Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/164/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľky: F.. P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A., D. č. XXX, zast. GRMAN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Landererova 1, Bratislava, IČO: 36 861 553 proti odporcovi: Mesto Nováky, Námestie SNP 349/10, Nováky, IČO 318 361, zast. JUDr. Ľubicou Lukáčovou, advokátkou so sídlom AK Prievidza, Hodžu 10/3 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 4.188,17 eur brutto do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 3.5.2011 tak, že určil výpoveď z pracovného pomeru danú navrhovateľke zo dňa 29.6.2009 za neplatnú. V tejto časti je rozhodnutie právoplatné dňom 27.3.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. -172 zo dňa 21.3.2012. Súd v časti nároku o náhradu mzdy rozhodol rozsudkom dňa 11.7.2012 tak, že zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 14.503,17 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie je v časti zaplatenia sumy 10.315,- eur právoplatné dňom 31.7.2012. Rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. -213 zo dňa 24.10.2013 v prevyšujúcej časti nároku na náhradu mzdy bol rozsudok zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom konania je náhrada mzdy od 1.11.2011 do právoplatného skončenia pracovného pomeru, t.j. do 27.3.2012, ktorá pozostáva z priemerných mesačných zárobkov a to za mesiac november 2011 až február 2012 4x á 859,50 eur a za 19 pracovných dní od 1.3.2012 do 27.3.2012 vypočítaných z priemerného mesačného zárobku 859,50 eur na jeden deň vo výške 21,73 eur x 19 odpracovaných dní je vo výške 751,17 eur v celkovej výške 4.188,17 eur brutto.

Navrhovateľka nesúhlasí so znížením náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov z dôvodu poberania starobného dôchodku, lebo táto skutočnosť nie je dôvodom na zníženie prípadne nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov. Starobný dôchodok je podľa navrhovateľky dávkou v rámci systému dôchodkového poistenia. Nárok na túto dávku vzniká splnením zákonom stanovených podmienok. Mzda je odmenou za vykonanú prácu. Výška mzdy je výsledkom dohody a medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Starobný dôchodok a mzda majú úplne odlišný významový a právny základ. Právna úprava nevylučuje súčasné poberanie starobného dôchodku a mzdy. Ak skutočnosť, že je poberateľka starobného dôchodku, má byť dôvodom na zníženie prípadne nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, tak potom to navrhovateľka považuje za jej diskrimináciu. Takáto

diskriminácia je nezákonná, neprípustná a je v rozpore so základnými zásadami a to osobitne s Článkom I. nepozná žiadne statusové rozdiely medzi zamestnancom a zamestnancom - dôchodcom pri nárokoch z neplatného skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľka má za to, že súd môže pristúpiť k zníženiu prípadne nepriznaniu náhrady mzdy za čas presahujúcich 12 mesiacov vtedy, ak na základe zhodnotenia všetkých okolností prípadu možno vyvodiť, že zamestnanec sa zapojil alebo sa mohol zapojiť, a bez vážnych dôvodov sa nezapojil do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než aké by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby zamestnávateľ splnil svoju povinnosť prideľovať mu prácu. Navrhovateľka sa po neplatnom skončení pracovného pomeru nezapojila a ani sa nemohla zapojiť do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných, alebo dokonca výhodnejších, než aké by mala pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy uzavretej s odporom. Navrhovateľka si po skončení práceneschopnosti /30.10.2010/ hľadala nové zamestnanie tak vo svojom odbore ako aj v príbuzných odboroch a činnostiach, v ktorých by mohla využiť a uplatniť svoje kvalifikačné predpoklady. Hľadala si prácu na základných školách a na stredných školách v Meste Nováky ako aj okolitých mestách. Nebolo však voľné pracovné miesto, ktoré by zodpovedalo kvalifikačných predpokladom navrhovateľky.

Podmienky zamestnanosti v školstve v Meste Nováky a v okolitých obciach /mestách/ boli a sú negatívne determinované dlhodobým poklesom počtu žiakov, modelom štátneho financovania pracovných miest v závislosti od počtu žiakov. Výška starobného dôchodku 515,77 eur bola v čase neplatného skončenia pracovného pomeru oveľa nižšia ako výška mzdy 852,50 eur a preto podľa navrhovateľky nemožno hovoriť o žiadnej rovnocennosti resp. výhodnosti podmienok, ktoré jej mali vyplývať z poberania starobného dôchodku po neplatnom skončení pracovného pomeru. Navrhovateľka má za to, že nie sú dôvody na zníženie náhrady mzdy resp. na jej nepriznanie za čas presahujúci 12 mesiacov podľa a preto žiada priznať náhradu mzdy vo výške 4.188, 17 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca navrhuje, aby súd návrh navrhovateľky v napadnutej časti zamietol z dôvodu, že navrhovateľka je poberateľka starobného dôchodku od 14.2.2008 vo výške 515,77 eur, teda v čase keď jej odporca neumožnil pracovať, mala zabezpečený pravidelný príjem. Navrhovateľka k otázke hľadania si práce nebola na pojednávaní vypočutá. Odporca hospodári len s obmedzeným obecným rozpočtom, z ktorého sú hradené nielen všetky výdavky úradu ale aj chod celého mesta. Navrhovateľka je zamestnaná na pracovnom mieste, kde plní úlohy obce pri prenesenom výkone štátnej správy v školstva. Finančné prostriedky s tým spojené poskytuje štát, tieto sú účelovo viazané a je možné ich použiť len v aktuálnom kalendárnom roku, preto je priznanie náhrady mzdy za akékoľvek obdobie presahujúce 12 mesiacov pre odporcu vážnym zásahom do jeho finančného hospodárenia. V prípade, že by sa súd nestotožnil s návrhom odporcu a nezamietol sumu presahujúcu 12 mesiacov v celom rozsahu žiada, aby súd náhradu mzdy za toto obdobie znížil najmenej o sumu dôchodku, ktorý navrhovateľka v tomto období poberala.

Súd v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne vykonal doplnené dokazovanie. výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: F.. Š.S. L., P.. U. W., F.. B. H., doklad o dôchodku čl. 223, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 3.5.2011 tak, že určil výpoveď z pracovného pomeru danú navrhovateľke zo dňa 29.6.2009 za neplatnú. V tejto časti je rozhodnutie právoplatné dňom 27.3.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. -172 zo dňa 21.3.2012, preto patrí navrhovateľke nárok na náhradu mzdy. Súd v časti nároku o náhradu mzdy rozhodol rozsudkom dňa 11.7.2012 tak, že zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 14.503,17 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie je v časti zaplatenia sumy 10.315,- eur právoplatné dňom 31.7.2012.

Rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. -213 zo dňa 24.10.2013 v prevyšujúcej časti nároku na náhradu mzdy bol rozsudok zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd z výsluchu svedka F.. Š. L., riaditeľa SOŠ OŠ, A. O. v F. zistil, že navrhovateľka sa telefonicky, písomne aj osobne zaujímala u neho zamestnať v období 5,6,7 rokov dozadu. Navrhovateľka mala záujem o pozíciu učiteľky TV. Svedok osvedčil skutočnosť, že na škole sa vyučuje aj branná výchova a pedagogika. Navrhovateľka sa u neho nezamestnala z dôvodu, že nemali voľné miesto.

Súd z výsluchu svedka P.. U. W., riaditeľa SOŠ D. X, M. zistil, že sa navrhovateľka v roku 2010 zaujímala u neho o prácu z dôvodu, že k 1.9.2010 otvárali odbor mechanik počítačových sietí so zameraním na športovú prípravu, špecializácia futbal, basketbal, o ktorú prácu mala navrhovateľka záujem, avšak miesto bolo obsadené a bolo jej doporučené, že nech sa o prácu zaujíma o rok neskôr po prijímacom konaní, avšak z dôvodu nízkeho záujmu bola otvorená len polovica triedy a vyučovanie bolo zabezpečené vlastným učiteľom. Navrhovateľka by spĺňala požadovanú kvalifikáciu. Svedok potvrdil skutočnosť, že zamestnáva dôchodcov. Novoprijatých dôchodcov nemajú, lebo už škola 4-5 rokov neprijíma žiadnych zamestnancov, okrem učiteľov AJ.

Súd z výsluchu svedkyne F.. B. H., riaditeľky ZŠ a MŠ v W. zistil, že si u nej pred 2 rokmi hľadala prácu avšak z dôvodu, že sa dlhodobo poznajú tak len ústne. Práca navrhovateľke poskytnutá nebola z dôvodu, že nebolo voľné miesto.

Podľa ustanovenia ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s ním neplatne s končil pracovný pomer okamžite, alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, výnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje dvanásť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci dvanásť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

Ustanovenie odseku 2 umožňuje znížiť, prípadne vôbec nepriznať zamestnancovi náhradu mzdy, ak celkový čas, za ktorý by sa mu mala poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov.

Pri rozhodovaní o znížení, prípadne nepriznaní náhrady mzdy súd je povinný prihliadať najmä k tomu, či zamestnanec bol medzitým zamestnaný, akú prácu tam vykonával alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil, prípadne či tak neurobil z vážnych dôvodov. Podmienkou zníženia, resp. nepriznania náhrady mzdy, je uplatnenie nároku zamestnávateľom na zníženie, prípadne nepriznanie náhrady mzdy, pričom pri rozhodovaní súd nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ zníženie požaduje.

Nárok na náhradu mzdy možno priznať od doby, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a prideľoval mu prácu podľa pracovnej zmluvy. Náhrada mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru patrí zamestnancovi až do doby, keď jej zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak medzi nimi dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Ak k tomu nedôjde a zamestnanec sa domohol určenia neplatného rozviazania pracovného pomeru, patrí zamestnancovi náhrada až do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým vyslovil neplatnosť rozviazania pracovného pomeru. Náhrada mzdy môže byť zamestnancovi priznaná, len pokiaľ je splatná v dobe vydania súdneho rozhodnutia, nemôže byť zásadne priznaná ako opakujúca sa dávka aj do budúcna.

Náhrada mzdy nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarábať v dôsledku toho, že mu zamestnávateľ znemožnil konať prácu, ku ktorej sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ku ktorej bol tiež schopný a ochotný, ale má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne pristúpil k zrušeniu pracovného pomeru výpoveďou. Poskytnutie náhrady mzdy je teda dôsledkom nesplnenia povinnosti zo strany zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi trvajúcemu na tom, aby ho zamestnával naďalej, prácu podľa pracovnej zmluvy. Zákon týmto spôsobom sleduje, aby zamestnancovi bola reparovaná ujma, ktorú utrpel následkom protiprávneho postupu zamestnávateľa.

Nároky zamestnanca z neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom upravuje . Nárok zamestnanca na náhradu mzdy je daný, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď. V danom prípade skončenie pracovného pomeru je neplatné. Potom z neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyplývajú dva možné druhy nárokov zamestnanca, a to v závislosti na prejave

jeho vôle prejavenej vo vzťahu k ďalšej existencii pracovného pomeru. V danom prípade navrhovateľka prejavila vôľu zotrvať na ďalšom zamestnávaní, čo vyplýva z listu zo dňa 11.6.2010 /čl. 11/, keď vyslovila, že trvá na tom, aby ju odporca naďalej zamestnával. Ak navrhovateľka trvala na ďalšom zamestnávaní, má nárok na náhradu mzdy odo dňa, keď oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Navrhovateľka bola práceneschopná od 20.7.2009 do 30.10.2010. Súd vo veci právoplatne priznal náhradu mzdy zúčtovanej navrhovateľke v rozhodujúcom období / / za 12 mesiacov / to počnúc dňom 31.10. 2010 do 31. 10. 2011/ vo výške 10.315,- eur. Súd mal preukázanú výšku starobného dôchodku navrhovateľky v rokoch 2011 vo výške 615,60 eur a v roku 2012 vo výške 636 eur / čl. 223/. Predmetom konania je náhrada mzdy od 1.11.2011 do právoplatného skončenia pracovného pomeru t.j. do 27.3.2012, ktorá pozostáva z priemerných mesačných zárobkov, a to za mesiac november 2011 až február 2012 4 x á 859,50 eur a za 19 pracovných dní od 1.3.2012 do 27.3.2012 vypočítaných z priemerného mesačného zárobku 859,50 eur na jeden deň vo výške 21,73 eur x 19 odpracovaných dní je vo výške 751,17 eur, v celkovej výške 4.188,17 eur brutto. Súd uvedenú náhradu mzdy priznal v celom rozsahu.

Súd k žiadosti zamestnávateľa /navrhovateľa/ jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci dvanásť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať v zmysle uvádza, že k takejto moderácii nepristúpil z nasledovných dôvodov: Navrhovateľka po dobu, za ktorú jej súd priznáva náhradu mzdy nebola nikde zamestnaná, poberala starobný dôchodok a okrem dôchodku iný príjem nemala. Starobný dôchodok však poberala už aj počas trvania pracovného pomeru u odporcu, najskôr ako predčasný starobný dôchodok od 14.2. 2008 a starobný dôchodok od 13.5.2008. Popri starobnom dôchodku bola u odporcu zamestnaná a poberala mzdu. Po doplnení dokazovania navrhovateľka preukázala, že si za dobu od skončenia pracovného pomeru odporcom aj ako dôchodkyňa zamestnanie hľadala, čo vyplýva z výsluchu svedkov P.. U. W. a F.. B. H., avšak žiadna práca jej ponúknutá nebola z dôvodu nedostatku pracovných miest, s poukazom na pokles počtu žiakov. Záujem o prácu teda prejavila a z objektívnych dôvodov sa zamestnať nemohla. Zároveň pri hľadaní práce spĺňala kvalifikačné predpoklady u dotazovaných škôl. Z výpovede svedka P.. U. W. mal súd preukázané, že zamestnáva v riadnom pracovnom pomere aj zamestnancov - dôchodcov, avšak je pravda, že ako nových zamestnancov a ani dôchodcov neprijíma za obdobie posledných 5 rokov, okrem vyučujúcich anglického jazyka. V tejto súvislosti súd udáva, že nemožno celkom bezvýhradne v prípade navrhovateľky trvať na tom, aby si „za každú cenu“ v jej situácii zamestnanie našla, pretože bola v dôchodkovom veku a je prirodzené, že nájsť si prácu v tejto situácii je omnoho zložitejšie ako u zamestnanca v produktívnom veku. Iná by bola situácia, pokiaľ by bola navrhovateľka žiadala na základe podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku po tom, čo odporca s ňou neplatne skončil pracovný pomer, kedy by starobný dôchodok mohol nahrádzať dovtedy dosahovaný zárobok. Navrhovateľka však bola starobnou dôchodkyňou už počas trvania pracovného pomeru a strata na jej zárobku v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru nemôže byť vyvažovaná len starobným dôchodkom, a to aj v dobe po uplynutí zákonnej lehoty 12 mesiacov podľa / viď Stanovisko NS zo dňa 9. 6. 2004, Cpjn 4/2004 (R 85/2004/II): Nárok na náhradu mzdy podľa ustanovenia 1965 neprislúcha zamestnancovi, ktorému bol po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru dohodnutého na dobu neurčitú alebo na dobu určitú dlhšiu jedného roka na jeho žiadosť priznaný starobný dôchodok/.

Záverom súd prisvedčuje správnosti názoru právneho zástupcu navrhovateľky, že k zníženiu, prípadne nepriznaniu náhrady mzdy podľa ustanovenia môže súd pristúpiť len vtedy, ak po zhodnotení všetkých okolností prípadu možno vyvodiť, že zamestnanec sa zapojil (mohol zapojiť) do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, ak by zamestnávateľ splnil svoju povinnosť prideľovať mu túto prácu. Takáto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola, navrhovateľka nemala možnosť zapojiť sa do práce, túto si hľadala, nebolo preukázané, že by bezdôvodne ponúkanú a rovnocennú prácu odmietla.

Je potrebné prihliadnuť i na to, že navrhovateľka po dobu, za ktorú jej súd priznáva náhradu, okrem starobného dôchodku iný príjem nemala, bola v situácii keď viedla súdny spor a jej pracovnoprávne postavenie bolo neisté. Doba, za ktorú súd priznáva plnú náhradu mzdy po 12-mesačnej lehote len krátko presahuje túto lehotu /4 mesiace a 19 pracovných dní/.

Len uvedený výklad zodpovedá základnej zásade uvedenej v čl. 2, podľa ktorej okrem iného výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

O náhrade trov konania účastníkov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cez tunajší súd na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.

Podľa § 205 ods. 1,2,3 O.s.p v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.