Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoE/69/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598 proti povinnej V. K., bytom v A. E., M. XXXX/XX, o vymoženie sumy 15,93 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.

- 13 zo dňa 7. októbra 2014, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a vyslovil, že oprávnený a povinná nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách exekúcie vylúčil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora bolo vydané na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 17.10.2007 sp. zn. SR 7551/07. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil , Exekučného poriadku, , o rozhodcovskom konaní, , o spotrebiteľských úveroch, , 3 o spotrebiteľských úveroch, o ochrane spotrebiteľa, a nasl. , čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, príslušnými ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS, s odkazom na závery rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, a rozhodnutí vo veciach C-240/98 Océeano Grupo Editorial, C-168/05 Mostaza Claro, C-40/08 Asturcom Telecomunicationes SL. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný súd opakovane preskúmal predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom a dospel k záveru, že rozsudok rozhodcovského súdu predložený oprávneným ako exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky. Vzťah medzi oprávneným a povinnou bol posúdený ako vzťah spotrebiteľský, čo dáva súdu oprávnenie posudzovať prijateľnosť zmluvných podmienok. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá mala založiť legitimitu pre rozhodcovský súd prejednať vec, nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka a spotrebiteľ tak ňou nie je viazaný. Predložená rozhodcovská doložka znemožňovala voľbu spotrebiteľa a možnosť dosiahnuť rozhodovanie prípadného sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Tieto okolnosti viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia a Smernice Rady č. 93/13/EHS. Exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke materiálnej aj formálnej, čo rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať, nespĺňa. Exekučný súd je takto oprávnený exekúciu v ktoromkoľvek jej štádiu aj bez návrhu zastaviť.

Proti tomuto uzneseniu, v celom jeho rozsahu, podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Poukázal na to, že súd nesprávne aplikoval

ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľa, keďže zmluva o úvere bola uzavretá podľa , a teda ju nemožno podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv. Vo vzťahu k platnosti rozhodcovskej doložky uviedol, že tá bola uzavretá vo forme tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky, t.j. nevylučuje možnosť podania žaloby na všeobecný súd. Takáto rozhodcovská doložka tak nie je dotknutá ustanovením . Keďže išlo o rozhodcovské konanie plne v súlade s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, boli tak dodržané všetky procesné práva účastníkov konania a takéto rozhodcovské konanie nemožno posudzovať ako neprípustné v zmysle Smernice Rady, resp. považovať ho za neupravené právnymi predpismi. Zároveň poukázal na to, že aktuálna judikatúra ESD nechráni spotrebiteľa, povinného v situácii, kedy ten ostáva pasívny a nedomáha sa ochrany vlastných práv. Na zastavenie exekúcie preto nebol daný žiaden zákonný dôvod.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Je nesporné, že exekučný súd je ex offo oprávnený preskúmavať predložený exekučný titul, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd nemal danú právomoc prejednať vec a nemohol tak vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, tak nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru pod bodom 17/, ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere zo dňa 4.7.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinnou nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci.

Na doplnenie argumentácie súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na to, že vo veci neboli dodržané zákonné podmienky podľa o rozhodcovskom konaní, na čo je potrebné poukázať predovšetkým. Nedodržanie predpísanej formy rozhodcovskej doložky má už bez ďalšieho za následok jej neplatnosť.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o úvere na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu

s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere vyplýva, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy o úvere a že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.

Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené, a teda ich spravidla nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia o tom, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.

Vo vzťahu k otázke spôsobu uzatvárania rozhodcovských zmlúv odvolací súd uvádza, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu, je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená formulárová zmluva o úvere, kde je rozhodcovská doložka koncipovaná len ako súčasť obchodných podmienok, bez možnosti individuálneho dojednania, zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa, bez možnosti s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby v pozícii spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu a je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami ( o ochrane spotrebiteľa). Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka nedohodnutá a nevyjednaná individuálne zo strany spotrebiteľa, ale jemu vnútená ako jej neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Je preto nepochybné, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi. Povinná v rámci zmluvného vzťahu nevystupovala v pozícii podnikateľa a úver jej nebol poskytnutý v priamom súvise s jej podnikateľskými aktivitami. Použitie príslušných ustanovení

, ako aj iných právnych predpisov upravujúcich ochranu práv spotrebiteľa teda nie je vylúčené.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Predformulovaná rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, na ktoré odkázal aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (, ). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa , v zmysle generálnej klauzuly podľa , pre rozpor s , v zmysle ktorého sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Navyše, súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak sa vysloví neplatnosť rozhodcovskej doložky pre absenciu zákonnej písomnej formy, rozhodcovská doložka je neplatná bez ohľadu na povahu zmluvných strán, t.j. ustanovenie § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní platí ako pre spotrebiteľov, tak aj pre strany, ktoré nie sú v pozícii spotrebiteľa.

Z uvedeného je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď opätovne preskúmal predložený exekučný titul a následne v súlade s postupom podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Správne rozhodol súd aj o náhrade trov účastníkov konania a odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto podľa rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v samostatnom rozhodnutí v súlade s postupom podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.