Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/99/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej: Y. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. P. XX, o vymoženie sumy 800,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -9 zo dňa 24. októbra 2014, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. -9 zo dňa 24. 10. 2014, vydaným vyšším súdnym úradníkom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že právny zástupca oprávnenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísal do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2014, čím sa začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 19513/14 pre vymoženie pohľadávky vo výške 800,22 eur s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom zo dňa 26. 07. 2012, sp. zn. II/2012-1645, vydaným JUDr. Richardom Földešom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov.

Exekučný súd z predloženého rozhodcovského spisu zistil, že rozhodcovské konanie prebehlo na základe písomnej rozhodcovskej doložky, ktorú účastníci uzatvorili dňa 15. 03. 2005 v súlade s o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v článku II. ods. 2 Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 15. 03. 2005, uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou oprávneného, Všeobecnou úverovou bankou, a. s. a povinnou.

Citujúc ust. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a až 3, , a , v znení účinnom do 31. 12. 2007 súd právny vzťah medzi oprávneným a povinnou posúdil ako spotrebiteľský vzťah majúc za to, že zmluva uzatvorená medzi právnou predchodkyňou oprávneného a povinnou, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou. Súčasťou predmetnej spotrebiteľskej zmluvy sú jej jednotlivé články a všeobecné obchodné podmienky. Súd mal za nesporné, že tieto podmienky povinná nemohla ovplyvniť, nakoľko sú formulované pre množstvo zmlúv uzatváraných s neznámym počtom potenciálnych spotrebiteľov.

Zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že všetky spory zo zmluvy sa budú riešiť pred jediným stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinnej, aby sa podrobila rozhodcovskému konaniu, výsledkom ktorého má byť rozhodnutie arbitra, ktorého si vybral vopred oprávnený. Zákon o rozhodcovskom konaní síce spory zo spotrebiteľských zmlúv zo sporov, ktoré môže rozhodnúť rozhodca, nevylučuje, avšak už v súčasnej dobe jasne definuje

ako neprijateľnú podmienku, podľa ktorej nemá spotrebiteľ inú možnosť, ako prípadný spor riešiť výlučne pred rozhodcom. Naviac neprijateľná podmienka spočívajúca v riešení spotrebiteľských sporov výlučne na rozhodcovskom súde, bola zahrnutá do príkladného výpočtu neprijateľných podmienok už v čase začatia rozhodcovského konania. Rozhodca aj napriek tomu skonštatoval, že je daná právomoc rozhodcovského súdu.

Povinná si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a nemala na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami uvedenými vo formulárovej zmluve. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým článkom spotrebiteľskej zmluvy a všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Súd uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z ust. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere majúc za to, že z uvedeného ustanovenia vyplýva pre banku iba povinnosť ponuky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pričom v čl. II. ods. 5 spotrebiteľskej zmluvy sa nachádza už samotná rozhodcovská doložka, bez možnosti jej ovplyvnenia spotrebiteľom.

Na základe uvedeného súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie

V odôvodnení odvolania uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, skúma iba jeho materiálnu a formálnu vykonateľnosť. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ súdy poukazujú na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Asturcom, toto nesprávne interpretujú v dôsledku jeho nesprávneho prekladu publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie. Správny preklad je taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť posúdiť nekalosť rozhodcovskej doložky, ak má pre takéto posúdenie k dispozícii skutkové okolnosti. Exekučný súd preto nie je povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu.

Slovenský exekučný súd by podľa neho podľa rozsudku Asturcom bol povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Zo slovenského a ani z európskeho práva nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Oprávnený má v zmysle SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím mu je znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu.

V závere odvolania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 09. 2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Sudkyňa okresného súdu odvolaniu proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom nemienila vyhovieť a vec v zmysle ust. (ďalej len „“) predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Vo svojom stanovisku uviedla, že podkladom pre vydanie exekučného titulu bola spotrebiteľská zmluva, v ktorej nebola platne dojednaná rozhodcovská doložka. Rozhodcovská zmluva obsiahnutá v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky nútila spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, a tým sa vzdať ústavného práva na spravodlivý proces pred všeobecným súdom. Toto ustanovenie zmluvy je v rozpore so , ktorým do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a má za následok absolútnu neplatnosť tohto zmluvného dojednania. Pri absencii platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy nebola daná právomoc rozhodcovského súdu a vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania ( , Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (, Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil ( ).

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením v spojení s Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, preto odvolací súd len konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a v podstatných bodoch na ne odkazuje ( ).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ).

Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. Dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo neplnenie si záväzkov povinnou zo zmluvy o flexipôžičke, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľským právnym vzťahom, na ktorý je potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Zmluva o poskytnutí flexipôžičky bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V čl. II. bode 5 zmluvy sa uvádza, že „banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeného v zmysle o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom“. V čl. II. bode 2 zmluvy sa konštatuje, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s., pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám a poistenie spotrebných úverov, s obsahom ktorých dlžník súhlasí. Článok VIII. bod 3 týchto všeobecných obchodných podmienok následne stanovuje, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle Rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach ako súčasti zmluvy o poskytnutí flexipôžičky nie je dojednaná individuálne a vzhľadom na uvedené je možné konštatovať,

že výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je považovaný za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na, pre bežného spotrebiteľa, mätúce ustanovenie čl. II. bodu 5 zmluvy o „prednostnom“ riešení sporu v rozhodcovskom konaní, čo by mohlo evokovať aj možnosť iného riešenia sporu, na druhej strane v čl. VIII. bode 3 všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, je už zakotvené riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní. Žiadne z uvedených ustanovení pritom spotrebiteľ zrejme nemal možnosť ovplyvniť, keďže sú súčasťou predtlačeného formuláru, čo zvlášť platí pre všeobecné obchodné podmienky. Správne preto prvostupňový súd uvedenú zmluvnú podmienku (rozhodcovskú doložku) vyhodnotil ako nekalú (neprimeranú podmienku v zmluve), a teda neplatnú.

Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku oprávneného, že exekučný súd presiahol rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická právna zásada (princíp) "vigilantibus iura scripta sunt" (práva patria bdelým alebo nech si každý stráži svoje práva, lebo zákony sú písané pre bdelých). Princíp v spotrebiteľských veciach však, v konkrétnych súvislostiach, ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď spotrebiteľ ako účastník rozhodcovského konania nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona v rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zistenia nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21. 03. 2012).

Vo vzťahu ku komunitárnemu právu odvolací súd poukazuje na aktuálnu judikatúru, týkajúcu sa priamo právnej úpravy v SR, a to prípad C-76/10, rozhodnutie zo dňa 16. 11. 2010. V zmysle bodu 2 výroku dotknutého uznesenia exekučný súd je oprávnený určiť, či podmienka spotrebiteľskej zmluvy neupravuje sankciu v neprimerane vysokej výške. V prípade kladnej odpovede je vnútroštátny súd povinný zabezpečiť, že spotrebiteľ nie je takouto podmienkou viazaný. Z predmetného záveru súdneho dvora Európskej únie je nepochybný všeobecný záver, že v zmysle komunitárneho práva exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný vykonať tiež vecný prieskum rozhodcovského rozsudku práve tým, že posúdi charakter jednotlivých podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Nadväzne je tak neopodstatneným odvolací dôvod oprávneného, v zmysle ktorého exekučný súd by nemal posudzovať obsahovú (vecnú) stránku exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.

Odvolateľ do určitej miery účelovo a v konečnom dôsledku v rozpore s jeho podstatou argumentuje rozhodnutím Súdneho dvora EÚ C-40/08. Predmetné rozhodnutie totiž priznáva exekučnému súdu oprávnenie vykonať vecný prieskum. Formulácia po oboznámení sa s právnymi a skutkovými okolnosťami zodpovedá vecnému prieskumu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku; hoci v dotknutom komunitárnom rozhodnutí iba v súvislosti s rozhodcovskou doložkou (čo je však práve prípad súdenej veci). Predovšetkým označené súdne rozhodnutie v bode 34 stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv.

Odvolacia námietka oprávneného, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní, s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 26. 09. 2011, je nedôvodná, nakoľko

skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súd prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a či bol vydaný orgánom na to oprávneným. Uvedený názor je v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (viď napr. už vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že primárnym základom záveru okresného súdu je neplatnosť samotnej rozhodcovskej doložky, s ktorým konštatovaním sa na základe vyššie uvedeného stotožnil i odvolací súd. Neplatnosť rozhodcovskej doložky následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne potvrdil, keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva, ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s v spojení s rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.