Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10CoP-93-2014.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Subarea
10CoP/93/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov: matka - X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX a otec - Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom, I., O. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom, Trnava, Námestie SNP 3, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na základe odvolania otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 15P/217/2014-33 zo dňa 5.11.2014, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie okresného súdu tak, že nariaďuje predbežné opatrenie, v zmysle ktorého
je otec o p r á v n e n n ý stretávať sa s maloletou K. každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.30 hod.
V období do 28.2.2015 je matka o p r á v n e n á byť prítomná pri stretnutí otca s maloletou po celú dobu jeho trvania.
Otec si maloletú K. prevezme v mieste jej bydliska a následne maloletú po skončení stretnutia v mieste jej bydliska odovzdá matke.
Matka je p o v i n n á maloletú na stretnutia s otcom pripraviť a v stanovených termínoch ju otcovi odovzdať.
Vo zvyšnej časti súd návrh otca z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd v rámci predbežného opatrenia nariadil, že otec je oprávnený do 31.1.2015 stretávať sa s maloletou K. každý párny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod za prítomnosti matky a od 1.2.2015 bez jej prítomnosti. Otec si maloletú prevezme v mieste jej bydliska a následne po skončení stretnutí ju na rovnakom mieste odovzdá späť matke. Matke uložil povinnosť maloletú na stretnutia pripraviť a v stanovených termínoch ju odovzdať otcovi; vo zvyšku návrh otca zamietol. Vychádzal z toho, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, lebo títo spolu nežijú a nedokážu sa „o dieťati dohodnúť“. Považoval za veľmi dôležité, aby dieťa vo svojom živote vnímalo prítomnosť oboch rodičov.
Okresný súd „rozdelil“ styk otca s maloletou K. na dve časti. V prvej časti, ktorá predstavuje určité adaptačné obdobie, kedy si maloletá má zvyknúť na otca, budú stretnutia prebiehať v prítomnosti matky. Maloletá totiž otca momentálne odmieta a má z neho strach, je preto potrebné postupné obnovovanie citových väzieb. Okresný súd zohľadnil vyjadrenia matky, kolízneho opatrovníka i samotnej maloletej a zvolený rozsah úpravy stretnutí považoval za primeraný. Zdôraznil povinnosť matky dieťaťa maloletú K. na styk pripraviť, čo zahŕňa tiež vedenie dieťaťa k pozitívnemu vzťahu k otcovi.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že bude oprávnený stretávať s dcérou každý párny týždeň od piatku 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. Namietal predovšetkým nedostatočný rozsah stretnutí, keď nebude prítomný pri bežných každodenných činnostiach maloletej a bude mať veľmi obmedzený priestor na prípravu vhodného programu stretnutí s dcérou. Stretnutia bude fakticky možné realizovať výlučne iba v detských kútikoch obchodných centier, kde hrozí i zvýšené riziko ochorenia maloletej. Zároveň dcéra je už dosť vyspelá na to, aby stretnutia prebiehali bez prítomnosti matky. Navyše, ak táto svojim prístupom (praktickým odopieraním kontaktov otca s dcérou, nevhodným vyjadrovaním, či správaním sa smerom k otcovi) privádza maloletú K. pri stretnutiach s otcom do nepohody. Nariadené predbežné opatrenie vzhľadom na vzdialenosť bydliska otca od bydliska dcéry tiež - podľa odvolateľa - vôbec nezohľadňuje osobitosti prejednávaného prípadu.
Otec zopakoval, že medzi ním a dcérou je silné citové puto; mali/majú spoločné záujmy (napr. starostlivosť o záhradku). Poprel, že by mal výbušnú povahu. Za zavádzajúce, (s poukazom na nedoloženie žiadneho dokladu) považoval tvrdenia matky o nutnosti vyšetrenia/návštevy dcéry u psychológa. Vyjadrenia dcéry pred kolíznym opatrovníkom označil za zmanipulované matkou, keď maloletá iba interpretuje jej príkazy a názory. Poukázal pritom tiež na rozpor v ich vyjadreniach ohľadne toho, že by on (otec) mal maloletú biť; domnieval sa, že dcéra si „zle zapamätala“, čo má pred kolíznym opatrovníkom povedať. Naopak, v skutočnosti sa maloletá K. na stretnutia s otcom bezprostredne teší, čo prejavuje aj konkrétnym správaním (napr. dňa 2.9.2014), o čom otec predložil fotodokumentáciu. Dodal, že matka sa bude snažiť mariť rýchle rozhodnutie vo veci samej, čím bude predbežné opatrenie v konečnom dôsledku neprimerane dlhú dobu upravovať pomery rodičov.
Matka nesúhlasila s odvolaním otca. Zdôrazňovala, že dcéra sa ho bojí a nechce s ním byť bez matkinej prítomnosti, a už vôbec nie s ním cestovať do Trnavy. V čase, kým žili spolu, nestrávil otec s maloletou K. osamote viac ako 2 hodiny, nebol s ňou na žiadnom výlete a podobne. Matka zotrvala na dovtedajších vyjadreniach ohľadne spolužitia rodičov v období, kým spoločne žili v Trnave; osobitne poukázala na otcove presadzovanie jeho vlastných záujmov a nerešpektovanie potrieb ostatných členov v domácnosti.
Potvrdila, že otec sa dňa 2.9.2014 stretol s maloletou, ale išlo od augusta o jediné stretnutie, pričom dieťa s ním súhlasilo až vtedy, keď ho matka ubezpečila, že bude tiež prítomná. Napokon aj fotky predkladané otcom, nafotila práve matka; navyše niektoré sú z akcie, na ktorej otec ani nebol. Otec taktiež nerešpektoval ústnu dohodu rodičov o postupnom rozširovaní kontaktov medzi ním a dcérou; začal „vypisovať“, že príde po dcéru s právnikom aj s policajtmi, v dôsledku čoho sa maloletá odmietala od matky čo i len vzdialiť.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pri zohľadnení osobitného charakteru rozhodovania o odvolaniach vo veciach predbežných opatrení (§ 221 ods. 3 O.s.p.), napadnuté uznesenie (čiastočne) zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je konštatované vo výroku tohto uznesenia.
Popri okresným súdom náležite zdôraznenom dočasnom charaktere inštitútu predbežného opatrenia je pre túto formu úpravy pomerov účastníkov charakteristickou taktiež jeho nevyhnutnosť. Uvedené (okrem iného) znamená, že len celkom výnimočne je na mieste nariadiť predbežné opatrenie v identickom rozsahu, ako je navrhovaná úprava v rámci konania vo veci samej. Z podaní otca sa pritom (minimálne) javí, že jeho meritórna požiadavka na úpravu (pravidelných) stretnutí je totožná s aktuálnym návrhom na nariadenie predbežného opatrenia.
Hoci otec obsah verbálnych prejavov maloletej pripisuje vplyvu, resp. až manipulácii zo strany matky, bez skúmania dôvodnosti týchto tvrdení je možné konštatovať, že nimi fakticky nepopiera zhoršenie vzťahov s dcérou, vrátane výrazného prerušenia vzájomných kontaktov, resp. komunikácie. Posúdenie vzťahu medzi otcom a maloletou a osobitne ich citových väzieb bude predmetom dôslednejšieho dokazovania v meritórnom konaní. Z aktuálne zistených/osvedčených okolností však nie je možné bez ďalšieho považovať vyjadrenia maloletej pred kolíznym opatrovníkom za zmanipulované matkou. Súčasne je dôvodným argument matky, že otec nielenže nepreukazuje/neosvedčuje, žeby s maloletou K. trávil v predchádzajúcom období (osobitne počas spolužitia v spoločnej domácnosti v Trnave) bez prítomnosti
matky dlhšie časové úseky, ale uvedené vymedzením konkrétnych skutkových okolností v podstate ani len netvrdí.
Preto v aktuálnom štádiu konania (i) odvolací súd považuje za osvedčené, že maloletá K. takmer všetok čas (s výnimkou školskej dochádzky) trávi v bezprostrednej prítomnosti/starostlivosti matky. Za takejto situácie je dôvodné zvoliť postupné budovanie, resp. upevňovanie kontaktov a väzieb otca s dcérou, t. j. v prvom období za prítomnosti matky. Je síce zrejmá výrazná narušenosť vzťahov medzi rodičmi, čo v sebe priamo zahŕňa možnú konfliktnosť stretnutí otca s dcérou v prítomnosti matky, ale okamžité nariadenie stretnutí bez účasti matky by momentálne nebolo v záujme maloletej.
Krajský súd zdôrazňuje, že pohodu a pozitívne prežívanie stretnutí realizovaných v zmysle nariadeného predbežného opatrenia maloletou nemôže vytvoriť nikto iný, ako práve a len jej rodičia. Je preto ich nielen právnou, ale predovšetkým prirodzenou ľudskou/rodičovskou povinnosťou potlačiť negatívne vnímanie neúspechu ich vzájomného partnerského vzťahu. Absolútne neprijateľné je zo strany ktoréhokoľvek z nich zneužívanie výkonu rodičovských práv a povinností na akúsi „kompenzáciu“ takýchto sklamaní z partnerského vzťahu.
Odvolací súd však na druhej strane akceptoval čiastočne argumentáciu otca v tom smere, že rozsah stretnutí nie je primeraným na náležité podnetné vplývanie na maloletú v rámci nariadených stretnutí. Z daného titulu pristúpil k (čiastočnej) zmene napadnutého uznesenia v tom, že rozšíril trvanie stretnutí z piatich hodín každý druhý týždeň na osem a pol hodiny, čomu zodpovedá trvanie stretnutí od 10.00 hod. do 18.30 hod.
Rozsah stretnutí v zmysle úpravy vykonanej odvolacím súdom je z hľadiska pôsobenia otca (aktuálne) dostatočným na vytvorenie primeraných väzieb s dcérou. Celkové trvanie stretnutí pritom dáva otcovi možnosť zvoliť náležitý program týchto stretnutí, ktoré môžu zahŕňať aj aktivity spojené s výletmi, športovaním a podobne. Je v značnej miere práve na jeho prístupe, kedy bude možné rozsah stretnutí zintenzívniť a kedy sa takýchto (rozšírených) stretnutí bude domáhať i samotná maloletá K..
S poukazom na doterajšie trvanie predbežného opatrenia, ktoré zahŕňalo len niekoľko (maximálne) päťhodinových stretnutí, krajský súd popri predĺžení rozsahu stretnutí v rámci každej párnej soboty, zároveň prikročil aj k dlhšiemu intervalu stretnutí, ktoré budú prebiehať v prítomnosti matky do 28.2.2015, namiesto pôvodného termínu - do 31.1.2015.
Krajský súd sa nestotožňuje s tvrdením otca, že okresný súd neprihliadal na osobitosť prejednávaného prípadu. Len samotná skutočnosť, že rodič domáhajúci sa úpravy styku s dieťaťom, ktoré nemá v osobnej starostlivosti, žije v meste výraznejšie vzdialenom od bydliska dieťaťa, paušálne neznamená, že súčasťou úpravy styku musí byť tiež prespanie dieťaťa v domácnosti takéhoto rodiča. Naopak, práve opísaný prístup by bol formulárovým a formálnym rozhodovaním vecí starostlivosti súdu o maloleté deti. Ako už bolo vyššie uvedené, aktuálny stav a intenzita vzťahu medzi maloletou a otcom nedovoľuje okamžitú úpravu, ktorá by v sebe zahŕňala aj dlhší pobyt maloletej v domácnosti otca.
Zároveň však krajský súd zdôrazňuje, že momentálna predbežná úprava nie je konečným rozhodnutím, a to ani z hľadiska možnosti jej zmeny v priebehu konania do obdobia meritórneho rozhodnutia. To znamená, že pokiaľ sa zmenia okolnosti - osobitne dôjde k zintenzívneniu kontaktov medzi otcom a maloletou a k vytvoreniu, resp. obnoveniu citových väzieb - je namieste vykonať úpravu stretávania i „ďalším“ predbežným opatrením. Z daného hľadiska by preto eventuálna snaha niektorého z účastníkov konania o jeho predlžovanie bola kontraproduktívna.
Okresný súd správne akcentoval povinnosť matky dieťa na stretnutie pripraviť nielen materiálne/fyzicky, ale pripraviť ho aj po stránke psychickej. To znamená, motivovať dcéru k tomu, aby mala záujem o stretnutia s otcom a vyvarovať sa zdôrazňovaniu negatívnych emócií, resp. negatívnych zážitkov z minulosti vo vzťahu k otcovi.
Odvolací súd nepochybuje o úprimnom záujme oboch rodičov na všestrannom a pozitívnom rozvoji osobnosti maloletej. Preto je presvedčený, že rodičia (tak ako je uvedené vyššie) dokážu potlačiť
vzájomnú nevraživosť a stretnutia otca s maloletou prebehnú v takej atmosfére, ktorú bude dieťa vnímať pozitívne a čím skôr dokáže akceptovať fakt, že s rodičom, ktorý ju nemá v bezprostrednej osobnej starostlivosti, sa bude stretávať v pravidelných intervaloch a (zrejme) aj vo väčšom rozsahu.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.