Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4Er-433-2010.pdf
PDF · 93.94 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/433/2010
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej GENERAL FACTORING, a.s., Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, právne zastúpenej HMG & PARTNERS, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti povinným: 1./ C. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž., Ž. K.. Č.. XXX (pôvodne povinný v 2./ rade - poznámka súdu) a 2./ A. Z.Á., H.. XX.XX.XXXX, C. K. N., M. N. K.. Č.. XX (pôvodne povinný v 3./ rade - poznámka súdu), vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 8126/10, o vymoženie 205,34 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, trovy exekúcie.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu tunajšieho súdu č. k. Ro 1438/91 zo dňa 18.12.1991, vydal dňa 14.7.2010 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 036834* pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 205,34 Eur s úrokom z omeškania vo výške 12,00 % ročne od 23.12.2009 do zaplatenia, úroky k 22.12.2009 vo výške 468,40 Eur, trov súdneho konania 11,09 Eur, trov exekučného konania 19,66 Eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 78,40 a trov exekúcie.
Uznesením č. k. 4Er 433/10-26 zo dňa 18.7.2011 súd vyhovel návrhu povinného v 1./ rade N. D. na zastavenie exekúcie, ktorý podal dňa 17.6.2011 a exekúciu voči povinnému v 1./ rade zastavil. Oprávnená podala voči tomuto uzneseniu včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 16CoE/58/2011-45 zo dňa 23.11.2011, ktorým potvrdil uznesenie prvostupňového súdu a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Uznesenie č. k. 16CoE/58/2011-45 zo dňa 23.11.2011 nadobudlo právoplatnosť dňom 18.1.2012, pričom došlo k právoplatnému zastaveniu exekúcie voči povinnému N. D. (pôvodne bol povinným v 1./ rade - poznámka súdu).
Dňa 11.7.2011 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie povinného v 1./ rade C. Z. označené ako „JUDr. Rudolf Krutý, exekúcia EX 8126/10 - žaloba o neplatnosť exekúcie z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty a zrušenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť - predloženie“. Povinný v 1./ rade vo svojom podaní vzniesol námietku premlčania práva oprávnenej vyplývajúceho z exekučného titulu
- platobného rozkazu č. k. Ro 1438/91, konkrétne práva na zaplatenie istiny 235,34 Eur (správne má byť 205,34 Eur - poznámka súdu) s jej príslušenstvom. Citoval obsah ustanovení § 100 a § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že právo sa mohlo prvý krát vykonať
nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu Ro 1438/91, t. j. dňa 14.1.1992. Oprávnená návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi podala až dňa 14.6.2010, teda od tejto doby uplynula dlhšia doba ako je najdlhšia premlčacia lehota stanovená Občianskym zákonníkom, konkrétne viac ako devätnásť rokov. Na základe uvedeného povinný v 1./ rade mal za to, že exekúcia je v rozpore s Občianskym zákonníkom a navrhol exekúciu ako nezákonnú v plnom rozsahu zastaviť. Zároveň požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom uviedol, že je poberateľom starobného dôchodku a značnú časť minie na nákup liekov, nakoľko je vážne chorý.
Dňa 21.7.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie povinného v 2./ rade A. Z. označené ako „JUDr. Rudolf Krutý, exekúcia EX 8126/10 - žiadosť o zrušenie exekučného príkazu z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty - predloženie“. Povinný v 2./ rade vo svojom podaní vzniesol námietku premlčania práva oprávnenej vyplývajúceho z exekučného titulu - platobného rozkazu č. k. Ro 1438/91, konkrétne práva na zaplatenie istiny 235,34 Eur (správne má byť 205,34 Eur - poznámka súdu) s jej príslušenstvom. Citoval obsah ustanovení § 100 a § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že právo sa mohlo prvý krát vykonať nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu Ro 1438/91, t. j. dňa 14.1.1992. Oprávnená návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi podala až dňa 14.6.2010, teda od tejto doby uplynula dlhšia doba ako je najdlhšia premlčacia lehota stanovená Občianskym zákonníkom, konkrétne viac ako dvadsať rokov. Na základe uvedeného mal povinný v 2./ rade za to, že vydaním poverenia na exekúciu č. 5810036834 zo dňa 14.7.2010 tunajší súd pochybil a vzhľadom aj na vyššie uvedené povinný v 2./ rade mal za to, že exekúcia je v rozpore s Občianskym zákonníkom a navrhol exekúciu ako nezákonnú v plnom rozsahu zrušiť.
Na základe výzvy súdu bolo dňa 26.9.2014 doručené vyjadrenie oprávnenej k podaniam povinných v 1./ a 2./ rade doručeným dňa 11.7.2011 a dňa 21.7.2014, ktorých obsahom bol aj návrh na zastavenie exekúcie z titulu uplynutia premlčacej doby. Oprávnená vo svojom vyjadrení vyjadrila presvedčenie, že nárok oprávnenej nemôže byť premlčaný v celom rozsahu. Citovala §100 ods. 1, § 110 ods. 1, § 110 ods. 3 a § 112 Občianskeho zákonníka, ďalej časti rozhodnutí: rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 319/99 zo dňa 1.5.2000, rozsudok Krajského súdu v Českých Budejoviciach sp. zn. 5 Co 49/2005 zo dňa 3.3.2005, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoE/91/2010-51 zo dňa 28.2.2011, uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 9ER/534-2009-52 zo dňa 13.9.2010, uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 23Er 1049/2010-57 zo dňa 12.7.2011. Oprávnená priznala, že došlo k premlčaniu istiny, nakoľko ubehla 10-ročná premlčacia doba ustanovená v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak podľa jej právneho názoru nárok v časti úrokov vo výške 12,00 % ročne zo sumy 205,34 Eur od 14.6.2007 ( t. j. tri roky pred podaním návrhu) do zaplatenia premlčaný nie je a exekúcia je v tejto časti dôvodná. Ďalej uviedla, že pri premlčaní úrokov, je potrebné rozlišovať dve situácie, kedy dochádza k ich premlčaniu, a to podľa skutočnosti, kedy nastane ich zročnosť, tak ako na to pamätá aj zákon. V prvom prípade, ak zročnosť úrokov nastala po právoplatnosti rozhodnutia - exekučného titulu, kedy platí 3 - ročná premlčacia doba a v druhom prípade, ak zročnosť úrokov nastala do právoplatnosti rozhodnutia - exekučného titulu, kedy platí 10 - ročná premlčacia doba, čo znamená, že tieto úroky sa premlčujú spolu s istinou. Vyjadrenie oprávnená uzavrela návrhom, aby konajúci súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 7.5.2014 zamietol, a uplatnením náhrady trov konania za vyjadrenie v sume 20,60 Eur podané cestou právneho zástupcu oprávnenej.
Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 100 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Z exekučného titulu - platobného rozkazu tunajšieho súdu č. k. Ro 1438/91 zo dňa 18.12.1991 mal súd preukázané, že Okresný súd Spišská Nová Ves na návrh právnej predchodkyne oprávnenej Slovenská štátna sporiteľňa v Bratislave, pobočka v Spišskej Novej Vsi vydal dňa 18.12.1991 platobný rozkaz, ktorým uložil odporcom: N. D., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž. - M. X, C. Z.Q., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž. - M. XX B. A. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž. - M. XX, aby do 15 dní zaplatili spoločne a nerozdielne navrhovateľovi 7.090 Kčs s 12,00 % úrokmi odo dňa 17.11.1991 do zaplatenia a trovami konania v sume 334,- Kčs alebo, aby v tej istej lehote, počítanej odo dňa doručenia platobného rozkazu, podali proti nemu na súde odpor a podľa možnosti ho aj odôvodnili. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 14.1.1992.
Plynutie času ako objektívna právna skutočnosť má v právnom poriadku Slovenskej republiky významné postavenie a spôsobuje právne následky vo vzťahu k subjektívnym právam a povinnostiam subjektov občianskoprávnych vzťahov. Právny inštitút premlčania je chápaný ako inštitút hmotného práva, pričom jeho podstata spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu subjektívneho práva, následkom čoho vzniká dlžníkovi právo vzniesť pred súdom námietku premlčania. Uplatnením námietky premlčania zaniká nárok veriteľa na splnenie povinnosti zo strany dlžníka, teda dochádza k zániku vymáhateľnosti subjektívneho práva, napríklad priznaného aj súdnym rozhodnutím. Samotné uplynutie premlčacej doby nepostačuje na zánik nároku veriteľa na splnenie povinnosti zo strany dlžníka, je potrebné, aby kumulatívne bola splnená aj druhá podmienka, a tou je vznesenie námietky premlčania, ktorou dlžník vyjadruje odmietnutie plniť veriteľovi. Účelom inštitútu premlčania je viesť subjekty práva k zachovávaniu a rešpektovaniu princípu právnej istoty v právnych vzťahoch. Skutočnosť, že veriteľ s uplatnením svojho práva v niektorých prípadoch dlho vyčkáva narúša tento princíp a spôsobuje riziká pri uplatnení tohto práva, čo v konečnom dôsledku narúša občianskoprávne vzťahy. Inštitút premlčania nepriamo núti veriteľa k výkonu jeho práva, prípadne uplatneniu tohto práva, „v primeranej“ zákonnom maximálne určenej dobe. V opačnom prípade veriteľ znáša riziko, že dlžník vznesie námietku premlčania, na základe ktorej dôjde k oslabeniu jeho práva, ktoré síce nezanikne, ale zmení sa už len na tzv. naturálnu obilgáciu, t. j. plnenie, ktoré už nie je možné súdnom vynútiť.
Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že predmetom exekučného konania je vymoženie pohľadávky s príslušenstvom oprávnenej proti povinným, ktorá bola právnej predchodkyni oprávnenej judikovaná rozhodnutím súdu - platobným rozkazom č. k. Ro 1438/91 zo dňa 18.12.1991. Keďže platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 14.1.1992 právna predchodkyňa oprávnenej mohla uplatniť svoje právo na splnenie povinnosti povinnými prvý krát dňa 14.1.1992. V tento deň začala v zmysle vyššie citovaných §§ 110 ods. 1 plynúť 10-ročná premlčacia doba vo vzťahu k istine pohľadávky
a 110 ods. 3 plynúť 3-ročná premlčacia doba vo vzťahu k úrokom, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti platobného rozkazu. Z uvedeného potom vyplýva, že k uplynutiu premlčacej doby vo vzťahu k istine pohľadávky došlo dňom 14.1.2002. Návrh na vykonanie exekúcie oprávnenej bol podaný dňa 14.6.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie datovaná dňom 16.6.2010, bola tunajšiemu súdu doručená dňa 9.7.2010, teda právny nástupca pôvodného veriteľa (oprávnená v tomto konaní - poznámka súdu) začal vymáhať splnenie judikovanej povinnosti dlžníkmi až po uplynutí viac ako osemnástich rokov, teda dávnom po uplynutí desaťročnej premlčacej doby vo vzťahu k istine pohľadávky.
K tvrdeniu oprávnenej, že k uplatneniu práva oprávnenej došlo dňom 14.6.2010, teda dňom kedy oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, čím došlo k spočívaniu premlčacej doby vo vzťahu k úrokom vo výške 12,00 % ročne zo sumy 205,34 Eur, a teda nárok oprávnenej na úroky vo výške 12,00 % ročne zo sumy 205,34 Eur od 14.6.2007 do zaplatenia premlčaný nie je, súd uvádza, že v dôsledku premlčania pohľadávky (istiny) nie je možné priznať ani jej príslušenstvo za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky, v tomto prípade od 14.1.2002 (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 ODO 466/2004 zo dňa 26.4.2006). Najneskôr sa teda všetky úroky premlčia spolu s pohľadávkou. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku, prostredníctvom úrokov z omeškania, ktoré predstavujú vedľajší alebo akcesorický záväzkový vzťah, by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného práva a to princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo). Ak sa dlžník môže brániť proti žalobe o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti uplatneniu úrokov z omeškania za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp .zn. 4 Cdo 222/2005 zo dňa 27.3.2008). Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Iný výklad by evokoval záver, že za každý ďalší deň omeškania vzniká, v súvislosti s porušením povinnosti dlžníka plniť riadne a včas, veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím by bolo vo svojich dôsledkoch a v rozpore so zákonom popreté, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splatením dlhu, bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu, a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah. (viď rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 157/2009 zo dňa 29.6.2010, rovnako uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/86/2011-37 zo dňa 17.4.2012, sp. zn. 16CoE/58/2011-45 zo dňa 23.11.2011 a sp. zn. 13CoE/17/2014-71 zo dňa 25.2.2014)
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia, vznesenú námietku premlčania povinnými v 1./ a 2./ rade ( pôvodne povinný v 2./ a 3./ rade - poznámka súdu) a vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku
- poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd prípisom zo dňa 11.9.2014 požiadal súdneho exekútora o oznámenie, či v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje trovy exekučného konania. V prípade ak si ich uplatní vyzval súdneho exekútora na predloženie vyčíslenia týchto trov exekúcie spolu s exekučným spisom. E-mailom doručeným súdu dňa 26.9.2014 súdny exekútor oznámil, že v prípade rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie si trovy uplatní. Až do právoplatného rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie je poverený vykonaním exekúcie v danej veci. Vyčíslenie trov v tomto štádiu konania by preto bolo predčasné, nakoľko nemusí zodpovedať realite vzhľadom na ďalšie vykonané úkony v prebiehajúcom exekučnom konaní.
Z vyššie citovaného ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd je povinný pri rozhodnutí o zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, pričom súd poznamenáva, že ide o kogentné ustanovenie zákona. Súdu je známe, že v odbornej literatúre sa ohľadne vzťahu § 60 Exekučného poriadku a § 200 ods. 2 a ods. 3 ( v Exekučnom poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200 ods. 5 a ods. 6 - poznámka súdu) vyskytujú dve skupiny názorov. Jeden preferuje,
že súdny exekútor po zastavení exekúcie, resp. upustení od vykonania exekúcie, vráti súdu poverenie až po vymožení trov exekúcie uložených v rozhodnutí o zastavení exekúcie. Druhý tvrdí, že je potrebné zastaviť exekúciu len v časti, pričom v časti exekúcie, v ktorej sa vymáhajú trovy exekúcie sa bude pokračovať, a až po ich vymožení by exekútor upustil od vykonania exekúcie a vrátil by poverenie. Podľa názoru súdu výklad vzťahu vyššie uvedených ustanovení Exekučného poriadku v tomto prípade by sa mal riadiť vzťahom generality a špeciality, teda ustanovenia § 200 ods. 2 a ods. 3 upravujúce špeciálny procesný postup by mali mať prednosť. (Števček, M., Ficová S. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 1. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2011, s. 163)
Vzhľadom na uvedené o trovách exekučného konania súdneho exekútora súd rozhodol v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu) tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, keďže súdny exekútor napriek písomnej výzve súdu nepredložil špecifikáciu trov exekúcie, rovnako nepredložil exekučný spis sp. zn. EX 8126/10, preto nebolo aj možné o nich rozhodnúť.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v šiestich vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.