Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Ek-2964-2022.pdf
PDF · 110.46 KB
No categories available
24Ek/2964/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: Venas Group, a.s., so sídlom Skladná 6, 07631 Streda nad Bodrogom, IČO: 46 972 919 zast.: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, so sídlom Plynárenská 1, 07101 Michalovce, IČO: 35 557 192 proti povinným: 1./ Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 04291 Košice, IČO: 36 599 361 2./ Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, 04291 Košice, IČO: 44 483 767 obe zast. KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 003 848 o vymoženie 602042,33 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Blaško, so sídlom exekútorského úradu kpt. Nálepku 8, 07101 Michalovce, pod sp. zn. 5EX 936/22, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamieta. II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia voči povinným vo výške 1066,67 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. III. Súd povinným n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.10.2022 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 602042,33 eur s prísl., na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 29.9.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2022 a vykonateľnosť dňa 25.10.2022 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCob/XX/ XXXX - XXX zo dňa 25.08.2022, právoplatným dňa 21.10.2022, vykonateľným dňa 21.10.2022 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 09.11.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Jozef Blaško, so sídlom exekútorského úradu kpt. Nálepku 8, 07101 Michalovce, pod sp. zn. XEX XXX/XX (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a s prílohami (upovedomenie o začatí exekúcie, doručenku o prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie, dovolanie a žiadosť o odklad vykonateľnosti, potvrdenie o odoslaní dovolania, splnomocnenie na zastupovanie povinných, exekučné príkazy, výzvy doručené od súdneho exekútora povinným, export z portálu finstat). Povinní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 14.11.2022 podali návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu dňa 28.11.2022. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote.
4. Povinní vo svojom návrhu namietajú, že exekučný titul trpí viacerými vadami zmätočnosti, arbitrárnosťou a nesprávnym právnym posúdením, a to v takom rozsahu, že tento predstavuje vážny
zásah do základného práva povinného podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, z ktorého dôvodu reálne hrozí zrušenie exekučného titulu, ktoré zrušenie predstavuje obligatórny dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Ďalej povinní uvádzajú, že proti potvrdzujúcemu rozsudku Krajského súdu v Košiciach podali v zákonnej lehote dňa 03.11.2022 dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti, ktoré povinní pripojili ako prílohu k návrhu na zastavenie exekúcie. Na základe uvedených skutočností povinní navrhujú, aby predmetná exekúcia bola zastavená podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinní majú za to, že podané dovolanie spĺňa všetky predpoklady na to, aby bolo považované za inú skutočnosť, ktorú Exekučný poriadok považuje za dôvod zastavenia exekúcie, nakoľko bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Ako dôvod v čom podanie dovolania bráni vymáhateľnosti exekučného titulu povinní uviedli nemožnosť navrátenia do pôvodného stavu v rámci exekučného konania. Povinní majú za to, že ak by exekúcia nebola za súčasného právneho stavu zastavená, škoda na majetku povinných aj v prípade pozitívneho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní, by mala pre povinné spoločnosti len deklaratórny účinok bez reálnej možnosti domôcť sa vrátenia zexekvovaných peňažných prostriedkov od oprávneného. Podľa názoru povinných ako to vyplýva z názoru právnej doktríny, podľa ktorej ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku predstavuje generálne ustanovenie zastavenia exekúcie, podanie dovolania možno považovať za inú skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu (§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku). Napriek tomu, že exekučný súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie nie je oprávnený posudzovať prípustnosť dovolania, lebo túto môže a je povinný posúdiť iba Najvyšší súd SR ako súd dovolací, z obsahu dovolania povinných, ako aj napadnutého exekučného titulu je možné už na prvý pohľad zistiť, že povinnými zvolené dôvody prípustnosti dovolania ako aj ich odôvodnenie sú prípustné a dôvodné, a teda zrušenie exekučného titulu je možné v danom prípade reálne dôvodne očakávať. Povinní poukázali aj na Judikatúru Najvyššieho súdu SR (R 58/1997): „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej" a „ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. Svojvoľný výklad zákonov a nerešpektovanie procesných pravidiel a procesných záruk spravodlivého procesu (ku ktorému došlo aj v prípade exekučného titulu) môže mať za následok aj porušenie základného práva a slobody sťažovateľa (III. ÚS 85/09). O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať predovšetkým v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. III. ÚS 190/08). Vzhľadom k uvedenému majú povinní za to, že exekučný titul je nezákonný, a teda je možné dôvodne očakávať jeho zrušenie zo strany Najvyššieho súdu SR, čo nesporne predstavuje skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekvovanej pohľadávky. Pokračovaním v exekučnom konaní a výkonom exekúcie hrozí, vzhľadom na výšku exekvovanej pohľadávky, vznik škody nie len na majetku samotných povinných, ale zároveň vzhľadom na predmet činnosti oboch povinných a ich postavenie v rámci regulovaného trhu s elektrinou ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy a dodávateľa elektriny existuje reálna hrozba narušenia celkového výkonu podnikateľskej činnosti povinných s nepriaznivým vplyvom na riadne fungovanie celého regulovaného trhu s elektrinou vrátane negatívneho dopadu na koncových odberateľov elektriny. Zároveň si príslušný exekučný súd dovoľujeme požiadať, aby exekúciu v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v plnom rozsahu zastavil a zaviazal oprávneného povinnosťou nahradiť povinným trovy exekučného konania a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinných na zastavenie exekúcie doručil aj vyjadrenie oprávneného prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý uviedol, že nesúhlasí s návrhom povinných so zastavením konania v danej veci, a to z dôvodu, že nie sú v žiadnom prípade splnené zákonné podmienky pre zastavenie konania. Dôvody uvedené povinnými v ich návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 28.11.2022 nemôžu byť pokladané za dôvody brániace vymáhateľnosti exekučného titulu. Skutočnosť, že podľa povinných by exekučný titul mal trpieť viacerými vadami zmätočnosti, arbitrárnosťou a nesprávnym právnym posúdením, možno v tomto štádiu nanajvýš považovať len za ich subjektívne hodnotenie, ktoré je bez akéhokoľvek právneho významu. Vo vzťahu k existencii riadneho exekučného titulu oprávnený považuje za potrebné zvýrazniť to, že exekučný súd v akomkoľvek štádiu exekučného konania nemožno považovať za taký súd, ktorý je vôbec v takejto obchodnoprávnej veci oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučný súd rovnako nemôže v exekučnom konaní ani nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu
totiž spočíva len v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu, prípadne či po vzniku exekučného titulu už nedošlo k zániku práva z takéhoto exekučného titulu vyplývajúceho. V tejto súvislosti oprávnený poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019. povinnými tvrdenému „dôvodnému predpokladu úspešnosti podaného dovolania“ a s tým spojeného následného zrušenia exekučného titulu, oprávnený uvádza, že takýto hypotetický predpoklad rovnako nemôže byť pokladaný za dôvod, pre ktorý by mohol exekučný súd zastaviť exekúciu podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. platnej právnej úpravy exekučného konania, ako aj z rozhodovacej praxe exekučného súdu, a nakoniec aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04-70 z 19.05.2004) jednoznačne vyplýva, že samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Ak aj zákon pripúšťa možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu, podanie takéhoto prostriedku napr. dovolania, nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, podanie dovolania nemá suspenzívny účinok a teda ani nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku
- dovolania vo všeobecnosti na rozdiel od odvolania nemá odkladný účinok a teda exekučný titul napadnutý dovolaním zostáva právoplatný aj vykonateľný až do prípadného právoplatného rozhodnutia dovolacieho súdu o zrušení alebo zmene exekučného titulu. V danom prípade je aplikácia výnimky v zmysle § 444 ods. 4 CSP z vyššie uvedeného všeobecného pravidla vylúčená, keďže exekučným titulom nebol priznaný nárok zo zmenky. Taktiež vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu nemá ani súbežné podanie návrhu na odklad vykonateľnosti podľa § 444 ods. 1 CSP. Na vymáhateľnosť exekučného titulu by mal vplyv len prípad, ak by povinný predložil súdu právoplatné rozhodnutie dovolacieho súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, resp. rozhodnutie o zrušení exekučných titulov, čo sa v danom prípade nestalo. Aj za predpokladu predloženia rozhodnutia dovolacieho súdu o odložení vykonateľnosti exekučného titulu by daná skutočnosť nezaložila dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže predstavuje len zákonný dôvod na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom právomoc rozhodovať o takomto návrhu prislúcha len súdnemu exekútorovi. Povinní v ich návrhu na zastavenie exekúcie za ďalší z dôvod, pre ktorý by mala byť táto exekúcia zastavená, označili aj to, že oprávnený „má obrovské množstvo záväzkov voči rôznym veriteľom, ktorí voči oprávnenému aktívne vymáhajú splnenie svojich pohľadávok, a to aj formou exekučných konaní a oprávnený sám je spoločnosťou, ktorá už niekoľko rokov nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a nedosahuje žiaden zisk“. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje na to, že jeho ekonomická situácia v žiadnom prípade nemôže byť v exekučnom konaní dôvodom na zastavenie exekúcie. Takúto argumentáciu ad absurdum by oprávnený neočakával ani od akéhokoľvek právne nezorientovaného účastníka exekučného konania, nie to od ekonomicky silných monopolov pôsobiacich v energetickom sektore, ktorí sú navyše právne zastúpení. Aj keď oprávnený nemieni exekučný súd zaťažovať skutočnosťami, ktoré nie sú podstatné pre predmetné exekučné konanie (tak ako to urobili povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie), pre úplnosť považuje za potrebné uviesť na pravú mieru niektoré skutočnosti týkajúce sa jeho ekonomickej situácie, na ktoré v tomto svojom návrhu poukázali povinní. K existencii svojich záväzkov voči rôznym veriteľom oprávnený uvádza, že do stavu, v ktorom nebol schopný včas splniť niektoré svoje záväzky voči svojim veriteľom, sa dostal výlučne v dôsledku riadneho a včasného nesplnenia si svojich záväzkov zo strany povinného v 1. a 2. rade. V dôsledku neustáleho odmietania úhrady svojich splatných záväzkov zo strany povinných sa oprávnený dostal do tzv. druhotnej platobnej neschopnosti. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje na to, že svojich práv na zaplatenie jeho plnenia vo forme dodávok ním vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov povinným sa na príslušnom súde domáhal už od polovice roka 2017, pričom toto jeho právo mu bolo priznané až roku 2022 na základe exekučného titulu, ktorý je podkladom pre vedenie predmetnej exekúcie. Povinní podobné argumenty opakované uvádzali takmer 5 rokov v konaní pred okresným súdom a krajským súdom a napriek právoplatnému meritórnemu rozhodnutiu súdu, ďalej absolútne až na hrane zákona ignorujú povinnosť uhradiť svoj záväzok oprávnenému, ktorý mu vznikol za „riadne vyrobenú a dodanú elektrinu“. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že obava zo vzniku značných hospodárskych škôd nie je na mieste v súvislosti s pokračovaním v začatej exekúcii, ale práve naopak značné hospodárske škody by vznikli práve oprávnenému a to v prípade prípadného zastavenia tejto exekúcie, keďže oprávnenému by takto bolo znemožnené z jej výťažku uspokojiť svoje záväzky a naďalej pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd v súlade s ust. § 61l Exekučného poriadku o tomto návrhu povinného prednostne rozhodol tak, že súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamieta. Súd povinným nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznáva. Oprávnený má voči povinným nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie
exekúcie vo výške 1 066,67 eur, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinných na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
11. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13. Podľa ustálenej judikatúry všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmať (viď Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. US 663/2016 zo 7. 9. 2016). Exekučný súd taktiež nedisponuje právomocou rušiť exekučné tituly. Exekučný súd posudzuje exekučné tituly z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Je nutné zdôrazniť, že nakoľko je exekučný titul v tomto štádiu právoplatný a vykonateľný a teda riadne spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie, exekučný súd, ktorý rieši samotný výkon práva ako takého, je v tomto štádiu viazaný právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi a výrokom týchto exekučných titulov.
14. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Povinní sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopierajú o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré
bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný titul - Rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 29.9.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2022 a vykonateľnosť dňa 25.10.2022 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCob/XX/ XXXX - XXX zo dňa 25.08.2022, právoplatným dňa 21.10.2022, vykonateľným dňa 21.10.2022, nebol zrušený.
15. Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Nemožno preto prisvedčiť obrane povinných, ktorí v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzajú, že: „exekučný titul trpí viacerými vadami zmätočnosti, arbitrárnosťou a nesprávnym právnym posúdením“, pretože ide o skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vydaním exekučného titulu.
16. Dôvodom zastavenia exekúcie je podľa povinných v návrhu na zastavenie exekúcie podanie dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCob/XX/XXXX - XXX zo dňa 25.08.2022, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 29.9.2020 (rozhodnutie označené oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie ako exekučný titul) a zároveň podanie žiadosti o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 444 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP”). Exekučný súd počas celého exekučného konania z úradnej povinnosti skúma vykonateľnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie exekúcia a ak zistí, že exekučný titul v priebehu exekučného konania stratil vykonateľnosť aj bez návrhu exekučné konanie zastaví. „Súdna exekúcia musí byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“ (R 58/1997). Existencia exekučného titulu je nevyhnutná podmienka exekučného konania a absencia exekučného titulu má za následok zastavenie exekučného konania v každom jeho štádiu. Exekučný súd konštatuje, že podanie dovolania a žiadosti o odklad vykonateľnosti, nemá bez ďalšieho za následok stratu vykonateľnosti exekučného titulu (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. US 60/04 zo dňa 19. 05. 2004). Na základe toho súd konštatuje, že tu nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a ani po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré privodili zánik vymáhaného nároku.
17. Exekúcia môže byť zastavená podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku iba vtedy, ak ide o také okolnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, ktoré sú trvalé a musia pôsobiť intenzívne a v podstatnej miere (musia mať dostatočnú relevanciu na zastavenie exekúcie). Samotné podanie dovolania a žiadosti o odklad vykonateľnosti nie je možné považovať za tzv. iný dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať resp. okolnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu pôsobiacu trvalo a intenzívne a v podstatnej miere, teda dôvod zastavenia exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Pokiaľ povinní argumentujú stavom právnej neistoty spôsobenej podaním dovolania, exekučný súd opätovne poukazuje na to, že zmyslom a účelom exekučného konania je vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom v prospech oprávneného za súčasnej ochrany povinného, ktorá je limitovaná aj tým, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul.
18. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie poukázali aj na to, že v rámci exekučného konania sa nepripúšťa návrat do pôvodného stavu. Podľa názoru povinných pozitívne rozhodnutie dovolacieho súdu o dovolaní povinných by malo pre nich len deklaratórny charakter bez reálnej možnosti domôcť
sa vrátenia už zexekvovaných peňažných prostriedkov od oprávneného. Exekučný súd musí túto námietku povinných odmietnuť, pretože zákaz navrátenia do predošlého stavu v exekučnom konaní platí len pri vykonaní exekúcie predajom hnuteľných veci resp. nehnuteľností. Zmyslom tejto zásady je ochrana dobromyseľného vydražiteľa hnuteľných veci alebo nehnuteľnosti ako tretej osoby. Táto zásada exekučného konania však nevylučuje právo domáhať za vydania bezdôvodného obohatenia získaného neoprávnenou exekúciu.
19. Exekučný súd musí odmietnuť aj poukázanie na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu, ktorý v skutkovo a právne obdobných prípadoch návrhom na odklad vykonateľnosti vyhovel. Pokiaľ by aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd vykonateľnosť exekučného titulu odložil, tento odklad má len dočasný charakter, ktorý nemôže mať za následok zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ale je dôvodom na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Takisto ani presvedčenie povinných, že „s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou“ bude vykonateľnosť exekučného titulu odložená do rozhodnutia o dovolaní voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach, nepovažuje exekučný súd za relevantné pre rozhodovanie o návrhu povinných na zastavenie exekúcie.
20. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
21. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedli žiaden dôvod zastavenia tejto exekúcie a ani exekučný súd pri preskúmavaní návrhu povinných na zastavenie exekúcie nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť táto exekúcia zastavená. Preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia (I. výrok).
22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
25. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
26. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
27. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
28. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní. Má sa za to, že oprávnený bol v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný.
30. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný a voči povinným mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaným stanoviskom k návrhu povinných na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Na základe citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky má oprávnený, resp. jeho právny zástupca voči povinným nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinných na zastavenie exekúcie vo výške 1066,67 eur, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 664672,04 eur (1 polovičný úkon vo výške 877,26 eur + režijný paušál za rok 2022 vo výške 11,63 eur + 20 % DPH t.j. 177,78 eur) (výrok II.). Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinných vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia. 31. Povinní si uplatnili nárok na náhradu trov konania, ale keďže súd rozhodol podľa pomeru úspechu veci a povinní boli v tomto konaní neúspešní, trovy exekučného konania povinným súd nepriznal (výrok III.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.