Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_4Sf-13-2023.pdf
PDF · 95.61 KB
Case nature
Subarea
4Sf/13/2023
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: LYNX s.r.o., IČO 00 692 069, so sídlom Jelačičova 8A, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Gabriela Čechová, s.r.o., IČO 55 699 421, Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101796643/2023 zo dňa 17.07.2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou dňa 28.09.2023 Správnemu súdu v Košiciach sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101796643/2023 zo dňa 17.07.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2023 a ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice číslo 100125779/2023 zo dňa 11.01.2023, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 20.000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019.
2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP) dôvodiac, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí značná hospodárska a finančná škoda a iný vážny nenapraviteľný následok, nakoľko správnou žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s ostatnými rozhodnutiami žalovaného má za následok vylúčenie žalobcu z trhovej súťaže v oblasti IT a z možnosti zúčastňovať sa verejných obstarávaní.
3. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňuje tým, že zamestnáva dlhodobo vždy viac ako 100 zamestnancov a zodpovedne pristupuje k plneniu svojich zákonných povinností, pričom za rok 2022 zaplatil na dani z príjmov PO sumu 927.044 eur, a súčasne mesačne platí preddavky na daň z príjmov PO vo výške 77.253,68 eur. Žalobca dosiahol hospodárky výsledok za rok 2022 vo výške 3.339.993 eur. Žalobca taktiež uvádza, že výška jeho priemerných mesačných nákladov je 916.000,- eur na realizáciu/zhotovenie/dokončovanie projektov/ investícií na rok 2022, pričom celková výška nákladov na uvedené predstavuje sumu 11.000.000 eur. Žalobca uvádza, že priemerný objem finančných prostriedkov z hľadiska „cash flow“ potrebných na mesačný chod, fungovanie a prevádzku spoločnosti LYNX s.r.o. predstavuje sumu cca 500.000 eur. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe taktiež uviedol, že pôsobí na trhu informačných technológií ako stabilný obchodný partner a dodávateľ špičkových služieb už od roku 1991. Za túto dobu sa vyprofiloval na poskytovateľa komplexných IT riešení na vysokej úrovni s pridanou hodnotou pre svojich zákazníkov. Popri podnikateľskej činnosti svoju pozornosť a činnosť zameriava aj na podporu talentov, regionálny rozvoj, vzdelávanie, podporu športu a kultúry, ako aj sociálne aktivity a charitatívnu činnosť, čo detailne popísal v prílohách k žalobe.
Žalobca ďalej uvádza, že medzi hlavných odberateľov tovarov a služieb poskytovaných žalobcom patrí práve Slovenská republika prostredníctvom štátnych orgánov a rôznych verejných inštitúcií (Ministerstvo obrany SR, Centrum výcviku Lešť, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Finančné riaditeľstvo SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, Národné centrum zdravotníckych informácií, Slovenský hydrometeorologický ústav, Ústavný súd SR, Národný bezpečnostný úrad SR, Národná banka Slovenska). Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvádza, že poskytovanie služieb pre uvedené štátne subjekty je v rozhodnej miere naviazané na tzv. bezpečnostnú previerku podnikateľa podľa § 45 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, o ktorej rozhoduje Národný bezpečnostný úrad. Žalobca ďalej konštatuje, že disponoval platným certifikátom o priemyselnej bezpečnosti č. SP- OBP-1294-2/2016-C vydaným 09.11.2016, platným do 09.11.2021, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou na stupeň utajenia Tajné, na postúpenie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Tajné a na vytváranie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Dôverné. Žalobca disponoval aj platným certifikátom o priemyselnej bezpečnosti na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami NATO, č. SP-OBP-1294-1/2016-DBS-C vydaným 21.12.2016, stupeň oprávnenia NATO SECRET, platným do 09.11.2021. Žalobca uvádza, že dňa 02.12.2020 začal Národný bezpečnostný úrad novú bezpečnostnú previerku, a to na základe žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Tajné bez jej postúpenia v materiálnej podobe alebo elektronickej podobe, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Tajné postúpenej v materiálnej podobe a jej uchovávanie vo vlastných podmienkach, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Dôverné postúpenej v elektronickej podobe a jej uchovávanie vo vlastných podmienkach, na vytváranie utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Tajné bez využitia technického prostriedku a na vytváranie utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Dôverné a technickom prostriedku ktorú žalobca podal z dôvodu uplynutia doby platnosti Potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa dňa 08.11.2021. Národný bezpečnostný úrad rozhodnutím zo dňa 04.11.2021, č. SP-OBP-1727-76/2021-A takto rozhodol: I. Podľa § 46 písm. c) v spojení s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. sa podnikateľ nepovažuje za bezpečnostne spoľahlivého preto, že u neho bolo zistené bezpečnostné riziko, a to konanie proti záujmom Slovenskej republiky v oblasti hospodárskych záujmov štátu. II. Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad ruší platnosť potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1294-2/2016-C z 09.11.2016, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou na stupeň utajenia Tajné, na postúpenie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Tajné a na vytváranie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Dôverné, pretože podnikateľ prestal spĺňať podmienku priemyselnej bezpečnosti podľa § 46 písm. c) v spojení s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. III. Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad ruší platnosť certifikátu o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1294-1/2016-DBS-C z 21.12.2016 na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami NATO, stupeň oprávnenia NATO SECRET, pretože podnikateľ prestal spĺňať podmienku priemyselnej bezpečnosti podľa § 46 písm. c) v spojení s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. IV. Podľa § 50 ods. 2 a ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad ukončuje bezpečnostnú previerku podnikateľa. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že Národný bezpečnostný úrad bezpečnostnou previerkou dospel k záveru, že žalobcu nemožno považovať podľa § 46 písm. c) zákona č. 215/2004 Z. z. za bezpečnostne spoľahlivého, lebo bolo u neho zistené bezpečnostné riziko podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z., a to konanie proti záujmom Slovenskej republiky v oblasti hospodárskych záujmov štátu, úrad ukončil bezpečnostnú previerku vydaním vyššie citovaného rozhodnutia. Žalobca voči rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu zo dňa 04.11.2021 využil opravné prostriedky, čo následne viedlo Národný bezpečnostný úrad k tomu, že rozhodnutím zo dňa 13.12.2021, č. SP-OBP-1727-84/2021-A vyhovel odvolaniu žalobcu a zrušil svoje rozhodnutie zo dňa 04.11.2021. Národný bezpečnostný úrad vo vydanom rozhodnutí obmedzil platnosť bezpečnostnej previerky žalobcu len na päť štátnych subjektov (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Vojenské spravodajstvo, Finančná správa Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizáciu Slovenskej republiky), a to len na dobu určitú do 30.06.2023 za účelom finalizácie neskončených projektov, resp. plnenie existujúcich zmlúv u žalobcu, ktorých dokončenie si vyžadovalo bezpečnostnú previerku. Počnúc dňom 30.06.2023 však žalobca už
bezpečnostnou previerkou a ani príslušnými potvrdeniami nedisponuje a žiadne nové projekty, ktoré by boli podmienené bezpečnostnou previerkou už uskutočňovať nemôže, nemôže sa prihlasovať ani do nových verejných obstarávaní. Žalobca berúc na vedomie dátum 30.06.2023 ako koniec platnosti bezpečnostnej previerky, ešte dňa 24.11.2022 požiadal o vydanie novej bezpečnostnej previerky a udelenie potrebných potvrdení, avšak Národný bezpečnostný úrad dňa 22.06.2023 pod č. SP-OBP-1935-55/2023-A oznámil Žalobcovi, že: „V súlade s § 45 ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bezpečnostnú previerku podnikateľa p r e r u š u j e m z dôvodu prebiehajúceho konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre ukončenie bezpečnostnej previerky, a to až do ukončenia tohto konania.“ V súvislosti s týmto rozhodnutím má žalobca za to, že Národný bezpečnostný úrad prerušil bezpečnostnú previerku žalobcu z dôvodu prebiehajúceho daňového konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného napadnuté správnou žalobou v tomto konaní. V prípade, že správny súd nevyhovie návrhu žalobcu a neprizná podanej správnej žalobe odkladný účinok, správne rozhodnutia, ktoré sú predmetom tohto konania vytvoria prekážku, pre ktorú nebude žalobcovi udelená bezpečnostná previerka. Bez bezpečnostnej previerky a príslušných bezpečnostných potvrdí dôjde k vylúčeniu žalobcu z hospodárskej súťaže a pôsobenie žalobcu bude na trhu IT služieb degradované na minimum, keďže rozhodujúca časť jeho podnikateľskej činnosti je zameraná práve na verejné obstarávania a poskytovanie služieb štátu na jednotlivých štátnych inštitúciách, čo si vyžaduje bezpečnostnú previerku spolu s príslušnými bezpečnostnými potvrdeniami. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvádza, že z uvedených dôvodov je zrejmé, že mu reálne hrozí závažná ujma spojená s hospodárskou a finančnou škodou, ako aj iným vážnym nenapraviteľným následkom v podobe možného ukončenia podnikateľskej činnosti, čo by zasiahlo viac než 100 jeho zamestnancov a ich rodiny. Cieľom návrhu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe je taktiež vytvorenie podmienok na odvrátenie negatívnych právno-ekonomických následkov spojených s porušením práv žalobcu zo strany žalovaného vydaním napádaných rozhodnutí v prípade, ak bude správnej žalobe vyhovené. Žalobca taktiež argumentuje, že následná ochrana poskytnutá žalobcovi zo strany správneho súdu by sa v konečnom dôsledku minula účinku, nakoľko do času rozhodnutia o podanej správnej žalobe sa prejavia vyššie opísané dôsledky vydaných rozhodnutí. Žalobca poukazuje na to, že podľa judikatúry Ústavného súdu právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromnej sféry jednotlivca zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie jeho efektívnej ochrany. (Napr. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2015, PL. ÚS 10/2014-29; Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. septembra 2015, PL. ÚS 40/2015-20). Žalobca ďalej vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6S/162/2016 zo dňa 08.08.2016 a žiadal, aby súd rozhodol o odkladnom účinku správnej žaloby bez vyjadrenia žalovaného. Žalobca tiež poukázal na to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe napĺňa eurokonformný výklad a aplikáciu Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a zabezpečuje požadovanú a zamýšľanú daňovú neutralitu upravenú a aproximovanú Smernicou Rady 2006/112/ES, zároveň nepriznanie odkladného účinku môže byť v rozpore s daňovou neutralitou dane z pridanej hodnoty a v rozpore so smernicou upraveným a harmonizovaným spoločným systémom dane z pridanej hodnoty. Je dôvodný predpoklad, že nepriznanie práva na odkladný účinok správnej žaloby by viedol k porušeniu práva EÚ a tým aj záväzkov Slovenskej republiky. Žalobca čo do vecného a materiálneho naplnenia a splnenia podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby odkazuje na v prílohe priložené ekonomicko-finančné podklady, kde je detailne rozobraný zisk, celkové tržby, celkový počet zamestnancov či náklady na mzdy odvody a preddavky na dane zamestnávaných zamestnancov, či žalobcom doteraz platené dane (daň z príjmov právnických osôb, či DPH), či celkový dopad na cash flow žalobcu celkovou uloženým dorubom dane v napádanom rozhodnutí v kontexte ďalších negatívnych rozhodnutí žalovaného napádaných žalobcom v ďalších správnych žalobách, čo činí ku dňu podania tejto správnej žaloby sumu 983 000 eur a to bez príslušenstva, ktorého výška nebude v žiadnom prípade zanedbateľná.
4. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 10.06.2024, doručeným správnemu súdu v ten istý deň, vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Žalovaný zároveň uviedol, že z informačného systému finančnej správy zistil, že žalobca vyrubený rozdiel dane uhradil.
5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.
10. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorého následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.
11. Odkladný účinok správnej žalobe možno priznať na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku navyše nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.
12. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
13. V danom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe
je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
14. V danom konkrétnom prípade je predmetom konania o správnej žalobe zákonnosť žalobcom vydaného rozhodnutia zo dňa 17.07.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 20 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že mu reálne hrozí závažná ujma spojená s hospodárskou a finančnou škodou, ako aj iným vážnym nenapraviteľným následkom v podobe možného ukončenia podnikateľskej činnosti. Svoje tvrdenia odôvodnil tým, že Národný bezpečnostný úrad prerušil bezpečnostnú previerku žalobcovi z dôvodu prebiehajúceho daňového konania, v ktorom bolo vydané práve rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom tohto konania. Žalobca aktuálne nedisponuje bezpečnostnou previerkou, v dôsledku čoho nie je schopný vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v rovnakom rozsahu ako doposiaľ, čím prichádza o značnú časť zisku a nemôže sa zároveň uchádzať o nové zákazky, pri ktorých zadávateľ vyžaduje bezpečnostné previerky.
15. Z obsahu podaného návrhu na priznanie odkladného účinku vyplýva, že žalobca ako nosný argument na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvádza práve ujmu, ktorá mu hrozí v prípade neudelenie bezpečnostnej previerky zo strany Národného bezpečnostného úradu. V tomto bode je nevyhnutné konštatovať, že tu absentuje priama príčinná súvislosť medzi značnou hospodárskou ujmou, ktorá má hroziť žalobcovi a vykonateľnosťou rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom tohto konania. A naopak, a contrario, ak by aj teoreticky bol priznaný žalobe odkladný účinok, dôsledkom takéhoto rozhodnutia súdu by bolo, že žalobca nie je až do právoplatného rozhodnutia o správnej žalobe povinný uhradiť rozdiel dane v sume 20 000 eur na dani z pridanej hodnoty. Uvedené by nemalo priamy vplyv na udelenie bezpečnostnej previerky v konaní pred Národným bezpečnostným úradom, a teda ani vplyv na hospodárske postavenie žalobcu.
16. Záverom je nevyhnutné zdôrazniť podstatnú skutkovú okolnosť plynúcu z vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.06.2024, ktorý súdu oznámil, že žalobca vyrubený rozdiel dane uhradil. V kontexte tohto oznámenia má súd za to, že argumentácia žalobcu týkajúca sa hroziacej značnej hospodárskej ujmy, dokonca až ukončenia podnikateľskej činnosti v prípade nepriznania odkladného účinku jeho správnej žalobe neobstojí.
17. Z dôvodu nepreukázania dôvodnosti prvej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom.
18. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa cit. § 188 SSP zamietol.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).