Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/438/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu 2T Future, s.r.o., Riečka, Za Tonkov 196/7, IČO: 45 390 631, proti žalovaným 1. E. E., bytom S. XXX, 2. E. E., bytom tamtiež, 3. Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, o zaplatenie 2.728,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -115 z 18.6.2014 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 3. rade.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.728,31 eur s príslušenstvom, vrátane trov konania, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a konanie proti žalovanému v 3. rade zastavil. Žalobcu ďalej zaviazal nahradiť žalovanému v 3. rade trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 286,20 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovanými v 1. a 2. rade bola uzavretá platná zmluva o úvere a v dôsledku jeho nesplácania žalobu smerujúcu voči žalovaným v 1. a 2. rade pokladal za dôvodnú. O zastavení konania proti žalovanému v 3. rade rozhodol v dôsledku späťvzatia návrhu v súlade s , O trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 3. rade rozhodol podľa vety prvej , keď konštatoval, že zastavenie konania zavinil z procesného hľadiska žalovaný. K späťvzatiu žaloby vo vzťahu k žalovanému v 3. rade totiž došlo po podaní odporu z jeho strany a za podstatné považoval len procesné hľadisko. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému v 3. rade trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia spolu vo výške 286,20 eur.

Rozsudok vo výroku o náhrade trov konania žalovanému v 3. rade napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť nahradiť mu trovy prvostupňového konania vo výške 190,49 eur, uplatnené už v čiastočnom späťvzatí žaloby. Bol toho názoru, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách mal aplikovať , prípadne ustanovenie Zdôraznil, že pri rokovaniach o podmienkach uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi ním a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., bol prítomný aj žalovaný v 3. rade a aj samotná zmluva o postúpení bola podpisovaná v jeho sídle. V iných prebiehajúcich súdnych konaniach žalovaný v 3. rade podľa neho nikdy neargumentoval existenciou zmluvy o sprostredkovaní úverov na bývanie zo dňa XX.X.XXXX, v znení jej dodatku č. 1 zo dňa XX.X.XXXX a vždy sa bránil len vznášaním námietok premlčania. Až následne žalovaný v 3. rade začal argumentovať aj dodatkom k zmluve zo dňa XX.X.XXXX, o ktorom nemal žiadnu vedomosť. Ak by o tomto dodatku vedel, nikdy by neuplatňoval svoje nároky v jednotlivých konaniach a nikdy by nemal záujem o postupované pohľadávky. V konečnom dôsledku tak žalovaný v 3. rade spôsobil, že na základe novozistených skutočností musel voči nemu

žalobu vziať späť a ide tak o učebnicový príklad, umožňujúci aplikovať , prípadne

Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny. Citoval , a a mal za to, že za žiadnych okolností ho nemožno považovať za osobu, ktorá by zapríčinila, že bol žalobca nútený vziať žalobu späť. Bolo jeho výsostným právom ako účastníka konania, akú obranu v tom, ktorom sporovom konaní si zvolí a o akú argumentáciu sa oprie. V sporovom konaní sa uplatňuje ako jeden zo základných princípov aj princíp hospodárnosti konania a aj vzhľadom k tomu prioritne uplatňoval námietku premlčania alebo námietky týkajúce sa nedostatku procesnej legitimácie. Upozornil, že žalobca mal podľa zmluvy o postúpení pohľadávok primeranú príležitosť vykonať vlastné šetrenie ohľadom všetkých postupovaných pohľadávok a je pritom osobou, profesionálne sa zaoberajúcou ich odkupom.

Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného v 3. rade k odvolaniu z dňa 16.12.2014 trval na svojej argumentácii o možnosti aplikácie , resp.

Rozsudok vo výrokoch vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade, ako ani vo výroku o zastavení konania proti žalovanému v 3. rade nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť ( ), preto v odvolacom konaní v týchto výrokoch nebol preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a potvrdil rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 3. rade.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak došlo k zastaveniu konania, zásadne žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne podľa možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.

Zákonným predpokladom pre vyslovenie povinnosti nahradiť trovy konania podľa druhej vety je jednak dôvodne podaný návrh, ale tiež správanie sa odporcu (žalovaného), pre ktoré sa stal návrh po jeho podaní bezpredmetným. Pritom dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne, preto nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby. O dôvodnosti podania návrhu treba preto uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania nárok navrhovateľa uspokojí, resp. splní požiadavku navrhovateľa bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd, a to aj vtedy, ak by odporca uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť teda také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu), pričom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V takom prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.

Zavinenie v zmysle citovaných ustanovení možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej, to znamená, že by

už po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto ak žalobca vzal späť žalobu z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad ustanovenia druhá veta ), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je povinný preto nahradiť jeho trovy.

V danej veci žalobca vzal žalobu v celom rozsahu voči žalovanému v 3. rade späť, preto mu zásadne vznikla povinnosť nahradiť žalovanému v 3. rade trovy zastaveného konania. Túto povinnosť by nemal (a naopak, takáto povinnosť by vznikla žalovanému v 3. rade), ak by sa zistilo v konaní, že žaloba bola podaná dôvodne, že ju žalobca vzal späť len v dôsledku správania sa žalovaného v 3. rade. O tento prípad však v prejednávanej veci - ako to správne uzavrel aj súd prvého stupňa - nejde. Žalobca bez akýchkoľvek pochybností vzal žalobu voči žalovanému v 3. rade späť potom, ako žalovaný v 3. rade v rámci odporu proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania a upozornil na to, že ručiteľský záväzok v danej veci bol zmluvne obmedzený na dobu do XX.XX.XXXX. Všeobecne platí, že je vecou žalobcu uplatňovať si svoje nároky, so znalosťou veci (a potrebnej dokumentácie) len voči osobám pasívne v spore legitimovaným a je právom žalovaného voči žalobe vznášať akékoľvek, podľa neho relevantné námietky. Výsledkom takéhoto kontradiktórneho procesu môže byť situácia, kedy žalovanému subjektu nesvedčí pasívna legitimácia, čomu zodpovedá i procesný výsledok konania, a to buď v podobe zamietnutia žaloby alebo zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa ustálenej súdnej praxe v prípade, keď sú dané predpoklady pre aplikáciu ustanovenia , nemusí súd priznať náhradu trov konania účastníkovi, u ktorého to prichádza do úvahy, ak dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov podľa cit. ust. . V takomto prípade sa zaoberá súd výnimočnosťou veci, ktorá môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností na strane účastníkov konania treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery toho účastníka, koho by podľa všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, pričom treba vziať do úvahy aj to, či použitím tohto ustanovenia bude dotknutá majetková sféra toho účastníka, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania.

V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalovanému v 3. rade, či dokonca pre uloženie povinnosti jemu hradiť trovy konania neúspešnému žalobcovi. Neobstojí argumentácia žalobcu poukazujúca na konanie žalovaného v 3. rade v iných súdnych sporoch. Je vecou žalovaného v 3. rade, akú obranu zvolil v prebiehajúcom konaní, bez ohľadu na jeho postup v iných konaniach a nemôže ísť na jeho ťarchu fakt, či žalobca, ako postupník vedel (či nevedel) o existencii dodatku k zmluve o sprostredkovaní úverov zo dňa XX.X.XXXX. Ako už bolo uvedené, žalobca vzal voči žalovanému v 3. rade žalobu späť a tak z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené.

V danej veci nebolo možné aplikovať ani ust. , podľa ktorého účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.

Predmetné ustanovenie rieši situácie, kedy zásada náhrady trov konania podľa pomeru úspechu nemusí zodpovedať spravodlivej úprave vzťahov a umožňuje, aby bez zreteľa na úspech v konaní hradil trovy konania ten účastník (alebo jeho zástupca), ktorý vznik týchto trov spôsobil svojím správaním alebo tieto vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. Rozhodnutie podľa tohto ustanovenia pritom nie je časovo viazané na rozhodnutie vo veci samej a súd podľa neho môže rozhodnúť kedykoľvek v priebehu konania.

Odvolací súd má za to, že s prihliadnutím na procesný výsledok konania (jeho zastavenie voči žalovanému v 3. rade) na vzťah žalobcu a žalovaného v 3. rade pri rozhodovaní o trovách konania použiť nemožno, keď v tomto štádiu konania nemožno robiť závery (vyvodzované žalobcom), že žalovaný v 3. rade vznik trov zavinil svojím správaním.

O trovách odvolacieho konania rozhodnuté nebolo, keďže účastníci o nich rozhodnúť ani nežiadali.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.