Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-895-2007.pdf
PDF · 86.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/895/2007
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, pobočka Liptovský Mikuláš, Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnému: SYMPHONY, spol. s r.o., naposledy so sídlom Kuzmányho 15, Liptovský Mikuláš, IČO: 31 596 185, pre vymoženie pohľadávky 1.043,19 eur s prísl., vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Zitou Levákovou, so sídlom Exekútorského úradu Františkánska 2, Trnava, pod spisovou značkou EX 2107/2007, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Zite Levákovej trovy exekúcie vo výške 32,16 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou JUDr. Zitou Levákovou sa dňa 19. 10. 2007 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 2107/2007 na vymoženie pohľadávky vo výške 31.427,- Sk s príslušenstvom, priznanej rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš č. 7002-1945300707-2007-3, zo dňa 2. 2. 2007. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 011937* zo dňa 29. 11. 2007, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 31.427,- Sk s prísl. a trov exekúcie.
V priebehu konania adresovala súdna exekútorka súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a naviac bola povinná spoločnosť vymazaná z obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Exekučný súd je však povinný v priebehu konania sledovať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Zánik niektorého z účastníkov exekučného konania bez právneho nástupcu je takým nedostatkom
podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, a súd v takom prípade aj bez návrhu exekučné konanie zastaví v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd na základe podnetu súdnej exekútorky zistil skutočnosť, že povinný bol uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/102/2011-90 zo dňa 30. 1. 2012 zrušený bez likvidácie, a na základe tohto rozhodnutia bol v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vymazaný z obchodného registra dňom 23. 3. 2012. Výmazu povinného predchádzalo zistenie registrového súdu, že povinný nemá žiadny majetok. Uvedené skutočnosti vyplývajú z výpisu z obchodného registra. Preto súd aj s poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25. 1. 2012, sp. zn. 4 M Cdo 8/2011 rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Súdna exekútorka žiadala priznať trovy exekúcie vo výške 98,58 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z dôvodu nemajetnosti povinného súd v súlade s citovaným ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnej exekútorke priznané trovy exekúcie.
Predmetné exekučné konanie sa začalo pred 1. 5. 2008, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnej exekútorke odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 4. 2008.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdna exekútorka vykonala, jej súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 1 hodinu a 10 minút, t. j. za dve začaté hodiny účelne vynaloženú na exekúciu vo výške po 6,64 eur (200,- Sk), spolu tak 13,28 eur. Na základe uvedeného súdnej exekútorke patrí odmena za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 minút, za zisťovanie majetku povinného - 30 minút a za predloženie návrhu na zastavenie konania - 20 minút.
Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súdna exekútorka v špecifikácii trov exekúcie uviedla časy trvania niektorých úkonov v dĺžke, ktorú súd nepovažoval za primeranú. Súd má za to, že vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 60 minút, ktorú uviedla súdna exekútorka, je vzhľadom na obsah a rozsah návrhu neprimerané a v rozpore so zásadou hospodárnosti trov exekúcie. Rovnako sa súd nestotožnil ani s uvedeným časovým trvaním vypracovania a predloženia návrhu na zastavenie konania (60 minút) a zisťovania majetku povinného (60 minút). Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah jednotlivých úkonov určil čas trvania týchto úkonov (v predchádzajúcom odseku), ktorý považuje za primeraný a hospodárny.
Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nepriznal odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko za tento úkon súd priznal paušálnu sumu podľa § 15 vyhlášky vo výške 3,32 eur (100,- Sk). V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Pokiaľ ide o zisťovanie majetkových pomerov povinného, patrí súdnej exekútorke hodinová odmena len za tie úkony, za ktoré jej nebola priznaná paušálna odmena, t. j. len za zisťovanie majetku povinného v súčinnosti s obchodným registrom (2 úkony po 5 minút), výzva povinnému (10 minút), jedna žiadosť o súčinnosť dopravný inšpektorát (10 minút, súdna exekútorka si uplatnila paušálnu odmenu len za 1 z dvoch žiadostí).
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdna exekútorka vykonala, jej súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške po 3,32 eur (100,-Sk), a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), za zisťovanie majetku povinného v súčinnosti s katastrom nehnuteľností a dopravným inšpektorátom (§15 ods. 1 písm. j/ vyhlášky). Súdnej exekútorke nepatrí odmena za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z exekútorského spisu vyplýva, že súdna exekútorka doručovala uvedenú písomnosť prostredníctvom pošty. Podľa rozhodovacej činnosti súdov má súdny exekútor nárok na odmenu za úkony doručovania iba v prípade, ak doručuje tieto písomnosti sám alebo prostredníctvom svojich zamestnancov. Za doručovanie prostredníctvom pošty mu patrí len náhrada hotových výdavkov. Súdnej exekútorke nepatrí ani odmena za doručenie príkazu na začatie exekúcie, nakoľko v exekútorskom spise nie je doručenie tejto písomnosti vôbec preukázané. Súd neuznal ani nárok súdnej exekútorky na odmenu za zisťovanie účtu povinného formou doručovania príkazov na začatie exekúcie do bánk, spolu za 10 úkonov. Predovšetkým, v exekútorskom spise tieto príkazy na začatie exekúcie absentujú, je v ňom založený iba jeden, kde je ako adresát uvedená uvedená T. T., tá je však perom preškrtnutá a namiesto toho je napísané ,,všetky“. Prípadné doručenky súdna exekútorka nedoložila. Za takéhoto dôkazného stavu nemal konajúci súd vôbec preukázané, že by súdna exekútorka príkazy na začatie exekúcie reálne doručovala, preto jej paušálnu odmenu za týchto desať uplatnených úkonov nepriznal. Pre úplnosť súd dodáva, že takéto úkony, ani keby boli preukázané, nezakladajú nárok súdnej exekútorky na odmenu v uplatnenom rozsahu, nakoľko sú v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Súdnej exekútorke nič nebránilo zisťovať platiteľa mzdy povinného inými spôsobmi, ktoré sú hospodárnejšie než obosielanie rôznych bánk ,,naslepo“ príkazmi na začatie exekúcie. Spolu tak súd priznal súdnej exekútorke paušálnu odmenu vo výške 9,96 eur za tri úkony podľa § 15 ods. 1 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V súlade s § 22 vyhlášky bola súdnej exekútorke priznaná náhrada hotových výdavkov za poštovné vo výške 4,27 eur, a to za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia (0,33 eur), upovedomenia o začatí exekúcie (1,46 eur), žiadosť o súčinnosť dopravný inšpektorát - dve zásielky (0,73 eur) a predloženie podnetu na zastavenie exekúcie + exekútorského spisu (1,75 eur). Poštovné priznal súd súdnej exekútorke len v tom rozsahu, v akom je preukázané v exekútorskom doručenkami alebo odpoveďami príslušných orgánov na žiadosť súdnej exekútorky, prípadne známe súdu z jeho činnosti,
pokiaľ však nie je jeho výška preukázaná doručenkou, priznal súd poštovné len vo výške obyčajnej listovej zásielky. Pri určení poštovného súd vychádzal z cien zverejnených Slovenskou poštou, a.s., platných v čase doručovania.
Súdna exekútorka je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil priznanú odmenu vo výške 23,24 eur o 20% daň z pridanej hodnoty, t. j. o 4,65 eur. DPH z náhrady hotových výdavkov si súdna exekútorka neuplatnila. Celkom súd priznal súdnej exekútorke náhradu vzniknutých trov vo výške 32,16 eur, z toho na hodinovú odmenu pripadá 13,28 eur, na paušálnu odmenu 9,96 eur, na náhradu hotových výdavkov 4,27 eur a na daň z pridanej hodnoty 4,65 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Zite Levákovej oprávnená.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej O. s. p., ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže súd zastavuje exekúciu (konanie už nebude ďalej prebiehať), niet žiadneho dôvodu, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.