Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-317-2014.pdf
PDF · 71.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/317/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti H. J. nar. XX.X.XXXX a C. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi deti rodičov F. Boháčovej nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo D. č. XX a J. H. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo D. nad U. na ul. K. G. XXX/XX v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11P 17/2014-112 z 5.6.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 5.6.2014 č.k. 11P 17/2014-112 návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie, alternatívne návrhu o zníženie výživného v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že už v samotnom návrhu o zníženie výživného zdôraznil, že jeho finančné situácia v dôsledku zníženého množstva práce, keďže je živnostník sa zhoršila a nedovoľuje mu platiť na dve maloleté deti spolu mesačne 300,- € tak, ako to bolo posledný raz rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7P 74/2012-33 zo 6.6.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP 195/2013-79 z 30.10.2013. Vytkol konajúcemu súdu predovšetkým spôsob výpočtu jeho priemerného mesačného zárobku, ktorý vypočítal tak, že zistil príjem za r. 2013, ktorý bol 15.607,56 €, výdavky 13.691,50 €, teda že jeho daňový základ bol 1.916,04 € čo predstavuje 159,- € mesačne. K tomu však pripočítal finančnú čiastku za r. 2013 vo výške 7.781,27 €, ktorú podľa vyjadrenia konajúceho súdu použil na vlastnú spotrebu. Uviedol, že uvedená čiastka bola použitá predovšetkým na krytie jeho nevyhnutných osobných nákladov spojených predovšetkým so splátkou úveru, nájomného a dôchodkového sporenia. Nesúhlasil tiež s odôvodnením súdu prvého stupňa v súvislosti s výberom sumy 5.550,- €, ktorú vybral zo svojho bežného účtu a ktorú mal tak isto použiť na svoje osobné potreby. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd sa nezaoberal dostatočne zisťovaním finančných a majetkových pomerov predovšetkým na jeho strane a jeho schopnosťami a možnosťami platiť doteraz určené výživné.
Matka maloletých detí a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ust. Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Zmenou pomerov v zmysle cit. zák. ust. sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo na druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zmene výživného, teda aj o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1,2,4, a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy výživného, ktorá nadobudla právoplatnosť 20.11.2013 a napriek rozsiahlemu dokazovaniu v tomto konaní vykonanému tak súdom prvého stupňa ako aj odvolacím súdom otec už dňa 31.1.2014 podal návrh na zníženie výživného s odôvodnením, že došlo u neho k podstatnej zmene pomerov. Konajúci súd v odôvodnení rozsudku veľmi správne a výstižne konštatoval, že predovšetkým pomery na strane maloletých detí sa nezmenili. Naopak matka má s maloletými deťmi má permanentne zvýšené finančné výdavky spojené predovšetkým so zdravotným stavom obidvoch maloletých detí. Je na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok 203,20 € a rodinné prídavky na 3 maloleté deti 70,56 €. Žije v spoločnej domácnosti s druhom t.j. otcom jej tretieho maloletého dieťaťa, ktorý je zamestnaný a jeho priemerný mesačný zárobok je 500,- €, čo je dostačujúci predovšetkým na krytie vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému dieťaťu, ktorého je biologickým otcom, voči matke, ktorá je t.č. na materskej dovolenke a v neposlednej miere prispieva aj na výživu dvoch maloletých detí, s ktorými žije v súčasnej dobe v spoločnej domácnosti, ku ktorým však nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Konajúci súd vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že otec maloletých detí pracuje ako živnostník a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa túto činnosť vykonával v Českej republike. Z jeho daňových priznaní a z peňažného denníka je zrejmé, že má dostatok finančných prostriedkov, aby mohol doteraz určené výživné plniť bez toho, aby sám bol akýmkoľvek spôsobom existenčne ohrozený. Takto nepochybne zistený skutkový stav dovoľuje záver a presvedčenie odvolacieho súdu, že v tejto právnej veci nebola splnená zákonná podmienka uvedená v § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého zmeniť predchádzajúce súdne rozhodnutie môže súd iba po zistení podstatnej zmeny pomerov. Zmenené rozhodnutie na tom istom skutkovom základe by bolo zákonom neprípustnou reparáciou predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených úvah, súd prvého stupňa zákonne rozhodol, ak návrh otca zamietol a odvolací súd ho preto ako zákonný potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákl. č. 757/2001 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.