Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-60-2022.pdf
PDF · 107.76 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/60/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 37928422, proti žalovanému: PESMENPOL, spol. s r.o., so sídlom Železničiarska 16/3815, 080 01 Prešov, IČO: 36 507 881, zastúpenému: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o.; skrátený názov PPAK, s.r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, o zaplatenie 1.143,88 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/126/2020-116 z 15.2.2022, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 1.143,88 eur s prísl. Určil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Vychádzal zo zistenia, že žalobca a pán A. B., bytom C. XX, XXX XX C. uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorové vozidla značky D. E., EČV: C.. Dňa 5.11.2018 došlo ku škodovej udalosti, ktorú žalobca eviduje pod č. C. XXXXXXXXXX. K poistnej udalosti malo podľa názoru žalobcu dôjsť tak, že motorové vozidlo poisteného bolo odparkované na ulici Šmeralova, Prešov pri ihrisku Základnej školy Šmeralova a žalovaný mal realizovať nástrek farieb na športový povrch na ihrisku základnej školy a pri tejto činnosti malo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla poisteného - postriekaniu farbou. Podľa názoru žalobcu malo dôjsť k predmetnej škodovej udalosti konaním žalovaného. Nástrek farieb na športový povrch na ihrisku Základnej školy Šmeralova v Prešove však navykonával žalovaný, ale spoločnosť NAVI-SPORT CZ, s.r.o. ako subdodávateľ žalovaného, na základe uzatvorenej zmluvy o dielo.
V zmysle vyššie uvedenej poistnej zmluvy poskytol žalobca poistenému poistné plnenie v sume 1.143,88 eur, po odpočítaní spoluúčasti. V zmysle ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka si žaloba uplatnil u žalovaného sumu 1.143,88 eur ako nárok na náhradu škody, nakoľko žalobca je toho názoru, že poistený mal voči žalovanému nárok na náhradu spôsobenej škody a tento nárok prešiel na žalobcu. Žalovaný však náhradu poisteného plnenia žalobcovi neposkytol, a to ani sčasti.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a pán A. B., bytom C. XX, XXX XX C. uzavreli Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorové vozidla značky D. E., EČV: C.. Dňa 5.11.2018 došlo ku škodovej udalosti, ktorú žalobca eviduje pod č. C. XXXXXXXXXX. K poistnej udalosti malo podľa názoru žalobcu dôjsť tak, že motorové vozidlo poisteného bolo odparkované na ulici Šmeralova, Prešov pri ihrisku Základnej školy Šmeralova a žalovaný mal realizovať nástrek farieb na športový povrch na ihrisku základnej školy a pri tejto činnosti malo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla poisteného - postriekaniu farbou. Podľa názoru žalobcu malo dôjsť k predmetnej škodovej udalosti konaním žalovaného. Nástrek farieb na športový povrch na ihrisku Základnej školy Šmeralova v Prešove však navykonával žalovaný, ale spoločnosť NAVI-SPORT CZ, s.r.o. ako subdodávateľ žalovaného, na základe uzatvorenej zmluvy o dielo.
V zmysle vyššie uvedenej poistnej zmluvy poskytol žalobca poistenému poistné plnenie v sume 1.143,88 eur, po odpočítaní spoluúčasti. V zmysle ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka si žaloba uplatnil u žalovaného sumu 1.143,88 eur ako nárok na náhradu škody, nakoľko žalobca je toho názoru, že poistený mal voči žalovanému nárok na náhradu spôsobenej škody a tento nárok prešiel na žalobcu. Žalovaný však náhradu poisteného plnenia žalobcovi neposkytol, a to ani sčasti.
V obchodnoprávnych vzťahoch je náhrada škody viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t. j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu. Obchodný zákonník ustanovuje pre jednotlivé zmluvné typy aj iné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Preto uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti majú všeobecný charakter a uplatnia sa len za predpokladu, že pri jednotlivých zmluvných typoch nie sú ustanovené iné predpoklady. Ide tu o vzťah všeobecnej a osobitnej právnej úpravy.
Protiprávny úkon. Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak zavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie (nezavinený protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo právne irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. V prípade, keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednostné dôsledky napraviť ujmu viaže aj na pôsobenie udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale z iných dôvodov; v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako prejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie (správanie aktívneho charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru - omisívne). Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ( § 373), ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757).
Vznik škody. F. je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ušlý zisk je v peniazoch
vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré, nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetku škodu.
Príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je kategória prírodná a spoločenská. Má objektívnu povahu. Jej aplikácia v oblasti práva spočíva v skutkovom zistení.
Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie danej povinnosti, resp. osoba, voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej povinnosti. Rozsah protiprávnosti ako základný predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten, kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten, kto porušil záväzok. Môže ňou byť dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ), ktorá sama neporušila záväzok, a to vtedy, keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady zodpovednosti za osobu použitú na splnenie (§ 331 Obchodného zákonníka).
V občianskoprávnych vzťahoch je náhrada škody tiež viazaná na porušenie právnej povinnosti, ktorá vyplýva z nejakého právneho úkonu, najčastejšie zo zmluvy alebo právneho predpisu. Aj tu predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka sú: a) porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Aj tu existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 1.143,88 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Vykonaným dokazovaním totiž nebolo preukázané, že by žalovaný bol tým subjektom, od ktorého môže žalobca náhradu škody, špecifikovanej v žalobnom návrhu, požadovať, keďže nebolo preukázané, že žalovaný je tým subjektom, ktorý podľa zákona za škodu, uplatnenú žalobou žalobcu, zodpovedá, vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že žalovaný realizoval nástrek farieb na športový povrch na ihrisku základnej školy, v príčinnej súvislosti s ktorým malo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla poisteného - postriekaniu farbou. Žalobca nepredložil také dôkazy, na základe ktorých by bol jednoznačne preukázaný skutkový dej vzniku predmetnej škody na vozidle p. B.. Je však nepochybné, že poškodený p. B. nemal so subjektom, ktorý mu spôsobil škodu na jeho vozidle, uzatvorenú nejakú zmluvu, nebol teda so škodcom v žiadnom zmluvnom právnom vzťahu. Z toho jednoznačne vyplýva, že nárok na náhradu škody sa nemôže v danom konkrétnom prípade posudzovať podľa ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže tieto ustanovenia upravujú len nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená porušením zmluvných dojednaní v rámci obchodno-právnych vzťahov. V danom konkrétnom prípade škodca zrejme porušil svoju preventívnu povinnosť predchádzať vzniku škôd v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka a jeho zodpovednosť sa tak posudzuje podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za škodu tu v takom prípade môže zodpovedať len ten, kto škodu priamo spôsobil svojim zavineným konaním alebo opomenutím. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že týmto subjektom je s najväčšou pravdepodobnosťou spoločnosť NAVI-SPORT CZ, s.r.o., ktorá predmetný nástrek priamo realizovala ako subdodávateľ žalovaného, na základe uzatvorenej zmluvy o dielo. Žalovanému nevznikla povinnosť nahradiť p. B. škodu, ktorá mu vznikla na jeho motorovom vozidle, keďže žalovaný priamo nerealizoval predmetný nástrek, nebol s ním v žiadnom priamom zmluvnom vzťahu. Túto zodpovednosť nezaložilo ani vyhlásenie žalovaného, ktoré poskytol poškodenému p. B.. Žalovaný nie je povinný nahradiť žalobcovi uplatnenú škodu ani napriek tomu, že spoločnosť NAVI-SPORT CZ, s.r.o., bola jeho subdodávateľom predmetného nástreku z pohľadu zmluvného vzťahu medzi žalovaným a Základnou školou Šmeralova Prešov. Žalovaného zodpovednosť za škodu by bola daná len ak by pri realizovaní predmetného nástreku vznikla nejaká škoda priamo jeho zmluvnému partnerovi - základnej
škole, lebo tu by zodpovednosť za škodu bola daná podľa ustanovení upravujúcich náhradu škody podľa Obchodného zákonníka. V takom prípade by voči svojmu zmluvnému partnerovi (škole) zodpovedal za škodu, lebo by musel niesť zodpovednosť aj za tretí subjekt, prostredníctvom ktorého svoj záväzok plnil. Z vyššie uvedeného je teda nepochybne zrejme, že žalovaný nie je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla na predmetnom motorovom vozidle p. B.. Tá by bola daná len v prípade ak by žalovaný priamo realizoval predmetný nástrek alebo by pri jeho realizácii bol s p. B. v priamom zmluvnom vzťahu. To však žalobca v priebehu dokazovania nepreukázal a z vykonaného dokazovania to nevyplýva.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na to, že v súdnom spise sa nachádza zmluva o dielo pod č. XXXXXXXX/X, uzavretá medzi žalovaným a Základnou školou Šmeralova 25 v Prešove, ktorou sa žalovaný zaviazal vykonať dielo, ktorého súčasťou boli predmetné práce. V spise je tiež vyjadrenie tejto základnej školy, v zmysle ktorého nástrek povrchu športového areálu bol realizovaný na základe zmluvy uzavretej so žalovaným. Taktiež je súčasťou spisového materiálu vyjadrenie žalovaného, ktoré vydal majiteľovi poškodeného vozidla, v zmysle ktorého žalovaný uznal, že došlo k poškodeniu predmetného vozidla pri nástreku farby na dráhu pri Základnej škole Šmeralova. Žalovaný v rámci konania tvrdí, že nevedel, kde bolo predmetné auto zaparkované ani to, že nevie, či došlo k poškodeniu vozidla pri nástreku. Z tohto popierania vlastných tvrdení je nutné odvodiť mieru hodnovernosti tvrdení žalovaného. Z vyššie uvedených dokladov možno vyvodiť, že práce na Základnej škole Šmeralova 25 v Prešove realizoval žalovaný, pričom toto vyplýva zo zmluvy o dielo, z vyjadrenia základnej školy a rovnako tak z konania majiteľa poškodeného vozidla, ktorý adresoval v predmetnej veci žalovaného a nie tvrdeného českého subdodávateľa, pričom tieto okolnosti vyplývajú aj z konania samotného žalovaného, ktorý vystavil potvrdenie majiteľovi poškodeného vozidla, že škoda na vozidla sa stala v príčinnej súvislosti s prácami na základnej škole. V žiadnom z týchto dôkazov nie je jediná zmienka o českom subdodávateľovi.
Napriek týmto dôkazným prostriedkom súd uveril tvrdeniu žalovaného, ktoré vyprodukoval viac ako dva roky od predmetnej udalosti, kde na základe podpísanej zmluvy a protokolu mal za to, že práce mal v skutočnosti realizovať český dodávateľ, o ktorého prítomnosti v areáli základnej školy nie je žiadna zmienka, či už zo strany základnej školy, majiteľa poškodeného vozidla a ani zo strany samotného žalovaného.
Je preto nepochopiteľné, že konajúci súd vyhodnotil ako irelevantnú existenciu zmluvy o dielo na práce, ktoré mal dodať žalovaný, zrejme presvedčenie majiteľa poškodeného vozidla o realizácii prác žalovaným, konanie samotného žalovaného voči majiteľovi vozidla a vyjadrenie základnej školy.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené ani vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie o veci.
Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Podľa § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.
Podľa § 813 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na poistiteľa neprechádzajú nároky poisteného proti osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti alebo ktoré sú na neho odkázané svojou výživou. To však neplatí, ak tieto osoby spôsobili škodu úmyselne.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 375 Obchodného zákonníka, ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.
Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že na základe poistnej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX uplatnil si poškodený A. B. odškodnenie škodovej udalosti C. vo vzťahu k žalobcovi ako poistiteľovi
z dôvodu škody na motorovom vozidle značky D. E., EČV C.. K tomuto poškodeniu malo dôjsť nástrekom farieb na vozidlo pri realizácii nástreku na športových povrch na ihrisku Základnej školy na ulici F. XX G. C..
Už od začiatku konania žalovaný poukazoval na to, že nie je subjektom, ktorý by svojím konaním alebo opomenutím spôsobil škodu na majetku poisteného. Od podania odporu proti pôvodne vydanému platobnému rozkazu v prejednávanej veci (platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/199/2020-30 z 12.10.2020) poukázal žalovaný na to, že reálne práce pri nástreku povrchu športového areálu nevykonával žalovaný, ale iná obchodná spoločnosť, s ktorou mal žalovaný uzavretú zmluvu o tzv. subdodávke. Ide o zmluvu o dielo pod č. 04102018/1, uzavretú medzi žalovaným a spoločnosťou NAVI – SPORT CZ, s.r.o. so sídlom v Třinci, Česká republika, predmetom ktorej bola obnova a oprava atletickej tartanovej dráhy v areáli Základnej školy Šmeralova v Prešove.
V tomto kontexte nemožno konštatovať, že ide o skutočnosti nové, ktoré boli vyprodukované žalovaným až s odstupom času, pretože od počiatku konania žalovaný založil svoju obranu na poukázaní na to, že jeho činnosťou škoda na motorovom vozidle poisteného nevznikla.
Za týchto okolností nemožno pripisovať právny význam ani listu Základnej školy Šmeralova 25 z 1.7.2019, v ktorom táto škola konštatovala vykonávanie prác v podobe nástreku povrchovej dráhy na základe zmluvy o dielo, ktorá bola uzavretá medzi základnou školou a spoločnosťou PESMENPOL spol. s r.o.
Napokon treba konštatovať, že tzv. potvrdenie, ktoré vydal žalovaný majiteľovi poškodeného motorového vozidla z 8.1.2019 (č.l. 4 spisu), nie je uznaním zodpovednosti žalovaného za škodu na motorovom vozidle, ale konštatovaním, že k poškodeniu vozidla došlo pri nástreku farby na športový povrch na ihrisku pri Základnej škole na ulici Šmeralovej 25 v Prešove. Stalo sa tak vplyvom poveternostných podmienok a odfúknutia farby na poškodené motorové vozidlo.
Za týchto okolností v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje odvolací súd, že nebolo preukázané porušenie povinnosti zo strany žalovaného ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu na motorovom vozidle poisteného a ako ani okolnosť, že ku škode došlo v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného ako obchodnej spoločnosti. Z vykonaného dokazovania je totiž nepochybne preukázané, že práce, pri ktorých došlo k poškodeniu motorového vozidla, vykonával iný podnikateľský subjekt, obchodná spoločnosť s plnou právnou subjektivitou, z toho vyplývajúcou zodpovednosťou, vrátane zodpovednosti za škodu, teda spoločnosť odlišná od žalovaného, ktorý nemôže niesť zodpovednosť za konanie alebo opomenutie iného plnoprávneho subjektu len preto, že mal s ním uzavretú zmluvu o subdodávke pri vykonávaní prác na uvedenej zákazke ZŠ Šmeralova v Prešove. Ako bolo vyššie naznačené, všetky tieto okolnosti boli zainteresovaným subjektom zrejmé od začiatku konania, resp. už pred začatím konania v prejednávanej veci.
Na základe toho treba konštatovať, že správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu v prejednávanej veci zamietol a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).