Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Sp/73/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci navrhovateľa: SR - LESY SR, š. p., so sídlom Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Iveta Boškajová, s. r. o., so sídlom J. Goliana 16, Martin, proti odporcovi: Okresný úrad Martin, pozemkový a lesný odbor, so sídlom P. Mudroňa 45, Martin, za účasti účastníkov konania: v rade 1/ O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, v rade 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, regionálny odbor Martin, so sídlom Bottova 23, Martin, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. k. OÚ-MT-PLO-2014/004664-7-URB-P zo dňa 30.09.2014, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č. k. OÚ-MT-PLO-2014/004664-7-URB-P zo dňa 30.09.2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporca v zmysle (ďalej zákon) rozhodol tak, že oprávnená osoba O. v zmysle zákona ako právny nástupca po S. Y. v majetkovom podiele 1/1 spĺňa podmienky zákona uvedené v zákona. Právnemu nástupcovi po oprávnenej osobe sa priznáva právo na náhradu k nehnuteľnostiam, ktoré nie je možné vydať v zmysle , zákona, a to kat. úz. E. PK vložka 29 - PK p.č. 814, 1622, PK vložka 34 - PK p. č. 1596, PK vložka 51 - PK p. č. 1628, PK vložka 111 - PK p.č. 1618, 1627, PK vložka 176 - PK p.č. 870, PK vložka 195 - PK p.č. 1634, PK vložka 206 - PK p. č. 1654, PK vložka 223 - PK p.č. 1581, PK vložka 249 - PK p.č. 1605 a PK vložka 264 - PK p.č. 1651. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Č.d. XX zo dňa 5.8.1948 potvrdilo vlastníctvo predmetných parciel vzťahujúce sa na pôvodného vlastníka S. Y.. Z rozhodnutia ONV v Martine č. 1944/1951 zo dňa 15.05.1956 bolo tiež zistené, že vyššie uvedené PK parcely v spoluvlastníckom podiele 1/1 boli pôvodným vlastníctvom S. Y. (otec navrhovateľa) a na základe prešli do vlastníctva Československého štátu. Tým bola splnená podmienka uvedená v , t. j. odňatie bez náhrady postupom podľa o novej pozemkovej reforme. Všetky pôvodné PK parcely sa nachádzajú v súčasnosti vo vlastníctve fyzických osôb ako aj právnických osôb a časť pôvodnej nehnuteľnosti je zastavaná (hospodársky dvor) a z tohto dôvodu odporca rozhodol o priznaní práva na náhradu v zmysle a zákona.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala opravný prostriedok povinná osoba SR - Lesy Slovenskej republiky, š. p.. Ako odvolací dôvod uviedla, že podkladom pre rozhodnutie mali byť PK vložky č. 21, 34, 51, 111, 176, 195, 206, 223, 249 a 264 kat. úz. E.. Po preskúmaní jednotlivých vložiek bolo zistené, že S. Y. nikdy nebol v pozemkových vložkách v pozemkovej knihe vedený či už ako výlučný alebo podielový spoluvlastník parciel, ktorých vrátenie požaduje titulom reštitučného nároku na navrátenie vlastníctva. Obsahom správneho spisu je zápisnica Č.d. z 05.08.1948, na základe ktorej sa žiada, aby sa právo vlastníctva na nehnuteľnosti v nej uvedené, ktoré sú predmetom reštitučného nároku, zaznačilo v prospech S. Y., avšak ako vyplýva z jednotlivých PK vložiek, tento zápis v pozemkovej knihe nikdy urobený nebol. Do 31.12.1950, t. j. do účinnosti tzv. stredného sa vlastníctvo nehnuteľností zapisovalo do pozemkovej knihy. Právny poriadok, ktorý bol určený v tom čase, poznal dva druhy pozemnoknižných zápisov. Bol to vklad (intabulácia) a záznam (prenotácia). Vkladom právo vznikalo alebo zanikalo. Keďže do 01.01.1951 platilo na Slovensku obyčajové uhorské právo a intabulačný princíp, pričom S. Y. nebol ako vlastník do pozemkovej knihy zapísaný, a teda sa nestal ani vlastníkom predmetných nehnuteľností, v dôsledku toho nebolo preukázané, že by bol oprávnenou osobou v zmysle Reštitučného zákona. Teda ani navrhovateľa ako jeho právneho nástupcu nemožno považovať za oprávnenú osobu v zmysle tohto zákonného ustanovenia. Navrhol, aby krajský súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec vrátil odporcovi na nové konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 02.12.2014. Nestotožnil sa s odvolaním navrhovateľa, nakoľko na základe dokladu evidovaného pod Č.d. 84 z 05.08.1948 jednoznačne vyplýva, že PK parcely boli pôvodným vlastníctvom S. Y. v podiele 1/1 a na základe rozhodnutia č. 1944/1951 z 15.05.1956 prešli do vlastníctva štátu v zmysle .

Účastník konania v rade 1/ O. Y. sa k opravnému prostriedku vyjadril v podaní z 27.11.2014. Uviedol, že nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam jeho právny predchodca nadobudol mimo pozemnoknižne, keď právo účinné do 01.01.1951 poznalo vykonanie zápisu pozemnoknižným súdom na základe právoplatného vkladu (Č. d.), ale zápis nevykonal išlo o mimo pozemnoknižné nadobudnutie vlastníctva ale užívanie vlastníctva im vtedajší režim neumožnil. Predložil výňatok z Metodického nariadenia Ministerstva pôdohospodárstva SR na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorý sa zaoberá zápismi do pozemkových kníh. V tomto metodickom návode účastník v rade 1/ zvýraznil tú stať, v ktorej bolo uvedené, že ak boli uzavreté zmluvy perfektné a chýbal iba zápis do pozemkovej knihy, stali sa 01.01.1951 účinnými.

Účastník konania v rade 2/ Slovenský pozemkový fond sa k opravnému prostriedku vyjadril dňa 20.11.2014. Nestotožnil sa s argumentáciou navrhovateľa a poukázal na to, že k prechodu majetku na štát dochádzalo bez ohľadu na intabulačný princíp. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu -19, z ktorého vyplýva, že pôvodní vlastníci stratili predmetný majetok a to de facto a de iure, pretože Čsl. štát následne potom ako získal predmetné nehnuteľnosti na základe výmeru do svojho vlastníctva, s týmito nehnuteľnosťami následne disponoval a to vo forme príslušných prídelov.

Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok uvedených v , v spojení s a . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 06.02.2015.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle dôvodov uvedených v opravnom prostriedku podľa a nasl. , pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa z týchto dôvodov:

Súčasťou správneho spisu je zápisnica Komisie pre zakladanie pozemnoknižných vložiek Č.d. 84 z 05.08.1948 napísaná na mieste samom v obci E.. Podľa nej pred komisiu dostavivší sa žiadateľ S. Y. udáva, že v pozemnoknižných hárkoch čísel tam uvedených Obce E. zavedených nehnuteľnosť miestnych čísel tam uvedených katastrálnych parcelných čísel 1634, 870, 1622, 814, 1605, 1618, 1627, 1628, 1581, 1651, 1654 a 1596 v celku si od pozemnoknižnej majiteľky nehnuteľností A. Y., rod. Z. podľa pripojenej kúpnopredajnej zmluvy z roku 1940 za kúpnu cenu odhadnú cenu korún slovenských 4.000 právnym titulom nadobudol a žiada, aby sa právo vlastníctva na tieto nehnuteľnosti zaznačilo na základe skutočnej držby k dobru S. Y. ženatého so Y., rod. I..

Z pozemnoknižných vložiek uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vlastnícke právo S. Y. ohľadne vyššie uvedených nehnuteľností do pozemkovej knihy zaznačené nebolo.

Rozhodnutím Okresného národného výboru v Martine, odbor pôdohospodárstva č. j.: 1944/1951 z 15.05.1956 štát vykúpil podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Sb. pozemkového vlastníctva S. Y. v kat. úz. E., a to okrem iného aj pozemky v pozemnoknižných vložkách, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia. Toto rozhodnutie je konečné, právoplatné a vykonateľné.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 141/1950 Sb. v znení účinnom do 31.03.1964 vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

Podľa § 562 citovaného zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 46/1948 Sb. v znení účinnom ku dňu 15.05.1956 ustanovení tohoto zákona se vztahují na pozemkové vlastnictví výkonného zemědělce, pokud výměra jeho půdy, označené v odstavci 7, včetně půdy jeho rodinných příslušníků (§ 4), přesahuje 50 hektarů. Půdu (odstavec 7) přesahující tuto výměru, jakož i zastavěné plochy, nádvoří a soukromé cesty, pokud slouží zemědělské výrobě a nejsou nutné k řádnému hospodaření v dosavadním podniku, vykoupí stát za náhradu (§ 9, odst. 1) a přidělí je oprávněným uchazečům za podmínek uvedených v § 16.

Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona převod vlastnického práva mezi živými, reálné rozdělení spoluvlastnictví, propachtování a smluvní a exekuční zatížení půdy, která je předmětem výkupního řízení, jsou až do konečného provedení výkupu a převzetí vykoupené půdy přípustné jen se souhlasem ministerstva zemědělství; jinak jsou neplatné. Zákaz zatížení půdy se však nevztahuje na daně, poplatky a jiné veřejné dávky.

Podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona právní jednání uvedená v odstavci 1, uzavřená po 4. dubnu 1947 před účinností tohoto zákona, jsou bez dodatečného schválení ministerstva zemědělství neplatná.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že námietka uplatnená v opravnom prostriedku nie je dôvodná. Podstatou tejto námietky bolo tvrdenie, že v čase odňatia nehnuteľností právnemu predchodcovi oprávnenej osoby S. tento nemal vlastnícke právo k odňatým pozemkom, a preto nie je možné tieto pozemky navrátiť jeho právnym nástupcom. Bolo teda potrebné skúmať, či v čase odňatia týchto pozemkov S. Y. bol alebo nebol vlastníkom týchto pozemkov.

Zo správneho spisu mal súd preukázané, že S. Y. v roku 1940 uzavrel s A. Y., rod. Z. kúpnopredajnú zmluvu, ktorou kúpil okrem iného aj pozemky, ktoré sú predmetom uplatneného reštitučného nároku. V čase kúpy na nadobudnutie vlastníckeho práva bolo potrebné vlastnícke právo intabulovať (vteliť) do pozemkovej knihy, čo učinené nebolo. Zo zápisnice Komisie pre zakladanie pozemnoknižných vložiek Obce E. Č.d. XX/XXXX totiž nie je zrejmé, že by k intabulácii bolo došlo, ale len že nadobúdateľ S. Y. žiadal, aby sa vlastnícke právo zaznačilo k jeho dobru. V tomto ohľade sa súd nestotožnil s právnym záverom správneho orgánu, že z dokladu evidovaného pod Č.d. XX z 05.08.1948 jednoznačne vyplýva, že PK parcely boli pôvodným vlastníctvom S. Y.. Je nepochybné, že k poslednému dňu účinnosti uhorského obyčajového práva na území Slovenska (31.12.1950) S. Y. nebol vlastníkom týchto pozemkov.

Dňom 01.01.1951 však nadobudol účinnosť tzv. stredný , ktorý v založil nový systém nadobúdania vlastníckeho práva, a to aj čo sa týka nehnuteľností. Od tohto dňa sa vlastníctvo prevádzalo už samou zmluvou, t. j. nebolo potrebné intabulovanie vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. citovaného zákona stanovil, že ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na právne pomery vzniknuté pred 01.01.1951. Teda odo dňa 01.01.1951 sa aj na kúpnopredajnú zmluvu uzavretú v roku 1940 vzťahoval stredný . Znamenalo to, že ak bola kúpna zmluva uzavretá platne, samotným nadobudnutím účinnosti stredného došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva na kupujúceho.

V tejto súvislosti však treba uviesť, že v stanovil špeciálnu podmienku platnosti zmlúv medzi živými, a to pri nehnuteľnostiach, ktoré podliehali výkupu v zmysle a zákona č. 46/1948 Sb.. Ak sa teda jednalo o takéto nehnuteľnosti, a tieto nehnuteľnosti boli predmetom prevodu vlastníckeho práva medzi živými, čo nepochybne je aj kúpnopredajná zmluva, vzťahoval sa na tento prevod citovaného zákona, podľa ktorého tento prevod je až do konečného prevedenia výkupu a prevzatia vykúpenej pôdy prípustný len so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva, inak je neplatný. Tento odsek sa vzťahuje na právne úkony od účinnosti tohto zákonného ustanovenia, t. j. od 14.04.1948. Ďalej taktiež stanovoval podmienku ohľadne právnych úkonov medzi živými, ktoré boli uzavreté po 04.04.1947 pred účinnosťou tohto zákona. Táto podmienka tkvela v tom, že tieto právne úkony museli byť dodatočne schválené ministerstvom pôdohospodárstva. Zákon teda stanovoval jednak podmienku dodatočného schválenia ministerstvom pôdohospodárstva tých právnych úkonov, ktoré boli uzavreté v období od 04.04.1947 do účinnosti zákona, t. j. do 14.04.1948 a tiež podmienku súhlasu ministerstva pôdohospodárstva pri právnych úkonoch, ktoré boli urobené už za účinnosti tohto zákona.

Keďže vlastnícke právo mal S. Y. nadobudnúť účinnosťou stredného k nehnuteľnostiam, ktoré podliehali výkupu podľa z.č. , súd skúmal, či právny úkon uzavretý medzi S. Y. a A. Y., rod. Z. ako kúpnopredajná zmluva podliehal ďalšej podmienke jeho platnosti stanovenej v zákona č. 46/1948 Sb., a to či už súhlasu ministerstva pôdohospodárstva alebo dodatočného schválenia ministerstva pôdohospodárstva. Krajský súd konštatuje, že kúpnopredajná zmluva medzi A. Y., rod. Z. a S. Y. bola uzavretá v roku 1940, čo vyplýva zo Zápisnice vložkovej komisie zo dňa 05.08.1948. Keďže v danej veci bola zmluva uzavretá v roku 1940, nebolo potrebné jej dodatočné schválenie ministerstvom pôdohospodárstva, a preto sa stala dňom 01.01.1951, kedy nadobudol účinnosť z roku 1950, ktorý už neustanovoval ako podmienku nadobudnutia vlastníctva zápis do pozemkovej knihy, účinnou.

Námietka navrhovateľa o tom, že S. Y. nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností ku dňu ich odňatia podľa v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o výkupe týchto nehnuteľností (15.05.1956), je teda v plnom rozsahu nedôvodná. K tomuto dátumu S. Y. bol vlastníkom týchto nehnuteľností, pretože bol ich vlastníkom už ku dňu 01.01.1951. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil, keďže vychádzalo z tej istej premisy, a to že v čase odňatia nehnuteľností bol S. Y. ich vlastníkom.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa veta prvá a contrario. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, a z tohto dôvodu mu súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

V Žiline, dňa 06. februára 2015

JUDr. Jana Martinčeková

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková