Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-846-2014.pdf
PDF · 82.84 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Er/846/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČ 35776005, proti povinnému: C. P., N.. X.X.XXXX, A. W. XXX/X, K. , vedenej u JUDr. Zuzany Papcunovej na Exekútorskom úrade Košice, Hlavná 68, pod sp. zn. EX 422/14, v konaní o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje. O trovách súdneho exekútora súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
V hore uvedenej exekučnej veci v zákonom stanovenej lehote vzniesol povinný proti exekúcii námietky zdôvodnené tým, že exekučný titul je zo dňa 7.2.2011 a nedoplatok mal vzniknúť na poistnom v období od septembra 1997 do júna 1998. Vzhľadom na uplynutie 10 ročnej premlčacej doby podľa § 21 z.č. 124/1998 Z.z. považuje nárok za nevymáhateľný. Okrem toho v spornej dobe bol poistencom štátu ako študent 2. ročníka denného štúdia na Hutníckej fakulte v Košiciach. Na základe uvedeného navrhuje námietkam vyhovieť a následne exekúciu zastaviť.
Oprávnený napriek výzve súdneho exekútora sa k námietkam nevyjadril.
Podľa § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods.2 Exekučného poriadku o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/, EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 233 EP, tam, kde sa v osobitných právnych predpisoch hovorí o súdnom výkone rozhodnutia, rozumie sa tým vykonávanie exekúcie aj podľa tohto zákona.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva práva, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa ods. 2 cit.zák. ust. možno exekúciu vykonať aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Povinný môže účinne vzniesť v exekučnom konaní námietku premlčania vymáhanej pohľadávky a uplatniť túto námietku v námietkach proti exekúcii ako okolnosť brániacu vymáhateľnosti vymáhaného nároku (viď. napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 1 M Cdo 5/2008 zo dňa 28.7.2008), resp. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 M Cdo 3/2011).
V čase, keď mal vzniknúť nedoplatok na poistnom (9/1997-6/1998), bol účinný zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 273/1994 Z. z.“), preto je potrebné na tento vzťah aplikovať vtedy účinný zákon, nie zákon, ktorým oprávnený povinnému pohľadávku predpísal výkazom nedoplatkov č. 8888067921 zo dňa 7.2.2011 za použitia z.č. 580/2004 Z.z. Splatnosť vymáhaných pohľadávok je totiž okamihom, kedy oprávnený mohol vykonať svoje právo po prvý raz.
Podľa § 18 ods. 1 z.č. 273/1994 Z.z. poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov uvedených v § 13 ods. 1 (ďalej len "príjem zamestnancov") za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený, poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatné v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia ukončeného v predchádzajúcom mesiaci. (2) Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádzajú osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. b) a v § 10 ods. 2, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca. (3) Samostatne zárobkovo činná osoba a osoba uvedená v § 10 ods. 2 môžu na základe písomnej žiadosti zaplatiť poistné vopred, ak príslušná poisťovňa žiadosti vyhovie, najviac však na jeden rok. (4) Ak sa platba poistného za príslušný kalendárny mesiac na účet príslušnej poisťovne uskutočnila oneskorene, predpokladá sa, že poistné je zaplatené včas, ak
a) v prípade platenia poistného bezhotovostným prevodom platiteľ ako deň prevodu v prevodnom príkaze, ktorý dal pred dňom splatnosti poistného, predpísaným spôsobom určil najneskôr posledný deň splatnosti poistného podľa odsekov 1 a 2; to neplatí, ak sa platba poistného uskutočnila oneskorene pre nedostatok finančných prostriedkov na účte platiteľa poistného,
b) v prípade platenia poistného poštovou poukážkou platiteľ poistného poukázal hotovosť najneskôr v posledný deň splatnosti poistného podľa odsekov 1 a 2. (5) Skutočnosti uvedené v odseku 4 je platiteľ poistného povinný na výzvu príslušnej poisťovne preukázať bez zbytočného odkladu. (6) Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktorého platiteľom je štát, poukazuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky Všeobecnej zdravotnej poisťovni na osobitný účet. Všeobecná zdravotná poisťovňa vykoná prerozdelenie prostriedkov podľa § 56. (7) Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktorého platiteľom je orgán príslušný na výplatu peňažných dávok, poukazuje tento orgán za príslušný kalendárny mesiac Všeobecnej zdravotnej poisťovni na osobitný účet; Všeobecná zdravotná poisťovňa vykoná prerozdelenie prostriedkov podľa § 56. (8) Príslušná poisťovňa môže v mimoriadnych prípadoch dohodnúť odchylný spôsob platenia poistného. (9) Príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4.
Podľa § 19 ods. 1 z.č. 273/1994 Z.z. poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov uvedených v § 13 ods. 1 (ďalej len "príjem zamestnancov") za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený, poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatné v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia ukončeného v predchádzajúcom mesiaci. (2) Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádzajú osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. b) a v § 10 ods. 2, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca.
Podľa § 21 ods. 1 z.č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, ... právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Podľa ods. 3 cit.zák.ust. právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo.
Poistné ako peňažná pohľadávka poisťovne sa nepremlčuje a ani v zákone č. 273/1994 Z.z. nie je ustanovená lehota po uplynutí ktorej by v spojení so vznesenou námietkou premlčania nastali dôsledky premlčania poistného. Keďže poistné sa nepremlčuje, môže ho platiteľ dobrovoľne zaplatiť kedykoľvek dodatočne, a to aj keď už došlo k premlčaniu práva na predpísanie poistného a právny dôvod na jeho platenie trvá. Dobrovoľným zaplatením poistného i po premlčaní práva na jeho predpísanie preto nemôže dôjsť k neoprávnenému obohateniu na strane poisťovne (štátu). V oblasti hmotnoprávneho vzťahu nedochádza k žiadnym zmenám. Podľa § 20 ods. 3 zák.č. 273/1994Z.z. premlčaniu podlieha iba právo na vrátenie poistného. To čo podlieha premlčaniu v tomto prípade nie je poistné (pohľadávka), ale procesné právo poisťovne na predpísanie poistného, t.j. právo na vymeranie poistného platobným výmerom, ktorý je právnym titulom na jeho vymáhanie. Premlčanie práva v tomto prípade znamená zánik procesného práva na vydanie individuálneho správneho aktu - platobného výmeru. Na túto skutočnosť prihliada správny orgán ex offo. Zákon č. 273/1994 Z.z. totiž ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie námietky premlčania . V oblasti verejného práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne definoval všeobecné podmienky pre premlčanie práva predpísať poistné, a teda stanovil i požiadavku vznesenia námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania je preto nadbytočné a bez právnych dôsledkov. Premlčaniu práva na predpísanie poistenia podľa zákona č. 273/1994 Z.z. svojimi dôsledkami zodpovedá pojmu preklúzie v súkromnom práve. (viď rozsudok NS SR sp.zn. 3 Szd 1/2010).
Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, a preto exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom, nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu. Ako uviedol v niekoľkých svojich rozhodnutiach ústavný súd (napr. ÚS 183/2011-16, ÚS 404/2010-16): "Právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Oprávnenie exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.). Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení)."
Ako súd už vyššie konštatoval, je potrebné v danej veci postupovať podľa predtým platného zákona o zdravotnom poistení, a to z.č. 273/1994 Z.z. v platnom znení, nakoľko sa vymáha poistné, ktoré bolo splatné za jeho účinnosti. Tento síce hovorí o dobe vymáhania nároku v trojročnej premlčacej lehote (§ 21 ods. 3), ale v ods. 1 cit. zák. ust. sa hovorí o právu predpísať poistné, ktoré sa premlčí v 10 ročnej premlčacej lehote. Keďže ide o poistné splatné 8.10.1997 až 8.7.1998 s poukazom na ust. § 18 ods. 2 z.č. 273/1994 Z.z. (poistné za 10 mesiacov od 091997 do 061998), právo oprávneného resp. jeho právneho predchodcu (Dôvera ZP) predpísať poistné sa premlčalo dňom 8.10.2007 až 8.7.2008 ( a to i s prihliadnutím k počítaniu času - § 122 OZ). Súd je k tejto skutočnosti - premlčanie práva na predpísanie poistného povinný prihliadnuť ex offo.. Zistenie súdu, že nie sú splnené predpoklady vykonateľnosti alebo že došlo k zrušeniu exekučného titulu, je dôvodom na zastavenie exekúcie. (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 456-/2011-19)
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ods. 2 cit.zák. ust..exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu
Účelom exekučného konania je nútená realizácia zásahom do majetkových práv povinného, vykonávaná za podmienok a predpokladov vymedzených zákonom, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného. V podstate to znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok s spôsobmi upravenými v zákone, v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie. Zastavenie exekúcie je procesným úkonom smerujúcim k trvalému alebo čiastočnému upusteniu od vykonávania exekúcie po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych a procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne i pred jeho vydaním a zásadne na návrh povinného. Súd skúma prípustnosť exekúcie v ktoromkoľvek štádiu vykonávania exekúcie.
Preto rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia a exekúciu ex offo zastavil, nakoľko zistil premlčanie práva oprávneného na predpísanie vymáhanej pohľadávky.
Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Keďže súd exekúciu zastavil ex offo, o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. V tej istej lehote je súdny exekútor povinný uplatniť si trovy exekúcie na súde, pokiaľ žiada ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1 O.s.p.).