Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-19-2012.pdf
PDF · 127.49 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-4C/19/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci navrhovateľky E. štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 27, proti odporcovi M., zastúpeného JUDr. Alžbetou Čalfovou, advokátkou so sídlom Vysoké Tatry, Tatranská Lesná 10, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Z vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom vlastníctve manželov pripadá do vlastníctva navrhovateľky:
- elektrický sporák s rúrou zn. MORA 1200,
- veľká trojdielna spálňová skriňa hnedej farby,
- vešiaková skriňa,
- rohová sedacia súprava s ornamentom,
- obývačková stena svetlohnedá,
- chladnička zn. Whirpool,
- manželská posteľ,
- televízor zn. SONY,
II. Odporca je povinný vydať navrhovateľke:
- veľká trojdielna spálňová skriňa hnedej farby,
- vešiaková skriňa,
- obývačková stena svetlohnedá, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Spoločná pohľadávka navrhovateľky a odporcu voči F., z investícii do rekonštrukcie dvojizbového bytu č. X nachádzajúceho sa v Kežmarku, N. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. G., pripadá
- navrhovateľke vo výške 1,
- odporcovi vo výške 1
IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu 2 601 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
VI. Navrhovateľka a odporca sú povinní zaplatiť štátu na náhrade trov konania po 10,48 eur na účet Okresného súdu Kežmarok, vedený v Štátnej pokladnici, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
VII. Navrhovateľka a odporca sú povinní zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 104 eur na účet Okresného súdu Kežmarok, vedený v Štátnej pokladnici, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd 20. 2. 2012 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 23. 2. 2011 č. k. 2C 173/2010 - 21, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania uzavreté 13. 5. 2000 rozvedené. Dôvodila, že po rozvode manželstva sa na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom nedohodli.
Zástupkyňa navrhovateľky v návrhu uviedla, že účastníci ku dňu rozvodu nevlastnili žiadne nehnuteľnosti. Ku dňu rozvodu trvalo právo spoločného nájmu účastníkov k 2-izbovému bytu, nachádzajúcemu sa v Kežmarku, ul. N.. Spolužitie v tomto byte po rozvode sa v dôsledku opakovaných konfliktov stalo neznesiteľným. 9. 6. 2011 po konflikte, ku ktorému bola privolaná mestská polícia, bola navrhovateľka z dôvodu obavy o svoj život a o zdravie maloletých detí nútená spoločnú domácnosť v tomto byte s deťmi opustiť. V byte býva odporca, ktorý výlučne užíva zariadenie bytu. V návrhu špecifikovala hnuteľné veci trvalejšej domácej potreby (bytové zariadenie, spotrebnú elektroniku, bicykel), ktoré navrhla učiniť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Ich hodnotu v návrhu stanovila s prihliadnutím na ich opotrebenie na sumu 6 944,03 eur. Všetky špecifikované hnuteľné veci navrhla prikázať do výlučného vlastníctva odporcu s tým, aby navrhovateľke vyplatil polovicu ich hodnoty, tzn. 3 472 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patria aj peňažné prostriedky na účtoch odporcu v ČSOB, a. s. a v Slovenskej sporiteľni ,a. s., a to vo výške ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Navrhovateľka vlastné účty v peňažných ústavoch nikdy nemala a k účtom odporcu od rozvodu nemá prístup. Preto nemá vedomosť o výške peňažných prostriedkoch na týchto účtoch. Navrhovala, aby súd po zistení stavu na týchto účtoch uložil odporcovi, ktorý s týmito finančnými prostriedkami po rozvode výlučne disponoval, povinnosť zaplatiť navrhovateľke polovicu súm, ktorá na týchto účtoch bola ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva.
Písomným podaním doručeným súdu 10. 1. 2013 nový zástupca navrhovateľky upravil pôvodnú špecifikáciu hnuteľných vecí, ktoré navrhovateľka navrhuje učiniť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Do vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva (okrem iného) zaradil aj osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, ev. č.: N., nadobudnuté v roku 2010 za 6 000 eur, ktorého zostatkovú hodnotu stanovil na 3 000 eur. Zostatkovú hodnotu všetkých v tomto podaní špecifikovaných hnuteľných vecí (vrátane predmetného osobného motorového vozidla) stanovil na sumu 4 800 eur. V podaní tiež uviedol, že účastníci počas manželstva investovali spoločné finančné prostriedky do rekonštrukcie 2-izbového bytu v Kežmarku, ul. N., v ktorom bývali a ktorý je vlastníctvom príbuznej odporcu, to v celkovej výške 6 121,49 eur. Išlo o prerobenie bytového jadra v byte, výmenu plastových okien, prerobenie kúpeľne, inštaláciu kuchynskej linky, výmenu dverí a podláh. Uviedol tiež, že otec navrhovateľky V. poskytol odporcovi v roku 2000 sumu 663,88 eur na opravu zeleného vozidla zn. Škoda, sumou 2 323,57 eur prispel na kúpu osobného motorového vozidla zn. Audi 80 v rokoch 2003
- 2004, v roku 2004 sumu 1 327,76 eur požičanú od J. odporcovi požičal na cestu do Anglicka a v roku 2007 odporcovi požičal sumu 1 200 eur od O.. Tvrdil, že všetky tieto pôžičky vo výške celkom 5 515,21 eur zaťažujú výlučne odporcu. Všetky hnuteľné veci navrhoval prikázať do vlastníctva odporcu a uložiť mu zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielov celkom 5 460,745 eur (polovicu z hodnoty hnuteľných vecí, vrátane osobného motorového vozidla, teda zo sumy 4 800 eur, a polovicu zo sumy 6 121,49 eur predstavujúcej spoločné investície účastníkov do bytu, teda polovicu zo sumy 10 921,49 eur).
Zástupkyňa odporcu nenamietla tvrdenie navrhovateľky, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nie sú žiadne nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, namietla zaradenie niektorých vecí špecifikované zástupcom navrhovateľky do bezpodielového spoluvlastníctva. Predložila súdu listinu datovanú 20. 6. 2001 s tvrdením, že na základe vzájomnej dohody účastníkov o odovzdaní hnuteľných vecí špecifikovaných v tejto listine navrhovateľka 20. 6. 2011 so súhlasom odporcu niektoré hnuteľné veci fyzicky prevzala. Ostatné ňou špecifikované hnuteľné veci navrhla rozdeliť medzi účastníkov. Predložila súdu listinné dôkazy o stave peňažných prostriedkov na účtoch odporcu v ČSOB, a. s. a v Slovenskej sporiteľni, a. s. s tvrdením, že ku dňu rozvodu manželstva účastníkov bol na účte v ČSOB, a. s., zostatok 202,88 eur a na účte v Slovenskej sporiteľni, a. s. debetný zostatok -571,93 eur. Tvrdila, že v rámci bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné vyporiadať aj spoločný dlh
účastníkov z titulu nedoplatku na nákladoch spojených s užívaním bytu v Kežmarku, N., za rok 2010 vo výške 404,59 eur, a spoločný dlh účastníkov z titulu nedoplatkov na miestnom poplatku za komunálny odpad za roky 2009, 2010 a 2011 vo výške 120,64 eur. Nenamietala tvrdenie, že účastníci za trvania manželstva investovali spoločné prostriedky do rekonštrukcie bytu, v ktorom bývali. Nesúhlasila však s rozsahom a celkovou výškou týchto finančných investícii vyčíslenou zástupcom navrhovateľky. Tvrdila, že nájomnú zmluvu s vlastníčkou bytu uzavrel iba odporca. Preto iba odporcovi vznikol záväzkový vzťah k vlastníčke bytu. Pokiaľ účastníci investovali spoločné prostriedky do bytu, právny základ investícii nebol u oboch rovnaký. Preto nemôže sa jednať o spoločnú pohľadávku účastníkov. Odporca si nemieni voči vlastníčke bytu uplatňovať žiadny nárok. Pokiaľ si nárok uplatňuje navrhovateľka, nárok navrhla vylúčiť na samostatné konanie. Poukazovala na obsah nájomnej zmluvy, podľa ktorej nájomca nebol oprávnený vykonávať stavebné úpravy bytu bez súhlasu prenajímateľa.
Podaním z 30. 5. 2013 zástupkyňa odporcu navrhla predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva učiniť aj peňažné prostriedky na účte navrhovateľky v UniCredit Bank Slovakia a. s. s tým, že stav na tomto účte ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva odporcovi nie je známy.
Na pojednávaní konanom 7. 3. 2014 zástupkyňa odporcu navrhla predmetom vyporiadania učiniť aj spoločný dlh manželov z titulu nedoplatku na nákladoch spojených s užívaním a správou bytu v Kežmarku, N., za rok 2011 vo výške 500,33 eur, a pri vyporiadaní zohľadniť dobu, počas ktorej v byte v roku 2011 účastníci bývali (navrhovateľka iba do 9. 6. 2011).
Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností ,ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledovné skutočnosti, z ktorých vyvodil právne závery nasledovne : Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2C 173/2010 súd zistil, že účastníci konania manželstvo uzavreli 13. 5. 2000. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z 23. 2. 2011 č. k. 2C 173/2010 - 21 bolo toto manželstvo rozvedené, maloleté deti pochádzajúce z manželstva O. a O., boli na čas po rozvode manželstva zverené do výchovy matky a otec bol zaviazaný výživným vo výške celkom 200 eur mesačne na obe deti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9. 4. 2011.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov po jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
V prejednávanej veci súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov k 9. 4. 2011 rozvodom zaniklo. Navrhovateľka návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva podala na súd 20. 2. 2012, tzn. v lehote 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Účastníci do podania návrhu si svoje bezpodielové spoluvlastníctvo nedokázali vyporiadať dohodou. Preto súd v súlade s cit. ust. § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý súdu v prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho nevyporiadania dohodou manželov ukladá povinnosť vykonať jeho vyporiadanie, pristúpil v prejednávanej veci k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.
Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí ,ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Medzi účastníkmi v prejednávanej veci nebolo sporné, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku, ku ktorému sa ex tunc vždy predmet vyporiadania zisťuje, tzn. k 9. 4. 2011, nepatrili žiadne nehnuteľnosti.
Pokiaľ ide o hnuteľné veci trvalejšej domácej potreby, účastníci na pojednávaniach konaných 1. 3. 2013 a následne 7. 3. 2014 dospeli k vzájomnej dohode ohľadne špecifikácie týchto vecí, ktoré učinili predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, a to tak, ako sú obsahom výroku I. toho rozsudku (okrem osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia). Dohodli sa, že všetky veci pripadnú do vlastníctva navrhovateľky, a že ich zostatková hodnota vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od ich nadobudnutia a ich opotrebenie je nulová. V priebehu konania sa účastníci pokúšali dohodu aj zrealizovať s tým, aby navrhovateľke boli veci aj fyzicky vydané. Dohodu účastníci ani za spolupráce právnych zástupcov strán nedokázali zrealizovať. Súd plne rešpektoval túto dohodu účastníkov. Veci v súlade s dohodu prikázal do vlastníctva navrhovateľky. Odporcovi súd uložil povinnosť vydať navrhovateľke tie veci, ktoré jej do rozhodnutia súdu neboli vydané. Súd zároveň pre účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov akceptoval dohodu účastníkov ohľadne zostatkovej nulovej hodnoty týchto vecí.
Medzi účastníkmi nebolo ďalej sporné a vykonaným dokazovaním ani spochybnené, že účastníci počas trvania manželstva v roku 2009 nadobudli kúpou osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia combi, ev. č.: N., rok výroby 2006. Zo správy OR PZ, ODI Kežmarok, súd zistil, že ako držiteľ osvedčenia o evidencii tohto motorového vozidla bol vedený odporca, a to v dobe od 7. 12. 2009 do 20. 10. 2010.
Z kúpnej zmluvy z 1. 10. 2010 súd ďalej zistil, že 1. 10. 2010 odporca uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej toto vozidlo odpredal za kúpnu cenu 5 300 eur.
Na základe uvedených skutočností súd prijal záver, že predmetné osobné motorové vozidlo účastníci nadobudli počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva. Preto aj peňažné prostriedky získané jeho odpredajom cca. 6 mesiacov pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov pripadli do tohto bezpodielového spoluvlastníctva.
Navrhovateľka trvala na tom, aby súd predmetom vyporiadania učinil tieto spoločné peňažné prostriedky v celej ich výške 5 300 eur. Uviedla, že v minulosti sa nedomáhala a ani sa nemieni domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 1. 10. 2010, ktorú odporca uzavrel bez jej vedomia. Tvrdila, že peniaze z odpredaja nikdy nevidela.
Odporca tvrdil, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov tieto peňažné prostriedky už neexistovali, nakoľko sumu 5 000 eur hneď po obdŕžaní kúpnej ceny použil na vrátenie pôžičky, ktorú mal od pána L. Peniaze mu menovaný mal priebežne požičať na bežné výdavky (hľadania práce, ubytovanie, stravu), keď v rokoch 2006 - 2010 podnikal v oblasti prepravy osôb a upratovacích prác v Rakúsku. Zvyšnú sumu 300 eur použil na bežné výdavky v domácnosti.
Navrhovateľka argumentovala, že tvrdenia odporu o pôžičke sú účelové. Odporca v Rakúsku podľa nej zarábal dobre, mesačne cca. 1 500 eur. Prvé 2 roky jej dával celý tento príjem. Uviedla, že od roku 2006 do 2009 bola na materskej dovolenke.
V tomto smere bolo na odporcovi, ktorý namietal zahrnutie týchto spoločných peňažných prostriedkov do masy bezpodielového spoluvlastníctva, aby preukázal ich použitie v súlade s § 144 Občianskeho zákonníka, teda na bežnú spotrebu alebo náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Iba v prípade takéhoto použitia spoločných prostriedkov by ich učinenie predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nebolo dôvodné. Bolo na odporcovi, ktorý bez vedomia navrhovateľky predmetné vozidlo v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov odpredal a prevzal spoločné peňažné prostriedky za jeho odpredaj, aby preukázal, na
aký účel spoločné prostriedky použil. Iba ten, kto peniaze prevzal vie, ako ich použil. Preto v tomto smere nesie dôkazné bremeno ten manžel, ktorý vozidlo odpredal a peniaze prevzal, na rozdiel od druhého manžela, ktorý vozidlo neodpredal, peňažné prostriedky neprevzal, a o ich použití nebol ani nijako informovaný. Zaťaženie odporcu dôkazným bremenom ohľadne tvrdených skutočností v tomto smere nakoniec vyplýva aj z pravidla, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Odporca v konaní neuniesol ohľadne svojich tvrdení v tomto smere dôkazné bremeno. Tvrdenie o použití časti spoločných peňažných prostriedkov vo výške 300 eur na bežnú spotrebu ničím nepreukázal. V tomto smere neoznačil ani nepredložil súdu žiadny dôkaz. Pokiaľ ide tvrdenie ohľadne vrátenia pôžičky poskytnutej p. L. vo výške 5 000 eur na jeho bežné výdavky v Rakúsku, odporca netvrdil a nepreukázal, a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by menovaný mal pôžičku poskytnúť obom účastníkov za účelom ich bežnej spotreby. Navrhovateľka poprela akúkoľvek vedomosť o pôžičke od menovaného. Argumentovala, že odporca v Rakúsku zarábal cca. 1 500 eur mesačne. Z daňového priznania odporcu za rok 2009 nachádzajúceho sa v pripojenom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C 173/2010 vyplýva, že odporca za rok 2009 vykázal príjem zo živnosti vo výške 3 775,24 eur, výdavky 1 510,10 eur. Zástupkyňa odporcu najprv navrhla vypočutie svedka p. L.. Neskôr uviedla, že na jeho vypočutí netrvá. Odporca teda ničím nepreukázal svoje tvrdenie o existencii pôžičky od p. L.. Súd je však toho názoru, že aj v prípade preukázania existencie tvrdenej pôžičky od menovaného, jednalo by sa o pôžičku uzavretú výlučne odporom, pričom použitie spoločných peňažných prostriedkov účastníkov na pôžičku uzavretú výlučne jedným z manželov nemožno považovať za použitie spoločných prostriedkov v súlade s ust. § 144 Občianskeho zákonníka.
Nakoľko odporca v konaní nepreukázal, že by spoločné peňažné prostriedky účastníkov získané za odpredaj motorového vozidla patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov bol ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva spotreboval v súlade s ust. § 144 Občianskeho zákonníka, súd tieto prostriedky učinil súčasťou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov v celej ich výške 5 300 eur.
Zástupcovia účastníkov ďalej navrhovali súčasťou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva učiniť peňažné prostriedky, ktoré boli na účtoch účastníkov ku dňu rozvodu ich manželstva s tým, že vzájomne nepoznajú stavy na týchto účtoch.
Z výpisov z účtu v Československej obchodnej banky, a. s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, súd zistil, že na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom na meno M., bol k 31. 3. 2011, ako aj k 30. 4. 2011, vykazovaný zostatok vo výške +202,88 eur.
Z výpisu z účtu v Slovenskej sporiteľni, a. s., so sídlom Bratislava, Tomašiková 48, súd zistil, že na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom na meno M., bol k 9. 4. 2011 vykazovaný debetný zostatok -561,26 eur.
Z výpisu z účtu v UniCredit Bank, a. s., so sídlom Bratislava, Šancová 1/A, súd ďalej zistil, že na účte č.XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom na meno E., bol k 9. 4. 2011 vykazovaný zostatok +260,49 eur.
Z výpovedí účastníkov nesporne vyplýva, že na tieto účty boli poukazované príjmy účastníkov z ich zárobkovej činnosti. Preto súd predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva učinil aj spoločnú pohľadávku účastníkov z titulu úspor na účte v Československej obchodnej banke, a. s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, vo výške ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva +202,88 eur, spoločnú pohľadávku manželov z titulu úspor na účte v UniCredit Bank, a. s., so sídlom Bratislava, Šancová 1/A, vo výške ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva +260,49 eur a spoločný dlh manželov z titulu debetného zostatku na účte v Slovenskej sporiteľni, a. s., so sídlom Bratislava, Tomašiková 48, ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva vo výške -561,26 eur.
Zástupca navrhovateľky ďalej žiadal učiniť súčasťou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva spoločnú pohľadávku účastníkov z titulu investovania spoločných prostriedkov do rekonštrukcie bytu v Kežmarku, N. v ktorom účastníci počas manželstva viedli spoločnú domácnosť. Výšku týchto spoločných investícii v písomnom podaní z 20. 12. 2012 predbežne vyčíslil na 6 121,49 eur so špecifikáciou, podľa ktorej sa jednalo o prerobenie bytového jadra, výmenu plastových okien, prerobenie kúpeľne, inštaláciu
kuchynskej linky, výmenu dverí a podláh. Za účelom stanovenia presnej výšky týchto investícii navrhoval nariadiť znalecké dokazovanie.
V konaní nebolo medzi stranami sporným, že účastníci v predmetnom 2-izbovom byte viedli spoločnú domácnosť od roku 2000 do 9. 6. 2011, kedy navrhovateľka s deťmi spoločnú domácnosť opustila. Z výpisov z LV č. XXXX k. ú. N. súd zistil, že ako výlučný vlastník bytu od roku 2000 bola na základe darovacej zmluvy V 167/2000 vedená F., ktorá je neterou odporcu. Zo zmluvy o nájme z 15. 5. 2000, ktorú predložil odporca, vyplýva, že F. v zastúpení zákonným zástupcom, svojím otcom R., uzavrela s odporcom zmluvu, ktorou prenechala odporcovi predmetný byt do užívania na dobu určitú do 31. 3. 2010. V zmluve sa odporca zaviazal platiť mesačné zálohy za služby spojené s užívaním bytu vo výške stanovené správcom bytu a stanovené preddavky za energie. Z výpisu z LV č. XXXX k. ú. N. z 29. 4. 2013 vyplýva, že F. na základe kúpnej zmluvy V 1165/12 vlastníctvo k bytu previedla na manželov G. Zástupca navrhovateľky namietal, že by 15. 5. 2000 bolo došlo k uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy tak, ako ju v písomnom vyhotovení predložil odporca s tým, že ide o podvrh. Tvrdil, že účastníci v byte netere odporcu bývali bez akejkoľvek zmluvy, pričom navrhovateľka až do času, kým nenašla zmluvu, žila v presvedčení, že ide o byt odporcu. Tvrdil tiež, že vlastníčka bytu o rekonštrukcii bytu vedela a súhlasila s ňou.
Zástupkyňa odporca nenamietala tvrdenie, že účastníci za trvania manželstva investovali spoločné finančné prostriedky do rekonštrukciu predmetného bytu. Namietala rozsah investícii a výšku vyčíslenú zástupcom navrhovateľky. So zaradením spoločnej pohľadávky manželov z titulu týchto investícii do bezpodielového spoluvlastníctva nesúhlasila s odôvodnením, že nájomnú zmluvu s vlastníčkou bytu uzavrel iba odporca. Preto zastáva názor, že iba odporcovi vznikol záväzkový vzťah k vlastníčke bytu a pokiaľ účastníci investovali spoločné prostriedky do bytu, právny základ investícii nie je u oboch rovnaký. Preto sa nemôže jednať o spoločnú pohľadávku účastníkov. Uviedla, že odporca si nemieni uplatňovať žiadny nárok z titulu investícii voči svojej neteri, a pokiaľ si takýto nárok uplatňuje navrhovateľka, nárok navrhovala vylúčiť na samostatné konanie. Poukázala tiež na hrozbu premlčania tohto nároku s poukazom na dobu, kedy došlo k rekonštrukcii bytu.
Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, že počas manželstva investovali spoločné finančné prostriedky do rekonštrukcie bytu, v ktorom bývali, a ktorej vlastníkom bola neter odporcu F. Účastníci zhodne uviedli, že časť rekonštrukcie bytu bola realizovaná v roku 2000 a časť v roku 2006, resp. 2007. V otázke, či účastníkom z toho titulu vznikla aj spoločná pohľadávka voči vlastníčke bytu ako tretej osobe a či táto pohľadávku ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva aj existovala, súd prijal kladný záver, a to na základe nasledovných dôvodov:
Zástupcovi navrhovateľky, ktorý tvrdil, že písomná nájomná zmluva z 15. 5. 2000 predložená odporcom v konaní je iba podvrh, a že takáto zmluva skutočne nebola nikdy uzavretá, sa v konaní nepodarilo spochybniť pravosť a pravdivosť tejto listiny, na ktorej sú podpisy zmluvných strán v roku 2000 overené notárom. V tomto smere zástupca navrhovateľky neuviedol ani žiadne konkrétne tvrdenia, z ktorých by pochybnosť o uzavretí tejto zmluvy tak, ako bola súdu aj v origináli predložená, mala vyplývať. Skutočnosť, že navrhovateľka o uzavretí zmluvy spočiatku nevedela, bez ďalšieho existenciu zmluvy vážnejšie nespochybňuje.
Súd neakceptoval ani argumentáciu zástupkyne odporcu, že na základe tejto zmluvy, ktorú uzavrel iba odporca, mohol vzniknúť nájomný vzťah iba odporcovi. Takýto záver by bol v rozpore s ust. § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa za trvania manželstva aspoň jeden z manželov stane nájomcom bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Súd však za rozhodujúcu skutočnosť v otázke vzniku spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu na základe tejto nájomnej zmluvy považoval obsah zmluvy. Podstatou zmluvy o nájme podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka je prenechanie veci nájomcovi za odplatu. Zo zmluvy o nájme z 15. 5. 2000 nevyplýva, že by byt jeho vlastníčka prenechala účastníkom do užívania za odplatu. V zmluve sa účastníci zaviazali platiť iba zálohy na služby spojené s užívaním bytu vo výške určenej správcom bytového domu a preddavky na energie (elektriku, vodu a plyn). M., ktorý ako zákonný zástupca v tom čase ešte maloletej vlastníčky bytu F. nájomnú zmluvu uzatváral, vo svojej výpovedi uviedol, že byt, ktorý zdedila ich dcéra, účastníkom „... bol odovzdaný bez toho, aby nám niečo platili, nejaké peniaze. Bolo to len odovzdanie, aby ho mohli užívať, kým sa nepostavia na vlastné nohy a že by si po neskoršom
čase mohli kúpiť svoj vlastný domov...“. Svedkyňa Z. matka maloletej vlastníčky bytu, potvrdila, že „... mali to bezplatne, lebo manžel sa tak rozhodol..., ... pomohli sme bratovi a jeho rodine s tým, že náklady na energie, vodu, všetky náklady, ktoré na chod takéhoto bytu patria, si budú hradiť sami...“ Svedok R. zároveň uviedol, že sám dával na mestský úrad žiadosť o prvú prestavbe bytu. Byt nepotreboval sám prerábať. Vedel však, že účastníci ho prerábali. Povedal im, že je to ich vec. Povedal: „Robte si čo chcete, ale peniaze za to nedostanete.“
Za danej dôkaznej situácie súd prijal záver, že účastníci počas manželstva investovali spoločné finančné prostriedky do bytu vo vlastníctve tretej osoby, a to s jej súhlasom. Preto im vznikol titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nárok požadovať od vlastníčky bytu protihodnotu toho, o čo sa ich spoločnými investíciami hodnota bytu zvýšila. Preto súčasťou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva súd učinil aj spoločnú pohľadávku účastníkov voči vlastníčke bytu F. z titulu týchto spoločných investícii.
Pokiaľ ide o nedoplatky na nákladoch spojených s užívaním a správou tohto bytu vyúčtované za roky 2010 a 2011 správcom bytu vlastníčke bytu F. podľa vyúčtovania z 19. 5. 2011 vo výške -404,59 eur a z 15. 5. 2012 vo výške -500,33 eur, súd zastáva názor, že za danej situácie povinnosť zaplatiť tieto nedoplatky správcovi bytu vznikla vlastníkovi bytu, nie účastníkom.
Pokiaľ ide o návrh zástupkyne odporcu na učinenie predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov aj nedoplatky na poplatkoch za komunálny odpad za roky 2009, 2010 a 2011, ktoré podľa výzvy Mestského radu Kežmarok z 14. 7. 2011 k tomuto dátumu predstavovali celkom sumu 120,64 eur, súd zastáva názor, že v tomto prípade sa nejedná o spoločný dlh manželov. Podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpad, podľa ktorého tieto poplatky boli vyrubené, poplatníkom miestneho poplatku za komunálny odpad je samostatne každá fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý alebo prechodný pobyt alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať byt.
Tvrdenia zástupcu navrhovateľky o sumách, ktorými mal prispieť, resp. ktoré mal poskytnúť alebo požičať odporcovi otec navrhovateľky p. V. na rôzne ním špecifikované účely v priebehu manželstva účastníkov, súd považoval za rozporuplné. V podaní z 20. 12. 2012 zástupca navrhovateľky tvrdil, že ide o pôžičky výlučne poskytnuté odporcovi. V priebehu ďalšieho konania začal tvrdiť, že ide o spoločné dlhy účastníkov voči p. V..
Zástupkyňa odporcu namietala, že pokiaľ otec navrhovateľky V. v minulosti poskytol nejaké peňažné prostriedky, poskytol ich ako nenávratnú pomoc rodine účastníkov a nejednalo sa o žiadne pôžičky. Peniaze, ktoré si odporca požičal, keď išiel do Anglicka, vrátil. Žiadne peniaze od p. X. neboli požičané.
Súd vykonal v tomto smere dokazovanie výsluchom zástupcom navrhovateľky navrhovaných svedkov, a to svedka V., otca navrhovateľky, svedkov J. a O.. Svedok V. potvrdil, že finančné prostriedky vo výške cca. 20 000,-- Sk poskytol rodine účastníkov niekedy v roku 2002, keď odišiel motor na škodovke. V roku 2006 poskytol 70 000,-- Sk na kúpu auta zn. AUDI. V roku 2004, keď odporca odchádzal do Anglicka, si požičal peniaze pre odporcu od p. J., ktorému ich aj vrátil. Tiež dal nejaké peniaze aj na prerobenie bytu. Za podstatnú súd považoval však výpoveď tohto svedka v časti, v ktorej uviedol: „... dal som mu tie peniaze, lebo som si hovoril, veď je to v rodine..., ... myslel som si, že ak je to v rodine, je to v poriadku. Ale ak je to takto, tak nech to vráti..., ... Áno, ak by sa neboli rozviedli, nebol by som žiadal peniaze späť...“ Svedok J. uviedol, že peniaze v sume 40 000,-- Sk, ktoré v roku 2004 dal otcovi navrhovateľky, ktorí prišiel za ním s tým, že mladí potrebujú peniaze na byt, p. H. mu postupne vrátil. Svedok O., krstný otec navrhovateľky, uviedol, že rodine pomáhal hlavne so zariadením bytu. Uviedol, odporca kupoval jedno auto za druhým. Keď kupovali Citroen a nemali dosť peňazí, požičal im 35 000,-- Sk s tým, že keď budú mať, vrátia. Ďalej to neriešil.
Na základe týchto dôkazov súd bez ďalšieho nemohol prijať záver, že predmetom vyporiadania by mali byť aj nejaké spoločné dlhy oboch manželov z titulu pôžičiek poskytnutých V. resp. O. účastníkom. Z výpovede svedka V. jednoznačne vyplýva, že v čase, keď poskytol odporcovi, resp. účastníkom nejaké finančné prostriedky, mal vôľu prostriedky poskytnúť nenávratne. Naviac, zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Jej predpokladom je reálne odovzdanie peňazí. Zástupkyňa odporcu pravdivosť
tvrdení zástupcu navrhovateľky v tomto smere popierala a zástupca navrhovateľky vykonanie ďalších dôkazov nenavrhoval.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z tohto, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynahradilo na jeho ostatný majetok.
V prejednávanej veci súd pri vyporiadávaní bezpodielového spoluvlastníctva v súlade s citovanou právnou úpravou vychádzal z parity podieloch oboch účastníkov. Účastníci disparitu podielov nenavrhovali a súd pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v iných podieloch ako vo výške po 1/2 nezistil žiadne dôvody.
Keďže hodnotu hnuteľných veci trvalej domácej spotreby účastníci dohodou stanovili ako nulovú a súd túto dohodu akceptoval, pri vyporiadaní vychádzal z celkovej výšky aktív bezpodielového spoluvlastníctva 5 763,37 eur (5 300 eur peňažný ekvivalent za odpredaj osobného motorového vozidla patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva a účastníkmi vybraté úspory z účtov v peňažných ústavoch vo výške 202,88 eur a 260,49 eur). Pasíva bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje spoločný dlh účastníkov z titulu debetného zostatku na účte odporcu v Slovenskej sporiteľni, a. s., so sídlom Bratislava, Tomašiková 48, ktorý ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva bol vo výške -561,26 eur. Keďže medzi účastníkmi nebolo sporné, že celý tento spoločný dlh po rozvode zaplatil výlučne odporca, odporca má nárok, aby sa mu z masy bezpodielového spoluvlastníctva uhradilo to, čo vynaložil zo svojho. Preto po odpočítaní sumy, ktorú odporca vynaložil zo svojho na spoločný dlh, podiel odporcu na sume 5 763,37 eur predstavuje 3 162,315 eur (5 763,37 eur - 561,26 eur : 2 + 561,26 eur) a podiel navrhovateľky 2 601,055 eur (5 763,37 eur - 561,26 eur : 2). Zo spoločných aktív výlučne pre seba odporca použil sumu 5 502,88 eur (5 300 eur a 202,88 eur), navrhovateľka použila 260,49 eur. Súd tak na vyrovnanie podielov uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 2 340,56 eur (2 601,055 eur - 260,49 eur).
Spoločnú pohľadávku účastníkov z titulu investícii zo spoločných prostriedkov do bytu tretej osoby F. realizovaných v roku 2000 a 2006, resp. 2007, kde podľa názoru súdu hrozí premlčanie nároku, na ktoré súd je povinný pri vyporiadávaní prihliadnuť, súd považoval za dôvodné rozdeliť medzi oboch účastníkoch rovným dielom tak, aby obaja účastníci boli prípadným premlčaním postihnutí rovnako. Súd pri takomto vyporiadaní pohľadávky za situácie, že je na účastníkoch, či si nárok na premlčanú pohľadávku budú vôbec uplatňovať na súde, nariadenie znaleckého dokazovania za účelom preukázania presnej výšky tejto spoločnej pohľadávky pre účely rozhodnutia v prejednávanej veci považoval za nehospodárne. Preto vykonanie dôkazu v tomto smere navrhovaného zástupcom navrhovateľky zamietol.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd zohľadnil špecifika rozhodovania o trovách v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko ide o rozhodnutie v záujme oboch účastníkov, ktorí sú povinní vyporiadanie svojho bezpodielového spoluvlastníctva vykonať. Nemožno preto mať za to, že úspech má ten, kto podal návrh, resp. aký návrh podal. Úspech alebo neúspech je až v tom, akého podielu sa komu dostane, pričom v tomto smere nezáleží na návrhu. Preto podľa ustálenej judikatúry ak sa dodrží parita podielov, spravidla každý účastník si ponesie svoje náklady zo svojho a nebude nič druhému hradiť. Preto aj v prejednávanej veci, v ktorej parita podielov účastníkov bola dodržaná, súd o trovách rozhodol tak, že každý z účastníkov si svoje trovy bude znášať sám.
V nadväznosti na toto rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov súd v súlade s ust. § 148 Občianskeho súdneho poriadku obom účastníkom, u ktorých nezistil predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy tohto konania v rovnakom pomere. Trovy štátu v prejednávanej veci predstavuje náhrada vecných nákladov súvisiacich s podaním správy o klientovi priznaná UniCredit Bank, a. s. právoplatným uznesením z 21. 8. 2013 č. k. 4C 19/2012 - 132 vo výške 15,34 eur a náhrada vecných nákladov súvisiacich s podaním správy o klientovi priznaná Slovenskej sporiteľni, a. s. priznaná právoplatným uznesením z 3. 9. 2013 č. k. 4C 19/2012 - 141 vo výške 5,63 eur, spolu 20,97 eur.
Podľa Položky č. 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak sa konanie skončilo rozsudkom, predstavuje 3 % z predmetu konania, najmenej 66 eur, najviac 16 596,50 eur.
Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú obaja účastníci alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu.
V súlade s citovanou právnou úpravou súd obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 3 % zo sumy 5 202,11 eur.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občiansky súdny poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.