Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16C-13-2012.pdf
PDF · 120.83 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/13/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci navrhovateľa: F. R., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXXXX N., zastúpená JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, so sídlom AK, Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika- Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 444,84 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.01.2012 sa navrhovateľka od odporcu domáha zaplatenia náhrady škody vo výške 1713,52,- €, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,-€, ako aj náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že dňa uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave IV, ČVS:ORP-649/OVK-B4-2003, zo dňa 25.01.2006 jej bolo vznesené obvinenie za skutok kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra Bratislava IV uznesením zo dňa 03.01.2007, č.k. 1Pv 606/03-134 zamietla ako nedôvodnú. Po vykonanom dokazovaní pri preštudovaní vyšetrovacie spisu dňa 12.11.2009 podala návrh na zastavenie konania, tomuto návrhu však nebolo vyhovené a vyšetrovateľka PZ Bratislave IV, podala dňa 30.11.2009 návrh na podanie obžaloby, s ktorým sa stotožnila aj Okresná prokuratúra Bratislava IV, ktorá podala obžalobu dňa 12.2.2010 pod č.k. 1Pv 137/09-7. Okresný súd Bratislava IV trestným rozkazom zo dňa 16.02.2010, sp.zn. 3T /18/2010 uznal navrhovateľku vinnou zo skutkov uvedených v obžalobe. Voči trestnému rozkazu podala navrhovateľka odpor a po vykonanom dokazovaní pred súdom bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.09.2010, sp. zn. 3T/18/2010 oslobodená z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Voči oslobodzujúcemu rozsudku sa Okresná prokuratúra Bratislava IV odvolala, avšak Krajský súd v Bratislave zamietol odvolanie ako nedôvodné uznesením zo dňa 15.12.2010, pod sp. zn. 1To 163/2010. V dôsledku trestného stíhania vznikla navrhovateľke škoda v podobe výdavkov na trovy právneho zastúpenia, spočívajúcich v uhradenej platbe 1713,52 eur Eur, ktoré vyplatila v sume 1156,68,- Eur na účet JUDr. Eve Vodovej dňa 30.05.2011 a v sume 556,84 Eur vyplatila na účet JUDr.. Petra Vačoka dňa 04.07.2011. Zároveň si navrhovateľka uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,- Eur, ktorú zobrala v celej časti späť na pojednávaní konanom dňa 04.09.2014. Za nezákonné rozhodnutie, ktorým jej bola spôsobená škoda považovala Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV, Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS:ORP-649/OVK-B4-2003. Predmetné uznesenie bolo zrušené na základe oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.09.2010.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.05.2013, v ktorom uviedol, že v danom prípade nárok na náhradu škody v rozsahu trov konania nezákonného rozhodnutia nemohol vyniknúť a to najmä z dôvodu, že nárok na náhradu škody nevznikne, ak si vznesenie obvinenia zavinila osoba sama. Navrhovateľka bola oslobodená v jednom skutku v dôsledku tzv. zániku trestnosti, kedy uplatnila účinnú ľútosť a uhradila dlžné výživné, takže je nesporné, že navrhovateľka sa dopustila protiprávneho konania a naplnila skutkovú podstatu žalovaného trestného činu a len v dôsledku uplatnenia účinnej ľútosti jej nebol uložený trest. Vo vzťahu k prvému skutku- ku skutku marenia výkonu úradného rozhodnutia mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky na začatie trestného stíhania a podanie obžaloby, čo dokazuje vydanie trestného rozkazu príslušným prvostupňovým súdom a len v dôsledku zmeny výpovede svedka na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že skutok nie je trestným činom. S prihliadnutím na uvedené mal za to, že nárok na náhradu škody v danom prípade nevznikol. Napokon poukázal na to, že generálna prokuratúra SR nie je orgánom oprávneným konať v mene Slovenskej republiky v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené navrhol návrh zamietnuť ako nedôvodný. Na pojednávaní konanom dňa 04.09.2014 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupca vzala svoj návrh v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy v sume 20 000,- € spať a žiadala, aby súd v tejto časti konanie zastavil a rozhodol len o náhrade škody vo výške 1713,52,.€
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi, a to žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, faktúrou č. 29/11 zo dňa 03.05.2011 a faktúrou č. 2711, zo dňa 04.07.2011, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 30.05.2011, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 04.07.2011, obsahom trestného spisu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T 18/2010, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:
Z obsahu vyšetrovacieho spisu súd zistil, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV uznesením zo dňa 25.01.2006 začal trestné stíhanie voči navrhovateľke ako obvinenej za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že navrhovateľka , hoci rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 13P 68/97 zo dňa 03.02.1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co 193/1998 zo dňa 15.06.1999, právoplatným dňa 28.09.1999 bolo rozhodnuté, že Ing. F. , je oprávnený stýkať sa so svojou maloletou dcérou F., ktorá bola zverená do výchovy obv. F. každý nepárny víkend v mesiaci v čase od 09.00 hod v sobotu do nedele 17.00 hod. tak, že si v určený deň maloletú Renátu Blechovú prevezme pred bytom matky a v určený deň na rovnakom mieste dieťa matke vráti a ani napriek tomu, že v rámci výkonu uvedeného rozhodnutia jej bola uložená pokuta v sume 2.000,-Sk (uznesením Krajského súdu Bratislava IV sp. zn. Enc 25/99 zo dňa 02.07.2002 v spojení s uznesením Krajského súdu sp.15 Co 437/2002 zo dňa 31.01.2003, právoplatným dňa 25.02.2003), v období od 25.02.2003 do 23.02.2004, každú nepárnu sobotu v mesiaci s výnimkou 21.06.2003 a 25.10.2003 neumožnila Ing. F. stýkať sa s maloletou F., keď sa v súlade s citovaným výrokom rozsudku súdu dostavil pre maloletú Renátu Blechovú k bytu na Šustekovu ulicu č. 31 v Bratislave, kde vtom čase bývala obv.. Navrhovateľka podala proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, o ktorej Okresná prokuratúra Bratislava IV rozhodla uznesením zo dňa 03.01.2007 č.k. 1Pv 606/03-134 tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.
Okresná prokuratúra Bratislava IV podala na navrhovateľku obžalobu dňa 12.2.2010. pod č.k. 1Pv 137/09-7, pretože, 1/ hoci rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 13P 68/97 zo dňa 03.02.1998 b spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co 193/1998 zo dňa 15.06.1999, právoplatným dňa 28.09.1999 bolo rozhodnuté, že Ing. F. , je oprávnený stýkať sa so svojou maloletou dcérou F., ktorá bola zverená do výchovy obv. RI.j, každý nepárny víkend v mesiaci v čase od 09.00 hod v sobotu do nedele 17.00 hod. tak, že si v určený deň maloletú F.revezme pred bytom matky a v určený deň na rovnakom mieste dieťa matke vráti a ani napriek tomu, že v rámci výkonu uvedeného rozhodnutia jej bola uložená pokuta v sume 2.000,-Sk (uznesením Krajského súdu Bratislava IV sp. zn. Enc 25/99 zo dňa 02.07.2002 v spojení s uznesením Krajského súdu sp.15Co 437/2002 zo dňa 31.01.2003, právoplatným dňa 25.02.2003), v období od 25.02.2003 do 23.02.2004, každú nepárnu sobotu v mesiaci s výnimkou 21.06.2003 a 25.10.2003 neumožnila L. stýkať sa s maloletou F., keď sa v súlade s citovaným výrokom rozsudku súdu dostavil pre maloletú F. N. na S., kde vtom čase bývala obv. F. s maloletou F., čo obvinená zrealizovala nahováraním maloletej a prikazovaním maloletej, aby odmietla ísť s otcom, pričom F. na
základe nahovárania a príkazov obvinenej svojmu otcovi F.i hovorila, že s ním nepôjde, keď pre ňu prišiel v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia súdu,
2/ napriek zákonnej vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi F. narodenému XX.XX.XXXX bytom Bratislava, Štefana Králika č. XX., vyplývajúcej pre obvinenú z § 85 vtedy platného a účinného zákona o rodine, túto vyživovaciu povinnosť si riadne neplnila v období od decembra 2000 do decembra 2003, pričom posúdením predbežnej otázky v trestnom konaní bolo stanovené , že obvinená bola povinná prispievať na výživu syna Richarda sumou 1000,-Sk ( 33,19 €) mesačne. Vo vyššie uvedenom období obvinená zasielala F., ktoré predstavovali mesačnú platbu výživného 500,-Sk ( 16,60 €), ktorá však nedosahovala ani mesačnú platbu prídavkov na deti a príspevku k prídavkom na deti, ktoré boli v tom čase obvinenej vyplácané na syna F. s výnimkou mesiacov júl 2003, kedy uhradila sumu 1500,-Sk ( 49,79 eur), ktorá presahovala o 910,-Sk (30,21 eur) čiastku za ten mesiac vyplateného prídavku na deti a príspevku k prídavkom na deti a s výnimkou mesiacov október a november 2003, za ktoré uhradením čiastky 500,- Sk ( 16,60) za každý z týchto mesiacov uhradila v každom mesiaci sumu o 230,- Sk (7,63 eur) presahujúcu výšku prídavku na deti, ktoré jej boli poskytnuté na syna F. Obvinenej takto vznikol za vyššie uvedené obdobie dlh na výživnom vo výške celkovo 34 630, -Sk ( 1149,51eur). Obvinená bola v tom čase bola zamestnaná s príjmom, ktorý jej umožňoval plnenie vyživovacej povinnosti v sume 1000,-Sk (33,19 €) mesačne.
Okresný súd Bratislava IV navrhovateľku trestným rozkazom zo dňa 16.02.2010, sp.zn. 3T /18/2010 uznal vinnou zo skutkov kladených jej za vinu.
Voči trestnému rozkazu podala navrhovateľka, prostredníctvom svoje právnej zástupkyne odpor a po vykonanom dokazovaní pred súdom bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.09.2010, sp. zn. 3T/18/2010, za skutok týkajúci sa prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov oslobodená z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a za skutok týkajúci sa trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov z dôvodu, že trestnosť činu zanikla.
Voči oslobodzujúcemu rozsudku v časti týkajúcej sa skutku prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov sa prokuratúra odvolala.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.10.2010, č.k. 1To 163/2010 bolo zamietnuté odvolanie okresného prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 28.09.2010, sp. zn. 3T/18/2010 ako nedôvodné.
Z obsahu spisu OS BA IV. Sp. Zn. 3T 18/2010, ako aj obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP - 649/OVK- B4-2013, vyplynulo, že v uvedenom trestnom konaní boli vykonané tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 08.06.2007- JUDr- Vodová splnomocnenie zo dňa 8. 6. 2007, pre trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy ( č.l. 32), prevzatie a príprava zastúpenia dňa 08.06.2007- JUDr- Vodová splnomocnenie zo dňa 8. 6. 2007- pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ( č.l. 33) , účasť na výsluchu navrhovateľka ako obvinenej- zápisnice o výsluchu navrhovateľky zo dňa 8. 4. 2007, (č. l. 58), , účasť na výsluchu svedka O. -zápisnica o výsluchu svedka O. A. dňa 14. 5. 2008, (č. l. 325), účasť na výsluchu svedka I. zápisnica o výsluchu svedka I.a zo dňa 15. 5. 2008, (č. l. 342), účasť na výsluchu svedka A.á zápisnicu o výsluchu svedka PhDr. JL. zo dňa 13. 5. 2008, (č. l. 374), účasť na výsluchu svedka B. výpovede na mieste svedka Ing.. zápisnica o previerke výpovede na mieste zo dňa 4. 7. 2008 svedka Ing. F.a, (č. l. 396), účasť na vyšetrovacom pokuse- zápisnica o vyšetrovacom pokuse zo dňa 4. 7. 2008, (č. l. 409 - 414), preštudovanie spisu dňa 12.11.2008- záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 12. 11. 2008, (č. l. 812 - 815), preštudovanie spisu dňa 10.02.2010- záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 10. 2. 2010, (č. l. 828 - 830), podanie odporu voči Trestnému rozkazu- odpor voči trestnému rozkazu zo dňa 16. 2. 2010, č. k. 3T 18/2010 - 852, zo dňa 1. 3. 2010, (č. l. 857), návrh na vykonanie dokazovania vo veci 3T 18/10 zo dňa 22. 4. 2010, (č. l. 865), prevzatie a príprava zastúpenia dňa 26.05.2010- JUDr- Vačok splnomocnenie zo dňa 26.05.2010, pre trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov - plnomocenstvo zo dňa 26. 5. 2010, (č. l. 881), účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Bratislava IV, dňa 27.05.2010- zápisnica
o hlavnom pojednávaní zo dňa 27. 5. 2010, sp. Zn. 3T 18/2010, (č. l. 873 - 886),účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Bratislava IV, dňa 20.07.2010- zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 20. 7. 2010, sp. Zn. 3T 18/2010, (č. l. 891 - 895), účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Bratislava IV, dňa 28.09.2010- zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 28. 9. 2010, sp. Zn. 3T 18/2010, (č. l. 898 - 901), vyjadrenie PZN zo dňa 9. 12. 2010 k odvolaniu OP BA IV. Zo dňa 1. 10. 2010, (č. l. 925
- 928), účasť na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Bratislave- zápisnica o verejnom zasadnutí sp. Zn. 1To 163/10 zo dňa 15. 12. 2010, (č. l. 929 - 931).
JUDr. Eva Vodová, advokátka vystavila navrhovateľke dňa 03.05.2011 faktúru č. 29/11 na sumu 1156,68 Eur spolu s DPH za poskytovanie právnych služieb v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava IV, pod sp. zn. 3T/18/2010 v zmysle pripojeného prehľadu od prevzatia a prípravy dňa 08.06.2007 až do 20.04.2010
Z pokladničného príjmového dokladu zo dňa 30.05.2011 súd zistil, že navrhovateľka vyplatila sumu 1156,68 Eur JUDr. Eve Vodovej, advokátka. ako odmenu za právne služby.
Z osvedčenia o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla vyplýva, že JUDr. Eva Vodová , advokátka, bola platiteľom DPH v rozhodnom období.
JUDr. Peter Vačok, advokát vystavil navrhovateľke dňa 04.07.2011 faktúru č. 2711 na sumu 556,84 Eur spolu s DPH za poskytovanie právnych služieb v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava IV, pod sp. zn. 3T/18/2010.
Z pokladničného príjmového dokladu zo dňa 11.07.2011 súd zistil, že navrhovateľka vyplatila sumu 556,84 Eur JUDr. Petrovi Vačokovi, advokátov ako odmenu za právne služby.
Z osvedčenia o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla vyplýva, že JUDr. Peter Vačok, advokát bola platiteľom DPH v rozhodnom období.
Zo špecifikácie trov právneho zastúpenia( č.l. 69-70) vyplýva, že právny zástupcovia navrhovateľky počas trestného stíhania vykonali nasledovné úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia - JUDr- Vodová dňa 08.06.2007
- výsluch obvinenej od 11:25 o 15:30) dňa 08.04.2008
- Výsluch svedka- Dr. Grúňová dňa 13.05.2008
- Výsluch svedka- Šallayová dňa 13.05.2008
- Výsluch svedka- Plačintárová dňa 14.05.2008
- Výsluch svedka- Plačintárová 15.05. 2008
- Prehľad platieb a predloženie listinných dôkazov 10.06.2008
- Vyšetrovací pokus dňa 04.07.2008
- Previerka výpovede na mieste 04.07.2008 ( mal. Blechová)
- Previerka výpovede na mieste 04.07.2008( Blecha)
- Preštudovanie vyšetrovacieho spisu (od 9:00 do 11:15) 12.11.2009
- Preštudovanie vyšetrovacieho spisu 10.02.2010
- Odpor voči trestnému rozkazu 01.03.2010
- Návrhy na doplnenie dokazovania dňa 20.04.2010
- Prevzatie a príprava zastúpenia ( JUDR. Vačok) dňa 26.05.2010
- Hlavné pojednávanie dňa 27.05.2010 od 8:30 do 12:07)
- Hlavné pojednávanie dňa 20.07.2010
- Hlavné pojednávanie dňa 28.09.2010
- Vyjadrenie k odvolaniu dňa 10.12.2010
- Verejné zasadnutie ohľadom odvolania dňa 15.12.2010
teda
1 úkon právnej služby po 49,29 € + režijný paušál za rok 2007- 5,91 € + DPH 20%, t.j. spolu 66,24 € s DPH. 1 úkon právnej služby po á 52,71 € x 2 ( výsluch obvinenej) + režijný paušál za rok 2008- 6,31 €,+ 20% DPH, t.j spolu 134,08 €
8 úkonov právnej služby po á 52,71 € + režijný paušál za rok 2008- 6,31 € x8,+ 20% DPH t.j. spolu 70,82 € s DPH x8 1 úkon právnej služby po 57,95 €x2 (preštudovane vyšetrovacieho spisu dňa 12.11.2009) + režijný paušál za rok 2009- 6,95 €x1 + DPH 20%, t.j. spolu za dva úkony 147,42 € s DPH. 8 úkonov právnej služby po á 60,11 € + režijný paušál za rok 2010- 7,21 € x8,+ 20% DPH t.j. spolu 80,78 € s DPH x 8 1 úkon právnej služby po á 60,11 € x 2 ( účasť na hlavnom pojednávaní dňa 27.05.2010) + režijný paušál za rok 2010- 7,21 €,+ 20% DPH, t.j spolu 152,92 € s DPH
Spolu s DPH 1713,52,- eur
Navrhovateľka sa vo svojom prednese pridržala písomne podaného návrhu a vyjadrovala sa predovšetkým k okolnostiam týkajúcim sa náhrady nemajetkovej ujmy, ktorými sa súd v ďalšom konaní už bližšie nezaoberal nakoľko navrhovateľka v priebehu konania zobrala svoj návrh v časti nemajetkovej ujmy späť a so súhlasom odporcu bolo v tejto časti konanie zastavené.
Navrhovateľka teda žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej titulom náhrady škody sumu vo výške 1713,52 eur. Táto suma mala predstavovať náhradu trov obhajoby , ktoré jej vznikli v súvislosti s trestným stíhaním za skutok kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Mala za to, že každý jeden úkon sa týkal aj trestného stíhania za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. A že tieto úkony nie je možné rozdeliť. Jednotlivé právne úkony boli riadne vyfakturované a tak jej reálne vznikla škoda najmä v súvislosti s trestným stíhaním a konaním voči nej vedenej. Odporca mal za to, že jednotlivé úkony nie je možné rozdeliť poukázal na to, že pri daných úkonoch sa prejednával aj skutok zanedbania povinnej výživy, pričom je nesporné, že v danom prípade bola navrhovateľka oslobodená len v dôsledku účinku ľútosti a je teda nesporné, že si vznik týchto trov sama spôsobila. V ďalšom sa v celom rozsahu pridržala svojho vyjadrenia zo dňa 17. 5. 2013 a mal za to, že navrhovateľke nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa §4 ods.1 zákona č. 514/2003Z.z. o . o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov,vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2) b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
(2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
(3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa §18 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného rozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, za splnenia podmienky využitia riadnych opravných prostriedkov a zrušenia nezákonného rozhodnutia.
Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovila a je konštantná v otázke, že ak došlo rozhodnutím súdu k oslobodeniu spod obžaloby a k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu, rozhodnutie o oslobodení spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (napr. najvyššieho súdu z 30. novembra 2009 sp. zn. 4 Cdo 183/2009). Rozhodujúcim kritériom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je totiž neskorší výsledok trestného stíhania. Súd na tomto základe uzatvára, že navrhovateľke vzniklo právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.); do škody treba zahrnúť náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej obhajobou v predmetnom konaní (§ 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z.)., pravda len v rozsahu ktoré súviseli výlučne s obhajobou vo vzťahu ku skutku prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov nakoľko navrhovateľka bola vo vzťahu ku skutku týkajúcemu sa trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov z dôvodu, že trestnosť činu zanikla nakoľko navrhovateľka využila ustanovenie o účinnej ľútosti a uhradila dlžné výživné v plnom rozsahu skôr ako sa súd odobral na záverečnú poradu, konkrétne dňa 24.05.2010.
V nadväznosti na toto konštatovanie pristúpil súd k riešeniu otázky, ktorý subjekt je nositeľom povinnosti nahradiť navrhovateľke škodu. Zodpovedným subjektom je štát (Slovenská republika). K otázke označenia (resp. určenia) orgánu oprávnenému konať za štát zaujal najvyšší súd Slovenskej republiky
právne závery napríklad v uznesení z 26. septembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 149/2011, v ktorom uviedol, že "riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu na začatie konania. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Neoznačenie toho, kto má za štát konať, má za následok neúplnosť návrhu so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady postupom podľa § 43 O.s.p. V prípade, že žalujúca strana síce štátny orgán, ktorý má za štát konať, označí, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí, alebo označí subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp. nie je ani právnym subjektom, nejde o vadu návrhu ani o nedostatok podmienky konania. Z ustanovenia § 21 ods. 4 veta prvá O.s.p vyplýva, že súd je povinný - bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu - zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Právne názory vyjadrené v tomto uznesení najvyššieho súdu použil súd aj v danej veci.
Orgán verejnej moci, ktorý koná za štát vo veciach náhrady škody spôsobenej v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., sa určuje podľa kritérií obsiahnutých v ustanovení § 4 ods. 1 a 2 tohto zákona, v znení od 1. januára 2013, pretože ide o ustanovenia procesného charakteru, ktoré , pokiaľ prechodné ustanovenia neurčujú inak sa vzťahujú aj na konania, ktoré boli začaté pred týmto dátumom. V dôsledku tejto novej právnej úpravy je už rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.3Cdo 194/2010 z 30.marca 2011 nepoužiteľné.
V danom prípade nárok navrhovateľky sa odvíja od uznesenia o vznesení obvinenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave IV, ČVS:ORP-649/OVK-B4-2003, zo dňa 25.01.2006, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, ktorá bola rozhodnutím prokurátora zo dňa 03.01.2007, č.k. 1Pv 606/03-134 zamietnutá a následne bola podaná obžaloba . Za daného skutkového stavu sú naplnené podmienky ustanovenia §4 ods,1 písm. f/ zákona č. 514/2003Z.z. a orgánom konajúcim za štát je generálna prokuratúra. Týmto orgánom nemôže byť ministerstvo vnútra, pretože nie sú naplnené právne podmienky §4 ods.1 písm .b/ alinea 1, keďže prokurátor zamietol sťažnosť obvinenej a podal obžalobu. Týmto orgánom nemôže byť ani ministerstvo spravodlivosti, pretože na základe rozhodnutia súdu došlo k oslobodeniu navrhovateľky spod obžaloby. Oporu v zákone nemá ani argumentácia generálnej prokuratúry, že ak súd obžalobu prokurátora prijme, má za štát konať ministerstvo spravodlivosti. Iba v prípade ministerstva vnútra a generálnej prokuratúry ako orgánov konajúcich za štát sú v zákone špecifikované podmienky, za ktorých v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní je dané ich konanie za štát. ministerstvo vnútra je týmto orgánom len za predpokladu, že 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ Policajného zboru alebo 2. poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Ak tieto podmienky nie sú kumulatívne splnené, je orgánom konajúcim za štát generálna prokuratúra. Vo vzťahu k ministerstvu spravodlivosti ako orgánu konajúcemu za štát už žiadna špecifická podmienka upravená nie je. Rozhodne sa v právnej úprave nenachádza podmienka prijatia obžaloby súdom, ako kritérium, preto, aby v tomto prípade konalo za štát ministerstvo spravodlivosti.. Ak by zákonodarca mal v úmysle takýmto spôsobom rozdeliť komptetenciu orgánov konajúcich za štát, teda fázovito s ohľadom na postup orgánov činných v trestnom konaní (teda aj súdu), musel by to výslovne uviesť v znení zákona, čo sa však nestalo. V danej veci neprichádza do úvahy ani postup podľa §4 ods.1 písm.m/ zákona č. 514/20003 Z.z. pretože Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorému navrhovateľka adresovala návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 8.7.2011 , tento postúpilo ministerstvu vnútra ako príslušnému orgánu avšak ešte pred 1.1.2013, teda pred účinnosťou novely zákona, ktorou sa kompetencia orgánov konajúcich za štát upravila odlišným spôsobom.
Z uvedeného potom vyplýva, že v konaní bola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia, ktorým je v tomto prípade uznesenie o vznesení obvinenia navrhovateľke a podanie obžaloby, bol preukázaný vznik škody, v podobe výdavkov navrhovateľky na trovy právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľovi vznikli v v dôsledku rozhodnutia vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave IV pod č.k. ČVS: ČVS:ORP-649/OVK-B4-2003 a k úhrade ktorých zo strany navrhovateľky skutočne aj došlo.
Podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku.
Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť peňažným plnením vo forme náhrady škody. V danom prípade skutočnou škodou boli náklady navrhovateľa vzniknuté a vynaložené v spojitosti s uplatnením práva na obhajobu v trestnom konaní, a to bez ohľadu na účelnosť jej vynaloženia, nakoľko súd v tomto konaní nerozhoduje o trovách konania resp. o ich výške, pričom ide o sumu, o ktorú sa zmenšil jeho majetok v súvislosti s vedením trestného stíhania voči jeho osobe.
Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný a to vo vzťahu k náhrade škody, ktorá navrhovateľke vznikla v súvislosti s náhradou trov konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej obhajobou v predmetnom konaní (§ 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z.)., v rozsahu ktoré súviseli výlučne s obhajobou vo vzťahu ku skutku prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Z vyšetrovacieho spisu a jednotlivých úkonov právnej služby vykonaných v konaní vedenom pod sp. zn 3T/ 18/2010 na Okresnom súde Bratislava IV mal súd za preukázané, že sa jedná o nasledujúce úkony právnej služby:
-účasť na výsluchu svedka A. dňa 13. 5. 2008- úkon právnej služby á 52,71 € + režijný paušál za rok 2008- 6,31 €,+ 20% DPH t.j. spolu 70,82 € s DPH
-účasť na previerke výpovede na mieste svedka F. dňa 04.07. 2008- úkon právnej služby á 52,71 € + režijný paušál za rok 2008- 6,31 €,+ 20% DPH t.j. spolu 70,82 € s DPH
-účasť na previerke výpovede na mieste svedka L. dňa 4. 7. 2008- úkon právnej služby á 52,71 € + režijný paušál za rok 2008- 6,31 €,+ 20% DPH t.j. spolu 70,82 € s DPH
-účasť na vyšetrovacom pokuse- dňa 4. 7. 2008- úkon právnej služby á 52,71 € + režijný paušál za rok 2008- 6,31 €,+ 20% DPH t.j. spolu 70,82 € s DPH
-vyjadrenie PZN zo dňa 9. 12. 2010 k odvolaniu OP BA IV. Zo dňa 1. 10. 2010- úkon právnej služby á 60,11 € + režijný paušál za rok 2010- 7,21 € x,+ 20% DPH t.j. spolu 80,78 € s DPH
-účasť na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Bratislave dňa 15. 12. 2010- úkon právnej služby po á 60,11 € + režijný paušál za rok 2010- 7,21 €,+ 20% DPH t.j. spolu 80,78 € s DPH
Vo vzťahu k ostaným úkonom právnej služby mal súd za to, že ostatné úkony právnej služby boli vykonané buď čiastočne alebo výlučne vo vzťahu ku skutku týkajúcemu sa trestného stíhania navrhovateľky za trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy vo vzťahu ku ktorému bola oslobodená spod obžaloby z dôvodu, že trestnosť činu zanikla a teda nie je možné voči danému skutku dospieť k názoru, že si vznesenie obvinenia nezavinila osoba sama.
Vzhľadom k uvedenému súd priznal navrhovateľovi náhradu škody vo výške 444,84 Eur spočívajúcu vo vynaložených trovách obhajoby v trestnom konaní, ktorú navrhovateľ vynaložil v súvislosti s právnym zastúpením v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, pod. sp. značkou 3T/18/2010. Vo zvyšnej časti jej náhradu škody nepriznal, nakoľko mal súd za preukázané, že nie sú na jej priznanie splnené zákonné podmienky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. keď odporcovi, ktorý mal vo veci úspech vo väčšom rozsahu. Nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil súd mu nepriznal ani pomernú časť.( 151 ods. 1 O.s.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Bratislave dňa 02.02.2015