Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/142/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.s., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881 proti žalovaným: 1) D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, 2) A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, o zaplatenie sumy 1 233,54 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. - 41 zo dňa 10.04.2014 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovaným zaplatiť mu sumu 1 233,54 Eur, pozostávajúcu z úveru vo výške 936,09 Eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 297,45 Eur a to na základe zmluvy uzavretej dňa 09.01.2008 o revolvingovom úvere č. 70043653. Z dôvodu neplatenia splátok riadne a včas, žalobca od zmluvy odstúpil. Žalovaní ku dňu podania žalobného návrhu uhradili sumu 1 565,03 Eur.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc a , , ,, , , a , , o spotrebiteľských úveroch, a , o spotrebiteľských úveroch, ochrany spotrebiteľa ako aj s poukazom na VOP mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou v 1) rade ako dlžníkom a žalovaným v 2) rade ako spoludlžníkom bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere. Podľa zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami , ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto súd daný právny vzťah posúdil podľa príslušných ustanovení .

Žalobca ako veriteľa žalovaná v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2/ rade ako spoludlžník uzavreli dňa 20.11.2007 zmluvu o revolvingovom úvere č. 70043653 na základe ktorej bol poskytnutý úver s úverovým

limitom 30 000 Sk s možnosťou navýšenia maximálne do výšky 100 000 Sk s úrokovou sadzbou vo výške 2,14% mesačne. Výška minimálnej splátky bola dohodnutá na 39,80 Eur (1199 Sk). Z výpisu z úverového účtu bolo zistené, že žalovaní čerpali celkovo sumu 1135,24 Eur a v prospech žalobcu uhradili finančné prostriedky vo výške celkom 1 565,03 Eur.

Listom zo dňa 01.08.2011 adresovaným žalovaným žalobca oznámil, že ich aktuálny dlh predstavuje 1 180,35 Eur a že v zmysle článku 8.4VOP odstupuje od zmluvy o revolvingovom úvere s tým, že toto odstúpenie je účinné momentom doručenia v súlade s bodom 12.4 VOP. Účinnosťou odstúpenia od zmluvy sa zmluva o úvere končí a všetky peňažné záväzky zo zmluvy sa stávajú splatnými a je potrebné ich uhradiť v plnej výške.

Súd prvého stupňa tak vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi účastníkmi ako zmluvu spotrebiteľskú a to aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa s konštatovaním, že takýto výklad je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

V ďalšom bolo súdom prvého stupňa uvedené, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádzal sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Bolo poukázane, aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia . Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa , je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou .

Právna úprava odstúpenia od zmluvy v je pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia, preto súd odstúpenie od zmluvy posúdil v zmysle príslušných ustanovení .

Vyhodnotil ako nepochybné to, že žalobca využil svoje právo v zmysle VOP a listom zo dňa 02.08.2010 od zmluvy o revolvingovom úvere odstúpil. Odstúpením od zmluvy sa zmluva v zmysle ruší od samého začiatku a ak strany už podľa zmluvy plnili, vyporiadajú sa medzi sebou podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Odstúpenie žalobcu od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ustanovenia ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne

stanovuje , ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.

Ustanovenie má reštitučný charakter (obnovenie predchádzajúceho stavu). Každý zo zmluvných subjektov je povinný vrátiť druhému všetko, čo od neho podľa zmluvy dostal.

Súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaní čerpali úver v sume 1 135,24 Eur, pričom žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili sumu v celkovej výške 1 565,03 Eur. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaní nemajú vo vzťahu k žalobcovi žiadnu ďalšiu povinnosť na plnenie z úverovej zmluvy, ktorá bola zrušená od začiatku v dôsledku odstúpenia žalobcu a teda žalobcovi, vzhľadom na výšku poskytnutého úveru a výšku uhradených finančných prostriedkov zo strany žalovaných, nevznikol ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a to z dôvodu podľa teda, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č.70043653 a žalovaní podpismi potvrdili, že sa oboznámili so zmluvou, súhlasia s ňou a uzatvárajú ju v súlade so svojom slobodnou a vážnou voľou. Podľa neho zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami a ustanoveniami . Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z VOP žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú VOP žalobcu, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere a tvoria prílohy 1 - 4 a žalovaní sa s nimi riadne oboznámili.

V ďalšom uviedol, že zmluvy o úvere patria medzi absolútne obchody a to aj v prípade, ak žiadateľom o úver je fyzická osoba nepodnikateľ. V tejto súvislosti poukázal tak na , o spotrebiteľských úveroch ako aj na a .

Vzhľadom na uvedené žalobca prezentoval svoj názor, že má nárok na zaplatenie sumy vo výške 1 233,54 Eur, pozostávajúcej z úveru vo výške 936,09 Eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 297,45 Eur, uplatnenej v návrhu na začatie konania. Súd prvého stupňa podľa neho nesprávne aplikoval na otázku odstúpenia od zmluvy o úvere , nakoľko právna úprava odstúpenia od zmluvy je upravená v komplexne, preto ustanovenia sa nepoužijú. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie , a úpravu v , podľa ktorého sa odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku (ex tunc) pritom hovorí o zániku zmluvy momentom zrušenia zmluvy, preto zmluva zaniká doručením odstúpenia od zmluvy druhej strane (ex nunc). V tejto súvislosti poukázal ja na rozhodnutie najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2009, spis. zn. .

V ďalšom odvolateľ uviedol, že zmluvné strany si v rámci zmluvnej voľnosti upravili dôsledky odstúpenia od zmluvy o úvere v článku 8.4 VOP s tým, že zánikom alebo zrušením zmluvy o úvere nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v súvislosti s jej skončením.

Podľa odvolateľa ani zo v platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere nevyplýva, aby pôsobil ako lex specialis k , a to tiež s poukazom na . Z uvedeného vyvodil, že citované ustanovenie nemôže byť interpretované tak, že na všetky nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy majú byť aplikované výlučne ustanovenia , ale tak, že len ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( - 54 O.z. a 627 ) sú jednostranne kogentné, to znamená aj voči . Uvedené vyplýva aj z ustanovenia . Vyvodil preto záver, že jeho nárok na zaplatenie nesplatenej časti úveru spolu s úrokom za poskytnutie úveru žalovaným je plne v súlade s citovanými zákonnými predpismi, preto namieta tvrdenie súdu, že odstúpenie od zmluvy o úvere a

účinky s tým spojené sa riadia ustanoveniami a posúdenie nároku žalobcu ako nároku na bezdôvodné obohatenie.

Odvolateľ rovnako poukázal aj na SR, ako aj článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhol preto napadnute rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,34 Eur s DPH pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby vo výške 73,69 Eur s DPH a režijného paušálu vo výške 9,65 Eur s DPH.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia ( ďalej len ), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením s tým, že čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 13.01.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými, na ktoré odkazuje ( ).

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (, , ďalej len , v znení platnom ku dňu podpisu zmluvy ).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľné podmienky“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané ( ).

Zmluvné podmienky uzavreté spotrebiteľskou zmluvou sa ne nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie ( ).

Odvolací súd uvádza, že ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov, zaradil s účinnosťou od 01.04.2004 t.j. pred uzavretím spornej zmluvy zo dňa 20.11.2007 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. V zmysle uvedeného a v súlade s úpravou ochrany spotrebiteľov podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že odstúpenie od zmluvy žalobcom listom zo dňa 02.08.2010 došlo k odstúpeniu od zmluvy, ktoré je potrebné právne vyhodnotiť podľa , lebo je to pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšie. Odvolací súd sa plne stotožňuje s uvedeným záverom súdu prvého stupňa. Z uvedeného záveru je potom potrebné vyvodiť aj nároky žalobcu vo vzťahu k žalovaným tak, že zmluva sa zrušila od začiatku t.j. ex tunc a preto účastníci takejto zrušenej zmluvy sú povinní si navzájom vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaní žalobcovi zaplatili viac, ako im bol poskytnutý úver, ktorý čerpali vo výške 1 135,24 Eur a zaplatili sumu 1 565,03 Eur, nemajú žalovaní ďalšiu povinnosť zaplatiť žalobcovi nejaké ďalšie nároky z úverovej zmluvy.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd ešte uvádza, že z dôvodu odstúpenia od zmluvy v zmysle ustanovenia sa zmluva zrušila s účinkami od začiatku a tým zanikli práva a povinnosti

z tejto zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva, teda bezdôvodné obohatenie prípadne na náhradu škody. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenie podľa ustanovenia . Iný výklad, ktorý podáva žalobca v odvolaní a podľa ktorého je potrebné na odstúpenia od zmluvy aplikovať ustanovenia zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa by zaväzovali nad rámec povinností vzniknutých podľa v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane plnenia z pôvodnej úverovej zmluvy popri vzájomnej reštrukčnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc by postavenie spotrebiteľa zhoršilo. Dôsledky odstúpenia od zmluvy na základe zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania ako aj VOP sú tak nevýhodnejšie ako sú dôsledky odstúpenia podľa úpravy uvedenej v . Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že splnením reštitučnej povinnosti žalovaných žalobcovi po odstúpení od zmluvy, žalovaní už nemajú žiadne povinnosti uhrádzať, akékoľvek nároky uplatňované zo zmluvy ( od ktorej žalobca už odstúpil ).

Odvolací súd ešte poukazuje aj na tú skutočnosť, že ak VOP - všeobecné obchodné podmienky, na ktoré poukazuje žalobca, sú vytlačené na druhej strane zmluvy uzavretej so žalovanými, že tieto sú písané malým, skoro nečitateľným písmom, preto už aj z toho dôvodu nemôže zaväzovať žalovaných.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom jeho rozsahu v zmysle ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s a V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešní žalovaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto o ich trovách odvolací súd ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.