Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_2C-2-2014.pdf
PDF · 105.13 KB
Case nature
Subarea
2C/2/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu AKBARIES, s r. o., Andrejová 22, 086 37 Šarišské Čierne, IČO: 36 461 695, proti žalovaným 1. B. A., G.. XX.X.XXXX, M. XXXX/XX, O., Č. P., 2. Q. L., G.. XX.X.XXXX a 3. Z. L., G.. XX.X.XXXX, obaja bytom Q. XX, XXX XX Š. Č., obaja zast. VOJČÍK & PARTNERS, s. r. o., Rázusova 28, 040 01 Košice, o neplatnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť trovy konania žalovanému v 1. rade vo výške 51,27 € a žalovaným v 2. a 3. rade vo výške 504,44 € na účet ich právneho zástupcu VOJČÍK & PARTNERS, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 12.5.2014 domáhal voči žalovaným určenia neplatnosti právneho úkonu. Uviedol, že dňa 13.5.2011 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy č. Z. XX/XXXX medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovanými v 2. a 3. rade ako kupujúcimi. Žalobca namietal, že žalovaný v 1. rade tak učinil aj napriek tomu, že mu ako spoluvlastníkovi nehnuteľnosti neponúkol spoluvlastnícky podiel na odkúpenie, čím nerešpektoval predkupné právo. Žalobca argumentoval tým, že predmetom kúpnej zmluvy boli prevody spoluvlastníckych podielov v parcelách registra N. zapísaných na LV č. XXX - čiastočný, podiel X/XXX parcely registra EKN pod -K. XXX, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, LV č. XXX - čiastočný, podiel X/XXX parcely registra EKN pod -K. XXX, parcela č. XXX, parcela č. XXX/X, LV č. XXX - čiastočný, podiel 1 parcely registra EKN pod -K. X, parcela č. XXX, parcela č. XXX, parcela č. XXX, parcela č. XXX, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/XXX, parcela č. XXX/XXX, parcela č. XXX/XXX, parcela č. XXX/XXX, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, LV č. XXX - čiastočný, podiel X/XX parcely registra EKN pod -K. X, parcela č. XXX, LV č. XXX - čiastočný, podiel 1 parcely registra EKN pod -K. X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/XX, parcela č. XXX/XX, parcela č. XXX/XX, parcela č. XXX, LV č. XXX - čiastočný, podiel 1 parcely registra EKN pod -K. X, parcela č. XXX/X, LV č. XXX - čiastočný, podiel XX/XXXX parcely registra EKN pod -K. XX, parcela č. XXX/X, LV č. XXX - čiastočný, podiel XX/XXXX parcely registra EKN pod -K. XX, parcela č. XXX/X, LV č. XXX - čiastočný, podiel X/XXX parcely registra EKN pod -K. XXX, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/ X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXX, LV č. XXX - čiastočný, podiel X/XXX parcely registra EKN pod -K. XXX, parcela č. XXXX.
Žalobca ďalej dôvodil tým, že doporučeným listom zo dňa 18.11.2013 adresovaným žalovaným v 1., 2. a 3. rade sa dovolal neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy v zmysle § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V tejto súvislosti dodal, že dovolaním sa neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, ktoré uskutočnil 24.4.2014 a ktoré bolo žalovaným doručené dňa 28.4.2014, došlo k neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobca vyslovil názor, že na určení neplatnosti kúpnej zmluvy má naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pretože na základe súdneho rozhodnutia možno uskutočniť zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd vyslovil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovanými v 2. a 3. rade ako kupujúcimi, je neplatná. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
Súd konštatuje, že žalobca podal žalobu vo vlastnom mene, teda v mene spoločnosti AKBARIES, s.r.o.. K žalobe zároveň pripojil splnomocnenie z 24.2.2014, ktorým ho Q. K., G.. X.X.XXX, K. C. XXX splnomocnila na všetky právne úkony spojené s uplatnením neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 13.5.2011. Zo žaloby však nevyplýva, že by žalobcom v tejto právnej veci bola aj Q. K., keďže v žalobe nebola ako účastník konania označená tak, ako to má na mysli § 42 ods. 3 OSP, a preto súd s touto fyzickou osobou so zrejmých dôvodov nekonal ako s účastníkom konania.
K žalobe sa písomne vyjadrili žalovaní v 2. a 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to podaním doručeným súdu 11.7.2014. V podaní uviedli, že žalobca nesprávne uviedol dátum uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy. Tá bola podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných v 2. a 3. rade uzatvorená už dňa 10.2.2011, a nie dňa 13.5.2011 ako tvrdil žalobca. Následne dňa 11.2.2011 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom tento vklad povolila Správa katastra Bardejov dňa 11.5.2011 pod č. Z. XXX/XX. Žalovaní ďalej dôvodili tým, že sám žalobca uviedol, že neplatnosti kúpnej zmluvy sa voči nim dovolal listom z 18.11.2013, zaslaným im 24.4.2014 a doručeným im 28.4.2014, o čom svedčia aj doručenky pripojené k návrhu. Zároveň uviedli, že na zákonné predkupné právo sa vzťahuje § 140 OZ a súčasne aj § 40a OZ upravujúci relatívnu neplatnosť právnych úkonov. Zákonné predkupné právo je vecné právo majetkovej povahy a v zmysle § 100 ods. 2 OZ v spojení s § 101 OZ sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, obdobne ako aj právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. V zmysle § 101 OZ premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo prvýkrát vykonať. Tento okamih je daný objektívne, bez ohľadu na subjektívne okolnosti, a teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (rozsudok najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 44/97). Podľa názoru žalovaných v 2. a 3. rade sa právo v okolnostiach tohto prípadu mohlo prvýkrát vykonať dňom uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobca o tom vedel alebo nie. Premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť dňom, keď došlo k uzavretiu právneho úkonu, pričom na plynutie premlčacej doby nemá vplyv registrácia, ani rozhodnutie príslušného orgánu. Účinky neplatnosti nastávajú až tým okamihom, keď prejav oprávneného došiel druhému účastníkovi, prípadne ostatným účastníkom právneho úkonu (napr. R 50/85). Žalovaní v 2. a 3. rade poukázali aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 37/2007, podľa ktorého základom porušenia predkupného práva je vznik právneho dôvodu. Okamih, keď došlo k porušeniu práva nemožno posúvať až do dňa zápisu (vkladu) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na podporu svojich tvrdení poukázali aj na judikatúru Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 568/202. Vzhľadom na to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo 10.2.2011, právo na namietanie relatívnej neplatnosti bolo premlčané dňom 10.2.2014. Keďže k uplatneniu relatívnej neplatnosti právneho úkonu u žalovaných v 2. a 3. rade došlo až 28.4.2014, vzniesli námietku premlčania. Na základe uvedeného navrhli, aby súd žalobu zamietol.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 7.1.2015 o 9.15 hod., na ktorom sa zúčastnil žalovaný v 1. rade, nebola prítomná žalovaná v 2. rade, ktorej neúčasť na pojednávaní ospravedlnil jej právny zástupca. Na pojednávaní sa zúčastnil právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade. Všetci účastníci konania mali predvolanie na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávaní nebol prítomný žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu v deň pojednávania dňa 7.1.2015. Súd v úvode pojednávania konštatoval, že žalobca síce ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, ale o odročenie pojednávania nežiadal. Súd vychádzal z podania žalobcu doručeného súdu dňa 7.1.2015 elektronickou poštou odoslanou toho istého dňa o 7.48 hod. V tomto čase však súd nedisponoval ďalším podaním žalobcu odoslaným elektronicky dňa 7.1.2015 o 7.50 hod., v ktorom už žalobca žiadal o odročenie pojednávania. Aj napriek uvedenému súd konštatuje, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania tak, ako to má na mysli § 119 ods. 1 až 3 OSP. Totiž k odročeniu pojednávania môže dôjsť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako
návrh posúdil. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Vychádzajúc z uvedeného súdu konštatuje, že aj keď žalobca uviedol, že dôvodom neúčasti na pojednávaní sú jeho zdravotné ťažkosti, nepostupoval tak, ako to má na mysli § 119 ods. 3 OSP. Žalobca uviedol dôvod svojej neúčasti na pojednávaní, ale súčasťou jeho návrhu na odročenie pojednávania nebol doklad o pracovnej neschopnosti, ani vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa na pojednávaní. Žalobca doklad o svojej práceneschopnosti doručil súdu elektronicky toho istého dňa, teda 7.1.2015 o 13.52 hod., pričom tak učinil až po pojednávaní, keďže toto sa konalo v čase od 9.15 hod. do 9.45 hod. Navyše súd považuje za potrebné dodať, že aj zaslanie dvoch podaní zo strany žalobcu, v ktorých v jednom len ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a v druhom žiadal aj o odročenie pojednávania, súd považuje za mätúce a účelové. Súd zastáva názor, že norma procesného práva civilného, a teda OSP stanovuje množstvo formálnych požiadaviek a predpokladov, ktorými je účastník konania za účelom dosiahnutia kvalifikovanej obrany alebo uplatnenia práva, povinný sa riadiť a dodržiavať ich. Ustanovenie § 119 ods. 3 OSP jednoznačne stanovuje postup v prípadoch, keď o odročenie pojednávania požiada zo zdravotných dôvodov účastník konania. Súd tvrdí, že žalobca tým, že súdu zaslal v deň pojednávania dve ospravedlnenia odlišného obsahu, keď v skoršom len ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a v ďalšom už žiadal o jeho odročenie, ako aj tým, že k návrhu na odročenie pojednávania nepripojil doklad o práceneschopnosti, ani správu ošetrujúceho lekára o nemožnosti dostaviť sa na pojednávanie z dôvodu či už ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu, nesplnil predpoklady pre odročenie pojednávania.
Súd v danom prípade aplikoval ustanovenie § 119 OSP a z konania žalobcu jednoznačne vyplýva, že predpoklad pre odročenie pojednávania nesplnil. Súd zastáva názor, že účelom stanovenia určitých formálnych pravidiel (a teda aj postupu súdu pri odročení pojednávania z dôvodu žiadosti účastníka konania poukazujúceho na svoj zdravotný stav), je zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti. Navyše účastník konania musí očakávať, že procesné pravidlá budú aplikované a že pokiaľ tak stanoví právny predpis, ich nerešpektovanie bude buď sankcionované alebo vyznievajúce v neprospech toho, kto sa nimi neriadil. Podľa názoru súdu v okolnostiach tohto prípadu preto nedošlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom. Z tohto dôvodu súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to oboznámením sa s obsahom žaloby, jej príloh, predmetných listov vlastníctva, kúpnou zmluvou z 10.2.2011, návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, rozhodnutím Správy katastra Bardejov č. Z. XXX/XX z 11.5.2011, ako aj s ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi, písomným podaním žalovaných v 2. a 3. rade, prednesom účastníkov konania prítomných na pojednávaní a zistil tento skutkový stav:
Dňa 10.2.2011 uzavrel žalovaný v 1. rade ako predávajúci so žalovanými v 2. a 3. rade ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. Q., obec Q., okres K., zapísaných na LV č. XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný. Podľa čl. III predmetnej zmluvy bola cena dohodnutá na sumu 58 000 CZK.
Dňa 11.2.2011 podali účastníci právneho úkonu (kúpnej zmluvy z 10.2.2011) Správe katastra Bardejov návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol povolený rozhodnutím Správy katastra Bardejov č. Z. XXX/XX z 11.5.2011.
Listom z 18.11.2013 označeným ako „Dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 13.5.2011 - právneho úkonu relatívne neplatného podľa ust. § 40 v spojení s ust. § 140 Občianskeho zákonníka“ sa žalobca dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy voči žalovaným v 2. a 3. rade. K tomuto dôkazu pripojil Podací hárok, z ktorého vyplýva, že zásielka bola žalovaným v 2. a 3. rade odoslaná na poštovú prepravu dňa 24.4.2014 a podľa pripojenej doručenky im bola doručená dňa 28.4.2014. Žalobca k podaniu pripojil aj dôkaz - Podací lístok, že dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy bolo zaslané aj žalovanému v 1. rade. Na tomto podacom lístku sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že zásielka adresovaná žalovanému v 1. rade bola odoslaná na poštovú prepravu. Navyše z pripojeného Podacieho hárku (riadok 6) súd zistil, že zaslanie zásielky žalovanému v 1. rade bolo zrušené.
Z pripojených listov vlastníctva, k. ú. Q., obec Q., okres K., LV č. XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX
- čiastočný, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX
- čiastočný, na ktorých sú zapísané parcely, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 10.2.2011, súd zistil, že žalobca je ako spoluvlastník nehnuteľnosti vedený na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, pričom na zvyšných LV vystupuje buď ako nájomca (LV č. XXX a XXX) alebo na nich nie je zapísaný vôbec (LV č. XXX a XXX).
Na pojednávaní právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade zotrval na písomnom vyjadrení a vzniesol námietku premlčania v súvislosti s dovolaním sa žalobcu relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Ten istý právny názor na pojednávaní vyslovil aj žalovaný v 1. rade. Navyše žalovaný v 1. rade potvrdil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi ním ako predávajúcim a žalovanými v 2. a 3. rade ako kupujúcimi došlo 10.2.2011, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podaný 11.2.2011 a povolený bol dňa 11.5.2011. Zároveň potvrdil, že zo strany žalobcu mu nedošlo žiadne dovolanie sa relatívnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy.
Súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
Podľa § 140 OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovaným v 1. rade a žalovanými v 2. a 3. rade, súd mal za preukázané, že žalovaný v 1. rade ako podielový spoluvlastník neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi. Túto skutočnosť tvrdí žalobca a nepoprel ju ani žalovaný v 1. rade, ani žalovaní v 2. a 3. rade.
Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a OZ, sa považuje za platný, pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený, sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (k tomu pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2010, sp. zn. 4 Cdo 136/2009).
Súd mal za preukázané, že minimálne voči žalovaným v 2. a 3. rade sa žalobca neplatnosti kúpnej zmluvy z 10.2.2011 dovolal listom, ktorý im bol doručený 28.4.2014.
Právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade, ako aj žalovaný v 1. rade však vzniesli námietku premlčania, ktorá je dôvodná. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu súd zistil, že kúpna zmluva, neplatnosti ktorej sa žalobca dovolával, bola uzavretá 10.2.2011. Aj keď žalobca tvrdil, že zmluva bola uzavretá 13.5.2011, súd mal za dostatočne preukázané uzavretie tejto zmluvy dňa 10.2.2011, a to aj v spojitosti s ďalšími dôkazmi, a teda návrhom na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, ktorý bol podľa prezenčnej pečiatky Správy katastra Bardejov podaný 11.2.2011, pričom vklad bol povolený 11.5.2011. Žalobca sa voči žalovaným v 2. a 3. rade dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy podaním z 18.11.2013, odoslaným na poštovú prepravu 24.4.2014 a doručeným im 28.4.2014. Z uvedeného vyplýva, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy bolo žalovaným v 2. a 3. rade doručené 28.4.2014, čo je zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorej začiatok sa v takomto prípade počíta odo dňa nasledujúceho od uzavretia kúpnej zmluvy (od urobenia právneho úkonu), teda od 11.2.2011.
Súd konštatuje, že v okolnostiach tohto prípadu nie je podstatný okamih, keď došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a teda 11.5.2011, ale prioritný je okamih uzavretia kúpnej zmluvy - 10.2.2011, od ktorého je potrebné odvodzovať aj plynutie premlčacej doby, a to nasledujúci deň po jej uzavretí. Trojročná všeobecná premlčacia doba začína plynúť pre každú z dotknutých osôb v tom istom časovom okamihu, a to v deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je deň nasledujúci po dni, keď bol urobený právny úkon, ktorého relatívna neplatnosť sa namieta. Tento okamih je daný objektívne a nezávisí od toho, kedy sa dotknutá osoba dozvie o urobení tohto úkonu (Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co/107/2006).
Keďže v danom prípade trojročná premlčacia doba pre dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy z 10.2.2011 začala plynúť 11.2.2011 a uplynula 11.2.2014 a s prihliadnutím k tomu, že žalobca sa neplatnosti tejto kúpnej zmluvy voči žalovaným v 2. a 3. rade dovolal 28.4.2014, keď sa dovolanie neplatnosti právneho úkonu preukázateľne dostalo do ich dispozičnej sféry, súd žalobu vzhľadom na námietku premlčania vznesenú všetkými žalovanými, zamietol. V tomto ohľade už ani nie je podstatné, že žalobca nepreukázal, aby sa neplatnosti kúpnej zmluvy účinne dovolal aj voči žalovanému v 1. rade.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 s poukazom na § 151 ods. 1 OSP a v celom rozsahu úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania, pretože o to požiadali.
Žalovaný v 1. rade si v zákonnej lehote uplatnil trovy konania pozostávajúce z jeho hotových výdavkov vynaložených na cestu na pojednávanie z Plzne do Bardejova a späť v celkovej výške 1 420 CZK, t. j. 51,27 € (2 x cestovný lístok Plzeň - Praha a späť, t. j. 2 x 100 CZK, 2 x cestovný lístok Praha - Bardejov a späť, t. j. 2 x 610 CZK, po prepočte na € v súlade s kurzom českej koruny platným k 6.1.2015, t. j. 1 € sa rovná 27,695 CZK). Na základe toho súd priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v uplatnenej výške, a teda v sume 51,27 €, ktorú je žalobca povinný zaplatiť mu v stanovenej lehote na jeho účet č. 119 084 23 41/0100, IBAN: CZ 570 100 000 000 119 084 23 41, typ: IDEAL KONTO, mena: CZK.
Žalovaní v 2. a 3. rade si taktiež v zákonnej lehote uplatnili náhradu trov konania (trov právneho zastúpenia), ktoré ich právny zástupca vyčíslil v sume 504,44 €. Vychádzal pritom z hodnoty sporu, a teda kúpnej ceny nehnuteľností vo výške 58 000 CZK, kde za jeden úkon právnej služby počítal sumu 91,29 € (1 € sa rovná 27,434 CZK ku dňu 7.7.2014). Náhradu trov právneho zastúpenia uplatnil za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 7.7.2014, podanie vyjadrenia na súd zo 7.7.2014, účasť na pojednávaní dňa 7.1.2015), 3 x režijný paušál, z toho 2 x v roku 2014 (t. j. 2 x 8,04 €) a 1 x v roku 2015 (t.j. 1 x 8,39 €), cestovné výdavky na pojednávanie z Košíc do Bardejova a späť v sume 38,15 € (pri 77 km, t. j. 2 x 77 sa rovná 154 km, OMV zn. Opel Zafira Tourer, 5,2 l/100 km x 154 km x 1,245, amortizácia 0,183 x 154 km), náhrada za stratu času v sume 83,88 €, účtovaná za každú aj začatú polhodinu (cesta Košice - Bardejov v trvaní 1 hod 10 min, t. j. 2 x /3 x 13,98/), vrátane 20 % DPH vo výške 84,07 €. Na základe toho súd žalovaným v 2. a 3. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume, ako si ju v zákonnej lehote uplatnil ich právny zástupca, teda vo výške 504,44 €, pričom túto sumu je žalobca povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaných vedený v Tatra banke, a.s., č. 292 815 07 50/1100. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z vyhlášky č. 655/2004 Z. z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, a to z § 1 ods. 3, § 10 ods. 1 a 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 a zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.