Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/181/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. januára 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného

M. B.

nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., Ul. B.. Z. č. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. -40 zo dňa 03.10.2014 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 31.07.2013, právoplatným dňa 16.08.2013, bol odsúdený M. B. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva k úhrnnému a súhrnnému trestu odňatia slobody na 10 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -40 zo dňa 03.10.2014 bol návrh odsúdeného M. B. na povolenie obnovy konania v horeuvedenej trestnej veci podľa v spojení s zamietnutý.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože hneď po jeho vyhlásení bolo napadnuté sťažnosťou odsúdeného. V písomných dôvodoch sťažnosti odsúdený namietal, že je naďalej presvedčený, že pri ukladaní trestu v predmetnom rozsudku išlo o nezákonné uloženie trestu, nakoľko nebola zohľadnená skutočnosť uvedená v náleze Ústavného súdu č. 428/2012, teda, že nebolo postupované podľa ustanovenia Tr. zák. a súd mal páchateľovi uložiť trest v dolnej polovici trestnej sadzby. Domnieva sa, že toto sú dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia podľa

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Po preskúmaní spisového materiálu sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil so zamietajúcimi dôvodmi súdu prvého stupňa. O vine odsúdeného a ukladaní trestu dňa 31.07.2013 bol už súdu nález

Ústavného súdu SR sp. zn. z 28.11.2012 známy, teda nejednalo sa o skutočnosť súdu skôr neznámu a ustanovenie § 41 ods. 2 v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“, nebolo účinné, a teda súd ním pri ukladaní trestu nebol viazaný a ani ho nemohol aplikovať. Toto napokon súd uviedol aj v samotnom rozhodnutí, kde konštatoval, že odsúdenému ukladá trest s poukazom na predmetný nález Ústavného súdu čo sa napokon prejavilo tak, že trest, ktorý bol odsúdenému uložený, bol uložený na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Uvedená skutočnosť jednoznačne nasvedčuje tomu, že pri ukladaní trestu odsúdenému nedošlo k jeho ukladaniu za použitia tzv. „asperačnej zásady“.

Z uvedených dôvodov dospel potom krajský súd k záveru, že súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ návrh na povolenie obnovy odsúdenému zamietol. Námietky uvedené v sťažnosti voči tomuto uzneseniu nepovažoval krajský súd za dôvodné a podanú sťažnosť odsúdeného následne podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.