Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Csp/54/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzana Albert, v právnej veci žalobcu: Y., proti žalovanému: X. zapísanému v Zozname správcov pod značkou správcu: XXXX, ako správcovi úpadcu: Silverside, a. s. v konkurze, IČO: 50 052 560, Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, o určenie neplatnosti právnych úkonov, alternatívne určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Malacky č.k. -19 zo dňa 13.09.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -165 zo dňa 31.12.2021.

III. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2021 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, ďalej že úver poskytnutý zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019 je bezúročný a bezpoplatkový, alternatívne že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je pre množstvo neprijateľných podmienok neplatná. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť: 1. zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.05.2019 zo zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a 2. oznámiť zamestnávateľovi žalobcu B., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

2. Žalobca na odôvodnenie žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že so žalovaným uzavrel spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019. Zmluvu považuje žalobca za bezúročnú a bez poplatkov a tiež za problematickú pre neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Súčasťou tejto typovej formulárovej zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný i napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 09.01.2021, pričom ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Text článku III. bod 4 Dohody je formulovaný takým spôsobom, že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľnou súčasťou textu, nie je individuálnym dojednaním. V Dohode nie je označený platiteľ mzdy. Zabezpečená pohľadávka je síce určená výškou celkovej čiastky na zaplatenie, avšak následne je dojednané aj ostatné príslušenstvo

vyplývajúce zo zmluvy alebo súvisiace zo zmluvou. Podľa názoru žalobcu tak žalovaný teoreticky môže vykonávať zrážky z jeho mzdy donekonečna, čomu nasvedčuje fakt, že vo výzve na vykonávanie zrážok adresovanej zamestnávateľovi nie je uvedená ani výška pohľadávky žalovaného. Mimosúdne zrážky zo mzdy umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom dlžníka je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý dostáva právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných podmienok či podmienok v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Žalobca odkázal v tejto súvislosti na viacero rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ako aj na smernicu Rady 93/13/EHS. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Hoci výška pohľadávky môže vyplývať zo zmluvy, spotrebiteľ nedokáže vyhodnotiť, či na takúto výšku pohľadávky nevplývajú aj dojednania v rozpore so zákonom, čo je práve dôvod, pre ktorý je žiaduci súdny prieskum zmlúv. Podľa názoru žalobcu je v zmysle rozsudku Simmenthal možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava v rozpore s právom EÚ, potom je dôvod konštatovať rozpor Dohody o zrážkach zo mzdy s medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily. Súd aplikuje právo EÚ prednostne. Žalobca v čase uzavretia Zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať rozpor Dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Žalobca poukázal v tejto súvislosti aj na infringement EK proti SR č. 2012/4165. Zamestnávateľ už zrážky zo mzdy vykonáva, a preto sa obava, že žalovaný vykoná zásah do majetku žalobcu bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Rozpor s právom EÚ žalobca osvedčuje pripomienkami Európskej komisie v prípade C-30/12 Marcinová c/a POHOTOVOSŤ, podľa ktorých je vnútroštátna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok. V záujme predídenia vzniku ujmy preto žalobca navrhol, aby súd dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy.

3. Žalobca ďalej uviedol, že podľa neho má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko deklarovaním jej neplatnosti žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských veciach. Navrhuje určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou podmienkou podľa a , keďže veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Tvrdí, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú náležitosť, a to jasne a zrozumiteľne vyčíslený rozsah záväzku dlžníka, neobsahuje tiež označenie platiteľa mzdy, a preto je pre neurčitosť absolútne neplatným právnym úkonom ( ). Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a bola podmienkou pre poskytnutie úveru. Žalobca ju podpisoval súčasne s podpisom Zmluvy o úvere, avšak samotným uzavretím Zmluvy o úvere ešte nemusel byť úver čerpaný, pretože žalobca vôbec nemusel pristúpiť k jeho čerpaniu. Veriteľ však už v Dohode o zrážkach prehlásil, že pohľadávku voči žalobcovi má. Samotný inštitút zrážok zo mzdy považuje žalobca za odporujúci právu Európskej únie a medzinárodnej zmluve. Jedná sa o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré dlžník nedokáže voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť aj napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom dlžníka je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva nepotrebuje súdne rozhodnutie. Veriteľovi je tak poskytnutý priestor na uplatnenie nárokov aj z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľ má pritom len minimálne možnosti obrany. Ani ak veriteľ upustí od vykonávania zrážok, nemá žalobca ako dlžník bez súdneho rozhodnutia istotu, že k takým zrážkam v budúcnosti opätovne nepristúpi. Žalobca poukázal ďalej na to, že žalovaný v listine doručenej jeho zamestnávateľovi žiada od neho vykonanie zrážky vyššej (konkrétne sumu 415,96 Eur), ako je v Dohode o zrážkach zo mzdy dohodnutá (188,04 Eur). Pripomenul, že rozsah skutočného záväzku dlžníka v okamihu predloženia dohody platiteľovi mzdy môže byť sporný, keďže veritelia často požadujú zaplatiť aj prostriedky, na ktoré s poukazom na možné vady zmluvy nemusia mať nárok. Využitím dohody o zrážkach zo mzdy je tak spotrebiteľ vystavený svojvôli veriteľa a stráca možnosť namietať legitímnosť svojho dlhu. Žalobca je preto toho názoru, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy spolu s úverovou zmluvou by malo byť klasifikované ako neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká by táto Dohoda mala byť vyhlásená za neplatnú. Žalobca v žalobe citoval tiež z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. , s poukazom na ktorý tvrdí, že veriteľ sa nesmie domáhať výkonu zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvorí s dlžníkom už pri uzatvorení úverovej zmluvy, keďže v tomto okamihu nie je jasný rozsah záväzku dlžníka v okamihu, kedy túto dohodu bude predkladať platiteľovi mzdy dlžníka. Ak by mala byť

dohoda akceptovateľná, mala by byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a prejavom ich slobodnej vôle. Žalovaný ako veriteľ Dohodu o zrážkach len zahrnul do prejavu vôle žalobcu, ktorým žiadal o úver. Na tom nič nemení skutočnosť, že Dohoda o zrážkach bola uzavretá na samostatnom tlačive. Dohoda o zrážkach je preto neprijateľnou podmienkou a ako taká je neplatná. Ďalej žalobca namieta, že v úverovej zmluve je nesprávne v neprospech spotrebiteľa uvedená výška RPMN, keď namiesto správneho údaju vo výške 20,95 % je v zmluve uvedených 20,60 %. Taktiež bola týmto prekročená maximálna výška odplaty 20,60 %, a to o 0,35 %. Vzhľadom na uvedené je treba považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov (, a ) a žalovaný by tak mal mať nárok len na vrátenie požičanej sumy. Žalobca taktiež poukázal na to, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, konkrétne v článkoch IX. bode 1 a IX. bode 4, ktoré sa týkajú nároku žalovaného na zmluvnú pokutu vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy popri úrokoch z omeškania v prípade omeškania so splácaním splátok úveru, a tiež pri omeškaní s úhradou zosplatnených záväzkov. Takáto zmluvná pokuta predstavuje spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania 43,34 % p.a. a žalobcovi bola nanútená. Je tiež vymedzená neurčitým spôsobom. Žalobca tiež poukázal na to, že medzi ním a žalovaným bola dohodnutá taká výška zmluvného úroku (19,34 %), ktorá takmer štvornásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných na trhu v relevantnom období (4,99 %). Taká výška úroku je podľa neho v rozpore s dobrými mravmi. Keďže úroková sadzba súčasne o 287,58 % prevyšuje ročnú mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami, mal by súd dohodu o výške úrokov považovať za absolútne neplatnú. Navrhuje preto vo veci samej určiť neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj Zmluvy o úvere č. 100755705, ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.05.2019, alternatívne určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č. 100757705 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.05.2019.

4. Uznesením Okresného súdu Malacky č.k. -19 zo dňa 13.09.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -165 zo dňa 31.12.2021 bola žalovanému do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.5.2019, uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019, a to nad rámec zrážok presahujúcich sumu 188,04 Eura mesačne, pričom zrážky zo mzdy bolo žalovanému umožnené realizovať iba na úhradu istiny úveru do výšky 6.500,00 Eur, poskytnutého na základe uvedenej úverovej zmluvy. Žalovanému bola tiež uložená povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu VR. aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy nad rámec zrážok po 188,04 Eur mesačne a tieto realizoval iba do momentu úhrady istiny úveru 6.500,00 Eur. Vo zvyšnej časti bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Predmetné uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 01.03.2022.

5. Na výzvu súdu doručil žalovaný vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že dňa 27.05.2019 uzatvoril so žalobcom ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Na základe Zmluvy bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške istiny 6.500,00 Eur, ktorý bol žalobca povinný vrátiť spolu so zmluvným úrokom vo výške 19,34 % ročne (ďalej len „Úver“). Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 27.05.2019 uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy, a to na základe ust. zákona . Dňa 27.05.2019 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o zabezpečení poistenia“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal uhrádzať žalovanému náklady spojené s poistením vo výške 18,20 Eur mesačne. V zmysle článku XIV. Zmluvy sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému poskytnutý Úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 169,84 Eur (každá splátka sa skladala z časti istiny a z časti zmluvného úroku). Žalovaný eviduje od žalobcu úhradu splátok Úveru a nákladov spojených s poistením spolu vo výške 3.955,64 Eur. Nakoľko sa žalobca dostal do omeškania so splácaním Úveru a nákladov spojených s poistením, žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie omeškaných nárokov písomnou upomienkou s názvom ,,Upomienka č. 1“ zo dňa 22.11.2020 a písomnou upomienkou s názvom „Upomienka č. 1“ zo dňa 22.12.2020. Žalovaný vyzýval žalobcu na plnenie opakovane aj prostredníctvom sms správ. Nakoľko žalobca svoju povinnosť uhrádzať splátky Úveru neplnil riadne a včas, žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobcu, písomnú žiadosť s názvom „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov“ zo dňa 09.01.2021 (ďalej len „Žiadosť“). Ako vyplýva z obsahu Žiadosti, žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy výlučne vo výške pravidelnej splátky Úveru, nie však vyššej ako pripúšťajú právne predpisy. Zamestnávateľ žalobcu začal vykonávať zrážky zo mzdy podľa Dohody a vo výške, ktorá neprevyšuje zákonom stanovenú maximálnu výšku zrážok zo mzdy. Žalovaný uviedol, že ku dňu podania vyjadrenia je možné zhodnotiť,

že žalobcovi bol poskytnutý Úver vo výške 6.500,00 Eur, s celkovou čiastkou na zaplatenie vo výške 10.190,40 Eur. Žalobca uhradil v prospech žalovaného splátky v celkovej výške 3.955,64 Eur (z čoho bola istina Úveru splatená vo výške 1.521,40 Eur, zmluvný úrok Úveru vo výške 1.941,12 Eur, suma za náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 12,00 Eur, zmluvná pokuta vo výške 4,85 Eur a úrok z omeškania vo výške 2,57 Eur, náklady spojené s poistením 473,70 Eur). Žalovaný žalobu považuje za šikanóznu a má za to, že žalobca neosvedčil ani jednu skutočnosť, na ktorú sa v žalobe odvoláva. Jediným cieľom žalobcu je oddialiť povinnosť plniť splátky Úveru. Žalovaný uplatnený nárok v žalobe v celom rozsahu neuznáva a žalobu samotnú v celom rozsahu odmieta. Žalobcovi nie je potrebné poskytovať ochranu pred neprijateľnými podmienkami, pretože ani Zmluva, ani Dohoda neprijateľné podmienky neobsahujú. Zmluva, ako ani Dohoda neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by spôsobovalo neplatnosť týchto právnych úkonov. Medzi žalobcom a žalovaným bola Dohoda uzatvorená v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto mal a aj má žalovaný legitímne právo na výkon zrážok zo mzdy. Žalovaný má za to, že žalobca vo vzťahu k žalobe neosvedčil ani naliehavú potrebu na určení právnej skutočnosti. Žalovaný má za to, že neexistuje žiaden relevantný skutkový a právny základ k tomu, aby bola Zmluva a Dohoda určené za neplatné a Úver určený ako bezúročný bez poplatkov, nakoľko Dohoda a Zmluva sú platnými právnymi úkonmi, neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, ktorý upravuje a ktorý nezakazujú žiadne právne predpisy na úseku ochrany spotrebiteľa. Žalobca bol pred využitím Dohody v pravidelnom omeškaní, a preto bol žalovaný nútený žalobcu pravidelne upomínať. Žalobca v obsahu žaloby prezentuje tvrdenia, ktoré sú v príkrom rozpore so skutkovým stavom veci (ako napr. nesprávna výška RPMN) a poskytuje súdu skreslené informácie. a aj zákon o ochrane spotrebiteľa pripúšťajú zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, žalovaný preto využil na zabezpečenie uspokojenia Úveru legitímny prostriedok a žaloba nemôže byť dôvodná. Žalobca do času podania žaloby nepovažoval ako Zmluvu, tak ani Dohodu za neplatné právne úkony, resp. ich neplatnosť nikdy nenamietal. Žalobca nepreukázal, že by došlo vôbec k úhradám aspoň základnej istiny Úveru. Príslušenstvo Úveru (zmluvný úrok, úroky z omeškania, zmluvná pokuta) je dohodnuté plne v súlade s príslušnými právnymi predpismi a nespôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca namieta, že Zmluva predstavuje formulárovú, typovú a predtlačenú zmluvu a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a neobsahuje základné náležitosti, že inštitút Dohody je založený na subjektívnej predstave žalovaného ako veriteľa na výške dlhu žalobcu a je rozporný s unijným právom, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, že na určení neplatnosti Dohody má žalobca naliehavý právny záujem, že Dohoda neobsahuje základné náležitosti a zakladá nerovnováhu medzi žalobcom a žalovaným, že Zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN, a preto je Úver bezúročný a bezpoplatkový, tieto námietky žalobcu nezodpovedajú skutkovému stavu veci a ani nemajú oporu v právnych predpisoch. Žalovaný všetky tvrdenia žalobcu odmieta a považuje ich právnu argumentáciu za nesprávnu, nemajúcu oporu v právnych predpisoch. Žalovaný má za to, že Zmluva, ako aj Dohoda sú platné právne úkony; zrážky zo mzdy, ktoré sa vykonávajú zo mzdy žalobcu sú vykonávané v súlade s právnymi predpismi. Samotný v ust. a nasl. predpokladá a aprobuje existenciu tzv. formulárových zmlúv. Tieto sa predmetom súdnej kontroly stávajú až keď formulárová zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo v danom prípade nebolo naplnené. Nemôže obstáť ani tvrdenie žalobcu o tom, že Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s a inými kogentnými ustanoveniami - nielenže tieto „údajné“ neprijateľné podmienky žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje, ale žalovaný má za to, že Zmluva ani žiadne neprijateľné podmienky neobsahuje. Zmluva obsahuje všetky náležitosti tak, ako na jej obsah kladie zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalovanému nie je zrejmé, aké „údajné“ náležitosti Zmluva neobsahuje. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške dlhu, nakoľko Zmluva presne vymedzuje spôsob výpočtu omeškanej pohľadávky, resp. spôsob ako má žalovaný nakladať s plnením žalobcu (ust. článku II. 8,9, článku IX. Zmluvy), Dohoda vymedzuje mechanizmy jednak výpočtu pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť prostredníctvom zrážok zo mzdy a jednak obmedzuje žalovaného v rozsahu vymáhania dlžnej sumy maximálnou výškou pohľadávky, ktorá môže byť prostredníctvom zrážok zo mzdy uspokojená - 10.190,40 Eur (článok II. bod 1. podbod 1.1. Dohody) a 1.092,00 Eur (článok II. bod 1. podbod 1.2. Dohody); zrážky zo mzdy sa vykonávajú až do doby, kým nedôjde k splneniu dlžnej (resp. omeškanej) Pohľadávky (článok II. bod 4 Dohody); žalovaný ako veriteľ je povinný oznámiť platiteľovi mzdy, že došlo k splneniu Pohľadávky. Žalovaný oboznámil pred začatím zrážok zo mzdy žalobcu s výškou jeho aktuálneho dlhu a aj s presným výpočtom výšky

tohto dlhu podľa Zmluvy. Žalovaný namieta, že inštitút Dohody ako taký nie je v rozpore s unijným právom ani ho neobchádza. V rozpore s unijným právom by mohol byť výkon zrážok iba vtedy, ak by sa zrážky vykonávali na splnenie plnenia, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke a výlučne v tomto rozsahu. Ak žalobca navrhuje aplikáciu princípu efektivity s cieľom, aby bolo akékoľvek plnenie v zmysle Dohody neprípustné, tak žalovaný má za to, že aj táto aplikácia unijného práva žalobcom je nesprávna. Totižto unijné právo chráni spotrebiteľa iba pred plnením z neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda pre záver, či je zákonné a možné plniť v zmysle Dohody, musí súd vyhodnotiť, či plnenie, ktoré vzniklo na základe Zmluvy a plní sa na základe Dohody, je plnením z neprijateľnej podmienky. Zmluva však neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Ani Dohoda ako taká (či jej jednotlivé ustanovenia) nie je neprijateľnou podmienkou, nakoľko bola podpísaná dobrovoľne a pred podpisom Dohody bol žalobca oboznámený s tým, že ide o právny úkon, ktorý môže odmietnuť uzatvoriť. Dohoda nepredstavuje ani neprijateľnú podmienku. Všeobecná definícia neprijateľnej podmienky je vymedzená v ust. , v zmysle ktorého spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Čo treba rozumieť "značnou nerovnováhou" možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v ust. . Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že Dohoda neobsahuje ani jedno ustanovenie, ktoré by nebolo v súlade s právnymi predpismi. V ust. článku I. Dohody sa vymedzuje informovanosť žalobcu s obsahom Dohody, jeho záujem Dohodu uzavrieť a súčasne sa zvýrazňuje, že sa bude zo mzdy žalobcu strhávať len tá časť mzdy, ktorá má slúžiť na úhradu už splatných záväzkov. V ust. článku II. Dohody sa vymedzuje výška pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v súlade so Zmluvou a vymedzuje sa mechanizmus uskutočňovania zrážok zo mzdy, a to v súlade s ust. a nasl. . Ust. článku III. Dohody obsahuje osobitné poučenie žalobcu o postupe vykonávania zrážok zo mzdy, ako aj o práve žalobcu Dohodu nepodpísať v súlade s ust. Zákona o ochrane spotrebiteľa. Navyše samotný výkon zrážok zo mzdy sa uskutočňuje prísne v súlade s právnymi predpismi. Ak by bola Dohoda ako celok podriadená testu prijateľnosti podľa ust. , v zmysle ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka taká, ktorá od spotrebiteľa požaduje, aby poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, tak Dohoda neprijateľnou podmienkou nie je, a to z dôvodu, že hodnota zabezpečenia je totožná s celkovou výškou sumy, ktorú je žalobca povinný vrátiť žalovanému (ust. článku II. bod 1. podbod 1.1. Dohody - výška zabezpečenej pohľadávky predstavuje sumu 10.190,40 Eur; ust. článku II. bod 2 Zmluvy - celková čiastka na zaplatenie predstavuje sumu 10.190,40 Eur). Čo sa týka druhej časti pohľadávky zabezpečenej Dohodou, tá je totožná s celkovou výškou dohodnutých mesačných nákladov spojených s poistením, a to 1.092,00 Eur (=18,20 Eur x 60) (ust. článku II. bod 1. podbod 1.2. Dohody - výška zabezpečenej pohľadávky predstavuje sumu 1.092,00 Eur). Žalovaný tiež zdôraznil, že z kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok sú vylúčené zmluvné podmienky kopírujúce ustanovenia zákonných predpisov. Uvedenú výnimku definitívne potvrdil Súdny dvor EÚ v rozsudku z 10.09.2014 vo veci C34/13 Monika Kušionová v. SMART Capital, a.s. Žalovaný v tejto súvislosti namietol, že všetky podmienky Dohody len kopírujú ustanovenia , preto je žalovaný toho názoru, že zmluvné podmienky Dohody sú ako také vylúčené z preskúmavania neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je inštitútom, ktorý žiadnym spôsobom neprimerane zasahuje do majetkovej sféry žalobcu - zrážky zo mzdy sa vykonávajú výlučne vo výške pravidelných splátok, vychádzajúcich zo Zmluvy, resp. vo výške, ktorá je nižšia ako sú stanovené splátky v Zmluve. Žalovaný podotkol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonom dovolený prostriedok slúžiaci na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských veciach. oprávňuje zabezpečeného veriteľa (žalovaného), aby v prípade vzniku omeškania dlžníka (žalobcu) uspokojil svoju pohľadávku náhradných spôsobom - výkonom zrážok zo mzdy. Ak unijné právo poskytuje ochranu pred plnením z neprijateľnej podmienky, v právnom režime Slovenskej republiky by to teda mala byť ochrana pred plnením z neprijateľnej podmienky obsiahnutej v Zmluve, t.j. pred plnením zmluvných úrokov (neprimerane vysokých) a zmluvných sankcií. Ochrana pred plnením istiny poskytnutého Úveru a zákonných úrokov z omeškania však žalobcovi nenáleží a súd mu ju ani nemá prečo poskytnúť - keďže povinnosť plniť istinu Úveru a zákonné záväzky (zákonné úroky z omeškania) nie je existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky nijako dotknuté, pretože aj v prípade, že by Zmluva bola neplatná, žalobcovi sa povinnosť vrátiť istinu Úveru a zákonné plnenia (úrok z

omeškania) týmto nemení - je povinný uvedené vrátiť žalovanému tak či tak (vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia). Navyše ani príslušenstvo Zmluvy nie je dohodnuté v rozpore s právnymi predpismi, zrážky zo mzdy sa nevykonávajú na žiadne zmluvné pokuty, či iné sankcie. Za predpokladu, že by súd osvedčil, že sa na základe Dohody plní plnenie, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke, mal by unijné právo aplikovať správne a mal by obmedziť plnenie v zmysle Dohody v rozsahu, ktorý mu unijné právo umožňuje - t.j. mal poskytnúť spotrebiteľovi ochranu pred tým, aby neplnil plnenie, ktoré je dôsledkom neprijateľnej zmluvnej podmienky (t.j. aby napríklad neplnil neprimerane vysoké zmluvné pokuty, zmluvné úroky) a v tomto rozsahu by mal aj zakázať plnenie v zmysle Dohody. Avšak plnenie, ktoré za žiadnych okolností nemôže byť dôsledkom aplikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky (splácanie istiny Úveru a zákonných úrokov z omeškania) a súčasne plnenie, ktoré nemá svoj pôvod v neprijateľnej podmienke, nepodlieha takejto sudcovskej ochrane, a teda v tejto časti plnia nemá súd právomoc nijako do nej zasahovať. Ak by aj súd uzavrel, že zrážky zo mzdy v sebe obsahujú plnenie, ktoré pokrýva plnenie z neprijateľnej podmienky (napríklad sa nimi plní na neprimerane vysokú zmluvnú pokutu), tak potom by mohol žalobcovi vyhovieť čiastočne a iba prísne v tomto rozsahu zakázať plnenie z dohody o zrážkach zo mzdy.

6. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že podľa neho žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody. Ust. poukazuje na to, že „žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“ Z uvedeného tak vyplýva, že v prípade, ak strana sporu (teda žalobca bez bližšej špecifikácie) má záujem na určení právnej skutočnosti (teda na určení platnosti / neplatnosti právneho úkonu), takéto oprávnenie musí strane sporu vyplývať z osobitného právneho predpisu. Ako vyplýva z príslušnej právnej teórie, „právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobu je daný.“ S odkazom na uvedené je tak potrebné podčiarknuť, že v prípade aplikácie ust. je potrebné, aby osobitný predpis priamo formuloval možnosť podania tej ktorej určovacej žaloby (napr. žaloba na určenie popretej pohľadávky, žaloba na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty a podobne). Na to, aby mohlo byť aplikované ust. vo vzťahu k určeniu neplatnosti Dohody je tak potrebné, aby osobitný predpis jasne konštatoval, že „spotrebiteľ sa môže domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.“ Nakoľko však v súčasnom právnom stave neexistuje žiaden osobitný právny predpis, ktorý by danú formuláciu obsahoval, z uvedeného dôvodu nie je možné žiadať určenie neplatnosti Dohody, a preto žaloba nemôže byť dôvodná. Žalobca v žalobe odkazuje na čl. II. bod 1. a čl. II. bod 4. Dohody s tým, že je podľa neho nesporné, že zrážky zo mzdy, zvlášť za plnenia z nekalých podmienok, citlivo zasahujú do sféry spotrebiteľa a jeho rodiny (sféry žalobcu), a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii. Predmetné tvrdenie žalobcu žalovaný namieta, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, v čom vidí nekalé podmienky, nachádzajúce sa v Dohode, Dohoda obsahuje presný mechanizmus výkonu zrážok zo mzdy, samotný žalovaný poukázal zamestnávateľovi žalobcu, že v prípade, ak zrážky zo mzdy žalobcu budú vyššie ako upravujú príslušné právne predpisy, má zamestnávateľ žalobcu postupovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Je nesprávne tvrdenie žalobcu o tom, že zrážky zo mzdy sú prípustné a akceptovateľné len v exekúcii. Samotný a zákon o ochrane spotrebiteľa, ako aj upravujú, že je možné využiť výkon zrážok zo mzdy aj mimo exekúcie. Žalobca v žalobe poukazuje na to, že Dohoda neobsahuje jasne a zrozumiteľne vyčíslený rozsah záväzku dlžníka a na základe chýbajúcich náležitostí ju považuje žalobca za neplatnú. Žalobca zároveň namieta, že Dohodu podpisoval súčasne so Zmluvou, kedy podľa názoru žalobcu ešte nemohlo dôjsť k vzniku pohľadávky. Predmetné tvrdenia žalovaný odmietol a považuje ich za klamlivé a účelové. Dohoda obsahuje všetky základné náležitosti, ktoré na jej obsah kladú príslušné právne predpisy. Rozsah záväzku dlžníka je jasne a zrozumiteľne vyčíslený v článku II. bod 1. podbod 1.1. a podbod 1.2. Dohody. Zároveň ako vyplýva z článku II. bod 3. Dohody, žalobcovi, ako aj zamestnávateľovi žalobcu, bola stanovená presná výška splátky, ktorá korešpondovala s výškou splátky za Úver, upravenou v Zmluve. Článok III. bod 1. Zmluvy poukazuje na to, že „Podmienkou pre čerpanie úveru Dlžníkovi je riadne uzavretie tejto Zmluvy. Veriteľ poskytne Dlžníkovi úver dňa 28.05.2019 (Deň poskytnutia úveru).“ Článok III. bod 2. Zmluvy vymedzuje prípady, kedy je veriteľ oprávnený neposkytnúť úver. Z vyššie uvedeného tak jasne vyplýva, že na to, aby žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi Úver, je potrebné uzavrieť výlučne Zmluvu. Predmetné ustanovenia nemajú vplyv na samotnú Dohodu, a ani Dohoda nemá vplyv na platnosť daných ustanovení. Na poskytnutie Úveru bolo potrebné uzavrieť výlučne Zmluvu, a nie žiaden ďalší právny úkon (Dohodu nevynímajúc). Je preto scestné tvrdenie žalobcu o tom, že na poskytnutie Úveru je potrebné uzavrieť aj Dohodu. Z článku I.

Dohody vyplýva, že „uzatvorenie tejto dohody o zrážkach zo mzdy je dobrovoľné.“. Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia je nepochybné, že uzatvorenie Dohody bolo dobrovoľné s tým, že žalobca ako dlžník ju mohol odmietnuť podpísať. Zároveň je potrebné podčiarknuť, že ani z jedného ustanovenia Dohody nevyplýva, že na to, aby bol poskytnutý Úver, je potrebné uzavretie Dohody. Tvrdenia žalobcu tak nemôžu obstáť. Žalovaný má za to, že nič nebráni tomu, aby bola dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená aj pohľadávka, ktorá v čase podpisu dohody o zrážkach zo mzdy ešte nebola splatná. Predmetné potvrdzuje aj právna teória, ktorá poukazuje na to, že z dikcie zákonného ustanovenia (ust. ) nevyplýva, že by dohoda o zrážkach zo mzdy mohla byť platiteľovi mzdy predložená až po splatnosti pohľadávky. V konečnom dôsledku by to popieralo samotnú zabezpečovaciu funkciu dohody o zrážkach zo mzdy, a preto môže dôjsť k predloženiu dohody o zrážkach kedykoľvek. K zrážkam zo mzdy však dôjde až po splatnosti pohľadávky. Predmetné potvrdzuje aj judikatúra, ktorá poukazuje na to, že v zákonnom ustanovení (ust. ) je použitý termín pohľadávka a nie splatná pohľadávka, a preto treba vychádzať z toho, že dohodu o zrážkach zo mzdy možno uzatvoriť ešte pred splatnosťou príslušnej pohľadávky veriteľa. Žalovaný zároveň uviedol, že Zmluva predstavuje konsenzuálny kontrakt, čo znamená, že na vznik takéhoto kontraktu postačí dohoda strán (uzatvorenie Zmluvy) a nie je potrebné faktické poskytnutie peňažných prostriedkov. Skutočnosť, že Úver bol žalobcovi poskytnutý, potvrdzuje aj prehľad platieb, na základe ktorého je zrejmé, že dňa 17.12.2019 bol žalobcovi vyplatený Úver bezhotovostným prevodom v prospech bankového účtu žalobcu. Žalovaný tiež namieta, že Dohoda nezakladá nezákonnú nerovnováhu medzi žalobcom a žalovaným. Zrážky zo mzdy predstavujú zabezpečenie splnenia dlhu veriteľa za situácie, ak dlžník svoj dlh riadne a včas neplní. V dôsledku uskutočňovania zrážok zo mzdy sa nezvyšuje finančné zaťaženie žalobcu. Na základe zrážok zo mzdy len dochádza k takému plneniu dlhu žalobcu, ako by ho žalobca plnil sám, v prípade, že by plnil splátky Úveru priamo žalovanému riadne a včas. Zrážky zo mzdy vo svojej podstate teda predstavujú výlučne spôsob splácania Úveru, a to z ,,alternatívnych“ zdrojov, ktoré náležia žalovanému, avšak ešte sa nedostali do jeho dispozície. Nakoľko právo na mzdu žalobcu, ktoré je obmedzené zrážkami zo mzdy a právo žalovaného na splatenie poskytnutého Úveru žalovaným sú navzájom konfliktné práva, je potrebné zanalyzovať, ktorému právu je potrebné dať prednosť. Žalovaný preto pristúpil k vykonaniu testu proporcionality v zmysle Alexyho vážiacej formule, kde na jednej strane stojí právo žalobcu na mzdu a na druhej strane právo žalovaného na riadne a včasné splatenie poskytnutého Úveru. Test proporcionality je klasicky založený na troch krokoch, a to teste dostatočne dôležitého cieľa, teda či zásah smeruje k cieľu, ktorý je dostatočne dôležitý na ospravedlnenie zásahu vrátane testu racionálnej väzby medzi zásahom a cieľom zásahu, t.j. či daným prostriedkom je možné dosiahnuť akceptovateľný cieľ. Druhým krokom je test nevyhnutnosti, teda či nebolo možné použiť šetrnejší zásah. Napokon tretím krokom je test proporcionality v užšom slova zmysle, ktorý zahŕňa jednak praktickú súladnosť, t.j. test zachovania maxima z obidvoch základných práv, ako aj tzv. Alexyho vážiacu formulu, vážiaci vzorec. Obmedzenie práva na mzdu možno považovať za adekvátny prostriedok ochrany práv žalovaného, pretože žalovaný v prípade, ak žalobca neplnil svoj dlh riadne a včas, si svoje právo na plnenie chránil zákonom povoleným a primeraným prostriedkom

- v zmysle ust. zrážkami zo mzdy. Zrážky zo mzdy sa vykonávajú v zákonom povolenej miere, podľa názoru žalovaného nie je šetrnejší zásah do práva žalobcu na mzdu (na zaplatenie časti mzdy) v súvislosti s právom na plnenie žalovaného. K obmedzeniu práva na mzdu žalobcu došlo v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný má za to, že intenzita zásahu do práva žalobcu na mzdu je nízka. V čase zasielania Žiadosti žalovaný disponoval výplatnými páskami žalobcu, z ktorých vyplýva, že priemerný čistý príjem žalobcu sa pohyboval na úrovni 1.533,00 Eur. Žalovaný napriek tomu, z opatrnosti, zamestnávateľa žalobcu v Žiadosti požiadal, aby v prípade, že zrážky zo mzdy/z iných príjmov žalobcu presahujú výšku zrážok stanovenú zákonom, aby zamestnávateľ žalobcu vykonával zrážky v zmysle zákona do maximálnej možnej výšky. Žalovaný teda postupoval prísne v súlade s Dohodou (článok II. ods. 3,4 Dohody, článok III. bod 1,2,3,4,5 Dohody) a v súlade s ust. a nasl. . Žalovaný má za to, že na druhej strane je miera uspokojenia práva žalovaného vysoká, nakoľko uskutočňovaním zrážok zo mzdy a teda postupným splácaním Úveru žalobcom je právo žalovaného na riadne a včasné plnenie dlhu v splátkach splnené úplne. Ak výsledok hodnotenia navzájom konfliktných práv je taký, že intenzita zásahu do práva žalobcu na mzdu je nízka, avšak súčasne miera uspokojiteľnosti práva žalovaného na splatenie poskytnutého Úveru je vysoká, žalovaný má za to, že je namieste sa prikloniť k právu žalovaného na riadne a včasné splatenie poskytnutého Úveru a poskytnúť mu v zmysle článku 46 a nasl. náležitú súdnu ochranu, ktorá je o to naliehavejšia. Navyše žalovaný namieta, že nie je namieste poskytovať žalobcovi akúkoľvek ochranu v prípadoch, ak tento zjavne nedôvodne neplní svoje zákonné a zmluvné povinnosti, a preto sa potreba súdnej ochrany žalovaného javí o to naliehavejšia. Žalobca v žalobe spochybňuje

zákonnosť a platnosť ako Zmluvy, tak aj Dohody, túto údajnú nezákonnosť a neplatnosť zmlúv však žiadnym spôsobom nekonkretizuje a iba vo všeobecnej rovine spochybňuje platnosť a zákonnosť predmetných zmlúv. Žalovaný má za to, že žalobca vo vzťahu k predmetnej námietke neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko predmetnú námietku konštruoval všeobecne a bez relevantného základu. Podstatným obsahom dohody o zrážkach zo mzdy má byť vymedzenie (i) dlžníka, (ii) veriteľa a (iii) zabezpečovanej pohľadávky. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, vymedzovanie ostatných, obsahovo nepodstatných, ale možných súčastí dohody o zrážkach zo mzdy, nemá vplyv na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy (napríklad vymedzenie platiteľa mzdy, nakoľko platiteľ mzdy v danom vzťahu vystupuje výlučne ako generálne označená tretia osoba, ktorá sa môže počas zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom meniť, a ktorého povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa vyplýva z ust. ). Dohoda po obsahovej i formálnej stránke (písomná forma) spĺňa všetky náležitosti predpisované právnymi predpismi. K námietke žalobcu, že Zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN, a preto je Úver bezúročný a bezpoplatkový, poukázal žalovaný na to, že podľa dlhodobej judikatúry prepočet výšky RPMN súdom prvej inštancie podľa kalkulačky, aj keď je verejne dostupná, nie je natoľko relevantným údajom, aby mohol z neho súd bez ďalšieho vychádzať, a to o to skôr, že údaj o RPMN, ktorý sa musí vypočítať veriteľom pri poskytovaní úveru spotrebiteľovi podľa presného vzorca, do ktorého veriteľ uvádza rôzne vstupné údaje podľa aktuálnych informácií, ktoré nemôže mať súd k dispozícii v celom rozsahu, nie je údajom relevantným. Výpočet tohto údaja musí vychádzať z konkrétnej právnej úpravy a jej výpočet nemožno odôvodniť iba s poukazom na určitú internetovú stránku. Skutočnosť, že žalobca podporuje svoje tvrdenie o hodnote RPMN výpočtom z internetovej stránky, nie je relevantným podkladom k tomu, aby sa takýto dôkaz označil za relevantný a dôveryhodný. Relevantným dôkazom o hodnote RPMN je výlučne vzorec, ktorý upravuje Zákon o spotrebiteľských úveroch a ktorý bol, spolu s prepočtom, pri uzatváraní Zmluvy odovzdaný žalobcovi. Okrem toho, že odkaz na internetovú stránku nie je relevantným dôkazom, má žalovaný za to, že hodnota RPMN, uvedená žalobcom, je nesprávna a odporuje príslušným právnym predpisom. Ako vyplýva z Článku II Zmluvy, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola určená vo výške 20,60 %, priemerná RPMN bola určená vo výške 12,23 % a maximálna možná odplata bola určená vo výške 19,34 %. Žalovaný uviedol, že na základe informácií zverejnených Ministerstvom financií SR najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok 2019 - platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 21.05.2019 do 20.08.2019 v rozsahu zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane bola najvyššia miera odplaty stanovená vo výške 20,60 %. V súlade s uvedeným tak možno podčiarknuť, že RPMN, ako aj maximálna možná odplata, bola stanovená vo výške, ktorú upravilo Ministerstvo financií SR. Žalovaný súčasne uviedol, že čo sa týka výšky priemernej RPMN, tu žalovaný odkazuje na Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2019, ktoré vydáva Ministerstvo financií SR, a na základe ktorých sa určuje priemerná výška RPMN. Vo vzťahu k poskytnutým ostatným spotrebiteľským úverom so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške od 1.500,- Eur do 6.500,- Eur bola priemerná RPMN stanovená vo výške 12,23 %, teda v rovnakej výške ako bolo uverejnená aj v obsahu Zmluvy. Vo vzťahu k vyššie uvedenému je tak možné zhodnotiť, že Zmluva a zmluvné plnenia boli dohodnuté v súlade s právnymi predpismi. V Zmluve je tak priemerná RPMN stanovená vo výške 12,23 %, teda v takej výške, ako to stanovilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky; odplata bola stanovená vo výške 19,34 %, teda vo výške, ktorá neprekračovala najvyššiu prípustnú mieru odplaty, stanovenú Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Výška odplaty súčasne neprekračovala dvojnásobok priemernej RPMN; RPMN bola stanovená vo výške 20,60 %, teda vo výške, ktorá neprekračovala najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá bola stanovená Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Maximálna výška odplaty bola stanovená vo výške 20,60 %. Vo vzťahu k uvedenému je tak nepochybné, že tvrdenia žalobcu sú nesprávne. Tvrdenia žalobcu o tom, že Zmluva obsahuje množstvo neprijateľných podmienok, žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje. To, že formulárový text Zmluvy, ako aj Dohody, neobsahuje neprijateľnú podmienku a že dohoda o zrážkach zo mzdy ako aj zmluva o spotrebiteľskom úvere sú platné, spoľahlivo ustálil Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktorého rozsudok bol ako vecne správny potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. . Podľa týchto rozhodnutí má predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu a všetky náležitosti podľa a poskytnutý úver v nej je jasne a zrozumiteľne špecifikovaný, a takto sú identifikované aj dohodnuté splátky. Neexistujú ani dôvody, pre ktoré by uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy bola neplatná. Ak by konajúci súd tieto rozhodnutia nezohľadnil ako záväzné, taký postup by bol podľa názoru žalovaného v rozpore s ustanoveniami a o všeobecnej hmotnoprávnej a procesnoprávnej účinnosti cit. rozhodnutí a o princípe právnej istoty. K

rovnakým záverom dospel aj Okresný súd Rimavská Sobota v konaní sp.zn. , ktorý konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a že súd nezistil v tejto zmluve existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by spôsobovali ich neplatnosť podľa . Okrem vyššie uvedených rozhodnutí bolo vo viacerých rozhodnutiach súdov konštatované, že zmluvná dokumentácia žalovaného je vyhotovená plne v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a že táto zmluvná dokumentácia neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a zároveň neobsahuje ani ustanovenia, ktoré spôsobujú zjavný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 26.02.2019, sp. zn.: , rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.03.2019, sp. zn.: , rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.04.2019, sp. zn.: , rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 01.07.2019, sp. zn.: ).

7. Žalobca právo podať k vyjadreniu žalovaného repliku nevyužil.

8. Podaním doručeným súdu dňa 12.12.2022 žalovaný súdu oznámil, že dňa 29.09.2022 bolo v Obchodnom vestníku č. 187/2022 pod číslom S. zverejnené Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.09.2022, sp. zn. (ďalej len „Uznesenie“), ktorým Okresný súd Bratislava I vo výroku I. rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti Silverside, a. s. v konkurze. Okresný súd Bratislava I výrokom III. Uznesenia zároveň rozhodol o tom, že do funkcie správcu ustanovuje X., zapísaného v Zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, značka správcu: 1749. Dňa 10.10.2022 bolo v Obchodnom vestníku č. 194/2022 pod číslom S. zverejnené Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.10.2022, sp. zn. (ďalej len „Uznesenie 2“), ktorým konajúci súd rozhodol o odvolaní pôvodne ustanoveného správcu a ustanovení nového správcu, a to X., zapísaného v Zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, značka správcu: XXXX. Správca s poukazom na ust. a navrhol pokračovať v predmetnom súdnom konaní a vyjadril súhlas s pokračovaním v predmetnom súdnom konaní.

9. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Keďže na pôvodného žalovaného bol vyhlásený konkurz a ustanovený správca podal návrh na pokračovanie v konaní, stal sa účastníkom konania namiesto pôvodného žalovaného ako úpadcu, a to bez ďalšieho.

10. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na 12.12.2022, kde vec prejednal a vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: Zmluva o spotrebiteľskom úvere z 27.05.2019, Dohoda o zrážkach zo mzdy z 27.05.2019, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy / iných príjmov z 09.01.2021, Rozsudok OS Košice II , Rozsudok KS Košice 2Co/Pr 1/2019, Uznesenie KS BA , Uznesenie KS Nitra , Uznesenie KS Trnava , Zmluva o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. XXXXXXXXX z 27.05.2019, Výpis z úverového účtu, Upomienka č. 1 z 22.11.2020, Upomienka č. 1 z 22.12.2020, Platobná disciplína k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 22.04.2022, Aktuálny predpis splátok úveru ku Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a nákladov na poistenie k Zmluve o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. XXXXXXXXX, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Informácia o RPMN a priemernej hodnote RPMN, Sadzobník poplatkov, Vyúčtovanie mzdy za marec, apríl a február 2019, Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru z 23.05.2019, Najvyššia prípustná výška odplaty za prvý štvrťrok 2019, Súhrnné informácie o úveroch k 31.03.2019, Rozsudok OS Rimavská Sobota , Uznesenie OS BA I zverejnené v obchodnom vestníku

194/2022, Uznesenie OS BA zverejnené v obchodnom vestníku 187/2022, Rozsudok OS RK , Rozsudok OS TN , Rozsudok OS DS , Rozsudok OS KN , Rozsudok OS Michalovce , Rozsudok OS NO , Rozsudok OS PD , Rozsudky KS Žilina , KS TN , . Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe zotrval a uviedol, že žiada súd o posúdenie zmlúv, či boli uzavreté v súlade so zákonom. Ak to tak bude, bude sa snažiť dlhy postupne splácať. Žalovaný na pojednávaní taktiež zotrval na svojom stanovisku, podrobne opísanom vyššie a odkázal na množstvo rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktoré sa zmluvnou dokumentáciou žalovaného zaoberali a dospeli k záveru o jej súlade so zákonom.

11. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.

12. Dňa 27.05.2019 uzavrel žalovaný so žalobcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 6.500,00 Eur. Žalobca sa zaviazal úver žalovanému vrátiť v 60 mesačných splátkach po 169,84 Eur, teda mal celkovo zaplatiť sumu 10.190,40 Eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,34 %, RPMN bola v Zmluve uvedená 20,60 %, priemerná RPMN 12,23 %, odplata 19,34 %. Termín konečnej splatnosti bol v Zmluve uvedený 15.06.2024. Splátky boli splatné vždy 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Ako podmienka pre čerpanie úveru bolo v čl. III. bode 1. Zmluvy dohodnuté len uzavretie Zmluvy. Úver mal byť poskytnutý dlžníkovi dňa 28.05.2019. V článku IX. bode 1. Zmluvy bolo dohodnuté, že ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti podľa Zmluvy, bude mať veriteľ právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 % p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. Dlžník zobral na vedomie, že vedľa zmluvnej pokuty bude mať veriteľ právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania, avšak podľa bodu 2. čl. IX Zmluvy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmie presahovať maximálnu možnú výšku stanovenú nariadením vlády č. , t.j. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona o spotrebiteľských úveroch pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. Ak tieto sankcie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, sankcie od nasledujúceho dňa nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. Podľa bodu 4. čl. IX Zmluvy mal mať veriteľ právo na zaplatenie rovnakej zmluvnej pokuty s identickými obmedzeniami aj v prípade omeškania dlžníka s úhradou prípadne zosplatnených záväzkov.

13. Z listu „Platobná disciplína k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXX XXX XXX“ zo dňa 22.04.2022 vyplýva, že žalobcovi bol úver v zmysle Zmluvy o úvere poskytnutý v celej výške dňa 27.05.2019.

14. Zo Zmluvy o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. XXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný sa žalobcovi zaviazal zabezpečiť poistenie schopnosti splácať úver v rozsahu základného súboru poistenia (poistenie smrti, invalidity a pracovnej neschopnosti), s mesačnými nákladmi na poistenie vo výške 18,20 Eur. Poistenie sa riadilo ustanoveniami Poistnej zmluvy č. RZXXXXXX, ktorú žalovaný uzavrel so spoločnosťou Poštová poisťovňa, a.s. a Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Poistnej zmluvy. Mesačné náklady spojené s poistením mal žalobca žalovanému hradiť spolu s pravidelnou splátkou úveru podľa Zmluvy. Podľa bodu 13. Zmluvy o zabezpečení poistenia bolo poistenie dobrovoľné a nebolo podmienkou poskytnutia úveru žalobcovi ako dlžníkovi zo strany žalovaného ako veriteľa.

15. Strany uzavreli aj Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.05.2019, v ktorej úvode (článku I.) i závere bolo zdôraznené, že uzavretie Dohody je dobrovoľné a že dlžník má možnosť uzavretie Dohody odmietnuť tým, že ju nepodpíše. V čl. II. Dohody bolo uvedené, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 10.190,40 Eur predstavujúcu istinu úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo Zmluvy alebo súvisiacim so Zmluvou, napríklad úrok z omeškania, a právami spojenými s uvedenými nárokmi, napríklad zmluvná pokuta, ako aj pohľadávku na základe Zmluvy o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. XXXXXXXXX vo výške 1.092,00 Eur predstavujúcu náklady spojené s poistením spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom z omeškania, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo Zmluvy o zabezpečení poistenia alebo súvisiacim so Zmluvou o zabezpečení poistenia (ďalej spolu

tiež len ako „Pohľadávka“). Strany sa v zmysle čl. II bodu 2. Dohody dohodli na uzavretí tejto dohody o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa. Na základe Dohody mal zamestnávateľ dlžníka, resp. platiteľ iného príjmu, po jej predložení vykonávať mesačné zrážky zo mzdy dlžníka v dohodnutej výške 188,04 Eur v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na označený bankový účet veriteľa. Zrážky mali byť vykonávané až do uhradenia Pohľadávky v celom rozsahu, pričom o jej uhradení mal veriteľ zamestnávateľa bezodkladne informovať. Článok III. Dohody obsahoval poučenie pre dlžníka o tom, že na základe Dohody bude zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy vo výške 188,04 Eur, kde výška zrážky je rovnaká, ako je dohodnutá výška pravidelnej splátky podľa Zmluvy spolu s výškou mesačných nákladov spojených s poistením podľa Zmluvy o zabezpečení poistenia. Ak zákon určí nižšiu výšku zrážky zo mzdy, platí zákonná úprava.

16. Listom Upomienka č. 1 zo dňa 22.11.2020 žalovaný žalobcovi pripomenul, že dňa 15.11.2020 uplynul dátum splatnosti mesačnej splátky vo výške 204,70 Eur a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy spolu s poplatkom 3,00 Eur v zmysle Sadzobníka, ako aj s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou.

17. Listom Upomienka č. 1 zo dňa 22.12.2020 žalovaný žalobcovi pripomenul, že dňa 15.12.2020 uplynul dátum splatnosti mesačnej splátky vo výške 204,70 Eur a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy spolu s poplatkom 3,00 Eur v zmysle Sadzobníka, ako aj s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou.

18. Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej ako „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

19. Podľa § 2 písm. a), b) a d) Zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

21. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

22. Podľa nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Podľa a nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

24. Podľa , , (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

26. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

28. Podľa až 3 , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

29. Podľa zákona ť. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.

30. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, alternatívne neplatnosti uzavretej Zmluvy o úvere. V prvom rade sa bolo potrebné zaoberať procesnou prípustnosťou podanej žaloby vo všetkých jej výrokoch. Pokiaľ ide o Zmluvu o úvere, podľa § 11 ods. 4 Zákona o SÚ sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, čím je založené splnenie podmienky procesnej prípustnosti podanej žaloby podľa . Otázka existencie naliehavého právneho záujmu je už preto pre spor irelevantná a naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, pretože prípustnosť podanej

žaloby vyplýva z osobitného predpisu. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca sa takého určenia domáha z dôvodu, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu ich neprijateľnosti je osobitný druh žaloby, kde nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. K tomuto právnemu záveru dospel opakovane Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach (rozhodnutie NS SR sp. zn. , , ). Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (, a a , ). Ani v prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza totiž z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je založená na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva, ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným je aj účel, ktorému má slúžiť (jej cieľom je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a ani preukazovať naliehavý právny záujem (rovnako viď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. ). S poukazom na uvedené preto súd uzavrel, že žalobca podaná žalobcom je procesne prípustná a pristúpil k jej preskúmaniu po meritórnej stránke.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 27.05.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je špecifikovaná vyššie. Žalovaný bol od uzavretia Zmluvy v postavení dodávateľa a žalobca v postavení spotrebiteľa, predmetná Zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený Zmluvou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ). Uzavretú Zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej Zmluvy, keďže spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú Zmluvu, žalobca má s poukazom na citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalovaným namietané, že by žalobcovi bol úver poskytnutý na výkon povolania resp. podnikania a žalovaný má s poukazom na citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol posúdený súdom ako spotrebiteľský a podradený pod režim , súd podrobil uzavretú Zmluvu súdnej kontrole v otázke splnenia zákonných podmienok uzavretia zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a žiadne pochybenie nezistil (žiadne ani nebolo namietané). Súd dospel ďalej k záveru, že predmetná Zmluva má písomnú formu a obsahuje i osobitné náležitosti stanovené zákonom, menovite náležitosti podľa (dobu trvania), (celkovú výšku a menu úveru a podmienky jeho čerpania), až i) (úrokovú sadzbu, RPMN, celkovú čiastku na úhradu, výšku, počet a frekvenciu splátok), l) (poplatky za vedenie účtov a používanie platobných prostriedkov a iné poplatky vyplývajúce zo zmluvy) a p) Zákona o SÚ (výšku poplatkov za úkony notára).

33. Žalobca namietal, že v Zmluve je uvedený nesprávny údaj o výške RPMN a že RPMN úveru v skutočnosti prevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2019, čo je dokument zverejňovaný podľa Zákona o SÚ ministerstvom financií, vyplýva, že ku dňu uzavretia Zmluvy bola priemerná výška RPMN pre úver obdobného typu 12,23 % (čo je aj údaj uvedený v Zmluve), najvyššia prípustná výška odplaty tak bola 24,46 %. V Zmluve bolo uvedené, že RPMN je vo výške 20,60 %, je teda zjavné, že najvyššia prípustná výška odplaty nebola prekročená. Pokiaľ ide o výšku RPMN, je nutné prisvedčiť žalovanému v tom, že odkazom na výpočet RPMN prostredníctvom internetovej kalkulačky nie je možné správnosť výpočtu RPMN v Zmluve účinne spochybniť, žalobca však na preukázanie svojho tvrdenia o nesprávnosti výpočtu RPMN nenavrhol vykonať žiadne iné dokazovanie. Z príslušných ustanovení Zmluvy pritom vyplýva, že veriteľ do výpočtu RPMN zahrnul všetky relevantné údaje (60 splátok v rovnakej výške, dátum poskytnutia úveru, dohodnuté úročenie, nezahrnutie poistenia z dôvodu

dobrovoľnosti jeho uzavretia), preto je podľa názoru súdu nutné uzavrieť, že RPMN je v Zmluve uvedená v správnej výške 20,60 %. O tomto závere svedčí tiež správnosť výpočtu údaju o celkovej sume, ktorú má spotrebiteľ na úver uhradiť, pretože RPMN je len percentuálnym vyjadrením, prepočtom údaju o celkovej sume na úhradu spotrebiteľom.

34. Súd sa zaoberal aj námietkou žalobcu, ktorý považuje výšku zmluvného úroku 19,34 % za odporujúcu dobrým mravom. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť, že úver bol poskytnutý v relatívne nízkej sume, takže každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR ). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. ) pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba 19,34 % však podľa názoru súdu nepredstavuje úrok, ktorý by bol neprimeraný či úžernícky. Priemerná RPMN v dobe uzavretia Zmluvy bola vo výške 12,23 %, pri obdobných úveroch so zabezpečením dokonca 14,72 %. Zákonodarca v danom čase veriteľov limitoval vo výške úroku hornou hranicou (najvyššej prípustnej výšky odplaty) vo výške 24,26 %, resp. 29,44 % pri úveroch so zabezpečením, ktoré hranice v posudzovanom prípade prekročené neboli. Súčasne je potrebné zohľadniť, že úver poskytoval nebankový subjekt, podstupujúci vyššiu mieru kreditného rizika na strane dlžníka, čo odôvodňuje použitie aj relatívne vyššej sadzby úroku. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je platným právnym úkonom.

35. Súd preskúmal Zmluvu tiež z pohľadu prípadných neprijateľných podmienok, kde žalovaný namietal najmä dohodu o zmluvnej pokute, ktorá bola navyše podľa neho vymedzená neurčitým spôsobom. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky vyplýva z ustanovenia v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy. Z formy a textu vyhotovenia Zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú zmluvu, nie o individuálne dojednanú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným. Všetky zmluvné podmienky navrhol vopred žalovaný, žalobca ako spotrebiteľ sa s nimi oboznámil až pred podpisom zmluvy. Zo znenia ustanovenia upravujúceho dojednania o zmluvnej pokute nie je možné vyvodiť, že by jej dojednanie bolo v spotrebiteľských zmluvách úplne zakázané, v spotrebiteľských zmluvách však musí byť zmluvná pokuta vždy dojednaná tak, aby nespôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V Zmluve bolo obsiahnuté dojednanie o zmluvnej pokute jasným a zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje kedykoľvek určiť výšku zmluvnej pokuty, pretože táto sa vypočíta ako dohodnuté percento zo sumy v omeškaní ročne (vždy za príslušný čas omeškania). Je tak zjavné, že výška zmluvnej pokuty je priamo závislá na charaktere porušenej povinnosti a určí sa v závislosti od doby trvania omeškania a výšky sumy v omeškaní. Zmluvná pokuta tak bola správne dojednaná v závislosti od druhu, rozsahu a charakteru porušenej povinnosti a preto nemôže zakladať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súd ju nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Výška zmluvnej pokuty súčasne vyhovuje , čo je výslovne zohľadnené v texte článku IX. Zmluvy.

36. Ostáva preto posúdiť platnosť uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nebolo v spotrebiteľských vzťahoch prípustné, sú však na ne kladené sprísnené zákonné požiadavky, uvedené nižšie. Pre túto dohodu platia rovnako ako pre iné zmluve všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Musí byť, samozrejme, dostatočne určitá a zrozumiteľná. Ustanovenie § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa platnosť dohody o zrážkach zo mzdy podmieňuje ďalej tým, že taká dohoda musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ musí byť poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mať možnosť ju odmietnuť. Čo treba rozumieť „osobitnou listinou“, neuvádza ani dôvodová správa. Možno sa domnievať, že dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale musí byť uzavretá osobitne, s poučením o jej dôsledkoch, s vyhlásením o

dobrovoľnosti jej uzavretia (o možnosti jej odmietnutia). V posudzovanom prípade uzavretá Dohoda všetky vyššie uvedené podmienky spĺňa. Je v nej vymedzený veriteľ a dlžník, jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom je špecifikovaná pohľadávka, ktorú Dohoda zabezpečuje a v súlade so zákonom je tiež dojednaná výška mesačnej zrážky. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá písomne, vo forme osobitnej Dohody, ktorej podpísanie bolo výslovne dobrovoľné a nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru žalovaným žalobcovi. Žalobca ako spotrebiteľ bol v Dohode zrozumiteľným spôsobom poučený o tom, aké následky má preňho uzavretie Dohody, t.j. aký bude postup v prípade, že nebude splácať svoj dlh zo Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení poistenia tak, ako sa v nich zaviazal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje neprijateľnú podmienku a bola medzi žalobcom a žalovaným dojednaná platným a záväzným spôsobom.

37. S poukazom na zdôvodnenie uvedené vyššie dospel súd k záveru, že žaloba podaná žalobcom je v celom rozsahu nedôvodná a preto ju súd v celosti zamietol.

38. Podľa , neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

39. Keďže po začatí konania bolo uznesením č.k. -19 zo dňa 13.09.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -165 zo dňa 31.12.2021 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým boli žalovanému uložené vyššie v tomto uznesení špecifikované povinnosti, a po prejednaní veci bola žaloba týmto rozsudkom zamietnutá, pristúpil súd v súlade s ust. tiež k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia.

40. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

41. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval kritériá uvedené v ust. . V konaní bol plne úspešný žalovaný, pretože žaloba smerujúca voči nemu bola v celosti zamietnutá, súd mu preto voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).