Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/135/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa v 1/ rade: K.. Y. H., nar. XX.X.XXXX, bytom M. H. XX, XXX XX Y. - T., štátny občan SR, a navrhovateľa v 2/ rade: K.. R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX Y., štátny občan SR, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Martin, so sídlom Kozmonautov 35, 036 01 Martin, IČO: 00 222 038, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, v konaní o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. -8 zo dňa 2.11.2022, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. -8 zo dňa 2.11.2022 m e n í tak, že návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a v celom rozsahu.

Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov konania voči navrhovateľom v 1/ rade a v 2/ rade, ktorí sú voči žalovanému na náhradu týchto trov zaviazaní spoločne a nerozdielne.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. žalovanému uložil, aby nevykonával právne úkony prostredníctvom členov Predstavenstva, s ktorými predchádzajúce Predstavenstvo žalovaného uzatvorilo ako s členmi novozvoleného Predstavenstva Zmluvy o výkone funkcie, v zmysle poverenia, podľa neplatného Uznesenia č. ZD 13/2019, prijatého Zhromaždením delegátov žalovaného, konaného dňa 30.10.2019, ktoré uznesenie bolo určené ako neplatné rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. -290 zo dňa 13. novembra 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -362 zo dňa 26.5.2022, výrokom II. vo zvyšku návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť nevykonávať právne úkony. V návrhu navrhovatelia, ktorí sú členmi žalovaného, uviedli, že Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 13.11.2020, sp. zn. , ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.5.2022, rozhodol, že voľby do orgánov žalovaného sú neplatné. Žalovaný podľa navrhovateľov uvedené rozhodnutia nerešpektuje a napriek tomu, že súdy rozhodli, že orgány družstva sú neprávoplatne zvolené, vedenie žalovaného zvoláva členské schôdze samospráv, kde sa schvaľujú kandidáti do predstavenstva a kontrolnej komisie. Podľa slov navrhovateľov uvedené konanie žalovaného generuje právny chaos, nakoľko nezákonné Zhromaždenie delegátov bude voliť nezákonne zvolených kandidátov predstavenstva a kontrolnej komisie. Napriek upozorneniam navrhovateľov žalovaný naďalej vo vyššie uvedenom konaní pokračuje. Keďže za žalovaného koná orgán, ktorého členovia boli neplatne zvolení, je podľa slov navrhovateľov potrebné bezodkladne upraviť pomery

tak, aby žalovaný ďalej nevykonával právne úkony. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia pripojili Zápisnicu z členskej schôdze samosprávy na ul. F. X v Martine zo dňa 24.5.2022 a list predsedníčky kontrolnej komisie zo dňa 30.9.2022 adresovaný navrhovateľovi v rade 1/.

3. Okresný súd uviedol, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov, alebo obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená, ako aj osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. Pokiaľ ide o osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti a pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a tým preukázať, resp. osvedčiť existenciu právneho a faktického vzťahu medzi stranami sporu. Navrhovateľ musí tiež osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť neodkladným opatrením nejakú povinnosť alebo zákaz, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, respektíve k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, avšak v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah.

4. Okresný súd preskúmal návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojené listinné dôkazy a oboznámil sa s konaním vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom vystupovali na strane žalobcov K.. Y. H. a K.. R. Q. a na strane žalovaného vystupovalo Okresné stavebné bytové družstvo Martin. Predmetom uvedeného konania bolo určenie neplatnosti uznesenia č. ZD 13/2019, prijatého Zhromaždením delegátov žalovaného konaného dňa 30.10.2019. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13.11.2020, č.k. -290, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 26.5.2022, sp. zn. tento rozsudok Okresného súdu Martin potvrdil. S ohľadom na zistený skutkový stav mal okresný súd za to, že navrhovatelia dostatočne osvedčili možnú existenciu práva vo veci samej, t.j. aby žalovaný konal prostredníctvom riadne zvoleného Predstavenstva, keď z predložených listinných dôkazov mal súd osvedčené, že došlo k zvolaniu Členskej schôdze samosprávy na deň 24.5.2022 predstavenstvom žalovaného, ktorého členovia boli za členov Predstavenstva zvolení na základe Uznesenia č. ZD 13/2019 zo dňa 30.10.2019, ktoré uznesenie bolo tunajším súdom určené za neplatné. Súčasne mal okresný súd osvedčené, že vo výpise z Obchodného registra Okresného súdu Žilina Oddiel: Dr, Vložka číslo: 61/L sú ako členovia Predstavenstva ku dňu rozhodovania zapísané osoby, ktoré vzišli ako novozvolení členovia Predstavenstva na Zhromaždení delegátov žalovaného dňa 30.10.2019. Okresný súd teda prvú z podmienok vyžadovaných pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, považoval za splnenú. Možnú existenciu práva vo veci samej však navrhovatelia podľa okresného súdu osvedčili len pokiaľ ide o právne úkony Predstavenstva žalovaného, resp. o právne úkony jeho piatich členov, nie však pokiaľ ide právne úkony iných orgánov žalovaného.

5. Existenciu druhej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu, mal okresný súd navrhovateľmi taktiež za osvedčenú. Okresný súd uviedol, že ak by nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenom rozsahu, t.j. neuložil by žalovanému, aby nevykonával právne úkony prostredníctvom členov Predstavenstva, s ktorými predchádzajúce Predstavenstvo žalovaného uzatvorilo ako s členmi novozvoleného Predstavenstva Zmluvy o výkone funkcie, v zmysle poverenia podľa neplatného Uznesenia č. ZD 13/2019, prijatého Zhromaždením delegátov žalovaného, konaného dňa 30.10.2019, ktoré uznesenie bolo určené ako neplatné rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. -290 zo dňa 13. novembra 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -362 zo dňa 26.5.2022, žalovaný by naďalej mohol prostredníctvom uvedeného Predstavenstva, resp. jeho členov vykonávať právne úkony, a preto

je dôvodné bezodkladne upraviť pomery v zmysle . Okresný súd poznamenal, že z neplatného právneho úkonu nemôžu nastať právne účinky, ktoré inak zákon s platným právnym úkonom spája, t.j. žalovaný nemôže konať prostredníctvom Predstavenstva, resp. jeho členov, ktorí neboli platne zvolení ako noví členovia Predstavenstva.

6. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že navrhovatelia navrhli nariadiť neodkladné opatrenie po právoplatnom skončení konania vedeného pod sp. zn. . Aj keď pomery medzi stranami sporu v konaní sp. zn. boli upravené právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej, dospel okresný súd k záveru, že je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie po skončení konania (aj keď spravidla v takýchto prípadoch zväčša ide o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie, čo v konajúcej veci nie je možné dôvodne konštatovať), nakoľko konštatoval splnenie podmienky vecnej súvislosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s pôvodným predmetom právoplatne skončenej veci. Z hľadiska obsahu navrhovaného neodkladného opatrenia a účinkov, ktoré prichádzajú do úvahy jeho nariadením, je totiž dôvodné konštatovať súvislosť s predchádzajúcim konaním vo veci samej, t.j. takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia by prichádzal do úvahy aj počas predchádzajúceho konania vo veci samej, nakoľko sa dotýka tých istých práv a povinností, o ktorých pôvodne súd viedol sporové konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené je návrh navrhovateľov, pokiaľ ide o uloženie žalovanému, aby nevykonával právne úkony prostredníctvom členov Predstavenstva, s ktorými predchádzajúce Predstavenstvo žalovaného uzatvorilo ako s členmi novozvoleného Predstavenstva Zmluvy o výkone funkcie, v zmysle poverenia, podľa neplatného Uznesenia č. ZD 13/2019, prijatého Zhromaždením delegátov žalovaného, konaného dňa 30.10.2019, ktoré uznesenie bolo určené ako neplatné rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. -290 zo dňa 13. novembra 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -362 zo dňa 26.5.2022, dôvodný, a preto mu v tejto časti v zmysle ust. v spojení s ust. okresný súd vyhovel a vo zvyšku návrh navrhovateľov zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd s prihliadnutím na skutočnosť, že nevyhovel návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, t.j. žalovanému uložil nevykonávať len právne úkony prostredníctvom Predstavenstva tak, ako je to uvedené vyššie, a preto v súlade so zásadou pomeru úspechu v konaní rozhodol tak, že ich náhradu žiadnej strane sporu nepriznal.

7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný cestou právneho zástupcu, a to voči výrokom uznesenia v bode I. a III. z dôvodov podľa ustanovenia , , , (ďalej ). V odvolaní uviedol, že na základe súdmi určeného neplatného uznesenia nedošlo k voľbe členov predstavenstva. Žalovaný považuje výrok napádaného uznesenia za vecne nesprávny, keďže z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé, že prvostupňový súd vychádzal z nesprávnych skutkových a právnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je zrejmé, z čoho prvostupňový súd odvodil, že „došlo k zvolaniu Členskej schôdze samosprávy na deň 24.5.2022 Predstavenstvom žalovaného, ktorého členovia boli za členov Predstavenstva zvolení na základe Uznesenia č. ZD 13/2019...“. Uznesením č. ZD 13/2019 prijatým Zhromaždením delegátov žalovaného totiž členovia Predstavenstva zvolení neboli. Predmetným uznesením boli členovia predstavenstva (predchádzajúceho) poverení podpísaním zmluvy o výkone funkcie s novozvolenými členmi predstavenstva, a teda predmetom dotknutého uznesenia bolo (iba) poverenie na podpísanie zmluvy, ktorá okrem iného implicitne vyplýva aj zo Stanov žalovaného. Okresný súd dospel k nesprávnemu záveru, že predmetným uznesením boli zvolení členovia nového predstavenstva. Uznesenie č. ZD 13/2019, ktoré súdy určili za neplatné, znelo: „Súd určuje, že uznesenie č. ZD 13/2019 prijaté Zhromaždením delegátov OSBD Martin so sídlom Kozmonautov 35, 036 01 Martin, IČO: 00 222 038, konaného dňa 30.10.2019 je neplatné“. Predmetným uznesením neboli členovia predstavenstva zvolení do funkcie, ako to nesprávne tvrdia navrhovatelia aj súd prvej inštancie, pretože vznik ich funkcie nie je viazaný na moment podpísania zmluvy o výkone funkcie, ale na moment voľby, ako to vyplýva zo Stanov z článku 37 ods. 1 v spojení s článkom 17 ods. 1, 3 Rokovacieho a volebného poriadku, a takisto z odbornej literatúry a judikatúry, podľa ktorej: „Funkcia členom predstavenstva a kontrolnej komisie družstva vzniká voľbou, ktorá je zverená do pôsobnosti členskej schôdze“ (v prípade žalovaného do pôsobnosti Zhromaždenia delegátov) - publikácia Vybrané aspekty právnej úpravy družstva v Slovenskej republike, autor: JUDr. Monika Némethová, PhD., str. 62. v pripúšťa aj situáciu, že členovia predstavenstva budú svoju funkciu vykonávať bez zmluvy o výkone funkcie, kedy vzťah medzi spoločnosťou (družstvom) a členom orgánu sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve. Predmetné ustanovenie nijako nestotožňuje podmienky výkonu funkcie, resp. podpísanie zmluvy s voľbou, resp. vznikom funkcie člena orgánu. Uvedenú

zásadnú právnu skutočnosť súd prvej inštancie absolútne opomenul, čo malo za následok vydanie nezákonného neodkladného opatrenia (naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ). Platnosť a výsledky volieb potvrdila volebná komisia ako kompetentný orgán s právomocou jej zverenou v zmysle čl. 16 Rokovacieho a volebného poriadku žalovaného, ktorá v zmysle čl. 16 ods. 4 Rokovacieho a volebného poriadku spočíta hlasy za, proti a hlasy delegátov, ktorí sa zdržali hlasovania, oznámi výsledok hlasovania a vyhotoví zápis. Výsledok volieb, resp. ich platnosť alebo neplatnosť, nemôže vyplynúť z uznesenia prijatého Zhromaždením delegátov. Zhromaždenie delegátov môže maximálne výsledok volieb uznesením vziať na vedomie, ale nemôže ho samostatným uznesením kreovať. Okrem toho žalovaný uviedol, že záväzný je iba výrok rozhodnutia súdu. Preto, ak prvostupňový súd v predmetnom prípade vychádzal z rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 13.11.2020, sp. zn. , ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Žiline rozsudkom zo dňa 26.5.2022, sp. zn. , nemohol v žiadnom prípade vyvodiť záver o neplatnosti volieb, ale iba o neplatnosti Uznesenia ZD č. 13/2019. V súvisiacom konaní sp. zn. súd vyzval žalobcov (totožné osoby ako navrhovatelia neodkladného opatrenia), aby upravili svoj žalobný návrh, pretože podľa konajúceho súdu nebolo možné napádať voľby ako celok, ale len konkrétne uznesenia, voči ktorým bola v zákonnej lehote podaná námietka v zmysle ust. . Žalobcovia preto upravili svoj žalobný návrh a domáhali sa neplatnosti len jediného uznesenia, a to uznesenia týkajúceho sa poverenia na podpísanie zmlúv, a nie neplatnosti voľby konkrétnych členov predstavenstva alebo volieb družstva celkovo, pretože na uvedené nemali hmotnoprávny základ. Navrhovatelia si osvojili účelový, extenzívny výklad, ktorý nemá oporu v zákone, a to že voľby do orgánov družstva sú neplatné (keďže celá ich činnosť sa od ich neúspešnosti vo voľbách presmerovala k napádaniu družstva), avšak je neprípustné, že takýto právne nesprávny záver si osvojil aj prvostupňový súd. Prvostupňový súd sa nezaoberal obsahom a už vôbec nie účinkami vyvolanými uznesením ZD č. 13/2019 a napriek tomu postavil na ňom svoje právne nesprávne rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia (naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle , ).

8. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd vytvoril stav, kedy je žalovaný úplne paralyzovaný vo svojej činnosti, a namietal porušenie princípu proporcionality. Členovia predstavenstva žalovaného robia právne úkony na základe , Stanov OSBD Martin, Rokovacieho a volebného poriadku OSBD Martin, o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Žalovaný prostredníctvom členov predstavenstva vykonáva právne úkony vo vzťahu k členom družstva, ktorí sú zároveň aj nájomcami družstevných bytov, ktorých bolo k 1.11.2022 celkom 229, a to najmä: 1. uzatvára zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, 2. uzatvára zmluvy o prevode vlastníctva pozemku, 3. podáva návrh na vklad do katastra nehnuteľností, 4. podpisuje dodatky k bytom prevedeným do osobného vlastníctva pre SZRB, 5. rozhoduje o udelení výpovede z nájmu bytu, 6. uzatvára nájomné zmluvy, 7. uzatvára dohody o zániku členstva. Žalovaný poukázal na nárast cien energií, čo je žalovaný ako správca povinný zapracovať do predpisov mesačného nájomného a zálohovej úhrady za užívanie priestoru pre nájomcov družstevných bytov, ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu Zmluvy o nájme a podpisujú ich podpredseda predstavenstva a člen predstavenstva. Nakoľko tieto „predpisy“ predstavenstvo nemôže podpísať, žalovaný nemôže zvýšenie cien zapracovať do predpisov pre nájomcov a doručiť ich nájomcom družstevných bytov. A z tohto dôvodu žalovanému ako vlastníkovi bytov vznikne škoda vo výške neuhradených zvýšených nákladov, ktoré musí uhradiť z rozpočtu a nebude možné ich vymáhať od nájomcov družstevných bytov, nakoľko im nebude zvýšené nájomné a predpis úhrad nákladov oznámený a tým nebude pre nich záväzný. Celková škoda, ktorá z tohto titulu vzniká od 1.1.2023, je vo výške 5.078 €/mesiac. Žalovaný je zároveň aj Správcom 181 bytových domov z titulu Zmluvy o výkone správy s počtom spravovaných bytov a nebytových priestorov 7804 a 6 bytových domov titulom Mandátnej zmluvy s počtom 137 bytov a nebytových priestorov. Neodkladné opatrenie dopadá celkom na 7941 vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pre ktorých žalovaný ako správca nemôže vykonávať všetky činnosti v súlade so zákonom a zákonom a uzavretými Zmluvami o výkone správy. Žalovaný ako právnická osoba nebude môcť prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov uzatvoriť ani ďalšie zmluvy, napr. novú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi orgánov družstva spoločnosti, dodatok k zmluve o zákonnom poistení správcu za škody spôsobené pri výkone správy bytových domov, ktorého neexistencia zakladá výmaz družstva z registra správcov ex lege, podávať návrhy do obchodného registra a poverovať k právnemu zastupovaniu v rozsahu práv a povinností podľa , , a Správneho

poriadku riaditeľa a zamestnancov k zastupovaniu organizácie pred orgánmi štátnej a verejnej správy. Rozhodnutie prvostupňového súdu je rozporné aj s judikatúrou týkajúcou sa možnosti zásahu do činnosti predstavenstva. V odôvodnení rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 29.06.2005 sa konštatuje, že: „Vylúčený je aj zásah súdu do rozhodovacej činnosti predstavenstva a dozornej rady, pretože by mohli, ako správne uzavrel odvolací súd, ochromiť alebo sťažiť každodenný chod spoločnosti, čo je v záujme jej riadneho fungovania nežiadúce.“

9. Podľa žalovaného prvostupňový súd sformuloval výrok napádaného uznesenia priamo za navrhovateľov neodkladného opatrenia, čím porušil princíp kontradiktórnosti civilného sporového konania zakotvený v čl. 6 základných zásad . Okresný súd opomenul, že funkčné obdobie členov predstavenstva družstva je v zmysle ust. maximálne 5 rokov, v zmysle čl. 3 ods. 5 stanov žalovaného 4 roky, a že voľba členov predstavenstva sa v zmysle čl. 17 ods. 1 Rokovacieho a volebného poriadku koná po skončení funkčného obdobia predchádzajúceho predstavenstva. Ak prvostupňový súd zakázal žalovanému - družstvu vykonávať právne úkony prostredníctvom členov novozvoleného predstavenstva a súčasne funkčné obdobie členov predchádzajúceho predstavenstva už zaniklo ex lege aj v zmysle stanov družstva, nastolil prvostupňový súd nežiadúci a právne neudržateľný stav, v ktorom družstvo je úplne paralyzované a de facto ani de iure nemôže konať. Takéto rozhodnutie prvostupňového súdu značne vybočuje z rámca zásahov a účinkov prípustných nariadením neodkladného opatrenia, je pre žalovaného likvidujúce, priamo mu spôsobuje škody, ohrozuje jeho celkovú činnosť, eventuálne až celkovú existenciu, a veľmi nepriaznivo dopadá i na jeho členov, vrátane (paradoxne) navrhovateľov neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na rozsudok NSSR zo dňa 19. júna 2012, sp. zn. , v zmysle ktorého: „Ak je v stanovách akciovej spoločnosti upravená horná hranica funkčného obdobia členov predstavenstva a členov dozornej rady tak, že ich funkčné obdobie končí až voľbou nových členov, takéto ustanovenie stanov nie je v rozpore s ust. a s tým, že maximálna horná hranica funkčného obdobia členov predstavenstva a členov dozornej rady nesmie presiahnuť dobu päť rokov.“ Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR teda vyplýva, že maximálna doba funkčného obdobia predstavenstva (analogicky aj u družstva) nesmie byť v žiadnom prípade presiahnutá. Okresný súd sa takouto významnou právnou skutočnosťou vôbec nezaoberal, v tomto smere je preto jeho napádané rozhodnutie právne nesprávne. Prvostupňový súd sa nijako nevysporiadal s tým, ako bude zasiahnuté do práv žalovaného, nijako nevyvážil ochranu poskytovanú navrhovateľom a ochranu, ktorá musí byť v zmysle ústavných pravidiel zabezpečená žalovanému, proti ktorému nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Prvostupňový súd rozhodol absolútne jednostranne, nezákonne, zásadne vybočujúc z rámca stanoveného ústavnou udržateľnosťou rozhodnutí a napokon aj hrubo neodborne, keď z jeho odôvodnenia vyplývajú závery (napríklad o neplatnosti volieb údajne vyplývajúcej z neplatného uznesenia ZD č. 13/2019), ktoré nemajú oporu v gramatickom výklade ani v zákone a judikatúre. Prvostupňový súd síce obmedzil „iba“ novozvolených členov predstavenstva na vykonávanie právnych úkonov, nezohľadnil však skutočnosť, že iných členov predstavenstva, prostredníctvom ktorých by družstvo konalo, v súčasnosti družstvo nemá. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle právnej teórie aj súdnej praxe je, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, tzn. platí princíp proporcionality. V konkrétnom prípade, keďže družstvo nemôže podpisovať úverové zmluvy, zmluvy na opravy vád na bytových domoch, ktoré si vyžadujú nevyhnutné opravy a ďalšie činnosti uvedené v úvode tejto časti odvolania, uložené obmedzenie vyplývajúce z neodkladného opatrenia obmedzuje žalovaného spôsobom neprimeraným povahe veci. Okresný súd sa teda dopustil porušenia povinnosti poskytnúť ochranu aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, ako súdna prax požaduje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.: , zo dňa 27.01.2016).

10. Podľa názoru žalovaného je napádané uznesenie súdu prvej inštancie zaťažené aj ďalšími vadami - vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, keďže v bode 15. súd uvádza: „Z uvedenej zápisnice vyplynulo, že na členskej schôdzi okrem iného došlo k schváleniu delegáta na rokovania Zhromaždenia delegátov žalovaného a rovnako tak k schváleniu kandidátov do Predstavenstva žalovaného a Kontrolnej komisie žalovaného.“ Uvedené je v rozpore so skutkovým stavom, pretože z priloženej zápisnice, ktorú doložili k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia, vyplýva, že schválení boli iba kandidáti do Predstavenstva (okrem iného aj sám navrhovateľ K.. R. Q.), a nie aj kandidáti do Kontrolnej komisie. V bode 5. predmetnej zápisnice je totiž skonštatované: „Nikto z prítomných

členov samosprávy neprejavil záujem o kandidovanie do Kontrolnej komisie OSBD Martin.“. Ďalšou vadou, ktorou trpí napádané uznesenie súdu prvej inštancie, je nedostatočné, nezrozumiteľné a tým nepreskúmateľné odôvodnenie pokiaľ ide o dôvodnosť a nutnosť dočasnej úpravy. Nebola nijako osvedčená dôvodnosť a ani ujma hroziaca navrhovateľom. Navrhovatelia v ich 5-vetovom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijako nezdôvodnili ani neosvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ani nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán. Uvedené bolo nutné o to viac, že súd vydal predmetné neodkladné opatrenie ako neodkladné opatrenie po skončení konania a predmetné neodkladné opatrenie teda bude platiť neobmedzene (ak nebude odvolacím súdom zrušené). Súd prvej inštancie sa v odôvodnení iba obmedzil na krátke zhrnutie, že je potrebné konštatovať súvislosť s predchádzajúcim konaním vo veci samej a že sa „dotýka tých istých práv a povinností, o ktorých pôvodne súd viedol sporové konanie“. Špecifikáciu ani žiadnu bližšiu konkretizáciu týchto práv a povinností však ďalej už neuviedol. Jeho rozhodnutie je teda nekonkrétne, neodôvodnené v podstatných obligatórnych náležitostiach a tým i nepreskúmateľné. V zmysle rozhodovacej praxe súdov platí, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: , zo dňa 10.05.2017). Z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musí byť zrejmé, uloženia akej povinnosti či uloženia akého obmedzenia sa strana domáha. Navrhovatelia a ani súd prvej inštancie však nijako nešpecifikovali aká údajná ujma hrozí navrhovateľom, ani ktoré z ich subjektívnych práv sú bezprostredne ohrozené, ani v čom im má byť poskytnutá ochrana, a to navyše v takej miere, že situácia vyžaduje nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovatelia vôbec neosvedčili dôvodnosť takéhoto závažného zásahu do práv žalovaného a okresný súd pri rozhodovaní vôbec neskúmal, aké účinky nariadené neodkladné opatrenia vyvolá pre žalovaného a napokon aj pre samotných žalobcov, keďže obaja sú členmi družstva. Ak družstvu bolo neodkladným opatrením uložené nevykonávať právne úkony prostredníctvom novozvolených členov predstavenstva napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie určujúce neplatnosť volieb novozvolených členov predstavenstva do ich funkcie, je nariadené neodkladné opatrenie nielenže nedôvodné, ale navyše paralyzuje žalovaného, čo má negatívny následok aj pre samotných navrhovateľov neodkladného opatrenia a na výkon ich práv a povinností. Žalovaný tak navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnuté uznesenie považujú za spravodlivé, vecne a právne správne, vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu, ktorý neumožňoval v danej veci iný záver. Navrhovatelia v celom rozsahu trvajú na svojej argumentácii v podanom návrhu neodkladného opatrenia. Zápisnica ohľadom volieb obsahuje len strohé konštatovanie, že voľby prebehli, bez toho, aby bolo prijaté relevantné uznesenie. Jediné relevantné uznesenie z týchto volieb je uznesenie č. , v ktorom poveruje členov súčasného Predstavenstva OSBD Martin uzavrieť s členmi novozvoleného predstavenstva a kontrolnej komisie zmluvy o výkone funkcie. Jedine z tohoto uznesenia mohli súdy vychádzať. Žalovaný tvrdí, že platnosť a výsledky volieb potvrdila volebná komisia. Žiadnu platnosť nepotvrdila, nakoľko predseda volebnej komisie len oznámil výsledky volieb (príloha zápisnice). Okresný súd na 16 stranách a krajský súd na 28 stranách odôvodnili skutočnosť, že „Zhromaždenie delegátov nemohlo platne zvoliť nových členov predstavenstva a kontrolnej komisie a teda nemalo ani kompetenciu poveriť členov starého predstavenstva uzavrieť zmluvy s novými členmi predstavenstva a kontrolnej komisie.“ Za klamstvo považujú navrhovatelia vyjadrenie žalovaného, že boli donútení upraviť žalobný návrh, nakoľko podľa konajúceho súdu nebolo možné napádať voľby ako celok. Skutočnosť bola taká, že navrhovatelia v tom čase žalobou napadli neplatnosť volieb, no nakoľko toto nemalo formu uznesenia, ale len konštatáciu, súd ich požiadal o doplnenie žalobného návrhu o relevantné uznesenie. Nakoľko zápisnica obsahovala len jedno uznesenie, a to uznesenie , teda toto jediné uznesenie doplnili do žalobného návrhu a toto bolo predmetom žaloby. Predstavenstvo žalovaného na počiatku súdneho sporu prejavovalo obavy, že v prípade neúspešného súdneho sporu hrozia OSBD Martin vážne hospodárske straty. No po rozhodnutí súdov v ich neprospech ako by sa ich obavy rozplynuli, a to aj napriek listom navrhovateľov, v ktorých upozorňovali, aby rešpektovali súdne rozhodnutia a nastolili zákonný stav. V odvolaní žalovaný konštatuje, že družstvo je paralyzované a nemôže konať. Tento argument sa nezakladá na pravde, nakoľko podľa Rokovacieho a volebného poriadku OSBD Martin čl. 17 ods. 1 nastupujú pôvodní členovia orgánov až do zvolenia nových platných. Navrhovatelia majú za to, že námietky prezentované žalovaným v podanom odvolaní nijako relevantne nespochybňujú správnosť ani zákonnosť uznesenia a žiadajú odvolací súd, aby uznesenie potvrdil ako vecne a právne správne.

12. Na doručené vyjadrenie navrhovateľov žalovaný písomne nereagoval.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalovaného za aplikácie ust. , a napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil podľa ust. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Odvolací súd všeobecne k inštitútu neodkladného opatrenia s poukazom na ust. uvádza, že ten, kto požaduje nariadenie neodkladného opatrenia, je povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení plynie, že nielen k dátumu konania, rozhodovania okresného súdu, ale aj k dátumu rozhodovania krajského súdu ako súdu odvolacieho je daná požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne. Okresný súd v napadnutom uznesení konštatoval osvedčenie existencie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu navrhovateľov vyhovel.

19. Primárne krajský súd ku svojmu konaniu a rozhodovaniu poukazuje na odvolanie žalovaného, ktorým bol viazaný za aplikácie ust. , . Žalovaný v podanom odvolaní namietal predovšetkým posúdenie základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný spochybnil záver, ku ktorému dospel okresný súd a v zmysle ktorého boli členovia predstavenstva žalovaného za členov predstavenstva zvolení na základe uznesenia č. ZD 13/2019, z čoho vyvodil nesprávne skutkového zistenia okresného súdu. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd neodkladným opatrením vytvoril stav, kedy je žalovaný úplne paralyzovaný vo svojej činnosti, keďže prostredníctvom členov predstavenstva vykonáva právne úkony a namietal tiež, že nijako nebola osvedčená dôvodnosť a ani ujma hroziaca navrhovateľom. Podľa žalovaného tak neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Krajský súd zvýrazňuje, že pre možnosť vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť kumulatívne splnené obidve zákonom vyžadované podmienky, teda jednak hodnoverné opísanie skutočností, odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd sa oboznámil s konaním vedeným pod sp.zn. , ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti uznesenia č. ZD 13/2019 a v ktorom bolo vyhovené žalobe na základe záveru, že členská schôdza samosprávy č. 600, ktorá sa konala dňa 27.9.2019, mala voliť kandidátov do volieb členov predstavenstva a kontrolnej komisie žalovaného, a tiež delegátov na zhromaždenie delegátov, ktoré sa konalo dňa 30.10.2019, táto členská schôdza samosprávy neprebehla v súlade so stanovami žalovaného, a tak nemohla platne zvoliť

delegátov na zhromaždenie delegátov a potom následne ani toto zhromaždenie nemohlo platne zvoliť nových členov predstavenstva a kontrolnej komisie. Okresný súd potom konštatoval, že sa má poskytnúť ochrana nároku navrhovateľov v podobe možnej existencie práva vo veci samej, t.j. aby žalovaný konal prostredníctvom riadne zvoleného predstavenstva. Okresný súd pritom v bode 19. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia vychádzal zo skutkového zistenia, že došlo k zvolaniu členskej schôdze samosprávy na deň 24.5.2022 predstavenstvom žalovaného, ktorého členovia boli za členov predstavenstva zvolení na základe uznesenia č. ZD 13/2019, ktoré uznesenie bolo súdom určené za neplatné, s tým, že tieto osoby sú zapísané ako členovia predstavenstva aj vo výpise z obchodného registra žalovaného.

21. Krajský súd vo vzťahu k vyššie uvedeným tvrdeniam uvedeným v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia považuje za potrebné zvýrazniť, že okresný súd nariadil neodkladné opatrenie na základe návrhu navrhovateľov, v ktorom bolo poukázané na rozsudok Okresného súdu Martin vo veci sp.zn. , ktorým malo byť rozhodnuté tak, že voľby do orgánov OSBD Martin sú neplatné, čo žalovaný nerešpektuje keď vedenie OSBD zvoláva členské schôdze samospráv, toto konanie generuje právny chaos a napriek upozorneniam navrhovateľov žalovaný naďalej v tomto konaní pokračuje tým, že za žalovaného koná orgán, ktorého členovia boli neplatne zvolení, a preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery tak, aby OSBD Martin ďalej nevykonávalo právne úkony. Z tohto pomerne stručného odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovatelia dôvodnosť uplatneného procesného inštitútu v podobe návrhu na neodkladné opatrenie odvodzovali od tvrdenia, že bolo rozhodnutím okresného súdu v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline konštatované, že voľby do orgánov OSBD Martin sú neplatné, s čím sa, ako to vyplýva z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia, stotožnil aj okresný súd. Posúdenie uvedenej otázky je pritom kľúčové pre vyhodnotenie, či navrhovatelia v miere potrebnej na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčili alebo neosvedčili existenciu nároku, ktorému žiadajú neodkladným opatrením poskytnúť ochranu. Za účelom posúdenia tejto otázky krajský súd ako súd odvolací z obsahu pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Martin sp.zn. konštatuje, že predmetom konania v tejto veci bolo určenie neplatnosti uznesenia č. ZD 13/2019 prijatého zhromaždením delegátov OSBD Martin dňa 30.10.2019. Toto uznesenie bolo určené za neplatné rozsudkom okresného súdu, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Žiline potvrdený. Z obsahu týchto rozhodnutí a zo zápisnice napísanej na zhromaždení delegátov OSBD Martin dňa 30.10.2019 (č.l. 43 pripojeného spisu) pritom vyplýva znenie uznesenia č. , ktoré bolo právoplatne určené za neplatné, a to: „ZD OSBD poveruje členov súčasného predstavenstva OSBD Martin uzavrieť s členmi novozvoleného predstavenstva a kontrolnej komisie zmluvy o výkone funkcie“. Predmetom tohto súvisiaceho súdneho konania bolo výlučne posúdenie žalobnej žiadosti navrhovateľov na určenie neplatnosti práve tohto konkrétneho uznesenia zhromaždenia delegátov OSBD Martin zo dňa 30.10.2019. Predmetom tohto konania tak nebolo posúdenie žiadnych iných uznesení tohto zhromaždenia delegátov, ktoré na ňom boli prijaté v zmysle zápisnice zo dňa 30.10.2019. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je odvodzovaný od neplatnosti tohto uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného, je preto potrebné vychádzať práve a len zo znenia tohto dotknutého uznesenia, ktoré bolo právoplatne určené za neplatné.

22. Krajský súd ohľadom uznesenia č. konštatuje, že jeho obsahom bolo výlučne poverenie členov súčasného predstavenstva OSBD Martin na uzavretie zmlúv o výkone funkcie s členmi novozvoleného predstavenstva a kontrolnej komisie. Predmetom tohto uznesenia tak neboli žiadne otázky týkajúce sa platnosti či neplatnosti volieb členov predstavenstva a členov kontrolnej komisie žalovaného. Nemôže v tomto smere obstáť argumentácia odkazom na obsah odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -290 zo dňa 13. novembra 2020, ktorým bolo uvedené uznesenie určené za neplatné. Krajský súd v tomto smere poukazuje na úpravu ust. , v zmysle ktorej je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Zároveň v zmysle ust. platí, že obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Výrok rozsudku je tak jeho jedinou časťou, ktorá nadobúda právoplatnosť a po nadobudnutí právoplatnosti zaväzuje strany sporu. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a na základe akých skutočností dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu, teda kým vo výroku rozsudku súd vyslovuje, ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že v danom prípade je pre strany sporu záväzný výlučne výrok rozsudku, ktorým bolo určené, že dotknuté uznesenie zhromaždenia delegátov žalovaného je neplatné, a nie obsah odôvodnenia, ktorým okresný

súd vysvetlil, na základe akých skutočností k tomuto výroku dospel. Nie je možné pri posudzovaní dôvodnosti nároku navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať z odôvodnenia rozsudku okresného súdu v súvisiacom konaní sp.zn. , ale je nevyhnutné vychádzať výlučne z viazanosti výrokom tohto súdneho rozhodnutia. Z uvedeného preto nemožno súhlasiť so skutkovým zistením a záverom okresného súdu, podľa ktorého členovia predstavenstva žalovaného boli zvolení na základe uznesenia č. . Z uvedeného uznesenia vyplýva výlučne poverenie pôvodných členov predstavenstva na uzavretie zmlúv o výkone funkcie s novými členmi predstavenstva. Predmetom tohto súvisiaceho konania nebolo žiadne ďalšie iné uznesenie či rozhodnutie zhromaždenia delegátov zo dňa 30.10.2019, a preto z neplatnosti uznesenia č. nie je možné vyvodzovať záver, ku ktorému dospel okresný súd v podobe záveru o neplatnosti voľby členov predstavenstva žalovaného.

23. Na základe uvedených zhodnotení potom krajský súd dospel k záveru, že sa nemožno stotožniť s tvrdením navrhovateľov v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého „súdy rozhodli, že orgány družstva sú neprávoplatne zvolené“, ktorým tvrdením navrhovatelia odôvodňovali existenciu nároku, ktorému žiadali neodkladným opatrením priznať ochranu. Krajský súd je preto na rozdiel od okresného súdu názoru, že nebola naplnená prvá z podmienok pre možnosť nariadenia neodkladného opatrenia, a síce osvedčenie takých skutočností, ktoré by odôvodňovali dôvodnosť a trvanie nároku, ktoré mu neodkladným opatrením žiadajú navrhovatelia priznať ochranu.

24. Krajský súd ďalej vo vzťahu k výroku neodkladného opatrenia, tak ako tento výrok formuloval okresný súd v odvolaním napadnutom uznesení, považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že výrok sformulovaný okresným súdom nezodpovedá petitu neodkladného opatrenia tak, ako toto neodkladné opatrenie žiadali nariadiť navrhovatelia. Navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.10.2022 žiadali neodkladným opatrením uložiť žalovanému, aby nevykonával právne úkony. Okresný súd vo výroku odvolaním napadnutého uznesenia žalovanému uložil povinnosť nevykonávať právne úkony prostredníctvom členov predstavenstva, s ktorými predchádzajúce predstavenstvo žalovaného uzatvorilo zmluvy o výkone funkcie. Okresný súd znenie výroku odôvodnil tým, že v tejto časti považoval návrh navrhovateľov za dôvodný s prihliadnutím na obsah uznesenia č. prijatého zhromaždením delegátov žalovaného dňa 30.10.2019, a preto mu v tejto časti vyhovel a vo zvyšku návrh navrhovateľov zamietol. Vo vzťahu k takto formulovanému výroku uznesenia okresného súdu považuje krajský súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že zo samotného znenia výroku nie je zrejmé, ktorých konkrétnych členov predstavenstva žalovaného sa uložený zákaz týka. Z výroku uznesenia nie je možné zistiť, či sa týka všetkých členov predstavenstva, ktorí sú ako členovia predstavenstva zapísaní vo výpise z obchodného registra žalovaného, alebo či sa týka len niektorých z nich a ak áno, tak ktorých. Z výroku súdneho rozhodnutia pritom musí byť nepochybne zrejmé, čo je predmetom uloženej povinnosti a koho sa predmetný zákaz týka, čo predmetné uznesenie nespĺňa.

25. Ďalej považuje krajský súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že predmetným uznesením okresný súd zakázal vykonávať právne úkony žalovaného prostredníctvom členov jeho predstavenstva. V zmysle úpravy ust. je pritom predstavenstvo štatutárnym orgánom družstva, ktorého konanie je konaním družstva v zmysle úpravy ust. . Predstavenstvo družstva je tak orgánom, ktorý koná menom družstva ako právnickej osoby navonok vo všetkých veciach bez obmedzenia, pričom pri vykonávaní právnych úkonov predstavenstvom je oprávnenie predstavenstva konať v mene družstva v zásade neobmedzené. Odvolaním napadnutým uznesením tak okresný súd zakázal žalovanému vykonávať právne úkony prostredníctvom členov predstavenstva, teda prostredníctvom osôb, ktorými predstavenstvo koná navonok ( ). Takto formulovaným znením výroku nariadeného neodkladného opatrenia okresný súd v podstate zakázal žalovanému ako právnickej osobe prostredníctvom jej štatutárneho orgánu a jeho členov vykonávať právne úkony, čím zásadným spôsobom zasiahol do bežného fungovania žalovaného ako právnickej osoby praktickým znemožnením konania právnickej osoby navonok prostredníctvom jej štatutárneho orgánu. Krajský súd v tomto smere analogicky poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. , ktoré bolo publikované pod č. ZSP 38/2002. Podľa tohto uznesenia konateľské oprávnenie konateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je zo zákona oprávnený na všetky právne úkony týkajúce sa činnosti spoločnosti, môže obmedziť iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie (teda nie súd). Analogicky aj v podmienkach rozhodovania vo vzťahu k žalovanému ako k družstvu možno konštatovať, že súdu neprislúcha oprávnenie obmedziť, či úplne zakázať členom predstavenstva žalovaného

vykonávať právne úkony v jeho mene. Podľa názoru odvolacieho súdu neodkladným opatrením súdu nie je možné členom štatutárneho orgánu právnickej osoby zakázať ich konanie v mene právnickej osoby.

26. Na základe uvedených zhodnotení krajský súd dospel k záveru, že z tvrdení navrhovateľov a z doložených listinných dôkazov nebol dostatočne osvedčený nárok, ktorému sa má v zmysle podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytnúť predbežná súdna ochrana. Z vyššie uvedených skutočností nemožno dospieť k záveru, že by uznesením zhromaždenia delegátov žalovaného, ktoré bolo súdom určené za neplatné a na ktoré sa navrhovatelia odvolávali, došlo k rozhodnutiu o tom, že by orgány družstva boli zvolené neplatne. V danom štádiu konania a pre potreby rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia tak nie je možné prijať záver o osvedčení existencie tvrdeného práva navrhovateľov, z ktorého dôvodu potom nebolo možné navrhovateľom poskytnúť ani nimi požadovanú predbežnú ochranu. Za konštatovania neosvedčenia prvej z kumulatívnych podmienok pre možnosť nariadenia neodkladného opatrenia tak už nebol dôvod zo strany odvolacieho súdu zaoberať sa otázkou ne/splnenia druhej kumulatívnej podmienky pre možnosť nariadenia neodkladného opatrenia, a to, či je potrebná neodkladná úprava pomerov strán. V štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia je vyžadovaný primeraný stupeň osvedčenia dôvodnosti nároku a pokiaľ primeranosť tohto osvedčenia nie je daná, resp. je spochybnená do takej miery, že nemožno konštatovať splnenie jednej z kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku navrhovateľov, tak zákonite potom tento stav vyústi do nemožnosti vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. S ohľadom na potrebu kumulatívneho naplnenia obidvoch zákonom stanovených podmienok pre možnosť vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak za konštatovaného nesplnenia jednej z týchto kumulatívne vyžadovaných podmienok bolo potrebné krajským súdom vo vyvolanom odvolacom konaní napadnuté uznesenie okresného súdu v zmysle ust. zmeniť a návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia v celosti zamietnuť. Odvolací súd pritom považuje za potrebné zvýrazniť, že jeho závery sú konštatované výlučne pre toto štádium konania a výhradne pre účely rozhodovania o návrhu navrhovateľov na nariadenie nimi požadovaného neodkladného opatrenia.

27. Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na SR, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia upravuje ust. a nasl. , a preto v súlade s uvedeným SR bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie neodkladného opatrenia.

28. S ohľadom na skutočnosť, že toto uznesenie má povahu konečného rozhodnutia, rozhodol odvolací súd tiež o trovách celého konania. Podľa a ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie; ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Vzhľadom k zmene napadnutého rozhodnutia okresného súdu krajský súd rozhodol tak o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania ako aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, čomu zodpovedá výrok o trovách súdneho konania, keď žalovaný má voči navrhovateľom, ktorí so svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neboli úspešní, nárok na plnú náhradu trov súdneho konania, a to spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania bude rozhodovať okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.