Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-959-2014.pdf
PDF · 100 KB
Case nature
Subarea
7Co/959/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Rád svätého Benedikta so sídlom Palatínova č. 10 - 12, Komárno, IČO: 00 585 688, zastúpeného JUDr. László Lengyelom, advokátom so sídlom Ružová dolina č. 6, Bratislava, proti žalovanému: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, Jána Hollého 10, Trnava, IČO: 00 419 702, zastúpeného JUDr. Mariánom Janotom, advokátom so sídlom Čajakova 28, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 14C/626/2014-86 zo dňa 9. októbra 2014, o nariadení predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením s odkazom na ustanovenie § 102 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. e), f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal vstúpiť na pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území M., v obci M., v okrese V., evidované na Okresnom úrade V. katastrálny odbor v registri "C" na liste vlastníctva (LV) č. XXX: ako parcely č. 99/2, č. 102/3, č. 104/1, č. 104/2, parcela č. 105/2, č. 231, č. 233/1, č. 233/2, č. 238, č. 240, č. 241, č. 244, č. 245, č. 263, č. 265, č. 269, č. 270, č. 271/1, č. 271/2, č. 272, č. 273/1, č. 273/2, č. 274, č. 275/1, č. 275/2, č. 276/1, č. 276/2, č. 276/4, č. 276/7, č. 276/8, č. 277/1, č. 277/2, č. 277/3, č. 278/1, č. 278/2, č. 286, č. 293, č. 294, č. 295, č. 296, č. 297, č. 298, 299/2, č. 302, č. 303, č. 306/2, č. 307, č. 309, č. 310, č. 315, č. 316/1, č. 331/5, č. 399/56, č. 628/4, č. 632/2, č. 675/2, č. 699/1, č. 699/3, č. 791/1, č. 792, č. 811, č. 813, č. 814, č. 816, č. 820, ďalej nachádzajúce sa v katastrálnom území V. W., obci V. W., v okrese V., evidované na Okresnom úrade V. katastrálny odbor v registri "E" na liste vlastníctva č. XXX ako parcely č. o parcela č. 1647/1, č. 1647/2, č. 1648, č. 1649, č. 1650, č. 1651, č. 1652, č. 1653/1, č. 1653/2, č. 1654/1, č. 1654/2, č. 1655, č. 1656/1, č. 1656/2, č. 1657, č. 1658, č. 1659/1, č. 1659/2, č. 1661, č. 1662, č. 711, č. 712, č. 715, č. 753, č. 1660/1, č. 1660/2, č. 1660/3, č. XX, ďalej v katastrálnom území V. W., obci V. W., v okrese V., evidované na Okresnom úrade V. katastrálny odbor v registri "C" na liste vlastníctva č. XXX ako parcely č. ako parcela č. 312/1, č. 312/18, č. 320/5, č. 320/6, č. 711/1, č. 715/1, č. 715/5, č. 716/4, č. 716/5, č. 723, č. 728, č. 729/8, č. 729/9, č. 729/12, č. 730, č. 731/1, č. 731/2, č. 731/3, č. 732, č. 733/1, č. 733/2, č. 734/1, č. 734/2, č. 734/3, č. 734/4, č. 734/5, č. 734/6, č. 738/1, č. 738/2, č. 738/3, č. 739, č. 740, č. 741/1, č. 741/3, č. 741/5, č. 741/6, č. 741/8, č. 741/10, č. 742, č. 743, č. 744, č. 745, č. 747, č. 749/1, č. 749/2, č. 749/3, č. 749/7,. 749/8, č. 749/9, č. 749/10, č. 749/11, č.749/12, č. 749/13, č. 750/1, č. 750/2, č. 750/4, č. 750/7, č. 750/8, č. 751/1, č. 751/2, č. 1676/ l č. 1678/1, č. 1679, č. 1690/2, č. 1691/1, č. 1691/2, č. 1691/4, č. 1691/5, č. 1691/6 č. 1692, č. 1693/1, č. 1693/6 č. 1693/7, č. 1695/1, č. 1695/2, č. 1695/3, č. 1696, č. 1697, č. 1700/1, č. 1700/2, č. 1701, č. 1702/1, č. 1702/2, č. 1702/3, č. 1702/4, č. 1703/1, č. 1703/2, č. 1705/1, č. 1705/2, č. 1705/3, č. 1705/4, č. 1710, č. 1718/1, č. 1718/2, č. 1729/. Zároveň súd zakázal dať tretej osobe pokyn na vstup na tieto pozemky, vykonať na týchto pozemkoch akúkoľvek činnosť sám alebo prostredníctvom tretej osoby a brániť navrhovateľovi vo vstupe na tieto pozemky, nakladať s týmito pozemkami v rozsahu ich založenia,
zaťaženia vecným bremenom alebo iným vecným právom, vypožičania, vloženia do majetku právnickej osoby alebo prenajímania, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca doručil dňa 25.7.2014 návrh, ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným pozemkom z dôvodu, že došlo k zmene vlastníka na žalovaného, čo nebolo správne, lebo nebola uzavretá žiadna zmluva o prevode vlastníckeho práva, pričom účastníci konania sú samostatnými cirkevnými právnickými osobami. Podaním zo dňa 11.9.2014 žalobca žiadal nariadiť predbežné opatrenie, čo odôvodnil potrebou dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania. Účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava vzťahov účastníkov konania, resp. zaistenie výkonu súdneho rozhodnutia v rámci provizórnej úpravy pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Je potrebné zamedziť úkonom žalovaného, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k vytvoreniu takej situácie, že by sa úspešný žalobca po právoplatnom ukončení sporu musel domáhať ochrany svojho vlastníckeho alebo iného práva v ďalších súdnych sporoch. Tým by mohlo dôjsť k zmareniu účelu konania o určenie vlastníckeho práva navrhovateľa, prinajmenšom k podstatnému sťaženiu práva navrhovateľa na prístup k spravodlivosti. Na predmetných pozemkoch na svoje náklady dlhé roky užíval a vykonával na nich poľnohospodársku výrobu, teda i v poľnohospodárskom roku 2013/2014. Na základe zmluvného vzťahu na pozemkoch vykonával a vykonáva pre žalobcu poľnohospodárske práce N. W., pričom vysporiadanie nárokov účastníkov tohto zmluvného vzťahu je viazané na ukončenie zberu plodín vypestovaných na predmetných pozemkoch. Nenariadením predbežného opatrenia by vznikol priestor pre právne úkony žalovaného ako aj činnosti, ktoré by mohli vytvoriť nezvratný stav, pretože žalovaný ako katastrálny vlastník má možnosť vykonávať svoje sporné vlastnícke právo k predmetným pozemkom bez obmedzenia, a teda by mohol bez obmedzenia držať a užívať predmetné pozemky, požívať ich plody a úžitky a nakladať s nimi. Žalobca by tak v prípade úspechu v konaní bol nútený domáhať sa svojich práv v ďalších súdnych konaniach. V danej veci jednoznačne vyplýva potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, t.j. potreba zachovania stavu veci existujúceho tu v čase uplatnenia nároku až do skončenia konania vo veci samej.
Súd prvého stupňa s odkazom na ustanovenie § 76 ods. 4 OSP v odôvodnení uznesenia skonštatoval stotožnenie sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a iné dôvody neuviedol. O trovách konania bude rozhodovať v zmysle § 145 OSP.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že žalobca aj žalovaný sú subjekty rímskokatolíckej cirkvi a sú viazaní pri všetkých svojich vzťahoch kanonickým právom. Žalovaný, teda RKC Trnavská arcidiecéza je zriaďovateľom žalobcu, na dôkaz čoho predložil výpis z evidencie Ministerstva kultúry SR zo dňa 24.04.2014. Diecézny biskup R. L. dňa 12.09.1990 zveril farnosť a majetky Domu Rádu svätého Benedikta v Komárne, a to konkrétne aj nehnuteľnosti v kat. úz. M., vedené na LV č. XXX, XXX, v kat. úz. V. W. na LV č. XXX a ďalšie, s tým, že stanovil podmienky uvedené v danom doklade. Rozhodnutím Svätej stolice N. 3981/11/RS zo dňa 01.10.2011 v súlade so štátnou zmluvou Slovenskej republiky a Vatikánu usporiadal vlastnícke vzťahy k majetkom rímskokatolíckej cirkvi na území Slovenskej republiky, kde sa presne určilo, že vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodného opátstva v Pannonhalme prechádza na Rímskokatolícku cirkev Trnavská arcidiecéza. Rozhodnutie Svätej stolice bolo doručené všetkým zúčastneným, teda aj žalobcovi začiatkom roka 2014 s tým, že sú povinní zabezpečiť prevody majetku na určeného vlastníka RKC Trnavská arcidiecéza, k čomu zo strany žalobcu nedošlo. Keďže zapísaný štatutárny orgán, Dpt. Mgr. J. J. E. O.S.B - provinciál, predstavený Rehoľného domu OSB v Komárne, nikdy nevykonával túto činnosť, nedošlo ani k dohode v zmysle Kánonu 520 medzi Domom Rádu sv. Benedikta v Komárne a RKC Trnavská arcidiecéza. Žalobca si je vedomý všetkých týchto právnych skutočností a nezdôvodňuje, prečo došlo v rámci rímskokatolíckej cirkvi k zmene vlastníctva. Prevod vlastníctva bol uskutočnený v súlade s rozhodnutím Svätej stolice a v súlade s kanonickým právom. Preto žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a žalobu zamietnuť.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že on ako cirkevná právnická osoba nevznikol registráciou v príslušnom registri. Opátstvo Rehoľného rádu Svätého Benedikta so sídlom v Pannonhalme bol a je rádom pápežského práva a nepodliehal žiadnemu diecéznemu biskupovi. Z toho dôvodu toto opátstvo nikdy nepatrilo ani k Ostrihomskej arcidiecéze a ani k inej diecéze Maďarska alebo Československa. Dôkazy, ktoré žalovaný pripojil k odvolaniu, nepovažoval za právne významné. Uviedol, že žalovaný nie je jeho právnym nástupcom, preto zápis vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam bol vykonaný v katastri nehnuteľností bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
V priebehu odvolacieho konania žalovaný oznámil, že žalobca stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, lebo ako právnická osoba zanikol. V súlade s kanonickým právom a zákonom č. 308/1991 Zb. bola dňom 05.11.2014 ukončená činnosť Rádu svätého Benedikta so sídlom v Komárne a následne dňa 24.11.2014 bol Ministerstvom kultúry SR (ďalej aj „MK SR“) pod č. MK-2975/2014-260/19908 Rád svätého Benedikta vyradený z evidencie právnických osôb, na dôkaz čoho predložil potvrdenie o vyradení z evidencie, podľa ktorého MK SR v zmysle zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov a Opatrenia MK SR k evidencii právnických osôb, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví alebo náboženských spoločností evidovalo od 28. apríla 1994 ako subjekt odvodzujúci svoju právnu subjektivitu od Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike; činnosť Rádu svätého Benedikta so sídlom v Komárne bola ukončená dekrétom Y.. R. I. č. 8037/14 zo dňa 15. novembra 2014. Napadnuté uznesenie o predbežnom opatrení navrhol zrušiť a konanie zastaviť.
Na základe výzvy odvolacieho súdu zástupca žalobcu k návrhu na zastavenie konania oznámil, že so zastavením konania nesúhlasí. Vznik rádu odvodzoval od Opátstva rehoľného rádu Svätého Benedikta so sídlom v Pannohalme (Maďarská republika), ktoré vzniklo v r. 1514. Opát tohto opátstva z dôvodu úprav štátnych hraníc po prvej svetovej vojne založil rehoľný dom v Komárne, t.j. žalobcu, ako samostatnú cirkevnú právnickú osobu. Generálny prokurátor Českej a Slovenskej federatívnej republiky v liste zo dňa 11.06.1990 z. GP 261/90 oznámil, že rehoľné rády neboli nikdy právne zrušené, a preto im nič nebráni v obnovení činnosti. Poukázal na ustanovenia zákona č. 298/1990 Zb. a dodal, že žalobca ako rehoľný dom bol zaregistrovaný pod názvom Rád svätého Benedikta so sídlom v Komárne - Slovenská republika. Okrem opisu histórie vzniku a trvania právnickej osoby žalobcu v spojení s opisom majetkových vzťahov zástupca uviedol, že žalobca ako rehoľný dom benediktínov je jeden z inštitútov zasväteného života a je členom Kongregácie maďarských benediktínov. Poukázal na znenia Kán. § 1 CIC 1983 a Kán. 120 § 1. CIC 1983; rád ako rehoľný dom je cirkevnou právnickou osobou, pričom cirkevná právnická osoba zaniká, ak ju kompetentná vrchnosť zákonne zruší. Podľa Kán. 584 CIC 1983 zrušenie inštitútu zasväteného života prislúcha iba Apoštolskej stolici, ktorej je tiež rezervované rozhodovanie o jeho časných majetkoch. Návrh na výmaz z evidencie ministerstvu podala Rímskokatolícka cirkev Trnavská diecéza a oprela ho o dekrét Y.. R. I., ktorý však má postavenie diecézneho ordinára a nie postavenie Apoštolskej stolice. Preto nebol kompetentný rozhodnúť o uzatváraní a ukončení činnosti žalobcu a ani podať návrh na výmaz z evidencie cirkevných osôb. MK SR teda rozhodlo o vyradení žalobcu z evidencie na základe rozhodnutia a návrhu nekompetentnej osoby. Poukázal tiež na stanovenia § 20a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a Zakladaciu zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá bola zverejnená pod č. 326/2001 Z. z. Napriek vyradeniu žalobcu z evidencie cirkevných osôb Ministerstvom kultúry SR žalobca nezanikol a naďalej má právnu subjektivitu. Žalobca síce odvodzuje svoju právnu subjektivitu od Rímskokatolíckej cirkvi, ale žalovaný nie je totožný s Rímskokatolíckou cirkvou. Záver je teda taký, že žalobca môže zaniknúť len na základe rozhodnutia Apoštolskej stolice a jeho majetok by mohol prejsť na žalovaného výlučne na základe rozhodnutia Apoštolskej stolice. Preto žalobca podá na súde žalobu na preskúmanie zákonnosti postupu MK SR pri vyradení žalobcu z evidencie cirkevných právnických osôb a o zrušenie jeho potvrdenia o vyradení z evidencie žalobcu. Vzhľadom na to navrhol prerušiť konanie 7Co/959/2014 až do právoplatného skončenia konania o žalobe žalobcu.
Žalovaný následne reagoval podaním zo dňa 08.01.2015 a opísal históriu súvisiacu so vznikom žalobcu ako aj Trnavskej arcidiecézy. Uviedol, že apoštolskou konštitúciou Praescriptionum Sacrosancti Consilii z 30. 12. 1977 boli vymedzené hranice Trnavskej arcidiecézy, na Slovensku bola zrušená jurisdikcia Teritoriálneho opátstva sv. Martina z vrchu Panónia, majúceho sídlo v Maďarsku, a všetky územia tohto opátstva, veriaci a majetkové práva opátstva na slovenskom štátnom území boli včlenené, resp. pripojené k Trnavskej arcidiecéze. Po dni 30.12. 1977 neboli vydané žiadne ustanovujúce dokumenty Svätej stolice, ktoré by niečo na tom zmenili. Na základe toho je Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza jediným vlastníkom a právnym nástupcom do všetkých práv Teritoriálneho opátstva sv. Martina, ktoré toto opátstvo uplatňovalo samo vo svojom mene alebo prostredníctvom svojej odnože Rádu sv. Benedikta v Komárne. Je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že opát benediktínskeho kláštora v Pannonhalme po vojne previedol všetky hnuteľnosti i nehnuteľnosti kláštora v Pannonhalme, nachádzajúcich sa na území Československa na žalobcu. Opát tak mal urobiť z dôvodu úprav štátnych hraníc po mierovej zmluve v Trianone zo dňa 04.06.1920, čo znamená, že opát datuje prevody po tomto dátume. Avšak dňa 11. 08.1919 vydal minister Dr. Vavro Šrobár Nariadenie č. 132/1919, ktorým
dal pod sekvestráciu (nútenú správu) pannonhalmské opátske majetky. Pannonhalmské majetky neboli nikdy prevedené na dom v Komárne, lebo boli štátom zabrané a ním spravované; údajné majetkové prevody opisované žalobcom neboli nikdy v pozemkovej knihe vykonané. Zástupca žalobcu neuviedol podľa žalovaného pravdu a potvrdzuje to fakt, že opát zažaloval Československo pred Zmiešaným arbitrážnym tribunálom v Haagu, no Svätá stolica donútila všetkých cirkevných hodnostárov, aby žalobu v Haagu stiahli. Udialo sa tak na žiadosť československej vlády s tým, že majetok mal byť určený pre slovenskú cirkev, inak, ak by pokračovali konania v Haagu, vláda by majetok rozparcelovala. Teda buď majetok mal prejsť na slovenskú cirkev, lebo ak by zostal v nárokoch maďarskej cirkvi na súdoch v Haagu, bol by podliehal pozemkovej reforme a bol by rozpredaný. Vatikán vidiac situáciu rozhodol, že majetok bude patriť slovenskej cirkvi. Opát Panonnhalmského opátstva nemohol s majetkom voľne nakladať a ani ho prevádzať. Tvrdeniu žalobcu odporuje skutočnosť, že opát viedol spor o majetok v Haagu; ak by boli patrili majetky rehoľnému domu v Komárne, spor by neviedol. Ani po roku 1945 nebol majetok rádu v rukách opáta a ani nikoho z ich rehole. Dom v Komárne nespĺňal podmienky čl. III Modus Vivendi a plne podlieha podmienkam arcibiskupstva a patrí pod jurisdikciu Trnavskej arcidiecézy. Záverečným dokumentom o vysporiadaní majetku zrušeného Rádu svätého Benedikta so sídlom v Komárne - Slovenská republika z 05.11.2014 e. č. 8864/2014 sa jeho právnym nástupcom stal žalovaný a na neho prešiel všetok majetok. Žalovaný trval na zastavení konania, lebo účastník konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 107 ods. 1 OSP, pričom právnym nástupcom žalobcu sa podľa § 107 ods. 4 OSP stal žalovaný.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V súlade s týmto zákonným ustanovením odvolací súd skúmal, či sú aj v priebehu odvolacieho konania dané všetky podmienky konania, a pri rozhodovaní vychádzal z nižšie uvedených zákonných ustanovení.
Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konanie má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1, 2 OZ: (1) Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. (2) Právnickými osobami sú a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Podľa § 19a ods. 1, 2 OZ: (1) Spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom. (2) Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 20a ods. 1, 2, 3 Obč. zákonníka: (1) Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak. (3) Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 107 ods. 1, 4 OSP (1) Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť, alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať. (4) Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 217 ods. 1 druhej vety OSP o odvolaní proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení v ostatných veciach (než uvedených v prvej vete) rozhodne bezodkladne najneskôr do 30 dní.
Podľa § 221 ods. 2 OSP ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 OSP tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavil. Vychádzal pritom zo stanovísk oboch účastníkov, ktoré v
súvislosti s oznámeným zánikom žalobcu boli sporné, po preskúmaní celého obsahu spisu, vrátane listín predložených účastníkmi na dôkaz.
Odvolací súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o odvolaní v zákonom ustanovenej tridsaťdňovej lehote, pričom v rámci tejto krátkej lehoty bolo možné zistiť len aktuálne stanoviská oboch strán a na základe doložených dôkazov ustáliť záver, či žalobca ako subjekt práv a povinností existuje, či neexistuje. Pri rozhodovaní sa oprel o ustanovenia zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), v zmysle ktorého štát uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované. Rímskokatolícka cirkev na Slovensku je cirkvou, ktorá na území Slovenskej republiky pôsobí v súlade s týmto zákonom. Cirkvi a náboženské spoločnosti registruje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (§ 10 ods. 1 zákona). Cirkvi a náboženské spoločnosti podľa tohto zákona sú právnické osoby; môžu sa vzájomne združovať, utvárať komunity, rehole, spoločnosti a obdobné spoločenstvá (§ 4 ods. 3, 4 zákona). Registrujúci orgán vedie evidenciu všetkých právnických osôb podľa tohto zákona, včítane tých, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví a náboženských spoločností, pokiaľ nepodliehajú inej evidencii alebo registrácii, a upraví jej podmienky (§ 19 ods. 1 zákona).
V priebehu odvolacieho konania žalovaný predložil listinu vydanú Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky č. MK-1667/2014-260/7519 zo dňa (v spise na l. č. 108), ktorým ministerstvo žalobcovi zaslalo výpis z evidencie a v ňom potvrdilo, že vedie v evidencii právnických osôb v zmysle zákona Rád svätého Benedikta so sídlom v Komárne - Slovenská republika, Palatínova ulica č. 10-12, P.O. Box 100, 945 05 Komárno 5, s uvedením dvoch štatutárnych orgánov. Pri zriaďovateľovi je uvedené: Arcibiskupský úrad v Trnave č. 3584/1990 dňa 12.09.1990, Congregatio Pro Institutis Vitae Consecratae Et Societatibus Apostolicae, Prot.n. 1742/90, Roma 12.11.1990, Archiabbas S.Martini de Sacro Monte Pannoniae, Prot.n. 6371/1990 Pannonhalma 24.12.1990. Deň a miesto zápisu bol 28.04.1994. Pri právnej subjektivite MK SR uviedlo, že ide o samostatný právny subjekt s odvodenou právnou subjektivitou od Rímskokatolíckej cirkvi v SR. Ďalšou listinou, z obsahu ktorej odvolací súd vychádzal, je oznámenie MK SR č. MK-2975/2014-260/19908 zo dňa 24.11.2014 (v spise na l. č. 160), ktorým MK SR potvrdilo, že dňa 24.11. 2014 vyradilo z evidencie právnických osôb Rád svätého Benedikta so sídlom v Komárne - Slovenská republika, Palatínova č. 10-12, 945 05 Komárno, IČO:00585688, s odkazom na zákon č. 308/1991 Zb., pričom ministerstvo evidovalo od 28.04.1994 ako subjekt odvodzujúci svoju právnu subjektivitu od Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike; činnosť Rádu svätého Benedikta so sídlom v Komárne bola ukončená dekrétom Mons. R. I. č. 8037/14 zo dňa 05.11.2014, ktorý bol tiež do súdneho spisu doložený.
Zo stanoviska žalobcu je zrejmé, že skutočnosť o vyradení z evidencie právnických osôb Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky si uvedomuje, aj keď z dôvodov opísaných vyššie nesúhlasí s jeho zrušením. Zároveň v stanovisku uviedol, že sa bude žalobou na súde domáhať preskúmania zákonnosti postupu MK SR a bude žiadať zrušenie potvrdenia o vyradení z evidencie.
Pre odvolací súd bolo podstatné zistenie, že žalobca ako právnická osoba, t.j. ako subjekt práv a povinností, bol zapísaný v osobitnom registri v rámci evidencie právnických osôb, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví alebo náboženských spoločností, na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky. Dňom 24.11.2014 došlo k jeho výmazu, a tak žalobca ako právnická osoba v zmysle § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikol, pričom jeho majetok podľa doložených listín prešiel na žalovaného (§ 20a ods. 3 Občianskeho zákonníka). Zákonné podmienky pre prijatie záveru o tom, že žalobca ako účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa odvolacie konanie právoplatne skončilo, boli splnené. Keďže právnická osoba po začatí odvolacieho konania zanikla, odvolací súd nemohol v konaní pokračovať, a to ani s právnym nástupcom, pretože týmto je v podstate žalovaný a v dôsledku toho došlo k situácii, že žalovaný - Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza so sídlom v Trnave
- splynul so žalobcom. Takáto situácia pre neodstrániteľnú podmienku konania je riešiteľná výlučne zastavením konania.
S ohľadom na uvedené odvolací súd s odkazom na ustanovenia § 107 ods. 4 a § 104 ods. 1 prvej vety OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavil. Návrh žalobcu, t. j. v čase rozhodovania odvolacieho súdu neexistujúceho účastníka
- na prerušenie konania z dôvodu majúcej sa podať žaloby o preskúmanie zákonnosti postupu registrujúceho orgánu, Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, odvolací súd neakceptoval vzhľadom
na jednoznačnú dikciu procesného predpisu. Zastavenie konania sa v tomto štádiu procesu týka len časti konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom zastavenie konania o návrhu vo veci samej bude následne v právomoci súdu prvého stupňa.
Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.