Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-126-2014.pdf
PDF · 93.82 KB
No categories available
8C/126/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa: RASLEN, spol. s.r.o., 094 35 Soľ 51, IČO: 36 457 817, zastúpeného: Advokátska kancelária, JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, proti odporcom: 1. B. X., Y.. XX.XX.XXXX, J. XXX, 2. P. N., Y.. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XXX, toho času na neznámom mieste zastúpený opatrovníčkou: J. C., pracovníčka Okresného súdu Humenné, 3. K. Ď., Y.. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XXX, 4. N. N., Y.. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XXX, o náhradu škody, t a k t o
rozhodol:
Odporcovia v 1., 2., 3. a 4. radu sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 1.672 eur, trovy konania vo výške 268,46 eur a to všetko v mesačných splátkach po 100 eur splatných vždy do 30. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom marec 2015, pod následkom straty výhody splátok.
Odporcovia v 1., 2., 3. a 4. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 100 eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. ú. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX/SPSRSKBA, VS: 7842493914, KS: 0308 vedený v Š. I. do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že odporcovia v 1. až 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 1.672 eur, náhradu trov konania a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporcovia boli uznaní vinní zo spáchania trestného činu krádeže spáchaného formou spolupáchateľstva a boli im uložené tresty B. X. trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, P. N. A. K. Ď. tresty odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov a N. N. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka, a to trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 17.02.2014, č. k. 2T/10/2014-108. Poškodená spoločnosť bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľoi zo dňa 17.02.2014, č. k. 2T/10/2014-108 nadobudol právoplatnosť dňa 12.03.2014. Poškodeným v uvedenom trestnom konaní bol navrhovateľ, ktorý pre konanie odporcov utrpel majetkovú škodu vo výške celkovo 1.672 eur, čo činí škodu 1.485 eur na odcudzených veciach a 187 eur na poškodení zariadenia. Navrhovateľ v dôsledku trestného činu odporcov utrpel škodu na majetku. Nárok navrhovateľa na náhradu škody vznikol na základe jednej udalosti - trestného činu odporcov, za ktoré boli všetci odporcovia právoplatne odsúdení.
Vo veci vydal tunajší súd platobný rozkaz č.k. 4Ro/259/2014-8 zo dňa 02.07.2014.
Odporcovi v 2. rade nebolo možné doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk a preto súd uznesením č. k. 8C/126/2014-24 zrušil platobný rozkaz.
Odporca v 1. rade sa vo veci nevyjadril.
Odporca v 2 . rade sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu bola na zastupovanie v súdnom konaní ustanovená opatrovníčka.
Odporcovia v 3. a 4. rade uznali nárok navrhovateľa a požiadali o možnosť zaplatiť spôsobenú škodu v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to Trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 2T/10/2014-108 zo dňa 17.02.2014, správami o pobyte odporcu v 2. rade, výsluchom odporcu v 3. a 4. rade, vyjadrením navrhovateľa, pripojeným spisom 2T/10/2014, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 2T/10/2014-108 zo dňa 17.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.03.2014, bol odporca v 1. rade uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaného z časti samostatne a z časti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a odporcovia v 2., 3., a 4. rade uznaní za vinných zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Trestný čin spáchali na skutkovom základe, že odporca v 1. rade dňa 03.11.2013 v čase okolo 23.00 hod prišiel k zadnej časti objektu potravín č. XX v obci J., okr. Vranov nad Topľou, tam na tomto kovovou tyčou vypáčil ochrannú mrežu okna ktoré rozbil a cez vniknutý otvor vošiel do skladu, odkiaľ prešiel do predajne, kde z pod pultu pokladne z plastovej krabice odcudzil finančnú hotovosť najmenej 30 eur a tam položený mobilný telefón zn. Nokia C5, IMEI 354 640 050 210 678 so sim kartou s číslom XXXX XXX XXX v hodnote 132 eur, následne z objektu potravín odišiel taxíkom do obce Soľ, okr. Vranov nad Topľou, kde sa na osade stretol so svojimi kamarátmi, (odporcovi v 2., 3., a 4. rade), ktorým sa so skutkom pochválil a s týmito sa následne dohodli, že do predajne pôjdu znova a odcudzia viac tovaru, čo aj urobili tak, že N. N. ich k objektu potravín odviezol svojim vozidlom Škoda Felícia a podľa dohody ostal čakať vonku spoločne s obvineným K. Ď. a dávali pozor, aby ich niekto pri krádeži nevyrušil, zatiaľ čo obvinení B. X. spoločne s obvineným P. N. vošli do predajne cez rozbité okno do predajne potravín z ktorej odcudzili rôzny tovar ako mäso, alkohol, cukrovinky, kozmetické výrobky, ryžu, olej, kávu, ktorý si všetci štyria po odchode z potravín na rómskej osade v obci Soľ okr. Vranov nad Topľou rovným dielom podelili.
Svojím konaním pre spoločnosť RASLEN, s.r.o., Soľ č. 51, okr. Vranov nad Topľou spôsobili škodu podľa jej vyčíslenia, krádežou vo výške 1.485,00 eur a poškodením zariadenia vo výške 187 eur.
Podaním zo dňa 15.11.2013 uloženým v pripojenom trestnom spise navrhovateľ vyčíslil spôsobenú škodu na sumu 1.485 eur ako škodu na tovare a hotovosti a sumu 187 eur ako ostatné vyčíslené škody.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
Podľa § 439 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu (pozri § 489 OZ <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3345147&FragmentId2=3978032>). V tomto prípade možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu zo zákona.
Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu. Obsahom tohto záväzkového vzťahu je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému (škodca), ju nahradiť, a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená (poškodený), uplatniť právo na náhradu škody. Záväzok škodcu nahradiť škodu poškodenému je záväzkom novým, a to aj v prípade, že škoda bola spôsobená v rámci už existujúceho záväzkového vzťahu (napr. škoda spôsobená pri plnení povinností zo zmluvy o zhotovení veci na zákazku).
Predpokladom aplikácie ustanovenia § 438 OZ <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3344994&FragmentId2=3344996> je mnohosť subjektov, a to vždy za jednu a tú istú škodu. Nerozhoduje, či jedná a tá istá škoda bola spôsobená spoločnou činnosťou dvoch alebo viacerých osôb (spoluzavinenie) alebo súbežnú a od seba nezávislú činnosť dvoch a viac osôb (napr. v prípade, ak dôjde k postupnému odcudzeniu tovaru z toho istého miesta viacerými osobami).
Spôsobenie škody viacerými škodcami (pluralita škodcov) má za následok ich solidárnu zodpovednosť. Podstata tejto zodpovednosti spočíva v tom, že spoloční škodcovia budú za škodu zodpovedať spoločne a nerozdielne. To znamená, že poškodený môže požadovať náhradu celej škody od ktoréhokoľvek škodcu a ten, na ktorého sa s takou žiadosťou obráti, nie je oprávnený požiadavku na celú úhradu odmietnuť a požadovať od škodcu, aby svoj nárok rozdelil medzi všetkých škodcov. Až na základe vzájomného vyporiadania sa môže ten zo škodcov, ktorý uhradil poškodenému celú škodu, čím spôsobil zánik povinnosti i ostatných škodcov, vyporiadať s ostatnými škodcami podľa účasti na spôsobenej škode (§ 439 OZ <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3344997&FragmentId2=3344998>).
Spoločná zodpovednosť v praxi často vzniká ako výsledok spoluzavinenia či súbežnej (od seba nezávislej) činnosti, prípadne nečinnosti alebo opomenutia vedúceho ku vzniku jediného škodového následku. Pre spoluzavinenie je typické, že každý škodca má psychický vzťah nielen k vlastnému konaniu (protiprávnemu konaniu a škode), ale aj ku konaniu ostatných osôb, ktoré sa zúčastnili na vzniku škody. Tak je tomu najmä v prípade vopred vzájomne dohodnutej súčinnosti smerujúcej k dohodnutému či predpokladanému výsledku (škode), kedy pri rozdelení úloh medzi jednotlivých škodcov je charakteristické, že niektorí z nich svojím konaním škodlivý následok priamo nevyvolajú.
Škodou je každá majetková ujma, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková škoda, tak ako ju jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx? Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=20855>), je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej musí byť škoda reálna, t. j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce. Škoda je reálna aj vtedy, keď nie je premlčaná (pozri § 106 OZ <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3343983&FragmentId2=3979682>).
V § 442 ods. 1 OZ <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3345006&FragmentId2=3345006> je upravený rozsah náhrady škody na majetku. Rozsahom náhrady škody je potrebné chápať, koľko má škodca poškodenému nahradiť. Pri náhrade majetkovej škody sa poškodenému uhradzuje skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) (rovnaké rozlíšenie pozná aj § 379 OBZ). <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=424607&FragmentId2=424608>Skutočná škoda i ušlý zisk predstavujú samostatné zložky tvoriace obsah pojmu škoda.
Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že protiprávnym konaním odporcov, za ktoré boli odporcovia trestne stíhaní a následne aj súdom odsúdení, a ktorým rozhodnutím (trestný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 2T/10/2014-108 zo dňa 17.02.2014) bol súd podľa § 135 ods. 1 tretia veta Občianskeho súdneho poriadku v tomto konaní viazaný, bola navrhovateľovi spôsobená majetková škoda, za ktorú zodpovedajú odporcovia. Odporcovia 3,4 v priebehu konania svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú navrhovateľovi uznali.
Protiprávnym konaním odporcov bola navrhovateľovi spôsobená majetková škoda spočívajúca v odcudzených veciach a poškodení zariadenia. To že navrhovateľovi protiprávnym konaní odporcov vznikla škoda na majetku, mal súd za preukázané nielen obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 2T/10/2014, ale aj výpoveďou odporcov, ktorí sa k protiprávnemu konaniu priznali.
Z vyššie zisteného skutkového a právneho stavu veci mal súd po vykonanom dokazovaní preukázané, že nárok navrhovateľa na náhradu škody za spôsobenú majetkovú škodu si od odporcov v zmysle Občianskeho zákonníka uplatnil dôvodne. Výška spôsobenej škody bola preukázaná obsahom trestného spisu a odporcami 3,4 nebola rozporovaná.
Z vyššie uvedených dôvodov súd uložil odporcom v 1., 2., 3., a 4. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne žalovanú sumu 1.672 eur.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu odporcov, súd s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p., povolil odporcom zaplatiť vyššie uvedenú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100 eur.
Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
S poukazom na uvedené zákonné ustanovenie súd zaviazal odporcov na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 100,- eur podľa položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov, keďže navrhovateľ je od platenia súdneho poplatku oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o súdnych poplatkoch.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.
Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“), ktoré sú vyčíslené takto:
- odmena za 3 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1, 4 a § 16, vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Pri hodnote predmetu konania vo výške 1.672 eur predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby sumu 81,33 eur. Paušálna náhrada v roku 2014 bola vo výške 8,04 eur a v roku 2015 vo výške 8,39 eur.
– Prevzatie a príprava zo dňa 30.06.2014 .................................... 81,33 eur + RP 8,04 eur – Návrh na začatie konania zo dňa 02.07.2014 ........................... 81,33 eur + RP 8,04 eur – Účasť na pojednávaní dňa 02.02.2015 ...................................... 81,33 eur + RP 8,39 eur
Spolu trovy právneho zastúpenia ............................................................................... 268,46 eur
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.