Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-85-2022.pdf
PDF · 83.27 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/85/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave Pribinova č. 25 IČO: 35 807 598 právne zastúpený spoločnosťou Advocate, s.r.o. so sídlom v Bratislave Pribinova č. 25 IČO: 36 865 141 proti povinnému 1/ Z. Z. nar. XX.X.XXXX bytom B. Y. č. XX a povinnému 2/ E. F. nar. XX.X.XXXX bytom B. Y. ako právny nástupcovia pôvodného povinného neb. JR. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý, PhD. so sídlom Záhradnícka č. 60 Bratislava pod EX 5286/10 o vymoženie 504,00 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 24.2.2022 č.k. 17Er/323/2010-83 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I.
O d m i e t a odvolanie proti výroku II.
N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (I. výrok) a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 EUR do 10 dní od doručenia uznesenia (II. výrok).
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku). Oprávnený odmietol postavenie povinného ako spotrebiteľa. Uviedol, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere č. 9171499 dňa 16.1.2009, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania. Povinný v zmluve uviedol, že poskytnuté peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 21CoE/378/2016-53, z ktorého vyplýva, že
exekučný súd je v spotrebiteľských veciach v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení prijatom novelou zákona č. 438/2015Z. z. síce povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, prieskumu jeho súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom, avšak pri tomto prieskume musí akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy danej osobitnými právnymi predpismi, ktorými je potrebné rozumieť zákon o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúce pojem spotrebiteľského úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky. Oprávnený na záver uviedol, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje. Oprávnený tak zastával názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.
4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a právny predchodca povinného 1/ a povinného 2/ uzavreli dňa 16.1.2009 Zmluvu o úvere č. 9171499, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 250,00 eur, pričom povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky oprávnenému vrátiť zvýšené o príslušný poplatok vo výške 242,00 eur, t. j. celkovo mu zaplatiť čiastku vo výške 492,00 eur v 12-tich mesačných splátkach po 41,00 eur, počnúc dňom 17.2.2009.
11. Exekučný titul je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, pod spis. zn. SR 16114/09 zo dňa 4.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2009 a vykonateľnosť dňa 26.11.2009. Oprávnený a povinný zabezpečili zmluvu o úvere zmenkou vystavenou dňa 16.1.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 19.4.2011.
12. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z.
13. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo potrebné skúmať (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.
14. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Podľa tohto bodu všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky.
15. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2014, v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd má v danom prípade zato, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neplatnú, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
16. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
17. Za takejto situácie bolo preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie.
18. Zároveň je rozhodcovská doložka okrem vyššie uvedených dôvodov neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v bode 18 je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli totiž podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú. Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).
19. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným založenom zmluvou o úvere zo dňa 16.1.2009 ako vzťahu spotrebiteľského, odvolací súd uvádza, že v súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnej úver. Toto oprávnený ako veriteľ v
konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnému - povolanie (uvedením krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnému poskytnutý na účely povolania. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere zo dňa 16.1.2009 je spotrebiteľskou zmluvou.
20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd uznesenie vo výroku I. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. Oprávnený napadol odvolaním aj výrok o trovách exekúcie. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a dospel k záveru, že toto je potrebné odmietnuť.
22. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
23. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
24. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie podľa Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom potrebné takéto odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
26. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie (výrok II.) odmietol podľa ust. § 386 písm. c) CSP.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinným preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).