Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-89-2014.pdf
PDF · 95.35 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/89/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti o maloletú G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - Ing. U. U., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/X, Z. a otec - Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. D. XXXX/XX, Z., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3P/90/2013-226 zo dňa 25. septembra 2014, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o určení vyživovacej povinnosti tak, že s účinnosťou od 1.9.2014 z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej G. C., nar. XX. X. XXXX na sumu 170 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Vo zvyšnej časti (v rozsahu nad 170 eur do 200 eur mesačne) návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 4P/291/2009-21 zo dňa 8. decembra 2009 vo výroku o výživnom na maloletú G. C., nar. XX.X.XXXX.
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku o zvýšení výživného na maloletú G. C., nar. XX.X.XXXX. za obdobie od 1.9.2013 do 31.8.2014.
M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o určení zmeškaného výživného tak, že zmeškané zvýšené výživné za obdobie od 1.9.2013 do vyhlásenia rozsudku prvostupňového súdu v sume 370 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky, s tým, že prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej G. C., nar. XX.X.XXXX na sumu 140 eur mesačne za obdobie od 1.9.2013 do 31.8.2014 a sumu 200 eur mesačne od 1.9.2014, z toho bežné výživné predstavuje 160 eur a 40 eur je čiastka určená na tvorbu úspor. Nadväzne uložil matke povinnosť zriadiť maloletej osobitný účet v banke a vyslovil, že na nakladanie s prostriedkami na predmetnom účte bude potrebný súhlas súdu.
Zameškané zvýšené bežné výživné za obdobie od 1.9.2013 do vyhlásenia rozsudku vyčíslil v celkovej sume 360 eur a povolil ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 120 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Zameškané výživné na tvorbu úspor za obdobie od 1.9.2014 do vyhlásenia rozsudku v celkovej sume 40 eur uložil otcovi zaplatiť na osobitný účet maloletej v banke zriadený matkou do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Súd I. stupňa vychádzal z konštatovania zásadnej zmeny pomerov a to u výživou oprávnenej ako i povinnej osoby. V prípade maloletej poukázal na skutočnosť, že je (vo vzťahu k predchádzajúcej úprave vyživovacej povinnosti) staršia o 4 roky, pričom za uvedené obdobie došlo k nárastu všetkých výdavkov, ktoré matka vynakladá na zabezpečovanie potrieb maloletej s výnimkou výdavku na bývanie. Predmetné výdavky sú o polovicu vyššie, a to najmä výdavky na stravovanie, oblečenie, obuv, cestovné, výdavky na školu, ako i na voľno časové aktivity - jazykový kurz, fitnes, korčuľovanie, lyžovanie, mobil, vreckové. Zároveň zohľadnil výdavky primerané veku maloletej, a to zakupovanie doplnkov oblečenia, make-upu, kozmetiky na problematickú pleť, zdravej stravy. Na základe toho ustálil za preukázané bežné výdavky v sume 270 eur. Zároveň akceptoval i vynaloženie jednorázových nákladov na zakúpenie športových potrieb - bicykla, korčulí, lyží, ako aj notebooku, a to od posledného rozhodovania súdu o výživnom v celkovej výške 1.835,80 eur, resp. rekreačných rodinných pobytov v sume 193,10 eur. V tejto spojitosti konštatoval, že otec sa na zvýšených výdavkoch na maloletú žiadnym spôsobom nepodieľa, nad súdom určenú sumu výživného 70 eur maloletej neprispieva. Z opísaného prvostupňový súd vyvodil, že u maloletej je daná taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného za obdobie od 1.9.2013 do 31.8.2014 o 100%. Osobitne, za obdobie od 1.9.2014 okresný súd ako relevantnú vyhodnotil okolnosť, že maloletá nastúpila na stredoškolské štúdium na Gymnázium v Ružomberku, čím matke stúpli náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa v podobe poplatkov za knihy, učebnice, školské poplatky, bolo potrebné zakúpiť školskú tašku. Taktiež matka uhradila pre maloletú jazykový kurz, poplatok do fitnes centra, v dôsledku čoho považoval súd I. stupňa zvýšenie bežného výživného o 20 eur mesačne za adekvátne uvedenej zmene pomerov. Vzhľadom na reálny predpoklad vysokoškolského štúdia u maloletej je na mieste tiež tvorba úspor vo výške 40 eur mesačne.
Vo vzťahu k otcovi súd I. stupňa skutkovo ustálil, že do zamestnania v Nemecku nastúpil 2.5.2013, kde uzavrel pracovný pomer na dobu neurčitú. Za obdobie 6 mesiacov dosiahol priemerný mesačný zárobok v sume 1.394,66 eur. V tomto zamestnaní otec zotrváva doposiaľ, s výnimkou obdobia od 11.2.2014 do 14.4.2014, pričom podpora v nezamestnanosti mu bola vyplatená len za obdobie od 4.4.2014 do 13.4.2014, nakoľko o túto dávku nežiadal na území SR skôr, v čom okresný súd videl zavinenie otca. V čase predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti bol otec podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia, pričom za zdaňovacie obdobie roku 2008 mal evidovaný základ dane vo výške 3.819,06 eur, čo predstavuje mesačne sumu 318,25 eur. Na základe tohto prvostupňový súd konštatoval trojnásobný nárast príjmu otca, ktorá skutočnosť odôvodňuje zvýšenie výživného na sumu 140 eur mesačne. Zároveň konštatoval, že v priebehu konania otec s takouto sumou vyjadril svoj súhlas. Okresný súd zohľadnil výdavky otca na domácnosť a na výživu jeho maloletého syna, taktiež výdavky súvisiace s prácou v Nemecku a výdavky na výživu maloletej G., konštatoval však, že výdavky na domácnosť a na maloletého syna sú uhrádzané výlučne otcom, nakoľko jeho (aktuálna) manželka sa na týchto výdavkoch nepodieľa, je nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V tejto spojitosti uviedol, že manželka otca by sa mala rovnakou mierou podieľať na výdavkoch na domácnosť, ako aj na výživu ich spoločného maloletého syna. V neprospech otca prvostupňový súd vyhodnotil úhradu dlhov voči mobilných operátorom, resp. poisťovniam uhradeným v roku 2013 v celkovej sume 2.489,26 eur, nakoľko predmetné dlhy sú dôsledkom nezodpovedného prístupu otca v minulosti k plneniu si svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho došlo k iniciovaniu exekučných konaní, a tým k niekoľkonásobnému nárastu týchto dlhov. Navyše suma uhradená otcom na dlhy preukazuje schopnosti, možnosti a zárobkové pomery otca, ktorý bol schopný zo svojho príjmu v roku 2013 ušetriť takéto čiastky a preto je možné vysloviť reálny predpoklad, že cestovné náhrady vyplatené zamestnávateľom otcovi v Nemecku možno v prevažnom rozsahu započítať do príjmu otca. V súvislosti s matkou okresný súd poukázal na zvýšenie priemerného mesačného zárobku zo sumy 466,75 eur na 592,52 eur, v dôsledku zmeny miesta výkonu práce (z pobočky Colného úradu Ružomberok na pobočku Žilina) jej však zároveň vznikli cestovné výdavky do zamestnania a späť vo
výške 70 eur mesačne, čo - spolu s prevzatou splátkou hypotekárneho úveru - kompenzuje nárast jej príjmu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej. Namietal, že suma 160 eur na výživné, 40 eur na tvorbu úspor spolu s doplatkom zmeškaného výživného v splátkach po 120 eur mesačne je pre neho vysoká. Uviedol, že na pojednávaní dňa 29.7.2014 súhlasil so sumou 140 eur, nakoľko bol v práci upozornený, že dovolenku má vyčerpanú a nemôže už mať voľno. Matka však už žiadala sumu so sporením od 230 do 280 eur mesačne. Čo sa týka jeho mzdy, tá je uvedená aj s náhradou diét, pričom cez víkendy, kedy musí ostať v zahraničí, žiadne diéty nepoberá, takže si stravu hradí zo svojho. Bolo by pre neho totiž náročné prísť domov na 20 hodín po troch týždňoch, keď cesta trvá neraz aj 12 hodín. Firma, kde pracuje sa venuje autodoprave prevažne na stavbách a keď dosiahne počet zazmluvnených odpracovaných hodín v roku, pošle zamestnancov domov s tým, že im doručia výpovede. Počas tohto obdobia si musí vytvárať finančnú rezervu na mesiace, keď ostane doma, pričom nikdy nevie dopredu, kedy táto okolnosť nastane. Odvolateľ nesúhlasil s tým, že pochybil pri hlásení sa na úrade práce na Slovensku, nakoľko firma ho poslala hlásiť sa na Nemecký úrad práce, kde na to mal nárok, no odtiaľ mu po 1 a pol mesiaci poslali dokumenty k prihláseniu sa na úrad práce na Slovensku. Písal „odvolávací list“, na ktorý zareagovali, že pošlú ešte raz nejaké dokumenty a už sa neozvali. Z tohto dôvodu sa nahlásil od 4.4.2014 na Úrad práce v Ružomberku s tým, že mu vznikol nedoplatok na zdravotnej poisťovni, pretože spätne sa už na úrad práce nahlásiť nedá. Nie je tiež pravdou, že vlastní dve motorové vozidla, vlastní len jedno, ktoré má 22 rokov. Záverom poukázal na ďalšie výdavky - krátkodobý kurz vodiča v cene 250 eur, povinné psychotesty v cene 60 až 70 eur, výmena digitálnej karty vodiča v cene 76 eur.
V doplnení odvolania otec maloletej uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na 140 eur mesačne. Po odrátaní nákladov v práci vo výške asi 340 eur však pri sume 320 eur (160 eur + 40 eur + 120 eur) nedokáže finančne udržať svoju domácnosť. Zdôraznil, že nie je spravodlivé započítať do príjmu stravného tzv. diéty. Namietal tiež postup pri vyhotovení prekladov ním doložených listín nakoľko odporkyni stačilo ústne vysvetlenie rozdielov v príjmoch, napriek tomu dal súd ich obsah preložiť. Dodal, že na pojednávaní dňa 29.7.2014 sa zúčastnil, pričom mu bolo oznámené, že 28.9.2014 bude vynesený rozsudok o výške výživného. Na uvedenom pojednávaní sa zúčastniť chcel, ale nakoľko musel ísť na posledné dve hodiny školenia vodiča z povolania, telefonicky sa ospravedlnil s tým, že počká na vynesenie rozsudku a súhlasil so sumou 140 eur. Z tohto dôvodu aj súhlasil s pojednávaním vo svojej neprítomnosti.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu matka maloletej uviedla, že hoci odvolateľ uvádza, že je živiteľ rodiny sám, jeho mesačná mzda v Nemecku predstavuje súčet mesačných miezd dvoch živiteľov rodiny na Slovensku v rámci jednej domácnosti. Na pojednávaniach bolo preukázané, že odporca je schopný zo svojho príjmu uhrádzať dlhy v horibilných mesačných sumách. To, že jeho manželka nepracuje, odôvodnil tým, že sa stará o ich desaťročného nesamostatného syna (hoci je úplne zdravý), napriek tomu pri vyčíslení výdavkov uviedol aj výdavok na družinu vo výške 8 eur, pričom jeho manželka opatrovateľský príspevok nepoberá. Následne ako nový dôvod uviedol, že sa zase stará o chorú starú matku. Manželke odvolateľa táto situácia vyhovuje, pretože si to z jeho príjmu môže dovoliť. S poukazom na obsah zápisníc matka zásadne odmietla, že by dala súhlas k ústnemu vysvetleniu ním predložených rozporných listín. Nakoľko uvedené listiny vyvodzovali rozdielne závery, čo sa týka výšky odporcovho príjmu, žiadala o ich úradný preklad. K argumentácii otca, že si musí vytvárať finančnú rezervu na mesiace, keď zostane doma, poznamenala, že pokiaľ sa otec maloletej bude včas hlásiť na úrade práce, bude dostávať podporu v nezamestnanosti, na ktorú má nárok. Vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa, že nevlastní dve motorové vozidla podotkla, že síce nie je vlastníkom, ale určite užíva dve vozidlá, konkrétne jedno on a druhé jeho manželka, na ktorom vozí syna do školy vzdialenej cca 1,5 km. Okrem toho, že si môže dovoliť užívať už niekoľko rokov dve autá (hoci tvrdí, že musí vytvárať finančnú rezervu); v čase, keď bol živnostník užíval veľkú štvorkolku pre seba, malú štvorkolku pre syna, veľkú motorku pre seba, malú motorku pre syna a ešte terénnu motorku pre seba. Poprela tiež stanovisko otca, že sa nemohol častejšie stretávať s dcérou z dôvodu výkonu práce v zahraničí, nakoľko sa s ňou stretával minimálne i v období, keď pracoval na Slovensku. K započítaniu diét do príjmu matka uviedla, že nie je predpoklad spotrebovania všetkých cestovných náhrad a zároveň mu tieto čiastočne zabezpečujú potreby, ktoré by inak musel vynaložiť zo svojej bežnej mzdy. Má za to, že diéty výrazným spôsobom zlepšujú majetkové pomery otca a že boli aj hlavným stimulom pre prácu vodiča v Nemecku a preto by sa mali započítať do príjmu. Vo vzťahu k odvolateľom
prezentovaným „novým“ výdavkom poukázala na aktuálne výdavky maloletej súvisiace s nástupom na Gymnázium.
Kolízny opatrovník ostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 211 ods. 2 písm. a) O.s.p. (z toho titulu zostal nedotknutým odvolaním nenapadnutý výrok o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.9.2013 do 31.8.2014) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil v napadnutom výroku o zvýšení výživného a nadväzne vo výroku zmeškanom výživnom, tak ako je konštatované vo výrokovej časti rozsudku.
Z obsahu predloženého odvolania otca je zjavné, že smeruje len voči určeniu výživného za obdobie po 1.9.2014, resp. pri doslovnom výklade úvodného textu odvolania možno mať za to, že odvolateľ vyjadruje nespokojnosť len s celkovou mesačnou čiastkou tvorenou výškou výživného spolu so zmeškaným výživným. Vzhľadom na ďalšie čiastkové odvolacie námietky a rešpektujúc zároveň zásadu oficiality ovládajúcu konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti, však odvolací súd podrobil prieskumu v dotknutej časti (t.j. za obdobie po 1.9.2014) celé prvostupňové konanie. V tejto spojitosti uvádza, že jediným prípustným zákonným dôvodom umožňujúcim zmenu účinkov právoplatného rozhodnutia súdu o určení vyživovacej povinnosti je relevantná zmena pomerov. Nadväzne je náležitým okresným súdom vykonané vyhodnotenie danosti zmeny pomerov v okolnostiach súdenej veci. Nárast výdavkov maloletej ako i príjmov odvolateľa v porovnaní s obdobím predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti je nesporný. Preukázanou je i okolnosť, že nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti otec maloletej neprispieval vecnými darmi, ani finančne, s maloletou sa stretával v minimálnom rozsahu a teda ani takouto formou významnejším spôsobom neodbremenil matku maloletej (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine) od výkonu osobnej starostlivosti (ktorej finančná hodnota nie je exaktne vyčísliteľná) o dieťa, resp. od úhrady nevyhnutných potrieb dieťaťa v čase styku s ním. Právnej úprave inštitútu vyživovacej povinnosti zodpovedá i riešenie konfliktu výdavkov jednoznačne v prospech výživného na maloleté deti, ktorá úprava umožňuje pasíva resp. zaťaženie výživou povinnej osoby určitými úvermi/pôžičkami hodnotiť ako nie nevyhnutné a neprihliadať na ne. Z pohľadu odvolacích námietok je zásadnou okolnosťou vyhodnotenie príjmovej situácie otca v časti týkajúcej sa zamestnávateľom poskytovaných diét. Nejedná sa síce o nárok viažuci sa výlučne na osobu odvolateľa (ako napr. bolestné - na ktoré by sa z toho titulu neprihliadalo), ale je pravdou, že zákonným účelom poskytovania stravného zamestnávateľom zamestnancovi je kompenzácia zvýšených výdavkov súvisiacich so stravovaním počas pracovných ciest, ktorý účel nie je možné prehliadnuť. Zároveň je nevyhnutné v prospech otca zohľadniť skutočnosť, že počas svojho ďalšieho nevyhnutného pobytu (mimo pracovných dní) v zahraničí nemá nárok na úhradu zvýšených nákladov tam uhrádzaných. Na druhej strane však zistený skutkový stav (predovšetkým úhrada dlhov vo vysokých čiastkach) umožňuje stotožniť sa s úvahou matky, že finančné ohodnotenie otca (i pri akceptácii opísaných výdavkov odvolateľa) je výrazne motivačné vo vzťahu k výkonu tohto zamestnania otcom a zjavne presahuje rámec reálnych (zvýšených) výdavkov otca počas pobytu v zahraničí. Odvolací súd preto považoval za správne prihliadnuť na vyplatené diéty/stravné v rozsahu ich jednej tretiny. Nadväzne je správnou úvaha súdu o nevyhnutnosti zmeny vyživovacej povinnosti s ohľadom na zmenu pomerov a na zákonné kritériá pre posudzovanie vyživovacej povinnosti, krajský súd sa však čiastočne odchýlil od prvostupňovým súdom uskutočneného vyhodnotenia skutkových okolností z pohľadu primeranej výšky výživného a dospel k záveru, že suma 170 eur zodpovedá požiadavke spravodlivej rovnováhy pri zvážení zistených skutkových okolností tak na strane výživou oprávnenej, ako aj výživou povinnej osoby, pričom s ohľadom na výšku mesačne spotrebovávaného výživného upustil od určenia časti výživného na tvorbu úspor (z tohto dôvodu ako v ďalšom bezpredmetný vypustil časť výroku o povinnosti matky zriadiť osobitný účet pre dcéru). Platí totiž, že miera pokrytia odôvodnených potrieb nie je (ničím) neobmedzená. Jej limity sú dané konkrétnymi schopnosťami a možnosťami povinného v rámci preukázaných/zistených (reálnych) príjmových a majetkových pomerov.
V nadväznosti na doteraz uvedené bol vo zvyšnej časti, t.j. nad 170 eur a do 200 eur mesačne, návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý.
Možno dodať, že aktuálnej rozhodovacej praxi súdov (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/16/2013 zo dňa 25.11.2013) zodpovedá i postup prvostupňového súdu pri vykonávaní prekladu cudzojazyčných listín. Okolnosť ne/správneho postupu odvolateľa pri uplatňovaní nárokov na príslušnom úrade práce nespadá do obdobia vymedzeného samotným otcom v predloženom odvolaní, je preto z pohľadu rozhodovania odvolacieho súdu irelevantná.
Z dôvodu zmeny rozhodnutia ohľadne rozsahu zvýšenia výživného bolo nutné zmeniť i výšku nedoplatku na zvýšenom výživnom. Rozdiel spočíva len v čiastke 10 eur za mesiac september 2014 (170 eur namiesto 160 eur). Krajský súd zohľadnil námietku odvolateľa o značnej výške mesačnej splátky tvorenej určeným bežným a zmeškaným výživným, preto umožnil otcovi celkový nedoplatok v sume 370 eur splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku.
Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa krajský súd rozhodoval v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. o trovách celého konania. Súdená vec v celom jej priebehu je konaním, ktoré môže začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), preto v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ čiastočne v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .