Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7Er-120-2010.pdf
PDF · 81.28 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/120/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnému: K & G company, s.r.o., naposledy so sídlom Priemyselná 1/4412, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 772 291, pre vymoženie pohľadávky vo výške 101,70 eur, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom Exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, Žilina, pod sp. zn. EX 1935/2013, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi trovy exekúcie vo výške 46,97 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou Bc. Vierou Hurtišovou sa začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 767/2009 na vymoženie pohľadávky 101,70 eur s príslušenstvom, priznanej vykonateľným Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš, č. 700-1910627309-GC04/09, zo dňa 14. 7. 2009. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 021475* zo dňa 24. 3. 2010, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom a trov exekúcie. Nakoľko výkon funkcie súdnej exekútorky Mgr. Viery Hurtišovej zanikol podľa § 16 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku dňa 6. 2. 2013, Slovenská komora súdnych exekútorov určila dňom 2. 5. 2013 za jej náhradníka Mgr. Bernarda Janíka, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu v Žiline.
V priebehu konania adresoval súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Tento odôvodnil tým, že pri vykonávaní exekúcie zistil, že povinná firma bola dňa 22. 3. 2011 ex offo vymazaná z Obchodného registra SR.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Exekučný
súd je však povinný v priebehu konania sledovať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Zánik niektorého z účastníkov exekučného konania bez právneho nástupcu je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, a súd v takom prípade aj bez návrhu exekučné konanie zastaví. Súdnym exekútorom bola zistená skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 3K/27/2010-161 zo dňa 3. 1. 2011 bolo konkurzné konanie proti povinnému ako dlžníkovi zastavené pre nedostatok majetku a na základe tohto rozhodnutia bol povinný v zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka vymazaný z obchodného registra dňom 22. 3. 2011. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z výpisu z obchodného registra. Preto súd aj s poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25. 1. 2012, sp. zn. 4 M Cdo 8/2011 rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie spolu vo výške 96,52 eur, z toho 41,43 eur ako trovy exekúcie súdnej exekútorky Mgr. Viery Hurtišovej, 39,- eur ako trovy exekúcie súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka a 16,09 titulom dane z pridanej hodnoty.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z dôvodu nemajetnosti povinného súd v súlade s citovaným ustanovením uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si duplicitne uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur (+ 6,64 za dva úkony exekučnej činnosti) ako odmenu pôvodnej súdnej exekútorky a znovu 33,19 eur (- 6,64 eur za dva úkony exekučnej činnosti započítané na odmenu pre Mgr. Vieru Hurtišovú) ako odmenu súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka. Súd však pri rozhodovaní o trovách exekúcie rozhoduje len o trovách exekúcie súdneho exekútora, ktorý vykonáva exekúciu, a ktorým je v prejednávanej veci Mgr. Bernard Janík, ktorý v súlade s § 16 ods. 7 Exekučného poriadku pokračuje vo vykonávaní exekučnej činnosti vo svojom mene a na základe pôvodného poverenia. Na výšku trov exekúcie za tejto procesnej situácie nemá zmena súdneho exekútora priamy vplyv, tieto sa určia tak, akoby k zmene súdneho exekútora ani nedošlo. Je neprípustné, aby súd priznal jednému súdnemu exekútorovi dvakrát odmenu za výkon tej istej exekúcie. Súd pre úplnosť dodáva, že zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť súdu rozhodovať popri odmene súdneho exekútora aj o odmene pôvodného súdneho exekútora za situácie, keď výkon funkcie pôvodného súdneho exekútora zanikol v zmysle § 16 ods. 1 Exekučného poriadku,
a teda súd by priznaním duplicitnej odmeny aj pre pôvodnú súdnu exekútorku rozhodoval neprípustne nad rámec platnej právnej úpravy.
Vzhľadom na uvedené má súdny exekútor nárok len na jednu odmenu za výkon exekučnej činnosti. V súlade s § 14 vyhlášky sa táto odmena určuje buď minimálnou sumou 33,19 eur, alebo vo výške 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti za predpokladu, že súdny exekútor vykonal aspoň desať úkonov (inak by bola odmena za jednotlivé úkony nižšia než 33,19 eur). Súdny exekútor si uplatnil popri minimálnej odmene len dva úkony exekučnej činnosti, preto mu súd priznal odmenu v minimálnej výške 33,19 eur.
V súlade s § 22 ods. 1 vyhlášky má súdny exekútor popri odmene aj nárok na náhradu hotových výdavkov, a to za poštovné vo výške 5,95 eur, v ktorej súd na základe predloženého exekútorského spisu považoval tieto náklady súdneho exekútora za preukázateľne a účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pokiaľ si súdny exekútor uplatnil náhradu budúcich nákladov na doručovanie (vo výške 5,60 eur), túto mu súd nepriznal, nakoľko pre súd je rozhodujúci stav, ktorý je tu v čase vydania rozhodnutia. Súd neuznal súdnemu exekútorovi ani hotové výdavky označené ako kancelárske a telekomunikačné náklady (2,50 eur), nakoľko ich vynaloženie a výška nie sú zo strany súdneho exekútora nijakým spôsobom preukázané.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady vo výške 39,14 eur o 20% DPH, t. j. o sumu 7,83 eur. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,97 eur, z čoho 33,19 eur pripadá na odmenu súdneho exekútora, 5,95 eur na náhradu hotových výdavkov a 7,83 eur na DPH. Trovy exekúcie je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi oprávnená.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej O. s. p., ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže súd zároveň zastavuje exekúciu (konanie už nebude ďalej prebiehať), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.