Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/112/2002

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., so sídlom Drieňová 24, 820 09 Bratislava, IČO: 35 914 921, proti povinnému: D. P.Q., V.. XX. XX. XXXX, P. V. XXX/XX, XXX XX R., Š. N. T., na vymoženie pohľadávky vo výške 365,93 Eur (11 024,00,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Františkom Radzom, so sídlom Exekútorského úradu Dolný Kubín, so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, pod spis. zn. EX 172/2002, takto

rozhodol:

Súd návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 365,93 Eur (11 024,00,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 30. 07. 1999.

Poverením č. 5601 029108 * zo dňa 12. 04. 2002 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Františka Radza, so sídlom Exekútorského úradu Dolný Kubín, so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 172/2002.

Súd z výpisu z obchodného registra, ako aj z predloženého "oznámenia o zmene právneho nástupcu oprávneného" mal za to, že pôvodný oprávnený Železničná spoločnosť, a.s. bol dňa 01. 01. 2005 dobrovoľne z obchodného registra vymazaný a právnym nástupcom sa stala Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., so sídlom Drieňová 24, 820 09 Bratislava, IČO: 35 914 921.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 24. 03. 2014, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený v stanovenej lehote nezložil preddavok na trovy exekúcie vo výške 137,50 Eur. Súdny exekútor žiada zastaviť exekúciu a na úhradu trov exekúcie vo výške 193,40 Eur zaviazať oprávneného. Súdny exekútor spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis EX 172/2002.

Súd zaslal návrh súdneho exekútora oprávnenému na vyjadrenie, ktorý sa podaním zo dňa 13. 05. 2014 vyjadril. Vo svojom podaní poukazuje na to, že súdny exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. V praxi však, podľa názoru oprávneného, k tomu dochádza v prípadoch, kedy exekútor potrebuje preddavok na vykrytie nákladov na vykonanie prvých úkonov súvisiacich s exekúciou. Súd v prípade návrhu na zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku oprávneným musí zvážiť výšku požadovaného preddavku, ale aj mieru zásahu do garantovaného práva na súdnu ochranu oprávneného. Záverom poukazuje tiež na to, že exekúcia začala v roku 2002, t.j. pred 12 rokmi. Ak za takú dlhu dobu nebolo možné zexekuovať pohľadávku, exekútor mohol a mal, v záujme nezvyšovať náklady oprávneného, oznámiť oprávnenému nemajetnosť povinného. Oprávnený vo svojom podaní namieta aj neprimeranosť výšky požadovaného

preddavku. Súdu navrhuje, aby exekúciu zastavil pre nemajetnosť a aby nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania.

Dňa 15. 08. 2014 súdny exekútor opätovne podal návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku oprávneným a k podaniu priložil vyúčtovanie trov exekúcie, žiadosť o poskytnutie preddavku spolu s fotokópiou doručenky a fotokópiu oznámenia o zmene právneho nástupcu oprávneného.

Podľa (ďalej len "") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len "") ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Preddavok na odmenu exekútora sa neskladá v prípade poverenia na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Ustanovenie § 31 dáva exekučnému súdu možnosť, nie povinnosť zastaviť na návrh súdneho exekútora exekúciu z dôvodu nezloženia preddavku oprávneným. Je pochopiteľné, že od súdneho exekútora nemožno požadovať, aby všetky náklady exekúcie znášal z vlastných finančných prostriedkov. Avšak pri rozhodovaní o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku oprávneným súd má v prvom rade skúmať, či súdny exekútor neprekročil pri stanovení výšky preddavku najvyššiu prípustnú výšku a či požadovaný preddavok bol primeraný vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Dôležitá je aj otázka dôvodu nezloženia preddavku, t.j. prečo nemohol byť alebo nebol preddavok zaplatený, resp. aj otázka, či možno od exekútora spravodlivo požadovať, aby vykonával úkony súvisiace s exekúciou bez finančného krytia. V dôvodovej správe k vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu sa uvádza, že vychádza zo stavu, keď exekútor potrebuje finančný príspevok na krytie nevyhnutných nákladov, ktorých vynaloženie je potrebné na vykonanie prvých úkonov súvisiacich s exekúciou (napr. zisťovanie majetku povinného), a exekútor nemôže tieto úkony vykonať bez finančného krytia, resp. v prípadoch, ak je predpoklad, že výkon exekúcie bude neúspešný. Z gramatického výkladu pojmu "preddavok" na krytie nevyhnutných nákladov možno jednoznačne vyvodiť, že sa jedná o poskytnutie finančného plnenia zo strany oprávneného súdnemu exekútorovi vopred, teda skôr ako súdny exekútor začne vykonávať úkony, s ktorými sú spojené náklady.

I keď zaiste nie je dôvod polemizovať s tým názorom, že exekútor nie je povinný fakticky úverovať oprávneného (tým, že nepožadovaním preddavku na trovy exekúcie tieto prinajmenšom po istý čas musí znášať sám), výkladom príslušného zákonného ustanovenia (§ 197 ods. 2 Exekučného poriadku) a v ňom uvedeného slovného spojenia "primeraný preddavok" treba podľa názoru súdu primárne vyvodiť, že exekútor môže korektne požadovať preddavok len v úvodnom štádiu exekučného konania (neskôr totiž už obsahovo nejde o preddavok, ale o faktickú náhradu medzičasom vzniknutých trov exekútora na odmene a súvisiacich náhradách. /z uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa 30. 09. 2011/

Preskúmaním veci súd zistil, že súdny exekútor požiadal oprávneného o poskytnutie preddavku na náhradu hotových výdavkov v čase, keď náklady spojené s výkonom exekúcie už reálne vznikli a teda sa už nemohlo jednať o poskytnutie preddavku na krytie nevyhnutných nákladov potrebných na vykonanie prvých úkonov, konkrétne 12 rokov po začatí exekučného konania. Na základe uvedeného sa návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie javí súdu ako účelový, zneužívajúci právny inštitút "preddavku" a následok jeho nezaplatenia, s cieľom dosiahnuť zastavenie exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku oprávneným ako nedôvodný zamietol.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie , podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.