Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Er/187/2012

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: TT - KOMFORT s.r.o., Františkánska 16, 917 32 Trnava, IČO: 36 277 215 proti povinnému: X. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom Golianova X, XXX XX Trnava, X. R. nar. XX.XX.XXXX, Golianova X, XXX XX Trnava. vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozef Martišík, Samoty 1061, 020 01 Púchov, pre vymoženie uloženej povinnosti vypratať 3.izbový byt č. XX na 5 nadzemnom podlaží bytového domu, súpisné číslo XXXX na Golianovej ul. č. X v Trnave., na parc. Č. reg. „C" č. XXXX/XXX.- zastavané plochy na nádvoria o výmere 235 m2, zapísané Správou katastra Trnava na LV č. XXXX, katastrálne územie Trnava bez bytovej náhrady a vymoženia sumy 99,50 Eur a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd námietky povinných v I. rade a II. rade proti exekúcii z a m i e t a.

II. Súd návrh povinných v I. rade a II. rade na odklad exekúcie z a m i e t a.

III. Súd návrh povinných v I. rade a II. rade na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 129542 zo dňa 08.03.2012 bol súdny exekútor JUDr. Jozef Martišík, so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov poverený vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č.k. -12 zo dňa 06.09.2010.

Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a zaplatil predbežné trovy exekúcie, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii, alebo aby do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti trovám exekúcie. Povinným bolo upovedomenie doručené dňa 05.04.2012. Dňa 20.04.2012 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podanie povinného, obsahom ktorého bol návrh na rozhodnutie o námietkach a návrh na odklad exekúcie ako aj návrh na zastavenie exekúcie.

O námietkach povinných rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Trnava uznesením č.k. -17 dňa 03.07.2012, a to tak, že námietky povinných proti exekúcii zamietol.

V predmetnom uznesení tunajší súd konštatoval, že súd v konaní o námietkach proti exekúcii neprihliada na skutočnosti, ktoré existovali už v čase vydania rozhodnutia, ktoré sa stalo exekučným titulom, pretože námietky nie sú opravným prostriedkom. Povinný môže v námietkach namietať len skutočnosti, ktoré nastali alebo vznikli po vydaní exekučného titulu, pretože všetky skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu mal namietať v základnom konaní, teda v konaní, v ktorom rozhodoval Okresný súd Trnava, a ak tak neurobil, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Ak tieto skutočnosti

jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

Proti tomuto uzneseniu podali povinní v zákonom stanovenej lehote odvolanie dňa 08.08.2012.

Podľa ust. , v konaní pred okresným súdom koná a rozhoduje samosudca alebo poverený zamestnanec súdu.

Podľa ust. , v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)] okrem schválenia príklepu súdom.

Podľa ust veta prvá , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.

Podľa ust veta tretia , ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Ak teda v danom prípade o námietkach rozhodol vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 03.07.2012 č.k. - 17 tak, že námietky povinných zamietol, potom podaním odvolania v zákonom stanovenej lehote sa toto uznesenie zrušilo (ex lege) a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 50 ods. 1-6 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje. Námietky povinných proti exekúcii boli podané na poštovú prepravu dňa 11.04.2012, z čoho vyplýva, že boli podané v zákonom stanovenej 14 dňovej lehote, ktorá v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia začína plynúť odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktoré bolo povinným doručené dňa 05.04.2012.

Povinní v námietkach proti exekúcii uvádzajú, že s vyprataním bytu nesúhlasia, čím sa bránili aj v konaní pred Okresným súdom Trnava č.k. . Byt užívajú od roku 2006, pričom v ňom bývajú aj s maloletou školopovinnou dcérou. Povinná v 2. rade uvádza, že je dlhodobo práceneschopná, od 18.04.2011 a má plánovaný operačný zákrok platničky. Jej mesačným príjmom sú dávky sociálneho zabezpečenia. Povinný v 1. rade je invalidným dôchodcom. Na maloletú poberajú prídavky. Je podľa ich názoru potrebné exekúciu zastaviť, nakoľko ich majetok by nestačil ani na úhradu vymáhaných peňažných nárokov. Ich výdaje vysoko presahujú ich príjmy, nemajú ani len minimum. V prípade, ak by sa vykonala exekúcia, ocitli by sa aj s maloletou na ulici, nemajú možnosť si žiadnym iným spôsobom zabezpečiť bývanie a vzhľadom na ich nepriaznivý zdravotný stav ani prácu. V zmysle § 56 Exekučného poriadku žiadajú o odklad exekúcie, nakoľko výkon exekúcie by mal pre povinných a pre ich maloletú dcéru obzvlášť nepriaznivé následky.

V odvolaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 08.08.2012 povinný namietali, že s uvedeným uznesením nesúhlasia a považujú exekúciu za neprípustnú, nakoľko v predmetnom byte bývajú spolu s maloletou

školopovinnou dcérou. Povinná v 2. rade má aktuálne veľmi nepriaznivý zdravotný stav, ktorý jej znemožňuje sa zamestnať. Má plánovaný operačný zákrok platničky. V súčasnosti už nemá žiadny príjem. Povinný v 1. rade je invalidným dôchodcom s príjmom vo výške 116,- Eur, pričom na maloletú poberajú prídavky vo výške 20,- Eur mesačne. Okrem uvedeného nemajú žiaden iný príjem. Nakoľko žiaden majetok nevlastnia, nedokážu uhradiť ani vymáhané peňažné nároky oprávneného ani trovy súdneho exekútora. Zároveň priložili aj vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania v 2. rade.

Dňa 15.05.2012 bolo na tunajší súd doručené stanovisko oprávneného k podaniu povinných, v ktorom uvádza, že na základe exekučného titulu sú povinní povinní vypratať uvedený byt bez bytovej náhrady a zaplatiť náhradu trov konania. Povinní užívajú byť, ktorý sa má vypratať bez právneho dôvodu, t.j. bez platnej nájomnej zmluvy, ktorej platnosť skončila dňom 30.11.2007. Povinní užívajú predmetný byt bez toho, aby platili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Oprávnenému tak spôsobujú škodu na majetku, ktorej výška aktuálne predstavuje 7.982,- Eur. K odkladu exekúcie uvádza, že z obsahu námietok vyplýva, že sociálna situácia povinných im neumožňuje platiť nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu, pričom takýto stav nie je len prechodný. Ďalšie zotrvanie povinných v byte bez platenia úhrad za užívanie bytu, vedie k narastaniu dlhov na nájomnom a úhradách za plnenia. Prípadným odkladom exekúcie by bol oprávnený vážne poškodený na svojich právach. Oprávnený teda trvá v celom rozsahu na podanom návrhu a navrhuje, aby súd námietky povinných zamietol.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).

Súd v konaní o námietkach proti exekúcii neprihliada na skutočnosti, ktoré existovali už v čase vydania rozhodnutia, ktoré sa stalo exekučným titulom, pretože námietky nie sú opravným prostriedkom. Povinný môže v námietkach namietať len skutočnosti, ktoré nastali alebo vznikli po vydaní exekučného titulu, pretože všetky skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu mal namietať v základnom konaní, teda v konaní, v ktorom rozhodoval Okresný súd Trnava, a ak tak neurobil, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Ak tieto skutočnosti jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. K tvrdeniam povinného v 1. Rade a povinného v 2. Rade, v ktorom uvádzajú, že im ich terajšia zdravotná a finančná situácia neumožňuje uspokojiť vymáhané peňažné nároky, považuje súd za potrebné uviesť, že ani táto skutočnosť sa netýka okolností, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, a takisto sa netýkajú iných dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Po preskúmaní námietok povinných proti exekúcii ako aj ich odvolania proti zamietnutiu námietok a tiež po preštudovaní spisového materiálu dospel súd k záveru, že námietkam povinných v 1. rade a 2. rade nevyhovie.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

Súd sa ďalej zaoberal návrhom povinných na odklad exekúcie doručeným súdnym exekútorom dňa 20.04.2012 spolu s námietkami voči predmetnej exekúcii EX 471/12.

O návrhu na odklad exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom rozhodol vyšší súdny úradník tunajšieho súdu uznesením č.k. -76 dňa 06.03.2013, a to tak, že návrh na odklad exekúcie povinných zamietol.

V predmetnom uznesení tunajší súd konštatoval, že odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku nemožno povoliť, nakoľko nie je splnená podmienka, že sa povinný ocitol v uvedenom postavení prechodne. Z podania povinných vyplýva, že povinný v 1. rade je invalidným dôchodcom, osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav nie je možné, aby si v blízkej budúcnosti zabezpečil prácu, sú proti nemu vedené dve exekučné konania, a teda sa jedná o dlhodobý resp. trvalý stav zlého sociálneho postavenia. Taktiež povinná v 2. Rade je dlhodobo PN, a vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav nie je možné, aby si zabezpečila prácu. Súd uviedol, že povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať.

Proti tomuto uzneseniu podali povinní v zákonom stanovenej lehote odvolanie dňa 21.03.2013.

Ak teda v danom prípade o návrhu na odklad exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 06.03.2013 č.k. - 76 tak, že návrh povinných v I. rade a v II. Rade na odklad exekúcie zamietol, potom podaním odvolania v zákonom stanovenej lehote sa toto uznesenie zrušilo (ex lege) a opätovne rozhodne sudca.

Povinní v podaní zo dňa 10.04.2012 uvádzajú, že s vyprataním bytu nesúhlasia, čím sa bránili aj v konaní pred Okresným súdom Trnava č.k. . Byt užívajú od roku 2006, pričom v ňom bývajú aj s maloletou školopovinnou dcérou. Povinná v 2. rade je dlhodobo práceneschopná, od 18.04.2011 a má plánovaný operačný zákrok platničky. Jej mesačným príjmom sú dávky sociálneho zabezpečenia. Povinný v 1. rade je invalidným dôchodcom. Na maloletú poberajú prídavky. V prípade, ak by sa vykonala exekúcia, ocitli by sa aj s maloletou na ulici, nemajú možnosť si žiadnym iným spôsobom zabezpečiť bývanie a vzhľadom na ich nepriaznivý zdravotný stav ani prácu. V zmysle § 56 Exekučného poriadku žiadajú o odklad exekúcie, nakoľko výkon exekúcie by mal pre povinných a pre ich maloletú dcéru obzvlášť nepriaznivé následky.

Dňa 15.05.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené stanovisko oprávneného k podaniu povinných, v ktorom uvádza k odkladu exekúcie, že z obsahu námietok povinných vyplýva, že sociálna situácia povinných im neumožňuje platiť nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu, pričom takýto stav nie je len prechodný. Ďalšie zotrvanie povinných v byte bez platenia úhrad za užívanie bytu, vedie k narastaniu dlhov na nájomnom a úhradách za plnenia. Prípadným odkladom exekúcie by bol oprávnený vážne poškodený na svojich právach. S poukázaním na vyššie uvedené oprávnený trvá v celom rozsahu na podanom návrhu.

V podaní zo dňa 08.08.2012 povinní uvádzajú, že povinná v 2. rade má veľmi nepriaznivý zdravotný stav, ktorý jej znemožňuje sa zamestnať a tiež má plánovaný operačný zákrok platničky. V danom čase nemá žiaden príjem. Ďalej uvádzajú, že zdravotný stav povinnej je dlhodobo nepriaznivý a nie je predpoklad jeho zlepšenia, z uvedeného dôvodu priložila povinná v 2. rade aj lekársku správu.

V odvolaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.03.2013 povinný namietali, že s uvedeným uznesením nesúhlasia a považujú ho za nesprávne, nezákonné, nevychádzajúce zo zisteného skutkového stavu. S konštatovaním súdu, že odklad exekúcie nebolo možné povoliť preto, že tzv. sociálny dôvod prichádza do úvahy iba vtedy, ak má mať prechodný charakter nesúhlasia. Povinní uvádzajú, že nie sú si vinníkmi ich nepriaznivej sociálnej situácie, najmä pokiaľ sa týka ich zlého zdravotného stavu. Majú nezaopatrené maloleté dieťa, teda pokiaľ by boli vyprataní z bytu, ocitli by sa skutočne aj s dieťaťom na ulici bez akejkoľvek ďalšej možnosti viesť riadny život. Napriek ich zdravotnému postihnutiu sa snažia zamestnať aspoň na čiastočný úväzok a žiadajú o odklad exekúcie na obdobie minimálne jedného roka, nakoľko iba v dlhšom časovom období by boli schopní riešiť bytovú otázku.

Podľa ust , na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov) sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ust , odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, môže súd (§ 45) na návrh povinného povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. Ochranu povinného v exekučnom konaní zabezpečuje inštitút odkladu exekúcie. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku je však táto ochrana len dočasná, konanie o povolenie odkladu exekúcie sa začína na návrh, pričom na podanie návrhu je procesne legitimovaný povinný, ktorým môže byť len fyzická osoba. Právnym dôvodom návrhu na povolenie odkladu je také nezavinené prechodné postavenie povinného, v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny obzvlášť nepriaznivé následky. Súčasne však oprávnený nesmie byť odkladom exekúcie vážne poškodený. Nezavinené postavenie povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Konkrétne posúdenie, či povinný vskutku zachoval primeranú mieru starostlivosti o splnenie judikovaného plnenia, závisí od obsahu vynucovanej povinnosti (peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie). Povolenie odkladu z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného, ktoré bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad exekúcie. Obzvlášť nepriaznivé následky pre povinného alebo príslušníkov jeho rodiny spočívajú v ohrození základných životných istôt (prechodné ohrozenie nevyhnutnej výživy, bývania, prípravy na budúce povolanie a iné uspokojovanie obdobných základných potrieb povinného a jeho rodiny). Oprávnený nemôže byť povolením odkladu vážne poškodený. Záver súdu sa v tomto smere opiera o hospodárske, majetkové a sociálne postavenie oprávneného, ktoré môže pripúšťať odklad splnenia prisúdenej pohľadávky alebo nepeňažnej povinnosti alebo ho môže vylučovať, pretože oprávnený by sa povolením odkladu mohol dostať do obdobnej situácie, ktorá inak opodstatňuje povolenie odkladu u povinného. Opäť je to však vecou posúdenia konkrétnej situácie, v ktorej sa porovnajú obzvlášť nepriaznivé následky pre povinného (príslušníkov jeho rodiny) a rozsah poškodenia záujmov oprávneného. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí. V Uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -29 zo dňa 15.01.2009, Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda z tzv. sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1. povinný je fyzickou osobou, 2. povinný o odklad exekúcie požiadal, 3. povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, 4. povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne, 5. oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Podmienku uvedenú v bode 3, teda pojem „zvlášť nepriaznivých následkov“, treba vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4 treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý

stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad exekúcie. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí.

Z podania povinných a vykonaného zisťovania súdu je zrejmé, že dôvody uvádzané povinnými a to najmä tá skutočnosť, že povinný v 1. rade je invalidný dôchodca, osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav nie je možné, aby si v blízkej budúcnosti zabezpečil prácu, sú proti nemu vedené dve exekučné konania, a teda sa jedná o dlhodobý resp. trvalý stav zlého sociálneho postavenia, neodôvodňuje povolenie odkladu v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Tiež skutočnosť, že povinná v 2. rade je ťažko zdravotne chorá, osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav nie je možné, aby si zabezpečila prácu. Z podania povinnej vyplýva, že sa jedná o dlhodobý resp. trvalý stav zlého sociálneho postavenia a teda podľa názoru súdu je nepravdepodobné, že by sa povinných zlá sociálna a finančná situácia v dohľadnej dobe zlepšila, a preto súd nepovažuje ich súčasnú finančnú a sociálnu situáciu len za dočasnú. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať.

Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. K zániku povinnosti plniť svoj dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinných, napr. preto, že sú dlhodobo alebo trvalo zdravotne ťažko postihnutí. Dlhodobé alebo trvalé zlé sociálne postavenie povinných podľa Exekučného poriadku nie je ani zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie alebo povolenie jej odkladu.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

V prípade predmetnej exekúcie povinný nespĺňa podmienky povolenia odkladu exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, preto súd rozhodol spôsobom uvedeným v II. výroku tohto rozhodnutia.

Súd sa ďalej zaoberal návrhom povinných na zastavenie exekúcie doručeným súdnym exekútorom dňa 20.04.2012 spolu s návrhom na odklad exekúcie EX 471/12. O návrhu na zastavenie exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom rozhodol vyšší súdny úradník tunajšieho súdu uznesením č.k. -78 dňa 06.03.2013, a to tak, že návrh na zastavenie exekúcie povinných v I. rade a v II. rade zamietol.

V predmetnom uznesení tunajší súd konštatoval, že exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nemožno zastaviť, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti nie je dôvodný. Z podania povinných vyplýva, že obaja sú poberateľmi invalidných dôchodkov. Okrem iného ani súdny exekútor nemá za to, že sú naplnené podmienky § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie dňa 21.03.2013. Ak teda v danom prípade o návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 06.03.2013 č.k. - 78 tak, že návrh povinných v I. rade a v II. rade na zastavenie exekúcie zamietol, potom podaním odvolania v zákonom stanovenej lehote sa toto uznesenie zrušilo (ex lege) a opätovne rozhodne sudca.

Súdnym exekútorom boli na tunajší súd dňa 20.04.2012 doručené námietky povinných voči predmetnej exekúcii EX 471/12 spolu s návrhom na odklad exekúcie, v rámci ktorých žiadali aj o zastavenie exekúcie z dôvodu ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko ich majetok by nestačil ani na úhradu peňažných nárokov oprávneného ako ani na úhradu trov súdneho exekútora.

Povinní v podaní zo dňa 10.04.2012 uvádzajú, že s vyprataním bytu nesúhlasia, čím sa bránili aj v konaní pred Okresným súdom Trnava č.k. . Je podľa ich názoru potrebné exekúciu zastaviť, nakoľko ich majetok by nestačil ani na úhradu vymáhaných peňažných nárokov a ani trov exekučného

konania. Ich výdaje vysoko presahujú ich príjmy, nemajú ani len minimum. V podaní zo dňa 08.08.2012 povinní uvádzajú, že žiaden majetok nevlastnia, nedokážu uhradiť ani vymáhané peňažné nároky, ani trovy súdneho exekútora.

V odvolaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.03.2013 povinní uvádzajú, že s uznesením č.k. -78 dňa 06.03.2013 nesúhlasia a považujú ho za nesprávne, nezákonné, nevychádzajúce zo zisteného skutkového stavu. Povinní uvádzajú, že sa jedná o exekúciu na vypratanie bytu a poukazujú na skutočnosť, že nemajú vôbec finančné prostriedky na to, aby uhradili trovy exekúcie. Oprávnený nemá záujem s nimi komunikovať a v žiadnom smere sa s nimi nechce dohodnúť.

Dňa 15.08.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené stanovisko súdneho exekútora k návrhu povinných na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor uvádza, že nie je splnený predpoklad na postup podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko sa jedná o fyzické osoby, u ktorých môže v budúcnosti dôjsť k zmene majetkových pomerov, naviac povinný v I. rade je poberateľom invalidného dôchodku, kde sme vydali príkaz na začatie exekúcie a je možnosť, že dôjde k vymoženiu finančných prostriedkov.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Po preskúmaní podania povinných ako aj ich odvolania proti zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie a tiež po preštudovaní spisového materiálu dospel súd k záveru, že exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nemožno zastaviť, nakoľko návrh povinných na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti nie je dôvodný. Súd je toho názoru, že nakoľko sú obaja poberateľmi invalidných dôchodkov, nie sú naplnené podmienky § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že povinní majú stále možnosť sa dohodnúť so súdnym exekútorom v zmysle § 56 ods. 9 Exekučného poriadku so súhlasom oprávneného o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky, teda na splátkovom kalendári.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie.

Proti výroku III. tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).