Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_30S-154-2020.pdf
PDF · 214.84 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/154/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalšieho účastníka: 1/ Metalimpex Slovakia, s.r.o., so sídlom Coburgova 84, 917 02 Trnava, IČO: 35 895 373, 2/ Obec Lietavská Lúčka, so sídlom obecného úradu Cementárenská 3, 013 11 Lietavská Lúčka, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2020/015944-002 zo dňa 27.08.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Žilina, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v zmysle zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďale.j len „zákon EIA") rozhodol rozhodnutím č.j.: OÚ-ZA- OSZP3-2019/003892-027 Hnl zo dňa 10.12.2019 podľa § 29 zákona EIA, že zámer navrhovanej činnosti „Zariadenie na zber odpadov - prevádzka Lietavská Lúčka", predložený prvostupňovému správnemu orgánu dňa 02.08.2018 navrhovateľom - METALIMPEX SLOVAKIA s.r.o., Coburgova 84, 917 02 Trnava, IČO 35 895 373, umiestnená v Žilinskom kraji, okres Žilina, obec J. J., katastrálne územie J. J., parcela č.: KN-C 711/2, ktorej predmetom je zber železných a neželezných kovov (kategórie ostatný odpad) sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Vzhľadom na charakter činnosti, informácie uvedené v zámere navrhovanej činnosti a doručené stanoviská boli predmetným rozhodnutím uložené taxatívne stanovené opatrenia, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie a je potrebné ich rešpektovať. a) vykonávať činnosť len počas pracovných dní v čase od 7.00 h do 17.00 h. b) monitorovať priestor s umiestneným kovovým odpadom kamerovým systémom, uchovávať záznam z kamerového systému počas 14 dní odo dňa jeho zhotovenia a na vyžiadanie tento záznam poskytnúť orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva c) vypracovať plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok do povrchových a podzemných vôd, t.j. havarijný plán
d) doplniť informácie o predpokladaných hodnotách hluku z dopravy používaných nákladných vozidiel e) zapracovať do projektovej dokumentácie opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie uvedené v kapitole 10. predloženého zámeru, najmä tie, ktoré sú uvedené v časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska jej povahy a rozsahu, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Pri rozhodovaní použil primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu o posudzovaní (transpozícia prílohy č. III Smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie). Navrhovaná činnosť je v katastrálnom území J. J.. Uvedené územie je už v minulosti hodnotené podľa zákona a sú známe vplyvy na životné prostredie. Navrhovaná činnosť nevyvolá nové vplyvy. Uvedená skutočnosť sa prejavila aj v stanoviskách od dotknutých subjektov, ktoré dali kladné stanoviská a nepožadovali ďalšie posudzovanie navrhovanej činnosti. Opatrenia pre túto navrhovanú činnosť sa ukladajú z dôvodu požiadaviek pripomienkujúcich subjektov. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona sa vykonáva v predprojektovom štádiu. V rámci predloženého zámeru k navrhovanej činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti - posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Navrhovaná činnosť podlieha procesu povolenia podľa zákona č. 50/1976 Z. z. (stavebný zákon). Tohto procesu sa zúčastňujú orgány ochrany životného prostredia a zdravia, ktoré sú dostatočnou zárukou, že nebude povolená taká navrhovaná činnosť, ktorá by bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia a zdravia obyvateľstva. Záverom uviedol, že pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov doručené k predmetnému zámeru a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č.10 zákona. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru tunajší úrad konštatuje, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona a predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou zámeru činnosti, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V rámci zisťovacieho konania tunajší úrad nezistil žiadne skutočnosti, ktoré môžu byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné posudzovať podľa zákona. Z výsledkov zisťovacieho konania a po zohľadnení stanovísk doručených k navrhovanej činnosti vyplynuli niektoré konkrétne požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré bolo potrebné zohľadniť v procese konania o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. Správny orgán mal za to, že zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti vykonanej v etape vypracovania zámeru vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia či zdravia obyvateľov v záujmovom území, oproti povolenému existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA.
2. Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, P.O.BOX 218, 851 02 Bratislava (ďalej len „žalobca") v procesnom postavení verejnosti podalo voči napadnutému rozhodnutiu písomné odvolanie zo dňa 11.12.2019.
3. Žalovaný - Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím číslo spisu: č. OU-ZA-OOP3-2020/015944-002 zo dňa 27.08.2020 konajúc o odvolaní žalobcu odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný stručne zrekapituloval priebeh konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, vydal ho príslušný správny orgán, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, obsahovalo predpísané náležitosti a je vecne správne. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol nasledovné: a) Podľa žalovaného účelom vykonania zisťovacieho konania je na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a s prihliadnutím na doručené stanoviská zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena predpokladá tak zásadný vplyv na životné
prostredie, že je nevyhnutné jej ďalšie posudzovanie podľa zákona EIA. Interpretáciu ustanovení § 2, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona EIA ako ju uviedol žalobca vo svojom odvolaní označil za neprimerane extenzívnu. Z ustanovenia § 29 ods. 3 vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní vychádzať primerane z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a prihliadať aj na doručené stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona EIA, ale v žiadnom prípade nemožno jeho výklad posunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutou verejnosťou navrhovaných podmienok. Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán sa z vecného hľadiska dostatočne zaoberal navrhovanými podmienkami dotknutej verejnosti, pričom pri ich posudzovaní vychádzal aj zo stanovísk dotknutých orgánov. Niektoré podmienky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk, boli zahrnuté vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ďalšie, týkajúce sa povinností navrhovateľa, vyplývajú z ustanovení všeobecne záväzných predpisov. Tieto nemohli byť predmetom rozhodovania príslušného orgánu a následne budú riešené v rámci povoľovacieho procesu, ktoré sú záväzné pre príslušný povoľovací orgán. Časť pripomienok a navrhovaných podmienok rozhodnutia dotknutej verejnosti bola vyhodnotená nad rámec platnej legislatívy alebo bola irelevantná a vykazovala neznalosť lokality, v ktorej je navrhovaná činnosť plánovaná, a preto neboli zapracované do záväznej časti rozhodnutia. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa preskúmal a zaoberal sa všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutých orgánov. Výstupom zisťovacieho konania je rozhodnutie o tom, či sa zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať podľa zákona EIA, ktoré správny orgán prvého stupňa na základe výsledkov zisťovacieho konania aj vydal a prihliadal pri tom na kritériá stanovené zákonom EIA a všetky stanoviská doručené k zámeru navrhovanej činnosti. Výsledky zisťovacieho konania nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti na životné prostredie. Správny orgán prvého stupňa do požiadaviek vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré bude potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, zapracoval relevantné a opodstatnené požiadavky, ktoré majú oporu v platnej legislatíve a bude ich potrebné zohľadniť pri príprave dokumentácie v procese konaní o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/89/2015 vyplýva, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky záverom dal do pozornosti, že zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu.“ b) Podľa žalovaného v ustanovení § 24 ods. 1 zákona EIA (ako lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 6 Správneho poriadku) je taxatívny výpočet informácií, ktoré správny orgán bezodkladne zverejní na webovom sídle, príp. aj na svojej úradnej tabuli. Podľa názoru odboru opravných prostriedkov si prvostupňový správny orgán túto povinnosť splnil a všetky zákonom vymedzené informácie adekvátne zverejnil. Námietka žalobcu, že v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA je nevyhnutné zverejniť celý obsah spisového materiálu posúdil ako neopodstatnenú. Ak by mal zákonodarca prijatím ustanovenia § 24 ods. 1 zákona EIA v úmysle zverejňovať celý spisový materiál, neuvádzal by jednotlivo, ktoré informácie je správny orgán v priebehu konania povinný zverejňovať. Rovnako tak nemožno jednotlivé stanoviská dotknutých orgánov, povoľujúceho orgánu, dotknutej obce, rezortného orgánu, príp. dotknutej verejnosti, ako pravidelnú súčasť v konaniach podľa zákona EIA, považovať v zmysle § 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA za „iné informácie dôležité na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia“. Takýmito informáciami sú informácie, ktoré nemožno vzhľadom na ich nepravidelnosť výskytu v konaniach predvídať, pričom zaradenie konkrétnej informácie pod toto ustanovenie zákona EIA a jej následné zverejnenie je na správnom uvážení prvostupňového správneho orgánu. K žalobcovej námietke porušenia článku 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru vo vzťahu práva verejnosti na informácie o životnom prostredí žalovaný uviedol, že v zmysle uvedeného článku Aarhuského dohovoru sa informácie verejnosti sprístupnia na základe žiadosti, a teda povinnosť ich zverejňovania na webovom sídle správneho orgánu v ňom stanovená nie je. Zároveň poukázal na to, že čl. 4 Aarhuského dohovoru nie je priamo aplikovateľný a práva a povinnosti fyzických a právnických osôb z neho vyplývajúce je potrebné transponovať do podoby vnútroštátneho právneho predpisu, pričom v právnom poriadku SR je jeho implementácia zabezpečená predovšetkým zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“). Vo vzťahu k ostatným právnym predpisom je právo na informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám relatívne samostatný právny inštitút, ktorý je nezávislý od prebiehajúceho konkrétneho správneho konania, napr. konania v zmysle príslušných ustanovení zákona EIA. Odvolateľ ako žiadateľ o informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám môže požiadať o informácie podľa tohto zákona, avšak svojou povahou pôjde o nové konanie, ktorého výsledkom bude poskytnutie požadovanej informácie v lehotách stanovených zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, resp. vydanie rozhodnutia o neposkytnutí požadovanej informácie. Takéto konanie však nebude a ani nemôže mať vplyv na lehoty a priebeh konania podľa zákona EIA, ktoré má svoje procesné postupy a lehoty upravené samostatne. Podľa žalovaného prístup k obsahu spisu v rámci konkrétneho prebiehajúceho konania zabezpečuje inštitút nazerania do spisov upravený v § 23 Správneho poriadku, pričom v týchto ustanoveniach nie je explicitne vyjadrená povinnosť správneho orgánu zasielať účastníkovi konania na jeho žiadosť fotokópie celého spisového materiálu, či už v listinnej alebo elektronickej podobe. Žalovaný poukázal na obsah Rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/286/2013 zo dňa 18.09.2014, podľa ktorého: „Krajský súd dospel k právnemu záveru, že žalovaný správny orgán neporušil ustanovenia SP a postupoval v súlade s § 33 ods. 2 SP, keď dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia (ešte pred rozhodnutím vo veci), pričom mu poskytol primeranú sedemdňovú lehotu na vyjadrenie sa s tým, že spisový materiál bude sprístupnený k nahliadnutiu u žalovaného v určenom čase. Krajský súd mal za to, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na ustanovenie § 23 SP, treba zdôrazniť, že toto ustanovenie je konštruované v súvislosti s nahliadaním do spisov a odsek 1 tohto ustanovenia jednoznačne predpokladá, aby účastník konania využil aktívne svoje právo nahliadnuť do spisu. Pri využití tohto svojho práva nahliadnuť do spisu má právo robiť si zo spisov výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní. Žalobcovi bola poskytnutá možnosť nahliadnuť do spisu, on však túto možnosť napriek tomu, že je zastúpený advokátom nevyužil, požiadal o zaslanie kópie spisu a požiadal o stanovenie lehoty 7 dní na vyjadrenie po doručení kópie spisu. Súd túto žiadosť žalobcu posúdil ako žiadosť o predĺženie lehoty, v súvislosti s tým je potrebné uviesť, že SP nepozná inštitút žiadosti účastníka konania o predĺženie lehoty, umožňuje len, aby účastník požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty (§ 28 SP). Znamená to teda, že žalobca nemal právny nárok na predĺženie lehoty na vyjadrenie sa a bol povinný vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v jemu poskytnutej primeranej sedem-dňovej lehote (§ 27 ods. 1 SP), čo neurobil a ani nepožiadal o odpustenie zmeškanej lehoty. Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že nie je povinnosťou správneho orgánu zasielať podľa §33 ods. 2 SP spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom automaticky aj samotné podklady. Je teda na účastníkoch konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne požiadali pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. SP vyžaduje aktívnu súčinnosť tak správneho orgánu, ako aj účastníka konania, k čomu v tomto prípade zo strany žalobcu nedošlo, keďže tento svoje právo oboznámiť sa s podkladmi konania nevyužil. Takýto postup účastníka konania nemožno následne vykladať na ťarchu správneho orgánu a jeho pasivitu napriek tomu, že tento je v správnom konaní povinný aktívne brániť svoje práva, vykladať ako nezákonný postup správneho orgánu.“ Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžp/3/2013 zo dňa 24.09.2013 a v ňom vyjadrený právny názor: „Zmyslom § 33 ods. 2 správneho poriadku je umožniť účastníkom konania, aby vo fáze pred vydaním rozhodnutia, po ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie, mohli uplatniť svoje výhrady, resp. urobiť procesné návrhy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny orgán je povinný dať účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s dokazovaním pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Žiadne ustanovenie správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať fotokópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. Zdôrazňujeme, že právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie spisov je možné iba za prítomnosti zamestnanca správneho orgánu.“ c) K námietke žalobcu ohľadom porušenia jeho práva efektívne hájiť a presadzovať svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v kombinácii s § 33 ods. 2 Správneho poriadku uviedol žalovaný, že žalobca bol listom zo dňa 15.11.2019 oboznámený o ukončení zisťovania stavu veci a poučený o možnosti vyjadriť sa ku podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v lehote 5 dní od doručenia upovedomenia. Zároveň správny orgán prvého stupila uviedol miesto, kde je spisový materiál k dispozícii na nahliadnutie. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval odvolací orgán za dostatočne preukázané, že si prvostupňový správny orgán splnil povinnosť ustanovenú v § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a teda umožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom pre rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho správneho orgánu neposkytnutie podkladov vo
forme vyhotovenia ich kópie a zaslania do elektronickej schránky odvolateľa, k poskytnutiu ktorých nie je správny orgán povinný podľa výkladu uvedeného vo vyššie citovaných rozsudkoch, nemôže znemožniť odvolateľovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, a teda nemôže mat' za následok porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku. K porušeniu práv odvolateľa zo strany správneho orgánu prvého stupňa by došlo iba v prípade, ak by správny orgán neumožnil odvolateľovi nahliadnuť do spisu alebo vydal meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom. Zároveň podľa platnej legislatívy správny orgán nie je povinný zasielať podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. Je teda na účastníkoch konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne požiadali pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. O možnosti nahliadnutia do podkladov rozhodnutia bol žalobca poučený a toto svoje právo v konaní nevyužil. d) K námietke žalobcu ohľadne konzultácií žalovaný uviedol, že medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými účastníkmi procesu posudzovania sa môžu konať konzultácie k posudzovanej činnosti v každom štádiu posudzovania po vzájomnej dohode. Obsah konzultácií po dohode môže byť zameraný na ktorúkoľvek oblasť posudzovania, najmä za účelom objasnenia a identifikovania vplyvov na životné prostredie a návrhu opatrení na ich elimináciu. Konzultácie v zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA sú však v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe voľnej úvahy zváži vhodnosť ich vykonania. Z predmetného ustanovenia zákona EIA nevyplýva povinnosť správneho orgánu vykonať konzultácie na žiadosť dotknutej verejnosti, ale právo dotknutej verejnosti zúčastniť sa konzultácií v prípade, že správny orgán rozhodne o ich vykonaní. Prvostupňový správny orgán, vzhľadom na úroveň spracovania zámeru k navrhovanej činnosti s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov nepovažoval vykonanie konzultácií v zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania neprebiehalo žiadne nové a ani doplňujúce konanie a do spisového materiálu neboli doložené žiadne nové podklady a odvolací správny orgán v rámci odvolacieho konania pracoval s predloženým spisovým materiálom, odvolací správny orgán opätovne vo vzťahu k odvolateľovi neuplatnil ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko to posúdil za duplicitné. Na zisťovacie konanie bol predložený zámer navrhovanej činnosti, ktorý podával základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného prostredia a základné údaje o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie. Vo výrokovej časti rozhodnutia sú uvedené opatrenia na zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Nie sú tam zahrnuté opatrenia, ktoré boli vyhodnotené v rámci zisťovacieho konania ako splnené, neodôvodnené a nesúvisiace s predmetom posudzovanej činnosti ako aj tie, ktoré sa týkali dodržiavania platných právnych predpisov a noriem, ktoré sú pre navrhovateľa záväzné. Ku podaným pripomienkam odvolateľa prvostupňový správny orgán zaujal stanovisko a jednotlivo sa s nimi vysporiadal. Žalovaný sa s uvedeným plne stotožnil. Navrhovaná činnosť podlieha procesu povolenia podľa zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a procesu povolenia orgánmi špecializovanej správy. Navrhovaná činnosť môže byť realizovaná len na základe územného rozhodnutia a stavebného povolenia, ktoré vydá príslušný stavebný úrad. Tohto procesu sa zúčastňujú orgány ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a miestnej samosprávy, ktoré sú dostatočnou zárukou, že nebude povolená taká navrhovaná činnosť, ktorá by bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia. Prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Pri rozhodovaní použil primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu EIA. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA sa vykonáva v predprojektovom štádiu. V rámci zámeru k navrhovanej činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti - posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA. Navrhovaná činnosť sa má uskutočniť v katastrálnom území J. Uvedené územie bolo posúdené podľa zákona a sú známe vplyvy na životné prostredie. Navrhovaná činnosť nevyvolá nové významné vplyvy. Opatrenia pre túto navrhovanú činnosť boli uložené z dôvodu požiadaviek pripomienkujúcich subjektov a budú vyhodnotené v rámci povoľovacieho konania. Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona EIA, prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov doručené k predmetnému zámeru k navrhovanej činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie
konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru k navrhovanej činnosti prvostupňový správny orgán zistil, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona EIA. Žalovaný sa plne stotožnil s posúdením navrhovanej činnosti Okresným úradom Žilina, odborom starostlivosti o životné prostredie, v konaní prvostupňového správneho orgánu nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Z vykonaného zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti v etape vypracovania zámeru správny orgán nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA.
4. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca uviedol, že mu vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Vychádzal pri tom z článku 4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Jeho postup domáhania sa vyššie uvedených práv cielil z dôvodu, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Pri tom rešpektoval vôľu zákonodarcu, ktorý novelou zákona o EIA prizval verejnosti postavenie účastníka posudzovania vplyvov EIA a následných ostatných povoľovacích konaní. Keďže procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie sa týka iný vykonávací právny predpis ako následných povoľovacích konaní, žalobca volil spôsob, kedy definoval v procese EIA konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť v príslušnom konaní tak, aby úrad s využitím najmä § 3 ods. 4 SP vybavenie veci správnym orgánom viedlo k správnemu, efektívnemu vybaveniu veci a podľa možnosti s preferenciou zmierneho vybavenia veci medzi účastníkmi konania navzájom. Žalobca uviedol, že očakával, a preto aj navrhol procesné vybavenie zodpovedajúce vyššie uvedenému aplikačnému postupu. Ako je z dôkaznej situácie zrejmé, úrad tieto návrhy neakceptoval, avšak ani nerealizoval iný procesný postup, ktorý by viedol síce odlišným procesným postupom, avšak k porovnateľným výsledkom čo sa týka efektivity konania, ale najmä naplnenia hmotných práv žalobcu. Naopak, úrad volil procesný postup, ktorý zásadne neviedol a ani nemohol viesť k naplneniu vyššie uvedených práv verejnosti, a tým pádom konal úrad v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, čo považuje žalobca za nezákonný postup. Žalobca mal za to, že došlo aj k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z.z. (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Ďalej mal za to, že dôvody prvostupňového rozhodnutia sú neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú aj v rozsudku NS SR, sp. zn. 1 So 115/2010 ,,...nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2. Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo.“ Podľa žalobcu vzhľadom na fakt, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konania bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná
verejnosť v tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov. Bolo povinnosťou štátneho orgánu na úseku ochrany životného prostredia identifikovať a vyhodnotiť environmentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom je nevyhnutné individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania. Podľa žalobcu bolo povinnosťou prvostupňového ako aj žalovaného orgánu riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Podľa žalobcu v napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné aby správny orgán svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. Z napadnutých rozhodnutí rovnako nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiadúce z dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutí. Nestotožnil sa s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení, s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom žalobcovi boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V uvedenom odvodnení oboch Napadnutých rozhodnutí však absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní odignoroval zákonný postup vyplývajúci ex lege z § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj zo zákona o E-govermente, Aarhuského dohovoru a zákona o EIA. Žalobca požadoval v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru dôležité informácie potrebné pre riadny a efektívny výkon svojich práv v rozhodovacom procese. V zmysle čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru požadoval tieto informácie v elektronickej forme. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania majú právo dostať kópie spisov. Viazanie tohto práva na osobné nahliadanie do spisu nielenže nemá žiadny zákonný základ, ale je jednoznačne nezákonná. Takáto interpretácia práva je nelogická a jej jediným zmyslom je vytvoriť umelú prekážku, ktorá sťažuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa životného prostredia. Na základe vyššie uvedeného postupu prvostupňového správneho orgánu bolo priamym porušením zákonného ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku a čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru žalobcovi upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Tiež mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiacim právom práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky a právom na spravodlivý proces vychádzajúceho z Ústavy Slovenskej republiky. Napadnutým rozhodnutím tieto pochybenia prvostupňového orgánu žalovaný nezhojil ani nezákonné Prvostupňové rozhodnutie nezrušil ani nezmenil. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný s oprávnením žalobcu dostať kópiu spisu nevysporiadal správne. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne odkazuje na § 33 ods. 2 Správneho poriadku o povinnosti dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zároveň konštatuje, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nie je povinný zasielať spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. K oprávneniu dostať kópiu spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa nijakým spôsobom nevyjadril.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia.
6. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ sa k správnej žalobe nevyjadrili.
7. Žalobca v podanej replike zo dňa 29.11.2021 nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že napadnuté rozhodnutia ako aj prvostupňové rozhodnutie je náležite odôvodnené. Mal za to, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, nakoľko žalobca podrobne v jednotlivých námietkach identifikoval možný dosah týchto zmien na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými námietkami, ktoré sú na daný prípad aplikovateľné a ktoré na daný prípad aplikovateľné nie sú. Druhostupňový orgán sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými bodmi v stanovisku, ktoré žalobca uviedol obdobne prvostupňový orgán. Správny orgán v danej problematike má povinnosť sa vysporiadať s každým argumentom, ktorý žalobca vo svojom stanovisku uviedol. Podľa žalobcu len samotné
konštatovanie, že pripomienka žalobcu nie je dôvodná nie je bez ďalšieho náležitým odôvodnením, prečo sa pripomienka žalobcu nepremietla do samotného rozhodnutia. Žalobca poukázal na analýzu VIA IURIS z roku 2020. Žalobca ďalej namietal ako nesprávny postup, skutočnosť, že neboli zvolené konzultácie v zmysle § 63 zákona EIA. Žalobca mal za to, že správne orgány z dôvodu svojvoľného postupu predmetné konzultácie neuskutočnili, a to napriek tomu, že ide o inštitút správneho vybavenia veci a odstránenia jednotlivých aplikačných problémov a výkladových nezrovnalostí. Zopakoval, že vo veci je možné správny poriadok použiť len subsidiárne. Poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie č. 2014/52/EÚ zo dňa 16.04.2014, ktorá vo svojich východiskách rozvíja dôvody úpravy smernice. Podľa názoru žalobcu žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, nepostupuje rovnako pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie ako ekvivalentné orgány v iných členských štátoch a je snahou danej novely zmena postupov v rámci konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tak, aby takéto konania prebiehali vo všetkých členských štátoch rovnako. Z uvedenej novely smernice vyplýva, že verejnosť má nárok na vykonanie konzultácií v každej fáze povoľovacieho konania, povoľovací orgán má povinnosť tieto konzultácie vykonať a informácie nadobudnuté v rámci konzultácií zapracovať do svojich analýz, na základe ktorých posudzuje vplyv. Je zrejmé, že pri tvorbe smernice sa považovalo za žiadúce, a teda za súladné s účelom a cieľom smernice, aby posudzovací orgán vo svojej činnosti vychádzal z čo najširšieho množstva informácií, ktoré si dokáže zabezpečiť, aj keď mu to nemusí zákon priamo prikazovať. Je to tým, že v prípade ochrany životného prostredia je správnejšie postupovať so zvýšenou mierou opatrnosti pri vydávaní rozhodnutí, ktoré na životné prostredie môžu mať vplyv. Je zrejmé, že legislatívec pri tvorbe smernice považoval za žiadúce, a teda za súladné s účelom a cieľom smernice, aby posudzovací orgán vo svojej činnosti vychádzal z čo najširšieho množstva informácií, ktoré si dokáže zabezpečiť, aj keď mu to nemusí zákon priamo prikazovať. Je to tým, že v prípade ochrany životného prostredia je správnejšie postupovať so zvýšenou mierou opatrnosti pri vydávaní rozhodnutí, ktoré na životné prostredie môžu mať vplyv. Za povšimnutie stojí aj pojem „dobrý správny postup“, ktorý je v Európskej únii naviazaný na Európsky kódex dobrej správnej praxe, ktorý má súvis s právom podľa čl. 41 Charty základných práv občanov Európskej únie. Procesný postup subsumujúci proces posudzovania len pod správne právo však naznačuje nie osobitný prístup v súlade so základnými zásadami správneho práva, so zákonom o posudzovaní, Aarhuským dohovorom a Smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale výlučne byrokratický prístup upierajúci procesné práva účastníkov a s cieľom zachovať si rozhodovaciu dominanciu na úkor participácie, ktorej dosiahnutie je jedným z účelov a cieľov Aarhuského dohovoru. Je to badať aj v časti napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný uvádza, že na uskutočnenie konzultácie neexistuje právny nárok a že orgán ako nadriadený v konaní určuje, ktoré dôkazy sa vykonajú a ktoré nie. Žalobca zdôraznil, že účelom konzultácií je oveľa viac ako len poskytnúť žalovanému podklady pre rozhodnutie. Je to umožniť účastníkom a dotknutým inštitúciám participovať na rozhodnutí tým, že v súlade s § 3 ods. 4 správneho poriadku si sami ustália potrebu ďalšieho posudzovania, resp. rozsah environmentálnych opatrení, či ďalších náležitostí týkajúcich sa životného prostredia. Žalobca konštatoval, že umelé vytváranie prekážok verejnosti pri účasti na povoľovacích konaniach je šikanóznym výkonom práva zo strany správneho orgánu, kde orgán priamo využíva verejnú moc, ktorá mu bola zverená, a ktorá má slúžiť vo verejnom záujme na to, aby sťažoval prístup verejnosti, ktorej cieľom je ochrana životného prostredia, k informáciám. Správny orgán sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, keďže žalobca podrobne v jednotlivých námietkach identifikoval možný dosah zmien na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými námietkami, ktoré sú na daný prípad aplikovateľné a ktoré na daný prípad aplikovateľné nie sú. Odvolací orgán sa nemôže v priebehu preskúmania rozhodnutia, ktoré súvisí s ochranou základných práv a slobôd, uchýliť ku konštatovaniu, že všetky námietky sú v celom rozsahu nedôvodné a nesúvisiace, bez akéhokoľvek ďalšieho priblíženia v tomto rozhodnutí. Predmetné rozhodnutie nespĺňa základné atribúty rozhodnutia v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, ktorá definovala určité kritériá na odôvodnenie rozhodnutí súdov a správnych orgánov, ktoré by mali definovať, prečo na jednotlivé argumenty účastníka konania prihliadali a na niektoré nie, aké myšlienkové úvahy ich k tomu viedli, aké právne normy aplikovali na posúdenie predmetných námietok. V rozhodnutí žalovaného absentujú akékoľvek z predmetných kritérií. Len samotné konštatovanie, že pripomienka žalobcu nie je dôvodná, nie je bez ďalšieho náležitým odôvodnením, prečo sa pripomienka žalobcu nepremietla do samotného rozhodnutia. Žalobca ďalej zopakoval, že ako občianske združenie presadzuje verejný záujem v oblasti ochrany životného prostredia. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca svoje pôsobenie zneužíval nad zákonom predpokladanú primeranú mieru. Základným nástrojom prístupu k spravodlivosti v oblasti životného prostredia je totiž správna žaloba podľa § 178 ods. 1 alebo 3 SSP. Ak sa žalobca chcel
domáhať právnej ochrany pred súdom, musel podať vo veci odvolanie na správnom orgáne. Skutočnosť, že to žalobca robí právne kvalifikovane a odvoláva sa pritom na znenia všeobecne záväzných právnych predpisov, chrániacich jednotlivé verejné záujmy životného prostredia, spôsobuje zdanlivú stereotypnosť, ktorú však musí príslušný stavebný úrad vedieť „rozmeniť na drobné“ v konkrétnom prípade. V danom prípade bol nesúlad konkretizovaný rozporom s právoplatným rozhodnutím vo veci posudzovania vplyvov na životné prostredie na prevádzkovo súvisiacu stavbu parkovacieho domu a rozporu s vodným zákonom. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že zneužíva svoje práva, keďže svojim pripomienkami sleduje čo najvyššiu možnú mieru ochrany životného prostredia, a teda priamo naplňuje účel zákona o posudzovaní, tak ako je definovaný v § 2 tohto predpisu.
8. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.
9. Správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, SSP), pričom pri tomto postupe vychádzal zo žalobných bodov predloženej správnej žaloby, ktorými bol viazaný podľa § 183 SSP. Správny súd pri aplikácii § 135 ods. 1 SSP vychádzal zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, keďže nebola daná výnimka podľa § 135 ods. 2 SSP, aby správny súd prihliadol aj na zmenu stavu ku dňu vyhlásenia svojho rozhodnutia. Správny súd skonštatoval nedôvodnosť žaloby, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí s nasledovným zdôvodnením:
10. Žalobca na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na žalobe a jej dôvodoch, ako aj na skutočnostiach uvedených v replike, ktoré na pojednávaní zopakoval, pričom žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť. Žalovaný zotrval na vecnej správnosti rozhodnutia a žiadal žalobu zamietnuť.
11. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
12. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).
13. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Podľa § 20a zákona o posudzovaní, rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.
15. Podľa § 29 ods. 1 zákona o posudzovaní ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.
16. Podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.
17. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
18. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní, výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
19. Podľa § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
20. Podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
21. Podľa § 24 ods. 4 zákona o posudzovaní verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len „rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní“), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.
22. Podľa § 63 ods. 1 zákona o posudzovaní príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.
23. Podľa § 63 ods. 2 zákona o posudzovaní obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.
24. Podľa § 63 ods. 3 zákona o posudzovaní príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.
25. Podľa § 64 zákona o posudzovaní, na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, konfliktu záujmov podľa § 63a.
26. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
27. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
28. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
29. Podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.
30. Podľa § 23 ods. 3 správneho poriadku správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.
31. Podľa § 23 ods. 4 správneho poriadku správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
32. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
33. Podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o e-Governmente) v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého uznesenia (ďalej len „zákon o e-Governmente“), orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly alebo dohľadu na mieste, obhliadka, nazeranie do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci.
34. Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru, každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci, v rozsahu tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b) aj kópie aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií: bez toho, aby musel byť preukázaný záujem; v požadovanej forme s výnimkou, ak: je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme; alebo informácia je už verejne dostupná v inej forme.
35. Správny súd konštatuje, že preskúmaním spisového materiálu zistil, že spoločnosť Metalimpex Slovakia, s.r.o., so sídlom Coburgova 84, 917 02 Trnava, IČO: 35 895 373, predložila dňa 02.08.2018 Okresnému úradu Žilina podnikateľský zámer navrhovanej činnosti „Zariadenie na zber odpadov - prevádzka Lietavská Lúčka“, vypracovaný podľa Prílohy č. 10 k zákonu EIA, čím bolo začaté správne konanie podľa § 18 ods. 2 písm. b) a podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona EIA. Účelom predloženého zámeru k navrhovanej činnosti je vybudovanie zariadenia na zber železných a neželezných kovov (kategórie ostatný odpad), ktoré bude umiestnené v Lietavskej Lúčke v existujúcom priemyselnom areáli firmy V., mimo zastavené územie obce. Areál zariadenia je oplotený, uzamykateľný a chránený proti vniknutiu nepovolených osôb. Momentálne je areál využívaný firmou V. Z. a slúži na skladovanie a zhodnocovanie stavebných odpadov. Časť spevnených plôch areálu je vyčlenená pre spoločnosť Metalimpex Slovakia s.r.o. Predmetom zberu spoločnosťou Metalimpex Slovakia s.r.o. budú odpady zo železných a neželezných kovov - kategórie ostatný odpad. Tieto odpady budú umiestňované na spevnenej ploche zariadenia, alebo do kontajnerov na to určených. Súčasťou zariadenia bude váha na zisťovanie množstva odpadov. Odpady budú zhromažďované v zmysle vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Zariadenie bude označené informačnou tabuľou viditeľnou z verejného priestranstva obsahujúcou údaje podľa § 6 vyhlášky MŽP SR č. 371/2015 Z. z. Prevádzku zariadenia na zber odpadov bude riadiť vedúci prevádzky. S odpadmi dovezenými do zariadenia za účelom ich zberu, triedenia a zhromažďovania sa bude nakladať tak, že vozidlo privážajúce odpad sa pristaví k váhe, kde sa určí druh a množstvo odpadu. Súčasne sa vykoná kontrola zloženia a obsahu, cieľom ktorej je zamedziť' prevzatiu takých odpadov alebo ich prímesí, ktoré nie je možné prevziať do zariadenia. Poverený pracovník skontroluje kompletnosť a správnosť požadovaných dokladov, údajov a iných dohodnutých podmienok prevzatia odpadu, zaeviduje sa totožnosť dodávateľa odpadu, ako aj množstvo a druh odpadu.
36. Na základe podanej žiadosti spoločnosti bolo začaté dňa 02.08.2018 správne konanie za účelom posudzovania predpokladaných vplyvov činností na životné prostredie predložených v zámere „Zariadenie na zber odpadov - prevádzka Lietavská Lúčka“, pričom zároveň prvostupňový správny orgán zverejnil informáciu pre verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov. Prvostupňový správny orgán upovedomil obec Lietavská Lúčka a dotknuté orgány o tom, že dňom doručenia zámeru začalo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zároveň ich informoval o tom, že na webovej stránke Ministerstva životného prostredia SR je zverejnený zámer.
37. V zákonom stanovenej lehote sa vyjadrila obec Lietavská Lúčka listom č.j.: OcÚ-2018/00144/933/Šm zo dňa 03.10.2018 v spojení s listom č.OcÚ201900055/049/Šm zo dňa 23.01.2019, v ktorom vyjadrila súhlas so zriadením prevádzky za splnenia prevádzkovej doby len počas pracovných dní v čase od 07:00 do 17:00. Ďalej sa vo veci vyjadrilo: a) Ministerstvo dopravy a výstavby SR, odbor stratégie a rozvoja a to listom č.j.: 23559/2018/OSR/63210 zo dňa 22.08.2018 s odporučením ukončiť proces EIA v zisťovacom konaní. b) Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odbor odpadového hospodárstva a to listom č.j.: 6960/2018-1.8. 46296/2018 zo dňa 28.08.2018 s odporučením ukončiť proces EIA v zisťovacom konaní. c) Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, úsek ŠS a to listom č.j.: OU-ZA-OSZP3-2018/032267-002/Bar zo dňa 20.08.2018 s odporučením ukončiť proces v zisťovacom konaní. d) Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, úsek ŠVS a to listom č.j.: OU-ZA-OSZP3-2018/032771-002/Buc zo dňa 07.11.2018 s odporučením ukončiť proces v zisťovacom konaní. e) Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Žiline listom č.j.: ORHZ-ZA1-1180-001/2018 zo dňa 20.08.2018 s odporučením ukončiť proces v zisťovacom konaní bez pripomienok. f) Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií listom č.: OU-ZA- OCDPK-2018/037434/2/POL zo dňa 03.10.2018 s odporučením ukončiť proces EIA v zisťovacom konaní g) Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline listom č.j.: A/2018/03441/PPL zo dňa 27.08.2018 s odporučením ukončiť proces EIA v zisťovacom konaní. h) Žalobca ako verejnosť prejavil v stanovenej lehote záujem na navrhovanej činnosti, pričom predložil vo veci aj písomné stanovisko s pripomienkami v počte 38 bodov. Súčasne pre prípad, ak by správny
orgán rozhodol, že zámer nebude posudzovaný podľa zákona EIA žiadal zapracovať svoje pripomienky, ktoré boli v napadnutom rozhodnutí zhrnuté na strane 14 až 15.
38. Navrhovateľ zámeru sa vyjadril jednotlivo ku každej z 38 pripomienok, ktoré žalobca uvádzal vo svojom stanovisku, ako aj k navrhovaným opatreniam zo strany žalobcu, pričom tak pripomienky ako aj reakcia navrhovateľa na navrhované opatrenia sú obsahom napadnutého rozhodnutia na strane č. 6 až 15.
39. Dňa 04.04.2019 vydal Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie v predmetnej veci v poradí prvé rozhodnutie č. OU-ZA-OSZP3-2019/003892-004/Hnl, v ktorom rozhodol, že navrhovaná činnosť „Zariadenie na zber odpadov - prevádzka Lietavská Lúčka“, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA, pričom toto rozhodnutie bolo rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov č. OU-ZA-OOP3-2019/036019/KUZ zo dňa 24.09.2019 pre svoje nedostatky zrušené a vec bola vrátená na nové konanie. Následne Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie oznámil listom č. OU-ZA-OSZP3-2019/003892-005/Hnl, že v danej veci opätovne vydá rozhodnutie a zároveň v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku upovedomil účastníkov konania a zúčastnené osoby o možnosti nahliadnutia do spisového materiálu a vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. V stanovenej lehote zaslal vyjadrenie k podkladom žalobca, v ktorom žiadal zverejnenie všetkých podkladov na webovom sídle, zaslanie podkladov rozhodnutia do elektronickej schránky a zvolanie konzultácií. Následne prvostupňový správny orgán vydal v poradí druhé prvostupňové rozhodnutie, v ktorom rozhodol, že navrhovaná činnosť „Zariadenie na zber odpadov - prevádzka Lietavská Lúčka“ sa nebude posudzovať podľa zák.č.24/2006 Z.z., proti ktorému podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán toto odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
40. Správny súd konštatuje, že v danom prípade sa žalobca ako zainteresovaná verejnosť domáha preskúmania postupu správneho orgánu pri rozhodovaní o tom, či navrhovaná činnosť „Zariadenie na zber odpadov - prevádzka Lietavská Lúčka“ je v súlade s enviromentálnymi požiadavkami pre danú lokalitu a či boli prijaté dostatočne účinné opatrenia na elimináciu vplyvov na životné prostredie v súvislosti s touto činnosťou. Správny súd uvádza, že proces posudzovania vplyvov na životné prostredie označované medzinárodnou značkou EIA, ktorý je aj predmetom Smernice Rady ES z júna 1985 č. 85/337/EC v hodnotení účinkov určitých verejných a súkromných investícií na životné prostredie, predstavuje významný prostriedok v systéme ekologickej prevencie. V právnom poriadku Slovenskej republiky je tento proces predmetom zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom posudzovania vplyvov stavieb, činností, návrhov niektorých rozvojových koncepcií a všeobecne záväzných právnych predpisov na životné prostredie je v zmysle zákona komplexné, odborné a verejné vyhodnotenie vplyvov, zámerov na životné prostredie. V rámci tohto procesu sa v spolupráci s verejnosťou a ostatnými dotknutými orgánmi porovnávajú výhody a nevýhody jednotlivých variantov v riešení zámerov s osobitným zreteľom na ekológiu a životné prostredie, identifikujú sa a ocenia sa predpokladané vplyvy vo všetkých zložkách životného prostredia a určia sa potrebné opatrenia a vyberie sa optimálny variant. Za tým účelom musí navrhovateľ vypracovať zámer, v ktorom zhodnotí predpokladané vplyvy na životné prostredie.
41. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ spoločnosť Metalimpex Slovakia, s.r.o., so sídlom Coburgova 84, 917 02 Trnava, IČO: 35 895 373 predložil 02.08.2018 v písomnej a elektronickej forme Okresnému úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, zámer navrhovanej činnosti „Zariadenie na zber odpadov - prevádzka Lietavská Lúčka“, na vykonanie zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zámer je aj súčasťou pripojeného administratívneho spisu.
42. Zo zákona jednoznačne vyplýva, že tento zámer musí byť zverejnený a rozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a obciam ktorých sa zámer týka a zámer musí byť zverejnený tak, aby mala verejnosť možnosť si ho preštudovať a na tomto základe zaslať pripomienky. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, vyhodnotil tento zámer ako kompletný, ktorý obsahuje všetky náležitosti podľa § 22 ods. 3 a ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov a listom zo dňa 08.08.2018 začal správne konanie - zisťovacie konanie za účelom posudzovania vplyvov v tejto navrhovanej činnosti na životné prostredie. V rámci zisťovacieho konania Okresný úrad Žilina, zverejnil tento zámer na webovej stránke MŽP SR: https://www.enviroportal. skJskJeia/detail/
zariadenie-na-zber-odpadov-prevadzka-lietavska-lucka a vyzval príslušné dotknuté orgány, aby svoje stanoviská doručili príslušnému Okresnému úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie.
43. Správny súd konštatuje, že zámerom navrhovateľa Metalimpex Slovakia, s.r.o. je teda zriadenie zberne druhotných surovín (železných a neželezných kovov) v existujúcom areály slúžiacom k zberu a zhodnocovaniu stavebných materiálov. Prevádzka sa má nachádzať mimo zastavané územie obce v priemyselnom areály, ktorý v súčasnosti slúži na obdobné účely. Predpokladaný zámer navrhovanej činnosti podáva základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného prostredia a základné údaje o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie. Ďalej zo spisového materiálu správny súd zistil, že k tomuto zámeru sa vyjadrili dotknuté orgány (viď ods. 36 tohto odôvodnenia), pričom ich prípadné pripomienky boli riadne vyhodnotené v rámci rozhodnutia, pričom všetky dotknuté orgány vyjadrila záver, že posudzovanie zámeru je potrebné ukončiť v zisťovacom konaní. K predmetnému zámeru sa vyjadril aj žalobca ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý mal k predloženému zámeru viacero pripomienok. Tieto pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu, ktorý tieto pripomienky vyhodnotil a k jednotlivým vyjadreniam žalobcu sa písomne vyjadril vo svojom stanovisku, ktoré je obsahom prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia.
44. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil zámer tak, že navrhovaná činnosti je na katastrálnom území G.. Sú známe vplyvy na životné prostredie uvedeného územia. Navrhovaná činnosť nevyvolá nové významné vplyvy. Uvedená skutočnosť sa prejavila aj v stanoviskách od dotknutých subjektov, ktoré dali kladné stanoviská a nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti. Opatrenia pre túto navrhovanú činnosť sa ukladajú z dôvodu požiadaviek pripomienkujúcich subjektov. Písomné stanoviská od subjektov, ktoré ich nedoručili v termíne podľa § 29 ods. 9 zákona EIA, sa považujú za súhlasné. Opatrenia pre túto činnosť sa ukladajú a budú vyhodnotené v rámci povoľovacieho konania. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona sa vykonáva v predprojektovom štádiu. V rámci zámeru k navrhovanej činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti - posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Navrhovaná činnosť podlieha procesu povolenia podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v platnom znení. Navrhovaná činnosť môže byť realizovaná len na základe právoplatných rozhodnutí orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva Tohto procesu sa zúčastňujú orgány ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a miestnej samosprávy, ktoré sú dostatočnou zárukou, že nebude povolená taká navrhovaná činnosť, ktorá by bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia. Navrhovanú činnosť je tak možné za predpokladu plného rešpektovania všetkých zákonom stanovených požiadaviek odporučiť k realizácii. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavby z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru dospel k záveru, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky na prijatie záveru, že činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Ďalej uviedol, že v rámci zisťovacieho konania nezistil žiadne skutočnosti, ktoré môžu byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné posudzovať podľa zákona EIA.
45. Správny súd k tejto skutočnosti poznamenáva, že z obsahu jednotlivých pripomienok ktoré vzniesol v rámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, skutočne nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej činnosti pri prestavbe existujúcej haly na zariadenie na zber a výkup odpadov, ktoré drží odpady len po krátky čas, a teda žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženého zámeru, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v danom konaní, správny súd poznamenáva, že žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva námietky a žaloby, ktoré sú obsahovo obdobné, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok pred správnymi
orgánmi, majú za následok to, že táto činnosť môže byť posudzovaná aj na hranici toho, že zo strany žalobcu sa jedná o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie, ale že sa jedná čisto o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem. Krajský súd v tomto smere poznamenáva, že v danom konaní neupiera právo žalobcu ako právo dotknutej osoby alebo dotknutej verejnosti vplývať a svojimi námietkami regulovať nepriaznivé vplyvy navrhovanej investičnej činnosti na životné prostredie, avšak námietky ktoré sú vznášané zo strany žalobcu vzbudzujú pochybnosti, že ide o námietky, ktoré sú presadzované vo verejnom záujme.
46. V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keď žalobcovi neboli sprístupnené verejné doklady o ktoré žiadal a ku ktorým sa chcel vyjadriť predtým ako bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, dospel súd k záveru, že ide o neodôvodnenú námietku. Súd poznamenáva, že z obsahu spisového materiálu takéto porušenie zo strany prvostupňového správneho orgánu ani žalovaného nezistil, keďže je zrejmé, že investičný zámer bol zverejnený na webovej stránke Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie a navyše pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán listom č. OU-ZA-OSZP3-2019/003892-005/Hnl zo dňa 15.11.2019, oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a majú možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k týmto podkladom aj vyjadriť prípadne navrhnúť ich doplnenie. Pokiaľ žalobca namieta, že mu zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli zaslané požadované doklady zo spisu, tak krajský súd dáva do pozornosti skutočnosť, že úlohou správneho orgánu nie je v tomto smere poskytovať zo spisu listiny, ktoré požaduje niektorý z účastníkov, keď táto možnosť účastníkovi vyplýva priamo zo zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť do spisu a tieto listinné dôkazy si môže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady. Rovnako tak námietka nezverejnenia všetkých podkladov na webovej stránke je nedôvodná, nakoľko uvedená povinnosť nevyplýva zo znenia zákona, pričom žalobcov právny názor v danej veci je príliš extenzívny nemajúci oporu v platnej právnej úprave.
47. Správny súd k námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené nakoľko neobsahuje vyhodnotenie stanovísk podľa § 29 ods. 13 zákona EIA je podľa názoru súdu neopodstatnená. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, použijú sa primerane pre zisťovacie konanie kritériá, ktoré sú obsiahnuté v prílohe č. 10 citovaného zákona, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská dotknutých orgánov podľa § 23 ods. 4. Správny súd má za to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vyhodnotili tak žalobcove pripomienky, ako skutočnosti uvedené v odvolaní a riadne sa s nimi vysporiadali, pričom v rozhodnutí vyhodnotili aj návrhy na prijatie opatrení. Skutočnosť, že týmto pripomienkam nevyhoveli, resp. nezapracovali návrhy na prijatie opatrení, ktoré vyhodnotili ako nedôvodné, nie sú samy o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia, zvlášť ak posúdenie tak pripomienok ako návrhov opatrení žalobcu súd posúdil ako vecne správne.
48. Správny súd má za to, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných ustanovení, pretože z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť „Zariadenie na zber odpadov - prevádzka Lietavská Lúčka“, ktorá bola uvedená v predloženom zámere, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vo výrokovej časti sa ďalej uvádzajú aj podmienky, ktoré pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie a v ďalšom procese konania je navrhovateľ povinný rešpektovať (viď ods. 1 tohto odôvodnenia body a) až e)).
49. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že výrok napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sú uvedené v § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. a navyše jednou z podmienok, ktorú určil prvostupňový správny orgán, ktorú žalovaný ako druhostupňový správny orgán akceptoval je aj podmienka, že dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zákona disponuje právami definovanými v súlade s 24 ods. 2 a že navrhovateľ sa musí zaoberať podmienkami dotknutej verejnosti a požiadavky zohľadniť v dokumentácii stavby pre územné konanie a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov. Z uvedeného teda vyplýva, že správny orgán určil, že dotknutá verejnosť, teda aj žalobca má právo zasahovať svojimi pripomienkami do konania tým, že svojimi pripomienkami (zohľadnenie pripomienky č. 4) môže určovať podmienky, ktoré bude navrhovateľ povinný akceptovať pri územnom konaní a pri získavaní ďalších povolení podľa osobitných predpisov a že týmito pripomienkami sa jednotlivé správne orgány budú v dostatočnej miere zaoberať a
budú ich vyhodnocovať. V danom prípade teda zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení, pretože správny orgán navrhovateľovi jednoznačne určil podmienky, ktoré je povinný rešpektovať pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov a tieto podmienky sú jasne definované, pričom žalobca ako zainteresovaná verejnosť môže svojimi pripomienkami do týchto konaní vstupovať ako ďalší účastník konania.
50. Správny súd poukazuje na to, že na základe výsledkov zisťovacieho konania a doručených stanovísk prvostupňový správny orgán dospel k rozhodnutiu, že navrhovaná činnosť nebude posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z.z., pretože jednotlivé dotknuté orgány sa k tejto navrhovanej činnosti vyjadrili buď v tom zmysle, že určili, ktoré z podmienok musí navrhovateľ v ďalšom konaní dodržiavať resp. boli bez pripomienok.
51. Ako už bolo vyššie uvedené, tak zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu zákona č. 43/2006 (Aarhuský dohovor), keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu resp. Ministerstva životného prostredia SR. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že tento nemohol riadne hájiť svoje záujmy a nebolo mu umožnené zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle § 63 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak súd rovnako ako žalovaný považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú. Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že konzultácie v zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA sú v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe voľnej úvahy zváži vhodnosť ich vykonania. Z predmetného ustanovenia zákona EIA nevyplýva povinnosť správneho orgánu vykonať konzultácie na žiadosť dotknutej verejnosti, ale právo dotknutej verejnosti zúčastniť sa konzultácií v prípade, že správny orgán rozhodne o ich vykonaní. Je na posúdení správneho orgánu a to v prípade, že si to vyžaduje povaha veci a že si to vyžaduje objasnenie určitých náležitostí, ktoré sú predmetom posudzovacej činnosti. V danom prípade správny orgán nepovažoval za potrebné takéto ústne pojednávanie uskutočniť, pretože vyhodnotil podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania za dostatočné a že na základe týchto podkladov bolo možné vydať rozhodnutie v merite veci.
52. Správny súd k námietku žalobcu, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval všetky enviromentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich treba riešiť, v tomto smere krajský súd má za to, že druhostupňový správny orgán t.j. žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami ktoré boli predmetom odvolania a nie je pravdou tvrdenie, že žalovaný sa v odvolacom konaní zaoberal len opisom jednotlivých námietok bez toho, že by tieto námietky vyhodnotil. Táto skutočnosť je zrejmá z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, kedy pri každej námietke je aj stanovisko odvolacieho orgánu a tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa v dostatočnej miere nevysporiadal s odvolacími námietkami a že odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia je stručné je neopodstatnené a zavádzajúce.
53. Súd ďalej poznamenáva, že je potrebné opätovne zdôrazniť, že pokiaľ žalobca argumentuje, že administratívny spis mal prvostupňový správny orgán k dispozícii v elektronickej podobe a že teda mohol žalobcovi zaslať jednotlivé kópie listov ktoré žiadal, tak krajský súd poznamenáva, že je na úvahu správneho orgánu či takýto postup zvolí a či zašle tieto listiny na žiadosť žalobcu účastníkovi konania. Pokiaľ však zaujme k tejto otázke negatívne stanovisko, nejde o skutočnosť, ktorá by mala za následok nezákonnosť postupu správneho orgánu, pretože žalobca ako účastník konania si mal právo zabezpečiť aj iným spôsobom tieto listiny a to ako už bolo vyššie uvedené osobnou návštevou a nahliadnutím do spisového materiálu a zabezpečením si kópií z tohto spisu. Pokiaľ sa žalobca v súvislosti s neposkytnutím spisového materiálu v elektronickej podobe odvoláva na Aarhuský dohovor, tak súd poznamenáva, že cieľom tohto dohovoru je umožniť účastníkom za podmienok určených vnútroštátnym právom prístup k informáciám, avšak nie tým, že na požiadanie žalobcu bude správny orgán sprístupňovať a zasielať spisové materiály účastníkom konania. Uvedený dohovor apeluje na príslušné orgány umožniť účastníkom konania prístup do spisu, čo značí, že k porušeniu zákona a k porušeniu tohto dohovoru by došlo iba v prípade, ak by správny orgán akýmkoľvek spôsobom zamedzil účastníkovi konania prístup k spisu, nahliadnutie, zabezpečenie si fotokópie a pod. V danom prípade však táto skutočnosť zo strany správnych orgánov nebola zistená súdom a preto považuje krajský súd konanie a postup správnych orgánov za súladný s Aarhuským dohovorom.
54. Ďalej má správny súd za to, že žalobcu spochybňuje procesný postup administratívneho konania, ktorým, ako sám tvrdí, sleduje ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak jeho postup v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva predĺženie konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej úpravy, najmä Aarhuského dohovoru a zákona o posudzovaní. Primárnym cieľom tejto právnej úpravy je ochrana životného prostredia a zabezpečenie účinnej participácie verejnosti na zachovaní priaznivého životného prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácií v oblasti životného prostredia, zabezpečenie účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia. Táto ochrana životného prostredia však musí mať skutočný obsah a nielen formálne dovolávanie sa po nej. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy sú a kedy nie sú splnené podmienky pre takýto postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, aby sa zabezpečila dôsledná ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti, ktorá presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby sa neposkytol priestor na šikanózny výkon práv. Poskytnutie súdnej ochrany je namieste tam, kde správny súd zistí na základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do práva na priaznivé životné prostredie, negatívny vplyv predmetu posudzovaného zámeru (zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie) nie tam, kde by k nemu mohlo len hypoteticky dôjsť.
55. Všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, s účelom Aarhuského dohovoru, o porušení zásad uplatňovaných v správnom konaní (tvrdené porušenie § 3 ods. 4 správneho poriadku), o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, bez konkretizácie jeho porušenia s poukazom na konkrétny dopad na práva žalobcu, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu, na vecný prieskum správnym súdom nepostačuje. V žalobe chýba náležitá vecná argumentácia žalobcu pre súdny prieskum. V prejednávanej veci v žalobnom bode išlo o nekonkrétne, všeobecné námietky, ktoré boli v zásade len prejavom nesúhlasu s postupom prvostupňového správneho orgánu. Správny súd nemôže za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti.
56. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia resp. rozhodnutia žalovaného je nedostatočné a že neobsahuje správnu úvahu ktorou sa správne orgány riadili pri vydaní napadnutých rozhodnutí. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, má za to, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a že tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov dostatočne vyhodnotená správnym orgánom a že táto navrhovaná činnosť nemá negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite. Správny súd ďalej uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo podľa ktorého orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná.
57. Správny súd dodáva, že v rámci koncentračnej zásady platnej v správnom súdnictve nemôže prihliadať na tie námietky vznesené žalobcom, ktoré boli podané po zákonnej dvojmesačnej lehote od oznámenia napadnutého rozhodnutia (§ 181 ods. 1 SSP). Žalobca je povinný sústrediť (koncentrovať) tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote. V zmysle koncentračnej zásady je teda uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na včasné podanie žaloby. Správny súd preto nemôže prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom v replike, pokiaľ nemali svoj základ v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. V prejednávanej veci v rámci repliky žalobca prezentoval nové skutočnosti vyplývajúce z analýzy VIA IURIS, či ustanovenia Európskeho kódexu dobrej správnej praxe a Charty základných práv EÚ, ktorými sa správny súd v dôsledku princípu
koncentrácie nemohol zaoberať. Pre správny súd je totiž podľa § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým skutkovým stavom je správny súd viazaný. V prejednávanej veci naviac neboli ani splnené podmienky, ktoré má na mysli ust. § 120 SSP, pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie (t. j. dokazovanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 SSP a nešlo o rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) SSP.
58. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na cit. ust. § 190 SSP zamietol.
59. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Náhradu trov konania nepriznal ani ďalším účastníkom konania v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože nebola splnená podmienka na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu explicitne uložil správny súd.
60. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Poučenie
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
- na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
- účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom
- rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
- v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
- vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
- nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
- patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
- sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
- nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
- podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.