Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-17-2011.pdf
PDF · 95.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13C/17/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: K. K., R..: XX.XX.XXXX, D. C., Z.. K..W.. Š. Č.. XXX/X, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenému ustanovenou opatrovníčkou: I. D. - súdna tajomníčka Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 255,16 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Súd odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2011 voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 255,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,016% denne zo sumy 255,16 eura od 23.08.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že odporca uzavrel s navrhovateľom Úverovú zmluvu č. 3512180643 dňa 15.12.2005 (ďalej len „zmluva“). Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 497,58 eura (14.990,-Sk), ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 20 mesačných splátkach po 29,84 eura (899,-Sk). Po zosplatnení úveru dňa 22.08.2006 odporca zaplatil ešte sumu 225,65 eura.
Odporcovi sa návrh, prílohy i procesné poučenia nepodarilo doručiť. Na základe vykonaného šetrenia sa nepodarilo zistiť adresu, na ktorej sa odporca zdržiava, preto mu súd uznesením zo dňa 19. septembra 2014, č.k.: 13C 17/2011 - 36 ustanovil opatrovníčku pre konanie. Listiny jej boli doručené dňa 16.09.2014, k týmto sa nevyjadrila.
Súd vo veci za použitia § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) nenariadil pojednávanie, nakoľko ide o tzv. drobný spor v súlade s § 200ea ods. 1 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie Úverovou zmluvou zo dňa 15.12.2005, č. 3512180643, úverovými podmienkami obchodnej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov, splátkovým kalendárom zmluvy i ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 15.12.2005 bola uzatvorená medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom úverová zmluva č. 3512180643, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 497,58 eura (14.990,-Sk). Odporca sa zaviazal splatiť úver 20 mesačnými splátkami vo výške 29,84 eura (899,-Sk). Výška ročnej priemernej miery nákladov bola dohodnutá na 11,60%. Úver sa stal splatným dňa 22.08.2006.
Z Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., súd zistil že v Hlave 5 § 1 sa odporca zaviazal poskytnutý úver riadne a včas splácať pravidelnými mesačnými splátkami, ktorých počet výšku a termín splatnosti určuje úverová zmluva. V Hlave 7 Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru, v § 3 sa odporca zaviazal celý čerpaný úver splatiť na požiadanie navrhovateľa v prípade, že a/ sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom v tomto prípade navrhovateľovi vzniklo oprávnenie jednostranne odstúpiť od úverovej zmluvy, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru alebo dohodnutý úver neposkytnúť. V § 6 Hlavy 7 v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmeno a/, b/, c/ § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti odporcu uhradiť navrhovateľovi celý poskytnutý úver, je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku na ktorú by navrhovateľovi vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Navrhovateľ je oprávnený v týchto prípadoch úver po zosplatnení úročiť. V Hlave 14 Záverečné ustanovenia § 3 sa navrhovateľ s odporcom dohodli, že v prípade omeškania s úhradou splátky úverov alebo jej časti dlhšieho ako 7 dní je odporca ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči odporcovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute. Odporca sa tiež zaviazal v prípade omeškania so splátkou úveru zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,016% denne z dlžnej sumy.
Súd zistil, že dňa 22.08.2006 bola odporcovi v súlade s Hlavou 7 § 3 zaslaná výzva na splatenie celého dlhu v sume 480,81 eura. Odporca po výzve zaplatil sumu 225,65 eura.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 01.01.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 01.01.2008, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola platne uzavretá úverová zmluva, tzv. absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, avšak súčasne je na ňu potrebné nahliadať ako na zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže navrhovateľ pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (ktorá skutočnosť vyplýva z jeho výpisu z obchodného registra), zatiaľ čo odporca ako fyzická osoba, ktorá vstupovala do zmluvného vzťahu, nie. Z formy a povahy zmluvy je navyše zrejmé, že záväzkový vzťah bol založený typovou (štandardizovanou, individuálne nedojednanou) zmluvou v zmysle § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu vzniku záväzkového vzťahu. Na základe uvedeného preto súd posudzoval nárok uplatnený v tomto konaní za použitia právnych noriem prijatých za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v záväzkovom vzťahu s dodávateľom.
Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinným od 01.05.2014, bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tak, že bol okrem iného doplnený o zhora citované ustanovenie § 5b. Týmto boli zavedené nové zásadné zmeny v legislatíve týkajúce sa okrem iného aj premlčania nárokov zo spotrebiteľských vzťahov, kedy súd ex offo prihliada na prípadné premlčanie uplatneného práva predávajúceho voči spotrebiteľovi (na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy súd na premlčanie mohol prihliadnuť iba vtedy, ak bola zo strany povinného vznesená námietka premlčania). Z tohto dôvodu, sa preto súd prednostne zaoberal v prejednávanej veci otázkou premlčania. Ako je zdôvodnené vyššie, v tomto prípade išlo totiž o vzťah spotrebiteľský, v ktorom odporca v pozícii spotrebiteľa požíva osobitnú ochranu, a preto súd prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči odporcovi, resp. na oslabenie jeho nároku vrátane jeho premlčania, ktoré bráni priznať mu voči spotrebiteľovi žalované plnenie.
Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky), a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Premlčanie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno navrhovateľovi priznať v súdnom konaní a ako také vymôcť, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť (premlčanie nie je spojené so zánikom nároku).
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Ako už bolo uvedené vyššie, prejednávaná vec má spotrebiteľský charakter, a preto súd poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v súlade s európskymi normami, ktoré kladú štátom explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali, aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia o premlčaní tak, ako sú tieto upravené v Občianskom zákonníku, a to aj napriek tomu, že úverová zmluva ako zmluvný typ je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, ktorý právny kódex obsahuje takisto komplexnú úpravu inštitútu premlčania, vzťahujúcu sa na obchodné záväzkové vzťahy. Vychádzal pritom z právneho názoru zaužívaného v súdnej praxi (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013, sp.zn. 6Co 2/2013, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013), podľa ktorého vo všeobecnosti niet rozumného dôvodu na to, aby v typickej občianskoprávnej veci na subjekt občianskoprávneho vzťahu (zvlášť ak ide o spotrebiteľa) dopadala právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, či obchodníkmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Súd na podporu zastávaného názoru poukazuje i na výsledky činnosti zákonodarcu, ktorý za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností v naznačenom smere prijatím vyššie spomínaného zákona č. 102/2014 Z.z. novelizoval tiež Občiansky zákonník tak, že v § 52 ods. 2 explicitne ustanovil pravidlo (účinné dňom 01.04.2015), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je premlčacia lehota trojročná s počiatkom plynutia odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať. Zo skutkového stavu opísaného navrhovateľom a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 22.08.2006. Vychádzajúc z uvedeného (keďže navrhovateľom predložené listinné dôkazy, medzi ktorými sa nenachádzala písomná výpoveď zmluvy, neumožňovali urobiť iný záver), súd vzal označený deň za rozhodný, pokiaľ ide o právo navrhovateľa, po prvý raz si uplatniť pohľadávku voči odporcovi v konaní pred súdom. Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 11.11.2011, pričom premlčacia doba uplynula dňom 23.08.2009. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ uplatnil právo na súde po uplynutí premlčacej doby, na ktorú skutočnosť súd z úradnej moci v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadal, a z tohto dôvodu návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd návrh v celom rozsahu zamietol, a preto v spore úspešným účastníkom bol odporca. Keďže odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania mu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.