Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-74-2012.pdf
PDF · 88.84 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/74/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci maloletých detí: E.. L. T., F.. XX. X. XXXX a H. T., F.. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov: W. T., F.. XX. X. XXXX, bytom J. F. R., G. X a L. T., F.. XX. X. XXXX, T. G.. J. XXX/XX, R. F. Q., o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C 328/2007 právoplatný dňom 16. 7. 2008 v časti výroku o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú dcéru L. T., F.. XX. X. XXXX zo sumy 1.700,- Sk na sumu 200,- Eur mesačne a na maloletého syna H. T., F.. XX. X. XXXX zo sumy 1.300,- Sk na sumu 100,- Eur, ktoré je žalovaný povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred počnúc dňom 1. 6. 2012.
V prevyšujúcej časti návrhu súd konanie zastavuje.
odôvodnenie:
Predmetom tohto konania bol návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na maloleté deti pochádzajúce z ich manželstva toho času rozvedeného, a to na maloletú dcéru L. a maloletého syna H. zo sumy 99,58 Eur na sumu 550,- Eur spolu na obe deti.
V odôvodnení návrhu uviedla, že jej manželstvo uzavreté s otcom maloletých detí bolo rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topoľou č. k. 4C 328/2007rozvedené, kedy deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu, a to na dcéru L. po 1.700,- Sk mesačne a syna H. po 1.300,- Sk mesačne, teda spolu vo výške 99,58 Eur. Na tunajšom okresnom súde sa viedli ďalšie konania, a to o zapretie otcovstva pod č. k. 2C 142/2008 a o úprave styku pod č. k. 11P 779/2009. V konaní o zapretí otcovstva bol otec neúspešný, nakoľko na základe znaleckého dokazovania bolo zistené, že žalovaný je otcom maloletej L. T..
Vzhľadom na to, že od poslednej úpravy ubehla dlhšia doba a výdaje na deti sa podstatne zvýšili, matka v účastníckej výpovedi upravila návrh o zvýšenie výživného na dcéru L. na sumu 200,- Eur mesačne a na syna H. na sumu 150,- Eur mesačne. Dodala, že ona je SZČO - pracuje ako predavačka v novinovom stánku a zvýšené výdaje má predovšetkým na dcéru L., ktorá má časté urologické problémy, pre ktoré musí navštevovať aj kúpeľnú liečbu. Predložila súdu aj písomné dôkazy, lekárske správy a potvrdenia z Bardejovských kúpeľov o zdravotnom stave dcéry. Dodala, že v čase, keď žili s manželom v spoločnej domácnosti, on mesačne dokázal zarobiť aj 30.000,- Sk a je presvedčená, že takýto príjem má aj naďalej. Ona má mesačne k dispozícií pre celú rodinu 344,- Eur, nakoľko jej príjem je okolo 200,- Eur a spolu s
výživným, ktoré otec pravidelne neplatil a ona sa ho musela domáhať exekučne, to činí 344,- Eur. S deťmi býva v podnájme v 2-izbovom byte, kde musí uhrádzať nájomné a inkaso, ktorých výšku preukázala písomnými dôkazmi. Nakoľko jej príjem a výživné zo strany otca nepostačujú na pokrytie mesačných výdajov, finančne jej vypomáhajú rodičia U. T. s manželom, ktorí ešte obaja pracujú. Uviedla, že otec sa od rozvodu o deti vôbec nezaujíma, teda ona sa plnou mierou podieľa na ich výchove, preto na zvýšení výživného zo strany otca trvala.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23. 3. 2012 uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného na sumu 550,- Eur nesúhlasí, nakoľko z potrieb detí je takýto návrh nedôvodný a nezodpovedá ani jeho možnostiam. Od 20. 8. 1999 je živnostník, vykonáva prácu zámočníka pre rôzne firmy a vzhľadom na dopyt takejto práce na trhu, odchádza za prácou aj do cudziny. Jeho mesačný príjem z podnikateľskej činnosti po zaplatení dane a odvodov je vo výške 500,- Eur, z čoho musí pokryť cestovné do miesta výkonu práce, stravu, poistenie a náklady na ošatenie. Býva v rodinnom dome s rodičmi, kde prispieva na bývanie, varenie, pranie a podobne mesačne sumou 100,- Eur. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu výkonu práce v Spolkovej republike Nemecko.
Súd vo veci vykonal výsluch žalovaného dožiadaným Okresným súdom Vranov nad Topľou. Žalovaný predložil vypočúvanému súdu daňové priznanie, ktorým preukazoval mesačný čistý príjem vo výške 400,- Eur, a preto naďalej nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného a uviedol, že s deťmi nie je v žiadnom kontakte, nakoľko mu navrhovateľka v tom bráni. Ďalej uviedol, že je držiteľom vodičského preukazu, nakoľko k svojej práci potrebuje auto. Za tým účelom zakúpil auto na leasing v roku 2010, a to Opel Astra station Wagon v hodnote 12.850,- Eur, kde má zaplatiť ešte jednu splátku, o čom predložil zmluvu o spotrebnom úvere - leasingovú zmluvu a osvedčenie o evidencii motorového vozidla. Ďalej predložil zmluvu o úvere so Všeobecnou úverovou bankou v Bratislave zo dňa 30. 12. 2011 na sumu 4.000,- Eur na dobu 3 rokov, ktorú spláca vo výške 148,- Eur. Dôvod úveru neuviedol. Predložil čestné prehlásenie o platení mesačného nájomného rodičom vo výške 100,- Eur a prehlásenie, že žiaden iný hnuteľný a nehnuteľný majetok nevlastní. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Sumu 100,- Eur doteraz určenú súdom deťom platí a vyššiu sumu nie je schopný platiť, avšak dodal, že v prípade, ak by žalobkyňa mu umožnila styk s deťmi osobne, alebo cez Skype, nakoľko teraz pracuje v cudzine, nemal by problém zakúpiť im veci, ktoré potrebujú do školy a podobne.
Z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C 328/07 súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo dňa 20. 5. 2008, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 7. 2008 rozvedené. Deti boli zverené matke a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 1.700,- Sk mesačne na dcéru L. a 1.300,- Sk na syna H., teda spolu sumou vo výške 99,58 Eur mesačne. Ďalšia úprava o zvýšení výživného nebola, týkala sa len úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, ako bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 11P 779/09 tunajšieho súdu, právoplatným dňa 7. 4. 2010. Tvrdenie žalovaného, že matka bráni jeho styku s deťmi, nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané a zo strany žalovaného sa tento argument javí ako tendenčný a účelový, a preto súd naňho ani neprihliadal.
Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby W. T. za rok 2011 súd zistil, že jej príjmy boli vo výške 14.256,05 Eur, výdaje vo výške 14.137,09 Eur. Daň bola podľa potvrdenia o podaní daňového priznania vo výške 515,06 Eur. Žalobkyňa inú činnosť nevykonáva. Podľa správy kolízneho opatrovníka sama zabezpečuje výchovu maloletých detí, pričom značné výdaje má najmä s maloletou dcérou L., ktorá trpí na ťažké urologické ochorenie. Syn H. je hyperaktivný, navštevuje s ním psychológa.
Od roku 2009 otec deti nenavštívil. Posledné stretnutie bolo v októbri 2009, kedy deti boli s otcom len za prítomnosti matky, nakoľko nemajú návyk na otca.
Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby L. T. za rok 2011, jeho príjmy boli vo výške 21.018,21 Eur, výdavky vo výške 17.693,88 Eur a základ dane bol vo výške 3.324,33 Eur. Žalovaný potvrdil, že vykonáva živnosť v cudzine, toho času v Nemecku. Podľa vyjadrenia žalobkyne pracoval v minulosti v Holandsku. Žalovaný ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Vlastní motorové vozidlo Opel Astra station Wagon predovšetkým pre účely podnikateľskej činnosti.
Podľa správy kolízneho opatrovníka maloletý H. navštevuje Materskú školu v Spišskej Novej Vsi, kde matka uhrádza za stravné a školné 30,- Eur mesačne. Dcéra L. navštevovala v čase návrhu 2. triedu základnej školy, kde matka uhrádza stravné vo výške 20,- Eur a 4,- Eura za školský klub mesačne. Maloletá je liečená a evidovaná v nefrologickej ambulancií. Mesačne za lieky matka dopláca 25,- Eur. Za pobyt v Bardejovských kúpeľoch zaplatila 46,48 Eur. Matka pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že otec sa tri roky s deťmi nestretáva a neprispieva nad rámec výživného. Súdom určené výživné platí pravidelne.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich deti podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima za nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri určovaní výšky výživného súd bral do úvahy predovšetkým tú skutočnosť, že od posledného rozhodnutia súdu došlo na strane detí hlavne dcéry L. k podstatným zmenám. Táto je žiačkou základnej školy, v budúcom školskom roku nastupuje do 3. ročníka, s čím sú spojené výdaje na školné, zakupovanie školských potrieb, stravu a podobne, vo vyššej miere, ako bolo v čase posledného rozhodovania, kedy ešte nebola školáčkou. Navyše dcéra trpí závažným urologickým ochorením, ktoré podľa vyjadrenia z lekárskych správ je chronické a vleklé ochorenie, s čím sú spojené ďalšie výdaje na liečbu. V čase poslednej úpravy mal maloletý syn H. viac ako jeden rok, v čase podania návrhu navštevoval materskú školu, s čím už boli spojené finančné výdaje na pobyt v škôlke a stravu a matka s ním navštevuje psychologičku, takže aj uňho je potrebná zvýšená opatera, starostlivosť a samozrejme aj vyššie finančné výdaje. U žalovaného od posledného rozhodnutia nedošlo k podstatným zmenám. Práve naopak vzhľadom na jeho výkon práce v cudzine je predpoklad, že príjem, ktorý preukázateľne poskytoval matke maloletých detí počas manželstva, uňho pretrváva, a teda aj keď podľa daňového priznania nedosahuje takú výšku, ako uviedla žalobkyňa, súd má zato, že je v možnostiach a schopnostiach otca, prispievať deťom na ich výživu vyššou sumou ako doposiaľ.
Žalobkyňa v pôvodnom návrhu požadovala na obe deti 550,- Eur. Neskôr návrh upravila na nižšiu sumu, a to 350,- Eur na obe deti a v závere pojednávania dňa 6. 6. 2012 na odporúčanie kolízneho opatrovníka navrhovala na dcéru sumu 200,- Eur a na syna 100,- Eur mesačne. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, prihliadajúc predovšetkým na tú skutočnosť, že otec sa na výchove detí absolútne nepodieľa, súd návrhu matky čiastočne vyhovel a rozhodol tak, ako uvádza enunciát tohto rozsudku. Zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na obe deti hlavne z toho dôvodu, že z doterajších dôkazných spisov je zrejmé, že od rozvodu sú deti odkázané len na výchovu, lásku a opateru svojej matky, ako aj svojich starých rodičov (rodičov matky detí), matka sa o deti príkladne stará a poskytuje im oporu hlavne pri riešení ich zdravotných problémov. Na druhej strane otcovi sú tieto problémy absolútne cudzie už aj vzhľadom na to, že s deťmi netrávi ani ten čas, ktorého sa dožadoval rozsudkom o úprave styku s nimi.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd čiastočne návrhu vyhovel a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.