť oznamovateľa u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy, alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.

Uvedené konštatovanie je preukázané spontánnym vyjadrením samotného oznamovateľa, keď na otázku vyšetrovateľa PZ uviedol, že k rodinnému, osobnému, pracovnému a verejnému životu sa vyjadril, že v súčasnosti je pohodový, dobrý a všetko je v poriadku a na inom mieste oznamovateľ doplnil, že v súvislosti s uvedenými výrokmi neutrpel žiadnu finančnú ujmu, neboli narušené jeho rodinné vzťahy, nebol ohrozený jeho verejný život a neutrpel ani inú vážnu ujmu, aj keď na druhej strane je potrebné taktiež uviesť, že oznamovateľ sa cíti byť poškodený na svojej vážnosti, cti a povesti. Podľa ust. účinnom od 01.01.1992 (ďalej len „“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa ust. , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa ust. , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa ust. , výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Právny poriadok platný na území SR v Ústave SR ako základnom právnom dokumente štátu v ust. čl. 15 až 19 a precizovane v ust. priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ochranu jednotlivým stránkam osobnosti fyzickej osoby poskytuje teda jednak zakotvením všeobecnej zásady ochrany osobnosti, jednak tiež demonštratívnym výpočtom príkladov stránok osobnosti fyzickej osoby, ktorých sa ochrana týka. Uvedené osobnostné práva fyzickej osoby môžu byť vo všeobecnosti dotknuté buď tak, že sa zasiahne len do jednej zložky tvoriacej ich súčasť, ale tiež tak, že jedným zásahom súčasne sa porušia alebo ohrozia viaceré čiastkové zložky osobnosti. Vzhľadom na mnohotvárnosť jednotlivých stránok osobnosti fyzickej osoby a rozmanitosť životných situácii, v ktorých sa fyzická osoba môže nachádzať, zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté aj osobnostné práva, ale stanovuje len znaky, pri danosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti. Týmito znakmi sú objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie ( ). Objektívna spôsobilosť zásahu spočíva v objektívne existujúcej možnosti, že sa ním vyvolá buď porušenie alebo čo i len ohrozenie chránených osobnostných práv fyzickej osoby. Tento znak je naplnený vtedy, ak so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, je tento objektívne, teda nezávisle na subjektívnych pocitoch či náhľadoch toho, do práv ktorého bolo zasiahnuté, spôsobilý narušiť osobnosť fyzickej osoby, alebo aspoň vyvolať hrozbu, že bude narušená. Pri konštrukcii, ktorá bola zvolená v ust. a nasl. nie je teda významná subjektívna stránka, ale len objektívna stránka. So zreteľom na to sa nevyžaduje, aby na strane pôvodcu zásahu existoval úmysel, či už priamy alebo nepriamy, alebo nedbanlivosť, a to nielen vedomá, ale i nevedomá (zavinenie). Neoprávneným je zásah, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. Môže k nemu dôjsť ústne, písomne, ale aj inak, vždy však musí jeho súčasťou byť rozpor so zákonov spočívajúci v tom, že ten kto do chránených práv zasiahol, nemá na to zákonné oprávnenie a nebol daný žiadny z dôvodov výnimočne vylučujúcich protiprávnosť zásahov. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť na jednej strane medzi neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým negatívne zasiahnuť do niektorej zo zložiek osobnosti fyzickej osoby a na druhej strane medzi porušením alebo čo i len ohrozením chránených osobnostných práv, táto je ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu založeného do ochrany osobnosti danou vždy vtedy, ak určité správanie spôsobilo poškodenie alebo ohrozenie chránených osobnostných práv, k čomu by nebyť tohto správania, nebolo došlo. Možno konštatovať, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal proti odporcovi nárokov podľa ust. a , t. j. nároku na primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia, ako aj vo forme peňažnej satisfakcie, a to na základe toho, že odporca navrhovateľom tvrdeným konaním, vyššie opísaným špecifikovaným v návrhu na začatie konania, zasiahol neoprávnene (ako to právne kvalifikoval navrhovateľ) do práva navrhovateľa na ochranu jeho osobnosti, konkrétne

do čiastkového práva navrhovateľa na ochranu jeho osobnej cti, ľudskej dôstojnosti a mena (ust. SR v spojení s ust. ). Čo sa tak týka samotného posúdenia otázky, či odporca navrhovateľom tvrdeným konaním neoprávnene zasiahol do navrhovateľom označeného práva na ochranu jeho občianskej cti, dobrej povesti, ľudskej dôstojnosti a mena, súd považuje najskôr za potrebné uviesť nasledovné vymedzenie týchto čiastkových zložiek práva na ochranu osobnosti. Predmetom ochrany cti (dobrej povesti), ako je to zvýraznené v samom slovnom znení pod pojmom „občianska česť“, je česť fyzickej osoby v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Do predmetu ochrany občana sa zahŕňa aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti vychádza z postulátu, že k porušeniu ľudskej dôstojnosti dochádza v prípade, keď je jednotlivec postavený do úlohy objektu, keď sa stáva prostriedkom a je „zmenšený“ do podoby druhovo zameniteľnej veličiny. Možno vyvodiť, že človek sa tým stáva nielen objektom spoločenských pomerov, ale i objektom práva, keď je nútený úplne sa mu podrobiť pri jeho interpretácii a aplikácii, t. j. bez zohľadnenia jeho individuálnych záujmov, resp. základných práv. Ľudská dôstojnosť je odlišným inštitútom ako občianska česť. Hlavným rozlišujúcim znakom je skutočnosť, že ľudskú dôstojnosť na rozdiel od cti majú všetky fyzické osoby rovnakú, pričom je irelevantné spoločenské postavenie. Táto skutočnosť vyplýva aj z ust. SR, podľa ktorého ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Dôstojnosť ľudskej osoby je daná samotnou existenciou, nevyčerpáva sa právom na život. Obsahom práva na meno (zahŕňa nielen meno, ale aj priezvisko a pseudonym) je výlučne právo fyzickej osoby mať a užívať k svojmu označeniu meno, disponovať ním a brániť sa tomu, aby prípadne niekto iný, či už k akémukoľvek účelu, neoprávnene užíval k označeniu jeho mena. Je možné z hľadiska právnej kvalifikácie konštatovať, že navrhovateľom tvrdené konanie odporcu vzhľadom na vyššie definované jednotlivé čiastkové práva ochrany osobnosti fyzickej osoby mohlo v prípade preukázania takéhoto konania odporcu v navrhovateľom tvrdenej intenzite a preukázania neoprávnenosti tohto konania zasiahnuť do práva navrhovateľa na ochranu jeho občianskej cti. Pokiaľ ide o skutkové vymedzenie konania odporcu, ktoré malo podľa navrhovateľa neoprávnene zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti, možno toto navrhovateľom tvrdené konanie skutkovo rozčleniť do štyroch návrhom na začatie konania skutkovo vymedzených čiastkových konaní. Po prvé navrhovateľ dôvodil, že odporca zasiahol do jeho práva na ochranu osobnosti tým, že mal na Valnom zhromaždení Združenia dňa 17.09.2011 predniesť výrok: „Keď som dal trestné oznámenie, tak behom dvoch mesiacov tento nakradnutý majetok (navrhovateľ) previedol na pána U..“. Vykonaným dokazovaním aj napriek námietke odporcu, že dôkaz: zvukový záznam (na CD nosiči nachádzajúcom sa v prílohovej obálke spisu) z priebehu dotknutého valného zhromaždenia je nezákonne získaný dôkaz, ktorý nemožno vykonať a že spochybňuje autenticitu tejto zvukovej nahrávky, mal súd za preukázané, že odporca na adresu navrhovateľa takýto výrok predniesol. Odporca konkrétne uviedol: „Keď som dal na neho trestné oznámenie, tak rýchlo behom dvoch mesiacov previedol tento nakradnutý majetok na pána U.Á..“. Zo zvukového záznamu v spojení s výpoveďou svedka C. U., ktorý na pojednávaní dňa 06.05.2014 vypovedal, že osobne počul, že odporca na adresu navrhovateľa takýto výrok predniesol a že vyhotovil zvukový záznam z priebehu valného zhromaždenia a ďalej v spojení s tým, že svedok C. U. následne na výzvu súdu zo dňa 13.11.2014 podaním zo dňa 01.12.2014 tento zvukový záznam na CD nosiči súdu predložil, nepochybne takáto skutková okolnosť vyplynula. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že dotknutý zvukový záznam je ako dôkaz neprípustný z dôvodu, že bol vyhotovený utajene v rozpore s ust. za tým účelom, aby mohol byť v budúcnosti použitý ako dôkaz v súdnom konaní a bol tak získaný porušením práva odporcu na ochranu jeho prejavov osobnej povahy (t. j. v rozpore s ust. ), súd ako to už písomne právnym zástupcom účastníkov oznámil listom zo dňa 13.11.2014, sa s touto námietkou nestotožnil. Súd k rozhodnutiu o vykonaní tohto dôkazu dospel na základe záveru, že slovné prejavy osôb, ktoré boli zaznamenané na zvukovom zázname z dotknutého valného zhromaždenia Združenia, vzhľadom k tomu, že boli prednesené verejne na tomto valnom zhromaždení v rámci diskusie o problémoch Združenia, nemožno považovať za prejavy osobnej povahy, ktoré by požívali ochranu podľa ust. a , resp. a a 3 SR, ako aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (k tomu napr. rozsudok ESĽP vo veci P.G. a J. H. proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 25.09.2001 č. 44787/98, , v zmysle ktorého pri rozhodovaní, či opatrenia prijaté voči osobe mimo jeho vlastný domov, či súkromné priestory zasahujú do jej súkromného života, je pre Súd hlavným faktorom, i keď nie je celkom rozhodujúcim, či taká osoba má v danom mieste „rozumné očakávania súkromia“.) Ust. a (resp. dotknuté ust. SR, či Dohovoru) poskytujú ochranu len tým

prejavom fyzických osôb, ktoré majú osobnú (súkromnú) povahu. Osobnú povahu preto - ako vyplýva z logiky veci - spravidla nemajú prejavy, ku ktorým dochádza pri výkone povolania, pri obchodnej, či inej verejnej činnosti. (k tomu primerane napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 11.05.2005, v ktorom Najvyšší súd ČR nepovažoval za prejavy osobnej povahy ani rozhovor spoločníkov obchodnej spoločnosti o problémoch tejto obchodnej spoločnosti). Vyhotovením zvukového záznamu, na ktorom boli zachytené prejavy účastníkov dotknutého valného zhromaždenia tak nemohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv účastníkov tohto valného zhromaždenia. Súd tak odkaz právneho zástupcu odporcu na ust. s poukazom na to, že podľa ust. ustanovuje podmienky použitia informačno-technických prostriedkov bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu sa zasahuje do súkromia (osobnostných práv), považoval za nedôvodný. Ak v ďalšom odporca namietal autenticitu zvukového záznamu v kontexte, že nebol vyhotovený z priebehu dotknutého valného zhromaždenia, keďže nezachytáva celý priebeh valného zhromaždenia od jeho otvorenia, ako tento priebeh opisovali svedkovia navrhnutý odporcom, súd ani túto námietku odporcu nepovažoval za dôvodnú. Zo zvukového záznamu je zrejmé, že nebol vyhotovený od začiatku predmetného valného zhromaždenia a teda nemôže na ňom byť zvukovo zachytený samotný začiatok dotknutého valného zhromaždenia, ako ho opisovali svedkovia navrhnutý odporcom v ich výpovediach. Zvukový záznam súd považoval z autentický aj s poukazom na výpoveď svedka C. U., ako aj jeho písomné podanie zo dňa 01.12.2014, v ktorom výslovne uviedol, že súdu predkladá zvukový záznam z uvedeného Valného zhromaždenia Združenia zo dňa 17.09.2011. Napokon súd považoval aj za účelovú odporcom produkovanú obranu, že z dotknutého výroku nevyplýva, kedy a kým mal byť prevedený majetok nakradnutý, a to v kontexte jeho výpovede ako účastníka konania na pojednávaní dňa 08.10.2013, kedy vypovedal, že navrhovateľ si osvedčil podiely určitých neznámych vlastníkov v Turzovke, o čom ľudí oboznámil rovnako ako aj s tým, že si tak navrhovateľ privlastnil cudzí majetok. Je teda nepochybne zrejmé, že dotknuté slovné spojenie „nakradnutý majetok“ bolo použité vo vzťahu ku konaniu navrhovateľa a nie nejakej inej bližšie neurčenej osoby v bližšie neurčenom čase. Pri zodpovedaní otázky, či odporca prednesením daného výroku na adresu odporcu neoprávnene zasiahol do práva navrhovateľa na ochranu jeho cti, nemožno tento čiastkový výrok posudzovať izolovane a vytrhnuto z kontextu celého prejavu odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi na dotknutom Valnom zhromaždení Združenia, ako aj neprihliadajúc ku všetkým okolnostiam, za ktorých došlo k prednesu tohto výroku. Podľa názoru súdu tak bolo nutné prihliadať na to, že z predmetného zvukového záznamu vyplýva, že dotknutý výrok predniesol odporca na adresu navrhovateľa v súvislosti s osvedčením nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľa vydržaním k spoluvlastníckym podielom na spoločných nehnuteľnostiach vlastníkov, ktorí sa združili do Združenia. Tomu zodpovedá aj pokračovanie zvukového záznamu: navrhovateľ: „Vážení podielnici, je skutočne pravda, že som osvedčil 13 parcelí, že aj vo svojich pkn-kách, kde som spolupodielnikom. Jedna parcela mi tam ušla, teda to sa priznám, F. T.. F. T. ty sa tu vyjadri k tomu a ostatné sú po tých R.. Tuná mám, to je rodinný majetok R., kde je ešte nevydokladovaných vyše dvesto parcelí. Rod R., to boli pôvodne N. L....(do prednesu navrhovateľa zasiahol neznámy ženský hlas: „ale to náš otec to mal odkúpené, len to nebolo prenesené“)...lebo dvanásť parcelí a ostatné vážený pán B., čo som daroval kamarátovi, ktorý mi nezobral nič, za to že mi pomohol postaviť Združenie na nohy, som daroval výlučne zo svojho vlastníctva. Tu sú, tu je kúpno, tu je zmluva, ale neurobil som to, čo si urobil ty.“; odporca: „Môžem ešte niečo povedať, prečo si ty len časť R. poprenášal, keď je to rodinný majetok?“; navrhovateľ: „Ale to patrí len nám N., nikomu inému...Pán N. L. bol otec môjho starého otca, potom bol“; neznámy mužský hlas: „a kde si to vydokladoval, veď to robila pani notárka na A..“; po nasledujúcej nezrozumiteľnej vrave odporca: „dvaja svedkovia, jeho žena a jakási 68-ôsmi ročník pani...“; navrhovateľ: „ale o to nejde a čo?“; opäť ten istý neznámy mužský hlas: „ale veď ona bola nezodpovedná, mala rok a ty ju...ako svedkyňu.“; odporca: „ presne tak, ja to tu mám, ja to mám povytláčané“; iný neznámy mužský hlas: „Pán B. a Vaša matka, Vaša matka tiež náhodou nebola u pani B., advokátky a tiež náhodou ...v ústnej darovacej zmluve od svojho strýka U.“; reaguje odporca: „Moment, moment pán U., ja sa k tomu potrebujem vyjadriť. Moja matka osvedčením prenášala ujca môjho, jej strýka, to je rodina...Pán Y., tu sedí, behom mesiaca to napadli na súd, ten súd sa konal, ťahal 12 rokov, lebo keľko. Vyhrali sme ho na Krajskom súde bez možnosti odvolania. Mám rozsudok.“. Je možné konštatovať, že následný priebeh Valného zhromaždenia zachytený na zvukovom zázname sa vyznačoval prekrikovaním jeho jednotlivých účastníkov Valného zhromaždenia, pričom ich vyjadrenia sú nesúrodé, prerušované inými účastníkmi. Tieto vyjadrenia sa však už netýkajú problematiky nadobudnutia vlastníctva navrhovateľa vydržaním k spoluvlastníckym podielom na spoločných nehnuteľnostiach vlastníkov, ktorí sa združili do Združenia.

V ďalšom bolo pri rozhodovaní potrebné zohľadniť medzi účastníkmi zásadne nesporné skutočnosti, ktoré vyplývajú aj z listinných dôkazov, že v predmetnom Združení sa v tom čase vytvorili dve skupiny zápasiace o vedenie Združenia, a to skupina vedená a prezentovaná navrhovateľom (čo vyplýva aj z vyhlásenia 41 osôb predloženého navrhovateľom na č. l. 148 spisu) a skupina okolo „novozvoleného“ výboru Združenia vedeného odporcom (čo vyplýva aj z listín produkovaných navrhovateľom, a to nedatovaných listov zasielaných členom združenia na č. l. 7 a 11 a ich príloh). Rovnako uvedené vyplýva aj z vyjadrenia svedkov navrhnutých odporcom T. F., U. D. a L. Y.. Konanie odporcu spočívajúce v prednesení výroku: „Keď som dal na neho trestné oznámenie, tak rýchlo behom dvoch mesiacov previedol tento nakradnutý majetok na pána U.Č..“, ktorý tak obsahuje hodnotiaci úsudok odporcu o „nakradnutom majetku“, v kontexte celého prejavu odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi na dotknutom Valnom zhromaždení Združenia, ako aj všetkých okolností, za ktorých došlo k prednesu tohto výroku, podľa názoru súdu nebol spôsobilý zasiahnuť do čiastkového práva navrhovateľa na ochranu jeho občianskej cti, keďže aj napriek tomu, že výrok obsahoval expresívne slovné vyjadrenie „nakradnutý majetok“, bol s istotou vyjadrením odporcových (podľa názoru súdu dôvodných) pochybností o právnom titule nadobudnutia dotknutých spoluvlastníckych podielov navrhovateľom na spoločnej nehnuteľnosti, ako aj spôsobe dosiahnutia zápisu vlastníckeho práva k týmto spoluvlastníckym podielom v katastri nehnuteľností. Tieto pochybnosti možno vyvodiť z toho, že navrhovateľ mal nesporne dosiahnuť zápis vlastníckeho práva k dotknutým spoluvlastníckym podielom na spoločných nehnuteľnostiach na základe osvedčenia notára JUDr. Ľudmily Kupkovej, so sídlom v Turzovke, vydaného podľa ust. a nasl. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení účinnom do 30.11.2000 vo forme notárskej zápisnice č. M. XXX/ XX zo dňa 07.08.2000. V zmysle ust. v znení účinnom do 30.11.2000 bolo k návrhu držiteľa na vydanie takéhoto osvedčenia potrebné medzi iným aj pripojiť čestné vyhlásenie dvoch, vo veci nezaujatých osôb, znalých miestnych pomerov k spôsobu získania nehnuteľnosti navrhovateľom (na vydanie osvedčenia) a potvrdzujúce, že navrhovateľ je držiteľom nehnuteľnosti. Pri tom z obsahu odpovedí navrhovateľa v rámci jeho výsluchu ako účastníka konania na otázky právneho zástupcu odporcu na pojednávaní dňa 04.03.2014 možno vyvodiť, že týmito osobami bola jeho manželka J. L., M.. XX.XX.XXXX a L. Q., nar. v roku XXXX. V predmetnom osvedčení prostredníctvom svojho právneho zástupcu pri tom vyhlásil, že osvedčované nehnuteľnosti od roku 1968 užíval neprerušene v dobrej viere. Uvedené okolnosti tak aj z pohľadu súdu vyvolávajú značné pochybnosti o splnení všetkých predpokladov na vydanie osvedčenia podľa ust. a nasl. v znení účinnom do 30.11.2000, keďže manželka navrhovateľa sa mala vyjadrovať k okolnostiam, ktoré nastali od roku 1968, t. j. v čase, kedy bola vo veku 18 rokov a pri tom nepochádzal z Obce M. pri B. M. L., ale z Obce B. pri Q.. Pokiaľ ide o osobu L. Q., táto bola v roku 1968 vo veku 1 roka života, takže je nemožné, aby si pamätala skutkové okolnosti, ktoré nastali v roku 1968. Tieto pochybnosti nerozptýlil ani samotný navrhovateľ vo svojej výpovedi účastníka, ktorý naopak tieto pochybnosti ešte zvýraznil. V odpovedi na otázku právneho zástupcu odporcu, aby vysvetlil rozpory ohľadom osôb, ktoré podali v danom prípade vyhlásenie podľa ust. , uviedol, že s nimi chodil po vrchoch a im to ukazoval. Manželka navrhovateľa svedkyňa J. L. k svojmu vyhláseniu podľa ust. uviedla, že toto podpísala na základe toho, čo jej povedala matka navrhovateľa, že to oni užívali a že má ísť a podpísať to. V ďalšom navrhovateľ vypovedal k otázke nadobudnutia jeho vlastníckeho práva k dotknutým spoluvlastníckym podielom vydržaním, že: „Čo môžem na to povedať. Užívala to moja rodina. Moja stará matka tam hospodárila, taktiež moja matka s otcom vymenili si pozemky s inými, čo sú v M. na iných koncoch. K samotnej otázke neviem, ako to tam advokát dal. Ja som navštívil T.. K.. Tento mi povedal, že sa to nedá urobiť inak jednoduchšie, že takto to je najrýchlejšie, že takto to robia aj iní ľudia. Mal som za to, že ak je to rodičovské, je to aj moje.“. Následne však navrhovateľ v ďalšej odpovedi na otázku právneho zástupcu odporcu uviedol, že: „Pokiaľ sa týka osvedčovaných podielov, toto boli podiely po príslušníkoch môjho rodu, teda nie po mojej starej matke, ale iných mojich príbuzných.“. Súčasne navrhovateľ k otázke právneho zástupcu odporcu, či vie uviesť, prečo predmetné osvedčenie nebolo spísané u notára v B. M. L., alebo v bližšom meste, ale v A., navrhovateľ uviedol: „Áno, advokát tvrdil, že tam všetci osvedčujú, že to bola jediná notárka na B., ktorá to vie.“. Daný výrok odporcu v spojení s ďalšími odporcovými vyjadreniami na dotknutom Valnom zhromaždení Združenia tiež možno súčasne považovať aj za vyjadrenie v rámci verejne prejavenej širšej kritiky osoby navrhovateľa ako, vo svojej podstate, verejne činnej osoby vo funkcii predsedu Združenia, ktorého členmi je väčšie množstvo osôb bývajúcich v Obci M., v jej blízkom okolí, ako aj inde (uvedené vyplýva z menoslovu osôb, ktoré mali podpísať vyhlásenie predložené navrhovateľom na č. l. 148 spisu), pričom súd dospel k záveru, že primárnym cieľom tejto kritiky osoby navrhovateľa zo strany odporcu nebolo

hanobenie, či zneuctenie jeho osoby a odporca v konaní preukázal jej vecný základ, ako aj súvis s činnosťou Združenia, ktorá sa prejavuje aj v hospodárení so spoločnými lesnými pozemkami, pričom pre rozhodnutie Združenia o tomto hospodárení je tiež určujúcou právnou skutočnosťou, aká je veľkosť podielov jednotlivých členom Združenia na spoločnej nehnuteľnosti. Rovnako sa táto veľkosť prejavuje aj v určení podielov jednotlivých členov Združenia na výnosoch z hospodárenia na spoločných lesných pozemkoch. Súčasne treba podotknúť, že navrhovateľ ako predseda združenia, teda ako osoba verejne činná, by z tohto dôvodu mal zniesť vyššiu mieru kritiky. Po druhé, navrhovateľ za konanie odporcu neoprávnene zasahujúce do jeho osobnostných práv považoval konanie spočívajúce v odoslaní a doručení listu predloženého navrhovateľom, ako bol tento adresovaný Ľ. Q. a S. L. a taktiež podľa aj výpovede samotného odporcu na pojednávaní dňa 08.10.2013 aj ďalším 12 lebo 13 osobám. Existenciu iných listov, ktoré by odporca s obsahom, ako ho opísal navrhovateľ v návrhu na začatie konania, rozosielal iným osobám, navrhovateľ nepreukázal. Pokiaľ tak ide o dotknutý list, navrhovateľom predložený súdu, z výpovede odporcu na pojednávaní dňa 08.10.2013 a zo zhodných výpovedí svedkov T. F., U. D.Á. a L. Y. na pojednávaní dňa 09.09.2014 vyplynulo, že predmetný list bol koncipovaný ako list na dotknutom valnom zhromaždení novozvoleného výboru Združenia, ktorý mal obsahovať podstatné časti správy čítanej na Valnom zhromaždení Združenia T. F., pričom odporca bol poverený ako predseda tohto výboru na rozoslanie tohto listu členom Združenia neprítomným na dotknutom valnom zhromaždení. Takúto skutkovú okolnosť možno dovodiť aj z textu samotného listu, kde sa v závere listu udáva: „Za výbor Združenia súkromných vlastníkov lesnej pôdy M., Ž. - G. J. W. predseda P. B..“. Ak teda súd posudzoval otázku, či odporca odoslaním predmetného listu viacerým osobám zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa, súd stotožňujúc sa s obranou odporcu v tejto časti prejednávanej veci, konštatuje, že odporca nie je zodpovedným subjektom za tvrdenia obsiahnuté v tomto liste. Ak bol totiž odporca (logicky ako predseda) poverený výborom odoslať predmetný list členom Združenia, ktorí neboli prítomní na predmetnom valnom zhromaždení dňa 17.09.2011, nekonal tak ako fyzická osoba, ale v mene výboru Združenia, t. j. kolektívneho orgánu. Na tomto závere nič nemení sporná otázka, či predmetný výbor (na čele s odporcom ako predsedom) bol legitímne (rozumej platne) zvolený. (k tomu napr. odporcom prezentovaný rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn. zo dňa 15.11.2012) Súdne konanie o ochrane osobnosti je pri tom návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný jeho petitom. Pri použitej formulácii ospravedlnenia vymedzeného navrhovateľom v návrhu na začatie konania, návrhu nebolo možné v tejto časti vzhľadom na vyššie uvedené závery vyhovieť, keďže obsah ospravedlnenia ako zvolenej formy poskytnutia morálneho zadosťučinenia sa totiž týkal konania, ktoré nebolo konaním odporcu ako navrhovateľom žalovaného subjektu. Z dôvodu, že odporca ako fyzická osoba tak nie je osobou zodpovedajúcou za obsah predmetného listu, teda subjektom zodpovedným za prípadný zásah do osobnostných práv navrhovateľa obsahom tohto listu, súd v dôsledku tohto nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v tejto časti konania musel návrh navrhovateľa v časti priznania primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia bez ďalšieho zamietnuť. Zásadne totožné závery súd vyvodil aj ohľadom navrhovateľom produkovaného dôkazu, aj keď výslovne nezmieneného v opise rozhodných skutočností uvedených návrhu na začatie konania, a to pozvánky na Valné zhromaždenie Združenia, ktoré sa malo konať dňa 18.02.2012, ako bola adresovaná I.. S. T.. Aj v tomto prípade je zrejmé, že odporca bol výlučne odosielateľom tejto pozvánky a Valné zhromaždenie opätovne zvolával výbor, čo vyplýva už len z koncipovania textu tejto listiny, v ktorom sa pozývateľ udáva v množnom čísle („Pozývame Vás ...“). Po tretie pokiaľ navrhovateľ považoval konanie odporcu spočívajúce v podávaní trestných oznámení voči nemu za konanie zasahujúce do jeho osobnostných práv, súd bez ohľadu na závery trestných konaní, ktoré sa na základe oznámení odporcu viedli [v dokazovaných prípadoch boli veci začaté na základe trestných oznámení odmietnuté podľa ust. odmietnuté, resp. trestné stíhanie podľa ust. a bolo zastavené, resp. vec podľa ust. odovzdaná príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu], poukazuje na to, že neoprávneným zásahom do práv chránených ust. nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu, formy a cieľa je možné považovať za upozornenia, podnety k riešeniu alebo žiadosť o objasnenie a prešetrenie určitých okolností, ak boli prednesené v prostredí oprávnenom vec riešiť. (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 29.01.2002) Súd mal tak v tejto rovine prejednávanej veci za to, že predmetné konanie odporcu spočívajúce v podávaní dotknutých oznámení podľa ust. orgánom podľa ust. nemožno považovať za konanie, ktorým by odporca excesívne a teda neoprávnene zasiahol do dotknutých osobnostných práv navrhovateľa.

Pokiaľ navrhovateľ súčasne v návrhu vyvodzoval dôvodnosť svojho návrhu z ním tvrdenej okolnosti, že odporca mal na neho podať podnet na Daňový úrad Kysucké Nové Mesto ohľadom preskúmania účtovných dokladov z hospodárenia Združenia za rok 2009, podania vysvetlení k vedeniu účtovnej evidencie Združenia a preverenia formy vyplácania podielov jednotlivým členom Združenia, súd konštatuje, že okrem podnetov (trestných oznámení) odporcu navrhovateľ osobitne nepreukázal, že by odporca takto vôbec konal. Navyše na pojednávaní dňa 04.03.2014 navrhovateľ uviedol, že ho na Daňovom úrade v Kysuckom Novom Meste udali všetci ako výbor Združenia (pozn. t. j. výbor vytvorený okolo odporcu), teda v takomto prípade by rovnako, ako už bolo uvedené pri navrhovateľom tvrdenom protiprávnom zásahu odporcu do jeho osobnostných práv rozosielaním predmetného listu, odporca nebol v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Po štvrté navrhovateľ v návrhu na začatie konania vyvodzoval neoprávnenosť zásahov odporcu do jeho dotknutých osobnostných práv z konania odporcu, ktoré malo spočívať v tom, že odporca sa dopustil konania spočívajúceho v ústnom a písomnom šírení neprávd, skresľujúcich informácií a haniacich tvrdení a súčasne v šírení v obci, resp. v Združení, že navrhovateľ je vyšetrovaný. Ak súd vychádzal z takto všeobecne formulovaného skutkového vymedzenia navrhovateľom tvrdeného konania odporcu, ktoré malo neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa, súd vychádzajúc z navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k záveru, že za takéto preukázané (výpoveďou svedkov I.. S. T.Á. J. Ľ. W.) konanie bolo možné považovať výroky prednesené pred svedkom I.. S.B. T., ktorého odporca osobne navštívil a pred ktorým sa odporca o navrhovateľovi vyjadril, že zlodej sa musí zastaviť a pred svedkyňou Ľ. W. (pred tým Q.), ktorú odporca osobne navštívil a pred ktorou sa o navrhovateľovi vyjadril, že okrádal ľudí, že ho musí zastaviť, že je zlodej a špinavec. Súd má za to, že takéto expresívne výroky odporcu na adresu navrhovateľa produkované v súkromí svedkov boli spôsobilé zasiahnuť do práva navrhovateľa na ochranu občianskej cti, pričom toto konanie odporcu je možné v tomto prípade považovať za neoprávnené. Iné navrhovateľom tvrdené konanie odporcu všeobecne vymedzené v úvode tohto odseku odôvodnenia rozsudku, súd za preukázané z vykonaného dokazovania nemal. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ust. je určitá ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupňa negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svojou povahou alebo stupňom závažnosti a) neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu, b) opodstatňujú (len) nemateriálnu satisfakciu, c) opodstatňujú tak nemateriálnu, ako aj materiálnu satisfakciu. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa ust. priznať vtedy, ak sa morálna satisfakcia ukazuje v konkrétnom prípade preukázateľne ako nepostačujúca, takže stráca svoju účinnosť a funkčnosť. Tato nedostatočnosť morálnej satisfakcie musí byť z hľadiska intenzity, trvania (napr. ide o opakovaný neoprávnený zásah v televízii, tlači a pod.), rozsahu a ohlasu nepriaznivých dôsledkov na postavení dotknutej fyzickej osoby v rodine, v oblasti podnikania, vždy bezpečne zistená, zvlášť, ak došlo neoprávneným zásahom k zníženiu ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Z použitej formulácie ust. síce vyplýva, že vedľa zníženia dôstojnosti fyzickej osoby a jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere môže súd priznať peňažitú náhradu nemajetkovej ujmy i v iných prípadoch obdobnej závažnosti za predpokladu, že i u nich bude zadosťučinenie v morálnej forme nepostačujúce. V každom prípade však musí ísť vždy o takú nemajetkovú ujmu zasahujúcu niektorú inú hodnotu osobnosti fyzickej osoby, ktorú táto osoba vzhľadom k intenzite, k trvaniu, zvlášť k širokému verejnému ohlasu nepriaznivých následkov v spoločnosti (v rodine, v bydlisku, na pracovisku, v podnikaní, v politickom, či inom verejnom živote atd.) pociťuje a prežíva - objektívne posudzované - ako ujmu v značnej miere. Nie sú preto v tomto smere rozhodujúce iba subjektívne pocity dotknutej fyzickej osoby. Ujmu v značnej miere závažnú by musela preto pociťovať i každá iná fyzická osoba nachádzajúca sa v postavení a na mieste priamo postihnutej fyzickej osoby. Z uvedeného vyplýva, že zadosťučinenie v peniazoch tak predstavuje inštitút, ktorý nemožno používať k vyvažovaniu a zmierňovaniu len bežnej, či krátkodobo pôsobiacej nemajetkovej ujme na osobnosti fyzickej osoby. Aj keď sú teda dôvody pre priznanie peňažitej náhrady nemajetkovej ujmy uvedené v ust. len demonštratívne, je však potrebné zdôrazniť, že pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola práve v značnej miere znížená dôstojnosť alebo v značnej miere znížená vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti (viď znenie ), t. j., že došlo k negatívnym - difamačným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej chránenom práve na česť a dôstojnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod publikačným č. R 53/2010).

V prejednávanej veci navrhovateľ tvrdil, že dotknuté klamlivé a hanlivé tvrdenia odporcu značným spôsobom zasiahli tiež do jeho intímnej sféry, kde narušili jeho rodinný a spoločenský život. Pre rozhodnutie súdu o priznaní navrhovateľom požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 20.000,- eur tak bolo v danom prípade vzhľadom k vyššie uvedenému určujúcim, či navrhovateľ preukázal, že v dôsledku neoprávneného zásahu odporcu do jeho práva na česť došlo v značnej miere k zníženiu jeho vážnosti v spoločnosti. Súd konštatuje, že ako dôkazy, ktoré mali preukázať dôsledky neoprávneného zásahu odporcu do jeho osobnostných práv, navrhovateľ označil výsluch seba ako účastníka konania, výsluch svedkov Ľ. W. (pred tým Q.; sesternica navrhovateľa), S. L. (sestra navrhovateľa), I.. S. T. (bratranec navrhovateľa), C. U. a J. L. (manželka navrhovateľa). Navrhovateľ na pojednávaní dňa 04.03.2014 vo svojej výpovedi v tejto rovine uviedol, že ľudia po ňom pokrikujú a vypráva sa o ňom ako o zlodejovi. Odporca totiž chodil po domoch, kde toto ľuďom hovoril. Ľudia s ním už nekomunikujú. Na margo tejto časti výpovede navrhovateľa súd poukazuje na to, že tieto tvrdenia navrhovateľa uvedené v jeho výpovedi ako účastníka konania sú len všeobecné, pričom navrhovateľ pokiaľ sa zmieňoval v konkrétnostiach uviedol, že volal napr. pánovi Ž. do U., ktorý je jeden z podielnikov v Združení a tento sa ho vzhľadom na pozvánku na valné zhromaždenie, ktoré zvolával odporca, ktorú pozvánku dostal, pýtal, či je už odsúdený. Ďalej navrhovateľ uviedol, že chcel tiež komunikovať s ďalším podielnikom F. P. z R. B.. Táto mu bez všetkého zložila telefón. Taktiež bol osobne za G. Y., ktorá mu povedala, že čo u nej robí, že už nie je predsedom a má ísť preč. Napokon sa navrhovateľ zmienil o svedkovi I.. S. T., za ktorým bol odporca a hovoril mu, že s týmto zlodejom (navrhovateľom) už treba niečo robiť. Pokiaľ ide o takto opisované a navrhovateľom tvrdené difamačné následky zásahu do jeho osobnostných práv, súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní v prvom rade nijakým spôsobom nepreukázal, že ním tvrdená reakcia pána Ž. bola dôsledkom akéhokoľvek konania odporcu (resp., že bola v príčinnej súvislosti s akýmkoľvek konaním odporcu). Ak navrhovateľ reakciu pána Ž. vyvodzoval z toho, že mal obdržať pozvánku na valné zhromaždenie Združenia, ktoré zvolal odporca, navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal existenciu konkrétnej pozvánky a ani obsah takejto pozvánky, ktorú mal od odporcu obdržať pán Ž.. V konečnom dôsledku, ak mal navrhovateľ na mysli pozvánku na Valné zhromaždenie dňa 18.02.2012, ako bola zaslaná I.. S. T., ako už bolo vyššie uvedené, konanie odporcu spočívajúce v odoslaní tejto pozvánky nemožno považovať za konanie odporcu, z ktorého by bolo možné vyvodiť jeho pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, teda inými slovami v tomto konkrétnom prípade nemožno hovoriť o konaní odporcu, ktorým bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa a v takomto prípade dôsledok v podobe negatívneho správania pána Ž. nie je v príčinnej súvislosti s konaním odporcu ako fyzickej osoby. Rovnako pokiaľ sa navrhovateľ vyjadroval k osobe pani F. P., navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal dôvod ním tvrdeného konania pani F. P. spočívajúceho v odmietnutí telefonickej komunikácie s navrhovateľom. To isté platí aj v súvislosti s navrhovateľom tvrdeným správaním pani G. Y.. Možno uzavrieť, že v uvedených konkrétnych prípadoch navrhovateľ negatívnu reakciu uvedených osôb prezumuje ako dôsledok ním tvrdeného konania odporcu. Navrhovateľ však nijakým spôsobom nezohľadňuje možnosť konania týchto osôb na základe ich osobného samostatne vytvoreného vlastného úsudku a názoru na osobu navrhovateľa. Treba poznamenať, že odporcu nezaťažovalo v konaní dôkazné bremeno na vyvrátenie navrhovateľom súdu podsúvanej domnienky, že akékoľvek negatívne reakcie okolia navrhovateľa voči jeho osobe boli vyvolané konaním odporcu, ako prejav jeho protiprávneho zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Dôkaz o takejto príčinnej súvislosti naopak zaťažoval v konaní práve samotného navrhovateľa. Pokiaľ ide o osobu I.. S. T., tento sa vo svojej výpovedi ako svedok na pojednávaní dňa 06.05.2014 ku vzťahu k navrhovateľovi vyjadril tak, že má s navrhovateľom normálny vzťah, ako býva medzi bratrancami. V minulosti sa občas navštívili, alebo stretli a prehodili pár slov. K osobe odporcu sa vyjadril, že tohto dlho vôbec nepoznal a keď ho spoznal, mal z neho rozpačitý pocit, či hovorí pravdu alebo nie. Svedok potvrdil, že po tom, ako sa zúčastnil valného zhromaždenia Združenia dňa 17.09.2011 a vypočul si prejav odporcu a súčasne ako ho následne odporca navštívil a povedal mu, že sa zlodej (navrhovateľ) musí zastaviť, si spočiatku myslel, že uvedené sa zakladá na pravde, teda, že navrhovateľ rozkráda majetok, ktorý bol ťažko nadobudnutý ich predkami. Po tom však, ako požiadal navrhovateľa o vysvetlenie a navrhovateľ mu ozrejmil, že trestné oznámenia sa nezakladajú na pravde, začal uvažovať inak. Svedok sa výslovne vyjadril, že ho to mrzí, že doslova naletel na reči odporcu, avšak už to medzi ním a navrhovateľom nie je, ako to bolo predtým. Zostal mu pocit, že treba byť pri všetkom opatrný.

Svedkyňa Ľ. W. (pred tým Q.) na pojednávaní dňa 06.05.2014 vypovedala ku vzťahu k navrhovateľovi, že je jej bratranec, stretáva sa s ním málokedy, keďže väčšinou žije mimo B.. Vzťah k obom účastníkom charakterizovala ako normálny. Na dotknutom valnom zhromaždení Združenia nebola, avšak odporca ju navštívil a oboznámil ju so zápisnicou zo schôdze Združenia. Súčasne jej odporca ozrejmoval, čo sa na schôdzi udialo, aký bol jej priebeh. Povedal jej svoj názor a skúsenosti. Výslovne sa vyjadril, že navrhovateľ okrádal ľudí, že ho musí zastaviť. Hovoril jej, že navrhovateľ je zlodej a špinavec. Toto sa jej veľmi dotklo a mala pocit, že sa to prenáša aj na ňu, že ju veľa ľudí pozná a snažila sa držať od toho všetkého mimo, dokonca zaprela pred ľuďmi, že navrhovateľ je jej bratranec. V ďalšom však svedkyňa uviedla, že odporcovi hneď povedala, že tomu neverí, pretože navrhovateľ je dosť dobre zabezpečený a nemal by taký dôvod. Rovnako uviedla, že bola vždy rada, ako navrhovateľ Združenie viedol. Čo sa týka svedkyne S. L., táto vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 06.05.2014 k vzťahu k účastníkom konania uviedla, že navrhovateľ je jej brat a odporcu pozná ako občana z M.. Ani s jedným nemá zlé vzťahy. Trochu ju však vo vzťahu k navrhovateľovi pomýlilo, keď dostala list, v ktorom bolo napísané, že je zlodej. Verila tomu, keďže nikto nemôže bezdôvodne napísať, že niekto je zlodej alebo niečo ukradol, ak to nemá podložené. Z toho dôvodu sa jej vzťahy s navrhovateľom naštrbili. Prestala k navrhovateľovi chodiť, pričom tak dva tri mesiace u neho nebola z dôvodu, že sa tieto reči šírili. Ak teda svedkyňa S. L. výslovne uviedla, že jej náhľad navrhovateľa sa zmenil hlavne z dôvodu oboznámenia sa s obsahom jej doručeného listu (ako tento následne, ako bol predložený navrhovateľom k návrhu na začatie konania a nachádza sa v spise na č. l. 11 spisu, svedkyňa opoznala), teda dotknutého listu zasielaného odporcom za výbor Združenia, súd v tomto kontexte odkazuje na svoju už opakovane uvedenú argumentáciu ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu vo vzťahu ku skutku spočívajúcom v rozosielaní dotknutého listu, ako ho navrhovateľ predložil súdu. Pokiaľ ide o výpoveď svedka C. U., tento na úvod svojej svedeckej výpovede na pojednávaní dňa 06.05.2014 spontánne uviedol, že navrhovateľ je mu blízkou osobou až do takej miery, ako by bol jeho rodinný príslušník. Ďalej uviedol, že konanie odporcu voči navrhovateľovi v danom prípade považuje za cielené a neopodstatnené útoky voči navrhovateľovi. Na druhej strane však svedok uviedol už na konkrétnu otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či sa jeho vzťah voči navrhovateľovi zmenil po konaní dotknutého valného zhromaždenia a po podaní trestných oznámení na navrhovateľa, že si začal od navrhovateľa držať odstup, sú naďalej kamaráti, ale už to nie je ako predtým, ako boli podané trestné oznámenia. Následne svedok na otázku súdu, aby ozrejmil rozpory v charakterizovaní svojho súčasného vzťahu k navrhovateľovi, uviedol, že vzťah predtým bol užší a bližší ako teraz, berie ho však stále ako rodinného príslušníka, ale už to nie je, ako bolo. Súd v kontexte s obsahom výpovedí navrhovateľom označených svedkov, ako aj výpovede navrhovateľa ako účastníka konania v prejednávanej veci považuje za nevyhnutné poukázať na obsah uznesenia vyšetrovateľa OO PZ Čadca, odbor kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality Č.: G.-XXX/ OVK-K.-XXXX zo dňa 23.12.2011, z ktorého vyplýva, že dňa 19.12.2011 navrhovateľ v dotknutom trestnom konaní sa pri doplnení jeho trestného oznámenia smerujúceho proti odporcovi na otázky vyšetrovateľa k jeho rodinnému, osobnému, pracovnému a verejnému životu výslovne vyjadril tak, že rodinný život má pohodový, dobrý so svojou rodinou, osobný život je tiež v norme, s nikým nemá nič, že by sa s niekým naťahoval, chodil po súdoch a aj v združení sa snaží všetko vysvetliť. Na inom mieste svojej výpovede k otázke vyšetrovateľa ako sa mu darí, navrhovateľ uviedol, že sa mu darí priemerne, a to vzhľadom na zdravotné problémy, ktoré má, inak v súkromnom živote a aj inak je všetko v poriadku, v tomto smere sa mu darí, a aj v rodine. V jeho verejnom živote je tiež všetko v poriadku, momentálne je stále predsedom združenia registrovaného na Obvodnom lesnom úrade v Kysuckom Novom Meste. Ďalej navrhovateľ výslovne uviedol, že v súvislosti s namietanými výrokmi odporcu neutrpel žiadnu finančnú ujmu, neboli narušené jeho rodinné vzťahy, nebol ohrozený jeho verejný život a neutrpel ani inú vážnu ujmu. Ak teda navrhovateľ následne v návrhu na začatie konania zo dňa 21.02.2012, t. j. s odstupom času len dvoch mesiacov od jeho výpovede pred vyšetrovateľom, tvrdil, že klamlivé a hanlivé tvrdenia odporcu značným spôsobom zasiahli tiež do jeho intímnej sféry, kde narušili jeho rodinný a spoločenský život, vyššie uvedené vyjadrenie navrhovateľa v priebehu trestného konania zo dňa 19.12.2011 je s týmto v úplnom rozpore. Vierohodnosť výpovede navrhovateľa ako účastníka konania tak bola značne spochybnená a tieto pochybnosti súdu nemohlo vyvrátiť ani navrhovateľom na pojednávaní dňa 04.03.2014 (podľa názoru súdu účelovo) podané vysvetlenie k týmto rozporom, že v priebehu vyšetrovania chcel vystupovať ako chlap, a preto ním tvrdené skutočnosti v priebehu prejednávanej veci pred vyšetrovateľom nespomínal. Ak mal teda súd hodnotiť výpovede svedkov ako dôkazov produkovaných navrhovateľom, ktorými navrhovateľ mienil preukázať aj takú intenzitu následkov zásahu odporcu do jeho osobnostných práv,

ktorá by odôvodňovala priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd musí konštatovať, že tieto dôkazy sa mu javili (aj v kontexte vyššie uvedeného vyjadrenia odporcu pred vyšetrovateľom dňa 21.12.2011) ako málo presvedčivé až tendenčné, aj s poukazom na príbuzenský pomer svedkov k navrhovateľovi (u svedka U.č, akoby „príbuzenský pomer“) a ich viac menej totožné vyjadrenia, z ktorých vyplynulo, že buď nikdy neuverili tvrdeniam o tom, že navrhovateľ je zlodej, alebo sa presvedčili o nepravdivosti takýchto tvrdení a mrzí ich to, ak im po nejakú dobu verili. Tendenčnosti ich výpovedí nasvedčuje aj skutočnosť, že všetci svedkovia podpísali po konaní inkriminovaného Valného zhromaždenia Združenia vyhlásenie, ktoré predložil v konaní navrhovateľ (na č. l. 148), v ktorom výslovne vyhlásili, že žiadajú, aby navrhovateľ naďalej plnil svoje povinnosti predsedu Združenia. Sotva si totiž možno logicky predstaviť, že v prípade, že by k osobe navrhovateľa stratili dôveru, podpísali by predmetné vyhlásenie plne podporujúce navrhovateľa ako predsedu Združenia, o ktorom vyhlásení samotný navrhovateľ na pojednávaní dňa 04.03.2014 povedal, že toto vyhlásenie zosnoval na svoju obranu. Samotná svedecká výpoveď manželky navrhovateľa J. L. na pojednávaní dňa 06.05.2014, kedy svedkyňa uviedla, že ako prišlo prvé trestné oznámenie sa s manželom začali vadiť, nebolo to medzi ňou a navrhovateľom dobré, navrhovateľ zvracal, bol z toho na nervy, pričom po druhom trestnom oznámení to začalo, bol na tom veľmi zle a chceli sa dokonca rozviesť, pričom ona nemohla zniesť všetky tie obvinenia, že navrhovateľ je zlodej a že kradol a teda mali hrozne zlý vzťah, nechcela mu veriť, sa súdu javila ako nevierohodná. Súd svoj záver o nevierohodnosti výpovede svedkyne vyvodil z rozporu ňou opisovaných skutkových okolností s vyjadrením navrhovateľa dňa 19.12.2011 pred vyšetrovateľom, kedy sa medzi iným vyjadril, že v súkromnom živote a aj inak je všetko v poriadku, v tomto smere sa mu darí, a aj v rodine a že v súvislosti s namietanými výrokmi odporcu neboli narušené jeho rodinné vzťahy. Súdu sa javí neuveriteľné, aby v prípade, že manželské vzťahy medzi navrhovateľom a jeho manželkou boli po trestných oznámeniach odporcu na navrhovateľa v takej vypätej podobe, ako opísala svedkyňa, samotný navrhovateľ v trestnom konaní začatom na základe jeho trestného oznámenia proti odporcovi pre prečin ohovárania vedome z dôvodu, aby „vyzeral ako chlap“, udával nepravdivé údaje a zamlčoval svoje problémy v rodinnom živote, ak tieto mali nastať už po podaní prvého trestného oznámenia zo strany odporcu na navrhovateľa a následne sa s ďalším trestným oznámením stupňovať, pričom, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania väčšina trestných oznámení odporcu voči navrhovateľovi bola podaná v čase do skončenia mesiaca jún 2011. Vierohodnosť svedkyne narušilo aj to, že na otázku právneho zástupcu odporcu, prečo darovala C. U.čnehnuteľnosť, najskôr vypovedala, že mu nič nedarovala, následne však priznala, že tomu tak bolo spoločne s manželom. V neposlednom rade jej vierohodnosť ako osoby je spochybnená aj tým, že v dotknutom prípade podala vyhlásenie podľa ust. nie na základe vlastného vnímania prežitého skutkového deja, ale na základe tvrdení inej osoby, ktoré následne vo vyhlásení už musela prezentovať ako svoje vlastné. V kontexte naplnenia podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľovi v peniazoch súd konštatuje, že v konaní nevyšlo najavo, že by navrhovateľ v dôsledku odporcovho protiprávneho konania stratil funkciu predsedu Združenia, keďže ako sám tvrdil nikdy neprestal byť predsedom Združenia. Teda navrhovateľ neutrpel ujmu ani vo verejnej sfére svojho života. Bez významu v kontexte dôvodnosti návrhom uplatneného nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú mal navrhovateľ podľa svojich tvrdení utrpieť, nie je ani vyjadrenie samotného navrhovateľa už po vykonanom dokazovaní na pojednávaní dňa 13.01.2015, kedy sa navrhovateľ výslovne vyjadril: „Ak mi súd udelí slovo, chcel by som ešte uviesť, že ma to celé mrzí. Nechcem odporcu tu nejako osočovať. Iný človek z neho nebude. Nechcem ospravedlnenie.“. Na následnú otázku súdu, aby sa vyjadril, pokiaľ ide o tento jeho prednes, ako má súd brať tento jeho výrok v kontexte žalobného návrhu, ktorým sa domáha práve ospravedlnenia, navrhovateľ uviedol: „Ja to beriem tak, že keby mi odporca uhradil trovy tohto konania ako aj trovy trestných konaní, by sme to mohli skončiť.“. Až po následnej porade so svojim právnym zástupcom navrhovateľ v ďalšom uviedol: „Ja beriem svoje vyjadrenie, že nechcem ospravedlnenie, späť a trvám na podanom návrhu.“. Z pohľadu uvedeného vyjadrenia navrhovateľa možno konštatovať, že intenzita difamačných následkov zásahu odporcu do osobnostného práva navrhovateľa sa ani navrhovateľovi zrejme nejavila po vykonaní dokazovania v takej miere, aby bolo potrebné následky tohto zásahu kompenzovať peňažným zadosťučinením vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Na základe vyššie uvedeného hodnotenia navrhovateľom produkovaných dôkazov, súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal takú intenzitu zníženia jeho dôstojnosti alebo jeho vážnosti v spoločnosti, ktorá by v zmysle ust. odôvodnila súčasné priznanie primeraného zadosťučinenia navrhovateľovi v peniazoch, pričom súdu sa javilo ako primerané zadosťučinenie pre

navrhovateľa za konštatovaný zásah do jeho osobnostných práv samotné deklarovanie neoprávnenosti tohto zásahu zo strany odporcu súdom. Pokiaľ sa súd v odôvodnení tohto rozsudku výslovne nezaoberal niektorými dôkazmi produkovanými účastníkmi, je tomu tak z toho dôvodu, že skutkové zistenia súdu vyplývajúce z týchto dôkazov, by na rozhodnutí súdu, ako aj odôvodnení tohto rozhodnutia, nemohli nič zmeniť. Je tomu tak v prípade výsluchu odporcom navrhovaného svedka T. Š., ktorý sa mal vyjadriť k tomu, že výrok odporcu na adresu navrhovateľa na dotknutom Valnom zhromaždení Združenia dňa 17.09.2011 odporca predniesol inou formou a že odporca nie je autorom listov predložených navrhovateľom v konaní a ktorý sa vo svojej výpovedi nevedel k ním prezentovaným skutkovým okolnostiam týkajúcim sa priebehu dotknutého valného zhromaždenia Združenia bližšie konkrétne vyjadriť, ktorá osoba mala konkrétne čo na adresu ktorej osoby povedať, pričom len vo všeobecnosti opísal priebeh valného zhromaždenia ako prebiehajúceho v hustej atmosfére, kedy padali medzi účastníkmi valného zhromaždenia urážky a obvinenia. Svedok však v ďalšom nevedel konkretizovať tieto urážky a obvinenia, ako bolo uvedené. O listoch odosielaných odporcom členom Združenia sa nijako vyjadriť nevedel. Obdobne súd nemohol vychádzať ani z výpovede svedkyne T. C.Č, ktorá mala preukázať rovnaké tvrdenia odporcu, ako aj svedok T.M. Š. a ktorá sa vo svojej výpovedi neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti ohľadom priebehu dotknutého valného zhromaždenia Združenia. Uviedla len vo všeobecnosti, že si nepamätá jeho priebeh. Vykrikovalo sa tam, aj prísediaci rozprávali, aj navrhovateľ. Bližšie si už nespomína, čo sa tam dialo. Odporca povedal na valnom zhromaždení len to, že ako sa vyrubuje, že by navrhovateľovi niečo nadával, to nevie, nepočula to. Viac si nepamätá, lebo sa tam kričalo, nedalo sa to sledovať a počúvať nejako. Pokiaľ ide o listy predložené navrhovateľom v konaní, svedkyňa len uviedla, že videla u odporcu nejaké listy, avšak ich obsah nepozná. Pokiaľ ide o svedka Ľ. Y., tento v konaní odmietol vypovedať a teda nebolo možné dôkaz jeho výsluchom vykonať. Napokon, ak ide o svedka K. Y., odporca na jeho výsluchu vzhľadom k jeho zdravotnému stavu znemožňujúcemu jeho účasť na pojednávaní v ďalšom netrval. V kontexte dôvodov rozhodnutia súdu neboli právne významné ani listinné dôkazy produkované navrhovateľom - súhlasy na ťažbu dreva (na č. l. 226 až 230 spisu), a to z dôvodu, že tieto mali vyvrátiť vierohodnosť výpovede svedka Jána Vojteka v časti jeho výpovede, v ktorej svedok uviedol, že navrhovateľ hospodáril sám, ako uznal za vhodné, bez účasti spoluvlastníkov, ťažil drevo bez súhlasu spoluvlastníkov na ich parcelách. Z tejto časti výpovede svedka T. F. napokon súd pri svojom rozhodnutí ani nevychádzal. V kontexte toho, že v konaní nikto z účastníkov neprodukoval dôkazy, na základe ktorých by mohol súd dospieť k skutkovým zisteniam o všetkých vlastníkov dotknutých lesných pozemkov, kde bola vykonávaná ťažba (prípadne prerezávky) a o veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, súd ani nemohol verifikovať na základe predložených listín (súhlasov na ťažbu) tvrdenie navrhovateľa, že ťažby boli vykonávané po tom, ako boli spoluvlastníci dotknutých lesných pozemkov o ťažbe vopred oboznámení a po ich udelenom súhlase s takouto ťažbou. V súvislosti s týmto potom súd považoval za nadbytočné zaoberať sa odporcom produkovanými dôkazmi - uzneseniami prokurátorky Okresnej prokuratúry Žilina č. k. XPn XXX/XX-X zo dňa 19.08.2011 a č. k. XPn XXXX/XX-X zo dňa 25.07.2012, ktoré boli súdu odporcom predložené ako reakcia na navrhovateľom predložené listinné dôkazy (súhlasy na ťažbu) a mali vyvrátiť tvrdenia navrhovateľa o tom, že ťažby boli vykonávané po tom, ako boli spoluvlastníci dotknutých lesných pozemkov o ťažbe vopred oboznámení a po ich udelenom súhlase s takouto ťažbou. Podľa ust. , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. s poukazom na zložitosť prípadu spočívajúcu vo viacerých navrhovateľom tvrdených čiastkových zásahov odporcu do jeho osobnostných práv.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.