Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-154-2014.pdf
PDF · 93.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/154/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľky: W. Z., rodená W., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M., Q. XX/XX, zastúpená advokátskou kanceláriou JAVOR- TOKÁR, s.r.o., Bratislava, Stará Vajnorská cesta 37, IČO: 36 264 750 proti odporkyni: F. F., rodená Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. Z. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Vladimírom Haládikom, Galanta, Clementisove Sady 1616, o určenie dedičského práva, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 25C/11/2012-134 zo dňa 27. januára 2014 vo veci samej a na odvolanie navrhovateľky v časti náhrady trov konania takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia vo výške 284,98 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľka je zákonnou dedičkou po poručiteľovi J. F., narodenom XX.XX.XXXX, naposledy bytom M., Q. XX/XX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, ako osoba, ktorá žila
s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, z toho dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 931,23 eur. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 460, § 461 ods. 1 a 2 a § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie odôvodnil skutkovo vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania, výsluchom navrhnutých svedkov, predloženými listinnými dôkazmi, dedičským konaním po poručiteľovi J. F., spisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície Galanta ČVS: ORP-197/OVK-GA-2011. Z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka minimálne od mája 2009 do smrti poručiteľa dňa XX.XX.XXXX žila s poručiteľom v druhovskom pomere. Bývali v jednom byte, v byte poručiteľa, a spolu sa starali o spoločnú domácnosť. Túto okolnosť súd prvého stupňa charakterizoval ako skutočné trvalé spolužitie navrhovateľky a poručiteľa v spotrebnom spoločenstve. Spolužitie navrhovateľky a poručiteľa bolo spontánne, čomu nasvedčujú listinné dôkazy: čestné prehlásenie z 29.10.2009 osvedčené notárom, že navrhovateľka s poručiteľom žili v druhovskom pomere. Ďalšími dôkazmi boli správy od realitných kancelárií, že navrhovateľka s poručiteľom plánovali predať oba vlastné byty a založiť si trvalo spoločnú domácnosť v kúpenom rodinnom dome. Samotná odporkyňa vo výpovedi pred orgánom činným v trestnom konaní dňa 26.05.2011 potvrdila, že navrhovateľka žila s poručiteľom v druhovskom pomere. Taktiež svedkyne E. a W. na pojednávaní potvrdili spolužitie navrhovateľky s poručiteľom za sledované
obdobie. Potvrdila to i svedkyňa O. X., ktorej navrhovateľka prenechala svoj byt do dočasného užívania, keďže sa navrhovateľka v máji 2009 aj so synom presťahovala k poručiteľovi. Navrhovateľka so synom s poručiteľom nielen bývali v spoločnom byte, ale fungovali ako rodina, chodili na rodinné návštevy aj k samotnej odporkyni, na spoločné výlety. Súd prvého stupňa skonštatoval po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, že navrhovateľka nepochybne s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti, o spoločnú domácnosť sa spolu s poručiteľom starala najmenej počas jedného roka pred smrťou poručiteľa. Z týchto dôvodov návrhu navrhovateľky vyhovel. Procesne úspešnej navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Náhrada trov konania pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a z trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa vo veci samej a právny zástupca navrhovateľky v časti náhrady trov konania.
Odporkyňa v odvolaní uvádzala, že v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľka bola odkázaná výživou na poručiteľa J. F., nakoľko mala vlastné zamestnanie a príjem. Nebolo preukázané, že žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť. Je pravdou, že sa navrhovateľka občas zdržiavala v byte poručiteľa, zrejme s ním aj intímne žila. Týmto skutočnostiam však netreba pripisovať príliš veľkú dôležitosť. Kvalita tohto spolužitia nebola taká, s akou spája ustanovenie § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne dôsledky. O čestnom prehlásení bolo preukázané, že vzniklo účelovo pre zahraničného zamestnávateľa, aby poručiteľa uvoľňoval z práce, resp. na daňové úľavy. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby navrhovateľka dedila po poručiteľovi v podiele ako jeho matka. Svedkyňa W. napriek tomu, že poškodila svoju povesť vydatej ženy, jednoznačne potvrdila, že s poručiteľom mala od roku 1995 až do jeho smrti intímny vzťah. Mimoriadne dôležitou je výpoveď svedka Y. W., ktorý potvrdil vzťah poručiteľa so svojou manželkou, chodil s poručiteľom na zálety v Nemecku a v Rakúsku, ako aj na Slovensku do rôznych erotických klubov. V konaní nebolo preukázané spoločné hospodárenie, všetky náklady na bývanie znášal poručiteľ. O vytvorení spoločnej kasy doma, do ktorej mali obaja prispievať, neboli predložené žiadne dôkazy. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrh navrhovateľky zamietol, uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov celého súdneho konania.
Právny zástupca navrhovateľky v odvolaní v časti náhrady trov právneho zastúpenia uvádzal, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania tak, ako si ju uplatnila. Nezdôvodnil, prečo má za to, že nie je možné vyjadriť hodnotu dedičského práva navrhovateľky v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Z toho dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na nález Ústavného súdu SR č. 42/2012. V dedičskom konaní po poručiteľovi J. F. bolo dedičstvo ocenené sumou 78.946,04 eur, z čoho podiel navrhovateľky činí 39.473,02 eur. Súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzať z tejto hodnoty dedičstva. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta v časti trov konania zmenil a priznal navrhovateľke náhradu trov konania ako boli vyčíslené jej právnym zástupcom.
K odvolaniu odporkyne sa vyjadrila navrhovateľka. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny. Odporkyňa napáda správnosť skutkových zistení. V konaní bolo bez pochybností preukázané, že najmenej po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa navrhovateľka žila s ním aj so svojim maloletým synom v spoločnej domácnosti, o ktorú sa starala. Poručiteľ nemal žiadnu inú domácnosť, len tú, kde žil spolu s navrhovateľkou. Poručiteľ spoločnú domácnosť nemal so svedkyňou W., ani s W., nemali ju pri práci v zahraničí, ale ju mal vo svojom byte. Právny zástupca odporkyne po smrti poručiteľa tvrdil, že navrhovateľka a jej syn majú v byte poručiteľa svoje osobné veci, vyzýval ich na uvoľnenie bytu. K predloženému čestnému prehláseniu navrhovateľka uvádzala, že týmto čestný prehlásením osoby, ktoré ho podpísali, čestne deklarovali existujúcu skutočnosť, že spolu žijú ako druh a družka. Odporkyňa v konaní vôbec nepreukázala, za akým účelom malo byť predmetné čestné prehlásenie spísané. Nepreukázala, že bolo odovzdané zamestnávateľovi alebo daňovému úradu alebo niekomu inému. Svedkyňa G. W. v trestnom konaní označovala navrhovateľku ako rodinu poručiteľa. Potvrdila, že navrhovateľka a poručiteľ sa správali a vyjadrovali tak, že žijú v druhovskom pomere. Ak chodila do bytu poručiteľa, chodila tam potajomky, o tom navrhovateľka nesmela vedieť. Svedkyňa W.
vlastne potvrdila, že navrhovateľka a poručiteľ spolu žili ako druh a družka. Svedok W. sám uviedol, že pri jeho návštevách u poručiteľa tam bola navrhovateľka. Viackrát do bytu poručiteľa nechodil z dôvodu, že sa tam zdržiavala navrhovateľka. Potvrdil, že poručiteľ chcel mať s navrhovateľkou dieťa. Teda svedok W. vypovedal v súlade s tvrdeniami navrhovateľky, že s poručiteľom pred jeho smrťou žila v spoločnej domácnosti, o ktorú sa starala. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú vecne správne. Skutočnosti uvádzané odporkyňou v odvolaní nevyvracajú tieto zistenia, ale ich potvrdzujú. Navrhovateľka navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a priznal navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Súd prvého stupňa v náležitom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie naplnenia zákonných podmienok o nároku navrhovateľky a výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku. Súd prvého stupňa vec v celom rozsahu správne právne posúdil, keď na vec aplikoval všetky právne normy, ktoré i správne vyložil, odvolací súd zdieľa jeho právny záver vo veci.
Vzhľadom na to odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne, výstižné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov prvostupňového súdu odchýliť.
Dedičia zo zákona sú rozdelení do troch dedičských skupín. Dôvodom dedenia zo zákona v zmysle týchto skupín nemusí byť vždy len príbuzenský vzťah (deti, rodičia a súrodenci) alebo manželský vzťah. V zmysle ustanovení § 474 ods. 1 a § 475 O.z. dedia v druhej a aj v tretej skupine dedičov aj tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou s spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Príbuzenský vzťah medzi poručiteľom a takýmto dedičom sa nevyžaduje.
Podľa ustan. § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
V tejto skupine zákonných dedičov zákon uvádza aj osoby, ktoré s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti kvalifikovaným spôsobom, alebo boli výživou odkázaní na poručiteľa. Pôjde o osoby, ktoré s poručiteľom prípadne ani nie sú v príbuzenskom pomere, ale žili s ním vo vzťahu, ktorý z hľadiska citového, mravného a hospodárskeho sa podobal rodinnému vzťahu a v niektorých prípadoch ho možno aj nahrádzal.
Spoločnou podmienkou pre tieto ďalšie osoby je, že pred smrťou poručiteľa s ním žili najmenej rok v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli na neho odkázaní výživou. Musí teda ísť o spotrebné spoločenstvo, ktoré spĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 115. Ustanovenie § 474 ods. 1 sa teda vzťahuje napríklad na spolužitie druha a družky, spolužitie dospelých súrodencov, rôzne prípady neúplných rodín, spolužitie poručiteľa s nevlastnými deťmi a obvykle aj na pestúnov.
Pojem domácnosti vyplýva z ustanovenia § 115 O.z.. V zmysle tohto ustanovenia ju tvoria občania, ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Iba samo spolužitie osoby v domácnosti poručiteľa, t.j. bývanie v spoločnom bytom, však ešte samo osebe nezakladá dedičský nárok takejto osoby podľa ustanovenia § 474 ods. 1 O.z., prípadne ustanovenia § 475 O.z.. Predpokladá sa skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí tak, ako by boli členmi rodiny, teda ľudí, ktorí nemajú inú domácnosť. Okrem presne určenej minimálnej dĺžky trvania tohto vzťahu, t.j. najmenej po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa, je potrebné, aby súčasne bola splnená aspoň jedna z ďalších dvoch podmienok - starostlivosť o spoločnú domácnosť z tohto dôvodu, alebo odkázanosť výživou na poručiteľa. Starostlivosť o spoločnú domácnosť predpokladá, že spolužijúca osoba svojou osobnou činnosťou, finančne, či akýmkoľvek iným spôsobom prispieva na udržiavanie tejto domácnosti, teda že jej udržiavanie je motívom tejto jej činnosti. Pritom pri spoločnej domácnosti v zmysle ustanovenia § 115 O.z. sa spravidla vyžaduje spoločné bývanie.
V preskúmavanom prípade bolo svedeckými výpoveďami, výpoveďou navrhovateľky a z predložených listinných dokladov jednoznačne preukázané, že navrhovateľka žila s poručiteľom najmenej od mája 2009 do smrti poručiteľa dňa XX.XX.XXXX v spoločnej domácnosti, o ktorú sa spoločne starali. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané naplnenie podmienok podľa ustan. § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že navrhovateľka je zákonnou dedičkou po poručiteľovi J. F., narodenom XX.XX.XXXX, naposledy bytom M., Q. XX/XX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, ako osoba, ktorá žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a z toho dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť.
K odvolaniu právneho zástupcu navrhovateľky proti výške priznaných trov právneho zastúpenia je treba uviesť, že ide o konanie o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, ide o konanie, ktorého predmet nemožno oceniť peniazmi, a to nielen pre účely určenia výšky súdneho poplatku, ale aj pre účely určenia výšky náhrady trov konania.
Určenie, že navrhovateľka je dedičkou po poručiteľovi J. F., ktoré je predmetom konania, nie je peňažným plnením, ani vecou, ani právom, ktorých hodnotu by bolo možné vyjadriť v peniazoch. Tento princíp platí aj pre určenie poplatkovej povinnosti z návrhu na začatie konania, kedy podľa poznámky k položke 1 sa súdny poplatok vyberie podľa písmena b/ tejto položky, ako v prípadoch, keď nemožno predmet konania oceniť peniazmi. Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi platí, že výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil včítane správneho závislého výroku o náhrade trov prvostupňového konania.
Navrhovateľke ako úspešnej v konaní priznal odvolací súd náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za tri úkony právnej pomoci: odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa v časti trov konania 30,92 eur (§ 13a ods. 2 písm. b vyhl. č. 655/2004 Z.z.), vyjadrenie k odvolaniu odporkyne vo veci samej 61,85 eur (§ 13a ods. 1 písm. a vyhl. č. 655/2004 Z.z.), účasť na vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu 31,26 eur (§ 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.); paušál: 2x8,04 + 1x8,39 eur = 24,47 eur; cestovné na rase Bratislava-Trnava a späť vo výške 33,07 eur; náhradu za stratu času 4 x 13,98 eur = 55,92 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia včítane DPH v sume 284,98 eur.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.