Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/69/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. februára 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného

M. G.

nar. XX.XX.XXXX v N., okr. A., trvale bytom W. D. S. č. XXX, okr. A., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -30 zo dňa 16.04.2014 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 14.09.0211 bol obžalovaný M. G. uznaný vinným v bode 1) z prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa k zák. č. Z.z.; z prečinu poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa k Tr. , v bodoch 2), 3), 4) z prečinu podvodu podľa Tr. , v bode 5) z trestného činu vydierania podľa Tr. Bol za to odsúdený podľa Tr. zák., , Tr. zák., Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 9 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 17.02.2011 ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Taktiež bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody.

Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa rozhodnuté tak, že návrh odsúdeného M. G. na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci bol zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí. V jej písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 16.12.2013, z ktorého vyplýva, že aj v prípade uloženia úhrnného trestu podľa Tr. v znení neskorších noviel, odsúdenému je namieste povolenie obnovy konania v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 28.11.2012. Ustanovenie Tr. v znení neskorších noviel upravujúce ukladanie úhrnného trestu za použitia asperačnej zásady je obsahovo identické ako ustanovenie Tr. a podľa názoru obhajoby je irelevantné, či pri ukladaní súhrnného trestu s

použitím asperačnej zásady aplikoval súd ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť s tým, aby krajský súd sám povolil obnovu konania.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania rozhodoval v súlade s na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí mal možnosť odsúdený v prítomnosti svojho obhajcu vyjadriť sa k svojmu návrhu a taktiež mal právo na konečný návrh.

Aj keď trest odsúdenému M. G. nebol ukladaný za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., súd prvého stupňa správne použil rozširujúci výklad nálezu ústavného súdu, ktorý je aplikovateľný aj vo vzťahu k rozsudkom všeobecných súdov, ktorými pri ukladaní trestu bolo použité ustanovenie § 35 ods. 2 veta prvá za bodkočiarkou Tr. zák. v znení účinnom do 31.12.2005, za použitia asperačnej zásady.

Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý návrh vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení o organizácii Ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované priamo už v tomto ustanovení.

V predmetnej veci však napriek vyššie uvedenému nebolo možné povoliť obnovu konania, pretože protiústavná časť citovaného ustanovenia bola vo veci konajúcim súdom pri ukladaní trestu negovaná použitím ustanovenia § 40 ods. 4 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Súd prvého stupňa v predmetnom prípade ukladal trest za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., kde základná sadzba je v rozmedzí (10-15) rokov za použitia § 35 ods. 2, 3 Tr. zák., pričom trest odsúdenému bol uložený za použitia § 40 ods. 4 Tr. zák. vo výmere 9 rokov, teda pod dolnú hranicu základnej trestnej sadzby a neodvíjal sa od asperačne zvýšenej spodnej hranice. V tomto prípade preto možnosť dôslednej individualizácie trestu súdom (a teda ani identické právo obžalovaného odňaté nebolo), preto v konečnom dôsledku nemožno hovoriť o protiústavne uloženom treste.

Napadnuté uznesenie okresného súdu je vecne správne, preto krajský súd keďže sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a ich odôvodnením v napadnutom uznesení, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.